Keď 20-mesačné dieťa ešte nechodí: Kedy spozornieť a ako podporiť prvé kroky
Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza. Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času. Kedy je potrebné upozorniť pediatričku a riešiť problém?
Vývojové míľniky a ich súvislosť s inteligenciou
Podľa psychomotorického vývoja robí dieťa to, čo má na svoj vek, ale ešte nechodí. Je dôležité si uvedomiť, že rýchlosť, s akou deti dosiahli v ranom veku niektoré vývinové míľniky, podľa štúdie z roku 2007 univerzity v Cambridge, ktorá trvala 53 rokov a monitorovala až 5 362 detí vo veku do 2 rokov, v malej miere skutočne súvisela s ich neskoršou inteligenciou. Napríklad deti, ktoré sa naučili skôr samostatne stáť, mali vo veku 8 rokov za každý mesiac predstihu o polovičku bodu IQ viac, než deti pomalšie. Súvislosť bola preukázaná aj s prvými krôčikmi bábätka. Naopak, prerezávanie zubov s inteligenciou v 8 rokoch nesúviselo. Vo veku 26 až 53 rokov vzťah medzi míľnikmi a IQ stále existoval, avšak bol menej významný. Tieto zistenia naznačujú, že hoci skoré dosiahnutie motorických míľnikov môže korelovať s vyššou inteligenciou, nie je to jediný ani rozhodujúci faktor.
Kedy je čas spozornieť: Vekové hranice a diagnostika
Väčšina pediatričiek sa automaticky pýta na prekonávanie míľnikov v rámci prehliadok, a tak je len malé riziko, že by čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.
Strach ako možná príčina: Keď psychika brzdí pohyb
Strach dieťaťa je silná emócia a môže sa stať, že má strach chodiť a hýbať sa. Tým sa ochudobňuje o obrovskú oblasť spoznávania a zážitkov, ktoré by mal, keby sa rozbehol do sveta. Podľa toho, čo opisujete, aj strach a obavy tam zohrávajú svoje. Je nevyhnutné, aby ste sa urýchlene poradili s neurológom a ortopédom a skúmali, či nemá fyziologické príčiny. Ak budete mať potvrdené, že svaly aj nervy sú v úplnom poriadku, tak sa pustite do boja s jeho ustráchanosťou. Lebo jeho vekovo rovnakí rovesníci už behajú sami.
Niektoré deti sú skrátka opatrnejšie a 3x si rozmyslia, než niečo spravia. A ani doktor ti s tým nepomôže, pretože tvoja dcera má zrejme všetky pohybové vzorce v poriadku, keďže vie chodiť za ruku a on ju chodiť nedonúti tiež. Pre pokoj svojej duše môžeš lekárovi zavolať, že riešiš takýto problém, či je nutné sa prísť ukázať, aby si sa tam netrepala zbytočne, ale podľa mňa ti povie to isté. Rehabilitacna lekarka tiež potvrdila, že ak dieťa štvornožkuje a stojí, nie je dôvod, aby nechodilo, len sa musí samo rozhodnúť a môžeš sa na hlavu postaviť, kým sa dieťa nerozhodne samo, nedonútiš ho.
Existujú aj prípady, kde dieťa má miernu hypotóniu (znížený svalový tonus). Vtedy môže chodiť okolo nábytku, okolo stien, držať sa, ale nepostaví sa v priestore samo, alebo dokonca chodí po kolenách. Ak sa rieši hypotónia od útleho veku (napríklad od 8 týždňov) pomocou fyzioterapie (Bobath, Vojta), ale dieťa sa stále nevie samostatne postaviť a chodiť, je to dôvod na ďalšie skúmanie a trpezlivú podporu.
Lepší spôsob, ako naučiť svoje dieťa chodiť (3 aktivity, ktoré fungujú)
Ako urýchliť proces: Podpora a bezpečné prostredie
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.
V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.
- Vytvorte bezpečný priestor: Okolo dieťaťa by mal byť vytvorený bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však, podlaha, po ktorej chodí, by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
- Správne pridržiavanie: Pri chôdzi ich môžete pridržiavať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za obe ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridržiavať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
- Motivácia a odmeny: Podporujte a povzbudzujte, či malými odmenami motivujte na pár krokov a posúvajte hranice. Neochraňujete ho priveľmi? Nie je to aj trochu o Vás?! Dovolíte mu aj spadnúť na bezpečný zadok alebo ho stále držíte? Vašu oporu potrebuje, ale ruky si už dajte za chrbát a stojte a nech on príde k Vám.
- Trpezlivosť a pozitívna atmosféra: Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať, alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Niektoré deti idú po dvoch tak, že sa držia nábytku a jeden krok spravia tak, že sa držia a tri kroky idú samé bez držania. To je už dobré znamenie. Dôležité je, aby ste dieťa neustále povzbudzovali a nevytvárali naň tlak. Vnímanie dieťaťa je kľúčové. Ak je vnímavé, rozumie veľa, ale nechce rozprávať, podobne to môže byť aj s chôdzou - chce, ale bojí sa alebo sa ešte neodhodlalo. Hlavné je, že štvornožkuje, stavia sa a robí pokroky pri nábytku.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a má svoje vlastné tempo vývoja. Aj keď sa môže zdať, že vaše dieťa zaostáva za rovesníkmi, neznamená to automaticky problém. Dôverujte svojej intuícii, ale zároveň sa nebojte vyhľadať odbornú radu, ak máte akékoľvek pochybnosti. Trpezlivosť, láska a správna podpora sú kľúčom k úspechu.
tags: #18 #mesacne #dieta #nechodi