Vek troch rokov: Prechod od batoľaťa k predškolákovi
Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, ale niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, niektoré skôr okolo 3. narodenín, iné až okolo 4,5 roka. Rodičia často nevedia, čo je v tomto veku normálne a čo by malo dieťa vedieť, ako by malo fungovať. Niekedy sa v poradni stretávam s rodičmi, ktorí od svojho dieťaťa chcú v tomto veku naozaj veľa, napr. aby vedelo rátať do 10, aby sa vydržalo hrať nejakú hru aspoň hodinu. Iní rodičia sú zase príliš ochraňujúci a od dieťaťa vlastne nechcú nič, resp. mu to ani nedovolia, takže potom prichádzajú deti, ktoré sa nevedia samostatne najesť, či napiť z pohárika. O náznaku samostatného obliekania nehovoriac.
Sociálne a emocionálne zručnosti: Empatia a nezávislosť
Dieťatko vo veku takmer štyroch rokov má už veľmi dobre vyvinuté sociálne cítenie. Zaujíma sa o to, prečo plače iné dieťa na ihrisku alebo u detskej lekárky. Tvári sa smutne a trápi ho bolesť alebo žiaľ iných. Chce pochopiť, čo sa stalo a prečo. Stáva sa viac nezávislým. Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne). Začína viac rozumieť pocitom druhých. Viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá. Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky. Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí. Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru. Trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu a pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ.
Ak sa stane, že dieťa je zatiahnuté do nejakého konfliktu, či už doma alebo v spoločnosti svojich rovesníkov, môže sa stať, že zareaguje nečakane agresívne a tak si vybije svoju zlosť a neschopnosť pochopiť celú situáciu. Komunikujte s dieťaťom o všetkom, vysvetľujte mu nielen príjemné, ale naopak, aj tie nepríjemné skutočnosti. Dieťa si vymýšľa nové príbehy, často na prvý pohľad fantazijné a nepravdivé alebo vyslovene cielene klame. Ak ho upozorníte na to, že viete o jeho klamstve, môžete sa stretnúť so zatĺkaním a s neochotou „priznať farbu“. Ak ide o závažné priestupky, dajte mu jasne najavo, že vás jeho postoj mrzí. Inak jeho fantáziu netlmte a príbehy o čarodejoch alebo kozmonautoch vo vašej záhrade berte s humorom!
Pri hrách s kamarátmi si dieťa nechá vysvetliť pravidlá hry a aj ich rešpektuje a dodržuje. Niekedy až šablónovite presne, len aby nesklamalo spoluhráčov a aby ho spomedzi seba nevylúčili. Hry sú pre deti najlepší spôsob, ako si hľadať nových kamarátov. Ak sa dieťa ocitne v situácii, že nevie, či sa ostatným deťom pozdáva jeho úloha, je ostýchavé. Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie. Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine (raňajky, umyť, obliecť, odchod do škôlky, prechádzka, obed …). Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe. Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám. Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice.
Motorický vývin: Pohyb ako životná potreba
Pri pobyte na čerstvom vzduchu sa vám môže zdať, že vaše dieťa má kdesi zázračný gombík, ktoré si samo zaplo a vy neviete, ako sa vypína. Skáče, behá, vylieza, prelieza a podlieza, točí sa, šplhá, plazí sa, zošmykuje a vysadá, je nezastaviteľné a neunaviteľné. Jeho koordinácia je stále lepšia a je to naozaj zreteľne vidno. Chôdza po schodoch je chôdzou s istotou, dieťa strieda nohy aj pri vyliezaní aj pri zliezaní zo schodov. Ešte sa možno pridržiava zábradlia, ale to je „povolený doping“. Darí sa mu vykonávať súčasne aj niekoľko pohybov naraz, napr. nesie v jednej ruke misku s jedlom a súčasne schádza zo schodov.
Dieťa stráca bábätkovské faldíky a tvorí sa mu viacej svalov, rastie do dĺžky/výšky. Je pohyblivé a dokáže chytiť loptu do zohnutých rúk. Skáče znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm. Dokáže ísť hore a dole po schodoch, pričom nohy strieda. Dokáže sa zohnúť a nespadne pri tom. Behá už viac a istejšie a jazdí na trojkolke. Skáče a stojí na jednej nohe cca 5 sekúnd. Chodí dopredu a dozadu bez problémov. Začína sa zaujímať o nožnice, papier, prstové farby, či voskovky. Začína kresliť kruh, trhá papier na dve časti. Začína sa zdokonaľovať jeho jemná motorika - pohyby prstov a celej ruky. Zaujíma vás, kedy je vhodné dať dieťaťu do ruky prvú farbičku?
Detské ihrisko s množstvom detí je asi v tomto veku to najvďačnejšie miesto, kam môžete svojho potomka zobrať na prieskum. Vypustite ho a nechajte, nech sa pokúsi samo si pohľadať svoje miestečko pod slnkom. Tip Mama a ja: Nechajte dieťaťu priestor na hru, ale na druhej strane - buďte neustále v strehu, aby sa mu nič vážne nestalo. Lopta je tá najuniverzálnejšia hračka, ak ju máte vonku so sebou, treba ju patrične využiť. Okrem futbalového kopania si ňou aj úplne obyčajne hádžte. Beh cez prekážky: Ak ste vonku a je vám dlho, skúste zostaviť pre svoje dieťa mierne ťažkú prekážkovú dráhu.
Jazykový vývin: Rozhovory a príbehy
Dieťa používa vo svojej reči vtip a rado sa dokonca zasmeje na svojich vlastných skomoleninách. Je rado, ak rozosmeje aj všetkých okolo a cíti, ak sa zasmejú úprimne a nie výsmešne. Dieťa už chápa základné jazykové pravidlá a vety spája pomocou spojky „a“ do poriadne dlhých slovných súvetí. Rado vám zarecituje krátke básničky alebo prerozpráva príbeh, ktorý sa mu nedávno stal. Dieťa sa zapája do debaty dospelých svojimi názormi a dokonca pri tom kopíruje polohy pri sedení alebo pri stoja.
Malo by ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?). Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety. Podľa vedcov vedia v tomto veku povedať od 250 do 500 slov.
Ako podporiť rozvoj reči u bábätka?
Oneskorený vývin reči a vývinová jazyková porucha: Poruchy reči u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy. Je dôležité vedieť, že nie všetky deti prechádzajú tými istými štádiami vývinu reči. Oneskorený vývin reči sa týka detí, ktorých reč sa nevyvíja podľa štandardných vývinových noriem. Pri terapii sa zameriavame na rozvoj prekurzorov reči (pre správny rečový vývin ich dieťa musí mať osvojené ešte pred tým ako sa samotný vývin reči začne a môžeme tam zaradiť napríklad schopnosť dieťaťa zamerať pohľad na tváre alebo predmety, vydávanie prvých zvukov, radosť pri interakcii s rodičom a pod.) Vývinovú jazykovú poruchu diagnostikuje klinický logopéd či logopedička po 3. roku života. Vo vývine reči sa nemusí dieťa oneskorovať, ale jednotlivé rečové míľniky (dôležité štádiá vývinu reči), si neosvojuje v primeranej kvalite alebo poradí.
Kognitívny vývin: Zvedavosť a objavovanie
Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí. Malo by vedieť správne pomenovať základné farby. Pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“. Porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí - „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“. Zapamätať si časť príbehu. Počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami. Triediť predmety podľa tvaru a farby. Poskladať veku primerané puzzle. Prečítajte si viac o tom, ako učiť deti narábať s číslami.
Dieťa s nadšením obkresľuje alebo prekresľuje rôzne geometrické tvary a čiary, ktoré mu predkreslíte. Jedna druhej riekla, keď koláče… Pečte spolu! Zamieste si cesto a dajte kúsok na detskú drevenú podložku aj vašej ratolesti. Nezabudnite na formičky na vykrajovanie cesta, nech sa dieťa kreatívne rozvíja! Haló, si tam? Určite ste už zažili, že vám dieťa nenápadne vzalo mobil a pokúšalo sa z neho telefonovať… Čo takto detská vysielačka alebo detský telefón z izby do izby, ktorý je spojený šnúrou?
Po štvrtom roku je už váš potomok vo vyjadrovaní podstatne istejší. Slová vyslovuje veľmi jasne a najmä začína komunikovať aj v zložitejších vetách, ktoré dokáže vyskladať do celistvých príbehov. Aj mladšie ako štvorročné deti už dokážu zopakovať v súvislom poradí prvé čísla od jednotky. No v ďalšom období ich už vedia logicky používať a postupne zrátajú predmety až do desať. Tie šikovnejšie deti sa naučia aj viac číslic. Postupne s nimi robte jednoduché cvičenia, keď im dajte za úlohu doniesť určitý počet konkrétnych predmetov alebo budú mať spočítať nejaké veci, na ktoré sa práve pozerajú. Už by ste mali popracovať aj s praktickými zručnosťami vašich potomkov. Ich vymaľovávanie a kreslenie po papieri by už malo mať väčšiu logiku. Začnite im kresliť jednoduché geometrické tvary, ktoré najprv majú po vás zopakovať a potom ich už môžu robiť aj oni sami. Prvé by mali byť kruhy, potom k tomu pridajte štvorce a obdĺžniky. Ak to budú zvládať, môžete sa pustiť aj do hviezdičiek.
Samostatnosť a hygienické návyky: Kroky k pripravenosti na školu
Do materskej školy sa neprijímajú deti s plienkou. Dieťa má vedieť používať záchod (nie nočník), nebáť sa sadnúť si naň. Dieťa si má vedieť samo obliecť a vyzliecť jednoduchý odev, zalepiť suchý zips na obuvi. Malo by si vedieť obuť topánky na správne nohy. V tomto veku je už naozaj veľmi nevhodný dudlík. Dieťa by si malo vedieť po použití toalety automaticky a samostatne umyť ruky mydlom.
Dieťa má vedieť zrozumiteľne formulovať jednoduché myšlienky a svoje potreby. V prípade, že rečové nedostatky pretrvávajú dlhšie, je vhodné vyhľadať pomoc logopéda. Platí pravidlo „čím skôr, tým lepšie“. Socializácia je predpokladom úspešného a bezproblémového vstupu do materskej školy. Dieťa sa má vedieť odpútať od rodičov. Má si vedieť utvárať priateľské väzby s inými deťmi a dospelými (je nevyhnutné včas ho odpútať od matky, zapájať iných členov rodiny do starostlivosti o dieťa, navštevovať s dieťaťom iné rodiny a spoločné zariadenia).
Rodičia ustupujú dieťaťu, keď si niečo „vydupkáva“ - rodič je ten, ktorý vie, čo sa môže a čo sa patrí. Dieťa sa to ešte len učí. V prípade takéhoto „vystrájania“ je najvhodnejšie zaujať pozornosť dieťaťa niečím iným, pôsobiť pokojne, ale rozhodne, prípadne si ho počas „amoku“ naoko nevšímať. Dieťa je až nezdravo naviazané na sústavnú prítomnosť matky - je vhodné, ak má dieťa vlastnú izbu alebo spí so súrodencami (je veľmi nevhodné, aby v tomto veku spávalo dieťa v posteli s rodičmi). To, ako bude dieťa zvládať odpútanie sa od rodiny a vstup do materskej školy, záleží na rodičoch a ich hodnotách výchovy. Je nevyhnutné spolupracovať s pedagógom a dať si poradiť v oblasti výchovy dieťaťa. Láska rodičov k dieťaťu je nevyhnutná, ale musí byť citlivo vyvážená. Dieťa nesmie manipulovať s rodičmi. Rodič je ten, ktorý pomôže, postará sa, pohladí, ale keď si to situácia vyžaduje, tak pokarhá, napomenie, usmerní, vysvetlí, prečo tak nemôže byť. Liberalizmus a prílišný obdiv dieťaťa vo výchove sa nevypláca. Pri výchove dieťaťa prajeme rodičom veľa trpezlivosti, láskavosti a objektivity pri pohľade na svoje dieťa.
Obdobie vzdoru a jeho zvládanie
Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede. Kde sa tieto strašné záchvaty zúrivosti berú a prečo? Väčšinou takýto záchvat príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich. Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky. Dôležité: Rodičia musia postupovať spoločne. Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Ako predísť vzdoru u detí? Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku. Neponáhľajte sa a na dieťa nekričte! Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti: Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane. Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.). Cieľom týchto odporúčaní je, aby dieťa nadobudlo istotu, že na zvládanie svojich emócií tu nie je samo a rodič je tu od toho, aby mu so zvládaním emócií pomohol. Dieťa si časom uvedomí, že svoje pocity a požiadavky môže vyžadovať aj iným spôsobom.
tags: #3 #5 #rocne #dieta #musi #mat