Keď dieťa objavuje svet: Ako podporiť jeho samostatnosť a rozvoj silných stránok
Obdobie, keď dieťa začína aktívne poznávať svoje okolie a skúmať, ako funguje svet okolo neho, je kľúčové pre jeho celkový rozvoj. Až do konca prvého polroka života bolo primárnym cieľom rodičov uspokojovanie základných potrieb dieťaťa. Avšak, v druhom polroku života nastáva zmena - je potrebné čoraz častejšie vyžadovať a podporovať samostatnosť dieťaťa. Tento proces je síce časovo náročný, no nesmierne zmysluplný a formuje základy jeho budúcej osobnosti, sebadôvery a schopnosti riešiť problémy.
Podpora samostatnosti v každodenných situáciách
Rodičia hrajú v tomto procese nezastupiteľnú úlohu. Každým jedným skutkom dieťa o niečom učíte. Je na vás, aby ste si vopred ujasnili dôsledky svojich rozhodnutí a činov. Napríklad, vaše dieťa by nemalo získať skúsenosť, že sa mu priania splnia až keď sa bude dostatočne dlho sťažovať. Namiesto toho, je dôležité naučiť ho, že môže svojím správaním niečo dosiahnuť a nie je bezmocné. Pocit bezpečia a stability, ktorý mu rodičia poskytujú, mu dáva možnosť vziať problémy do vlastných rúk a aktívne hľadať riešenie. Zároveň sa však naučí, že sa môže obrátiť na druhých o pomoc. Táto pomoc by však mala byť len minimálna, aby sa dieťa vždy podieľalo na riešení samo, alebo malo na riešení hlavný podiel.
Klasickým príkladom môže byť situácia, keď dieťa vylezie na diván a dáva najavo, že chce ísť dolu. Najrýchlejším spôsobom riešenia je, samozrejme, dieťa dať dole. Najjednoduchším je povedať mu: „Keď si tam dokázal vyliezť, snaž sa aj zliezť.“ Dieťa sa však môže pri zliezaní aj pošmyknúť a samé zastaviť svoje pátracie aktivity. Okrem toho sa môže naučiť, že dospelí mu nechcú pomôcť pri jeho riešení. Časovo náročnejšie, ale zmysluplnejšie je postaviť sa vedľa pohovky a povzbudzovať dieťa, aby zliezlo samo, pričom ho istíte, aby nespadlo.
Byt je pre dieťa úžasným miestom plným nových a neznámych zákutí, kde sa môže vydávať na rôzne výzvedné cesty. Túžba skúmať a skúšať je u detí veľmi silná. Niektoré želania si chce dieťa presadiť. Rozprávajte sa s ním a spolupracujte. Zároveň však trvajte na svojom, prípadne hľadajte alternatívne riešenia, ktoré nie sú až také nebezpečné ako želania detí. Následkami svojho konania je dieťa častokrát prekvapené a preto to skúša stále znovu a znovu, kým vec nepochopí. Stále však potrebuje stály kontakt s mamou alebo otcom a uistenie, že sú tu. Mama musí byť pripravená viac ako kedykoľvek predtým poskytovať dieťaťu útechu, pretože v tomto období sú časté pády a úrazy. Väčšinou však deti na bolesť veľmi rýchlo zabudnú a vracajú sa k aktivite. Je na rodičoch, aby sa rozhodli, ktoré predmety v byte sú vhodné na to, aby s nimi dieťa mohlo experimentovať a ktoré sú príliš nebezpečné, jedovaté alebo cenné a preto je ich potrebné odstrániť z dosahu dieťaťa.
Prvé boje o moc a dôležitosť konzistentných dôsledkov
V tomto životnom období sa začínajú medzi dieťaťom a dospelými odohrávať prvé boje o moc. Dieťa sa stretáva so zákazmi a príkazmi, ktoré predtým pre neho neexistovali - nesmie sa dotýkať kvetov, sporáka, elektroniky. Zákazy veľmi rýchlo zabúdajú, pretože sú vedené túžbou po poznávaní a skúmaní. Táto „hra“ na porušovanie zákazov je pre dieťa príjemná o to viac, že mu mama venuje väčšiu pozornosť, keď sa približuje k veciam, ku ktorým nemôže. Dieťa skúša, ako rodič reaguje a ako postupuje v boji o moc.
Dôležitým pravidlom vo výchove je, aby následky zakázaného správania logicky súviseli s jeho predchádzajúcim chovaním a musia nasledovať bezprostredne po prečine, nikdy nie o 5 - 10 minút alebo hodinu neskôr, pretože dieťa si to už nepamätá. Neodstrašujte dieťa tým, že mu budete vyčítať niečo, čo urobilo pred hodinou. Dôsledky musia byť okamžité, aby si ich dieťa spojilo so svojím činom.
Rozvoj motorických zručností a zmyslového vnímania
V tomto období sa kladie veľký dôraz na rozvoj hrubej aj jemnej motoriky. Hra s rôznymi materiálmi a predmetmi stimuluje zmysly dieťaťa a pomáha mu pochopiť základné fyzikálne princípy.
- Vstávanie s pomocou nízkych predmetov: Priťiahnite dieťa k nízkej lavičke alebo bedničke (asi 20 cm) a držte nad ním lákavú hračku tak vysoko, aby na ňu dosiahlo len vtedy, keď bude stáť.
- Vstávanie bez pomoci: Keď dieťa zvládne predchádzajúci cvik, zopakujte ho ešte niekoľkokrát so stále nižšími pomôckami, aby sa dieťa vzpriamilo z ešte hlbšieho predklonu. Potom skúste tento vztyk a vzpriamenie sa bez akejkoľvek pomôcky, teda rovno z podporu kľačmo. Ponúknite dieťaťu hračku v strede izby, kde sa nemôže ničoho držať. Dieťa prejde zo vzporu kľačmo - poloha, v ktorej lezie - do vzporu drep, potom sa rukami odrazí od podlahy, napriami sa a súčasne sa vztýči z drepu do stoja. Predchádzajúce cviky skúšajte tiež zo sedu.
- Dvíhanie predmetov z podlahy: Pred dieťa, ktoré stojí v strede miestnosti, položte hračku. Dieťa urobí mierny predklon a podrep, chytí hračku a opäť sa vztýči a vzpriami.
- Kladenie rovnako veľkých predmetov na seba: Dieťaťu dajte rovnako veľké kocky, aby ich stavalo na seba. Keď sa mu to podarí, nešetríte chválou a obdivom. Zručné dieťa postaví koncom 1. roka vežičku z viac ako dvoch kociek. Najprv nechajte dieťa stavať s veľkými kockami - hrana kocky 5 - 10 cm - potom s menšími - hrana 2 - 3 cm.
- Zasúvanie a vysúvanie zátky: Dieťaťu dajte fľašu a ukážte mu, ako sa vyťahuje a dáva naspäť gumová zátka. Zátka má mať tvar lomeného kužeľa, aby sa užší koniec dal ľahko zastrčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Pri tomto cviku musíte dieťaťu najskôr fľašu držať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou.
- Vkladanie rôzne veľkých valcovitých mištičiek do seba: Dajte dieťaťu rôzne veľké valcovité mištičky z umelej hmoty, alebo sadu drevených matriošiek. Princíp je v tom, že dieťa musí jednotlivé diely zasúvať podľa veľkosti - vždy menšie do väčších - a tým sa nielen učí odhadovať vzájomnú veľkosť predmetov, ale uvedomuje si, že sú predmety väčšie a menšie.
- Navliekanie krúžkov na stojan: Na tyčku učte dieťa navliekať rôzne krúžky - či už z umelej hmoty alebo z kovu. Môžete použiť krúžky zo záclon.
- Zapichovanie: Dieťaťu urobte zo zvyšku cesta niekoľko guličiek a ukážte mu, ako je tam možné zapichovať špilky, zápalky.
- Trhanie a spájanie cesta: Na kúsku cesta si ukážte, že je ho možné roztrhať na kúsky a pritlačením k sebe znovu spojiť. Môžete použiť aj hru s netoxickou plastelínou. S cestom môžete robiť rôzne iné činnosti - váľať ho, formovať, vykrajovať formičkami, krájať nožom, urobiť z neho hada alebo guľku.
Podpora reči a komunikácie
Rozvíjanie aktívnej reči dieťaťa je ďalšou dôležitou oblasťou. Rodičia majú využívať každú situáciu a s dieťaťom sa o nej rozprávať. Pri prechádzke po vonku sa rozprávajte o dianí na ulici - čo ide po ceste? Podnecujte dieťa k ďalším aktívnym slovám, ktoré spevňujte opakovaním, pochvalou a úsmevom.
Je dôležité si uvedomiť, že cmúľanie cumlíka môže dieťa síce uvoľniť a upokojiť, ale zároveň mu bráni v používaní svalov pier a jazyka na vytváranie zvukov. Cumlík nie je vhodný pre vývoj reči a rečových schopností. Ak dieťa rado cmúľa cumlík, skúste obmedziť čas, ktorý s ním trávi počas dňa. Stále však môže zostať prostriedkom na upokojenie dieťatka, keď je vystrašené alebo si potrebuje pospať. Netreba však zabudnúť na to, že časté používanie cumlíka bráni dieťaťu v precvičovaní džavotavých zvukov, ktoré predchádzajú reči.
Vývoj reči batoľaťa: Míľniky, tipy a ako podporiť jazyk
Objavovanie silných stránok dieťaťa
Každé dieťa má svoje silné stránky. Dôležité je ich najprv odhaliť a potom aj rozvíjať. Aj keď mnohé deti na prvý pohľad vyzerajú ako priemerné a zdá sa, že v ničom nevynikajú a sú nevyhranené, tak to nie je pravda. Realita je taká, že každé dieťa má silné stránky. Silné stránky detí sú schopnosti, ktoré vynikajú v nich samotných v porovnaní s ich inými schopnosťami. Silné stránky má každý, len ich treba odhaliť, prebudiť a rozvíjať.
Aby mohli rodičia tieto stránky svojich detí odhaliť, musia vedieť, čo si majú všímať. Keď sa dieťa narodí, má sto miliárd mozgových buniek. Cez synapsie sa mozgové bunky začínajú prepájať. Synapsie sa prepájajú tým rýchlejšie, čím dieťa robí viac činností, na ktoré má prirodzený talent. Dieťa prirodzene vie, ktoré činnosti mu dávajú energiu a ktoré nie. Preto sa s niektorými hračkami hrá viac a s inými menej. Už u malých detí je niekedy možné pozorovať, na čo asi budú mať talent.
Podľa kouča a autora viacerých kníh, Jana Mühlfeita, je talent určitá genetická informácia, ktorú dieťa dostáva od predchádzajúcich generácií. To, či sa talent odomkne, záleží od toho, v akom prostredí dieťa vyrastá, čo okolo seba počúva a o čom premýšľa. Ak chceme talent rozvíjať, musíme doň investovať energiu. Gény, ktoré dostávame, sú nezmeniteľné, ale ktorý gén sa zapne alebo vypne, to záleží od prostredia, v ktorom sa dieťa nachádza. A tak detstvo by malo byť pestré a podnetné. Vtedy totiž vieme nájsť a najlepšie podporiť prebudenie silných stránok detí.
Ako sa prejavujú silné stránky detí a ako si ich všimnúť?
Donald O. Clifton a Paula Nelson vo svojej knihe Soar with your strengths opísali päť možností ako identifikovať silné stránky detí:
- Dieťa túži po konkrétnej činnosti: Prvým zo signálov, že dieťa má pre niečo predpoklady, je ten, že je priťahované k niektorým činnostiam viac ako k ostatným. Silné stránky detí sú totiž prepojené s ich potrebami, a tak aj menšie deti sú priťahované k určitým činnostiam viac. Niektoré rady tancujú, spievajú, iné maľujú, skladajú a rozoberajú stavebnice, ďalšie niečo neustále rozprávajú. Čo môžu v tomto období robiť rodičia? Čo by si mali pri pozorovaní svojho dieťaťa všímať? Je dobré všímať si aj tie aktivity, ktoré dieťa nechce robiť, tvári sa pri nich otrávene, viac sa na ne nepýta alebo ho rýchlo prestanú zaujímať.
- Dieťa je do činnosti hlboko ponorené: Keď sa dieťa pustí do aktivity, ktorá mu umožňuje využiť jeho silné stránky, tak sa do činnosti zahĺbi a dokáže pri nej ostať oveľa dlhšie ako pri iných činnostiach. Niekedy táto činnosť môže byť pre dieťa aj fyzicky alebo psychicky namáhavá. Dieťaťu to však neprekáža, s nadšením činnosť robí dlhé hodiny a dostáva sa do stavu flow. Anglický výraz flow používajú psychológovia pre označenie dokonalej koncentrácie, keď sa človek ponorí do vykonávanej činnosti. Ide o zvláštny stav mysle. Do slovenčiny sa najčastejšie prekladá ako plynutie. Flow fenomén právom patrí do smeru tzv. pozitívnej psychológie, ktorá sa zaoberá aspektami, ktoré nám spríjemňujú život a robia nás šťastnými. Pri zážitku flow, teda plynutia, zažívame pocity zmysluplnosti a energizujúceho nadšenia. Keď dieťa robí v detstve to, čo ho baví, tak pri tom dokáže stráviť oveľa dlhší čas a zároveň sa veľmi rýchlo učí. V stave plného sústredenia na činnosť, napríklad pri stavaní Lega, dieťa prestane vnímať čas, nevníma okolie, zabudne na hlad a na smäd. Nenechá sa len tak rozptýliť, je plne sústredené a doslova je absolútne ponorené do činnosti.
- Dieťa sa obľúbenú činnosť rýchlo učí a napreduje v nej: Keď dieťa preferuje nejakú činnosť, rado sa k nej vracia, vydrží pri nej dlhšie ako pri iných činnostiach a rýchlo sa ju aj učí. Rýchle učenie sa môže prejaviť napríklad tým, že dieťa zvláda stále náročnejšie prvky činnosti, pamätá si naučené, samo objavuje nové postupy, vymýšľa vlastné spôsoby ako danú činnosť zvládnuť. Typické je napríklad aj to, že iba raz niečo vidí, počuje, párkrát to vyskúša a už to vie urobiť. Rýchle postupovanie v nejakej činnosti je jedným z najlepších dôkazov toho, že dieťa v danej činnosti využíva svoje silné stránky. Dôležité je však hlavne to, že dieťa má z tejto činnosti veľkú radosť a uspokojenie. Nestačí, že uspokojenie prichádza iba z toho, že dokáže niečo urobiť. Dôležitá je hlavne cesta, proces, činnosť, teda skutočnosť, že to môže robiť.
- Dieťa je v obľúbenej činnosti úspešné: Silné stránky detí sa prejavujú aj tým, že keď dieťa nastúpi do školy, podáva vo svojej obľúbenej činnosti nadpriemerné výkony. Niekedy až v škole rodičia odhalia silné stránky svojho dieťaťa.
- Obľúbená činnosť prináša dieťaťu vnútorné uspokojenie: Vnútorné uspokojenie z činnosti sa objavuje často práve vďaka tomu, že v danej činnosti dieťa využíva svoje silné stránky. Silné stránky totiž vychádzajú z potrieb dieťaťa. A napĺňanie potrieb motivuje k činnosti. Keď robí niečo, čo uspokojuje jeho potreby, tak mu to prináša celkovú spokojnosť s činnosťou aj so sebou. Vtedy sa dieťa cíti skutočne šťastné. A toto je zároveň aj tá najlepšia vnútorná motivácia. Pri tejto činnosti dieťa nepotrebuje žiadnu odmenu. Činnosť robí preto, lebo pociťuje šťastie a nie pre odmenu alebo pochvalu. Robí to kvôli vnútornému uspokojeniu.
Dôležitosť spätnej väzby od rodičov
Deti potrebujú spätnú väzbu od rodičov. Samy od seba niekedy nevedia odhaliť svoje silné stránky. Vedia posúdiť, či ich činnosť baví, vidia výsledok a produkt činnosti, ale nie vždy si uvedomujú, že naozaj ide o ich silnú stránku. Potrebujú od rodičov spätnú väzbu. Nehodnotíme výsledok, nehodnotíme osobnosť, ale opisujeme, čo dieťa urobilo pre to, aby sa k nejakému výsledku dopracovalo. Napríklad: „Keď si chytil štetec takto, tak sa ti darilo robiť oblaky presne tak, ako si chcel.“ Je dobré nevyslovovať všeobecné konštatovania typu: „Je to pekné. Dobre si to nakreslil, pekne si to zaspieval.“ Je dobré vyzdvihnúť konkrétne maličkosti. Obrázok môže byť pekný, ale nie všetko na ňom je dokonalé. A tak pochváľte to, čo si pochvalu naozaj zaslúži. Nezovšeobecňujte. Vyjadrujte sa napríklad takto: „Páči sa mi, ako si nakreslil starú mamu pri drevenom domčeku.“
Spätná väzba na silné stránky neslúži na to, aby sme v dieťati budovali pýchu, ale na to, aby sme si ako rodičia spolu s dieťaťom uvedomili, ktorými schopnosťami dokáže nielen efektívne zvládnuť činnosť, ale ešte ho to aj napĺňa radosťou a pri tom sa aj učí. Sebadôvera pramení zo sebapoznania. Čím sa dieťa lepšie pozná, tým viac si dôveruje.
Človek nemôže ovplyvniť stimul, teda to, čo sa mu stane, ale môže ovplyvniť reakciu na tento stimul. V tomto smere môžu rodičia deťom pomôcť tak, že ich dostatočne motivujú a nepodceňujú ich. „Dobré je hovoriť deťom, že patria do prvej ligy, a to sa netýka len športu, ale akejkoľvek činnosti alebo povolania. Nezáleží na tom, z akého prostredia dieťa pochádza, záleží len na tom, či chce, alebo nechce niečo dokázať,“ hovorí Jan Mühlfeit.
Pozor si dávajte aj na ľútosť alebo sebaľútosť. Tieto dva prístupy veľmi blokujú človeka v jeho rozlete. Sebadôveru dieťa nadobúda vtedy, keď môže robiť to, čo ho naozaj baví. Vtedy zažíva aj pocit šťastia, úspech a autentickosť. Keď takto žije, často je v stave flow a prežíva prítomné okamihy. Človek sa často zameriava na svoje slabé stránky, lebo sa bojí, aby nezlyhal. Dôležité je však zamerať sa hlavne na svoje silné stránky, pretože vďaka nim môžeme byť v živote nielen úspešní, ale aj šťastní.
Veľmi dôležité je vedieť budovať sebadôveru dieťaťa. To sa vám môže podariť vďaka tomu, že nebudete používať zovšeobecňujúce súdy. Napríklad: „Ty nikdy nič nedosiahneš. Ty si úplne hlúpy. Tebe sa aj tak nikdy nič nepodarí!“ Ďalej sa vyhýbajte porovnávaniu dieťaťa s inými deťmi. Je potrebné si čo najčastejšie uvedomovať, že každé dieťa je jedinečné. Tiež je potrebné vytvárať také situácie, aby dieťa vedelo byť spokojné samo so sebou. Pýtajte sa často detí, či sú ony spokojné s tým, čo robia a ako sa im to páči. Snažte sa tiež aktívne počúvať svoje dieťa a rešpektovať ho.
Vývojové míľniky a ich podpora
Správny vývoj dieťaťa je proces, ktorý postupuje vo svojom vlastnom tempe. Približne v štvrtom roku veku dieťaťa končí dozrievanie centrálnej nervovej sústavy (CNS) v spojení s hrubou motorikou (lezenie po štyroch, chôdza a pod.). Zrelosť CNS môžete testovať aj doma. Do 6. roku veku dieťaťa dochádza k dokončeniu dozrievania CNS v jemnej motorike (šikovnosť ruky, jemné pohyby tvárových svalov). Dieťa by už samo malo zvládnuť úchop predmetov bez našej pomoci. Zhruba od 2. mesiaca veku, v závislosti od dozrievania CNS, dieťa začína dvíhať hlavičku v ľahu na bruchu, aby rozšírilo svoje zorné pole.
Sedenie, hovorenie, státie a chôdza sú dôležité míľniky vo vývoji dieťaťa. Rodičia sa na tieto zmeny tešia s netrpezlivým očakávaním. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom, ktoré by sa nemalo násilne urýchľovať. Užívajte si lezenie na štyroch rovnako ako sedenie bábätka. Pozorujte vývoj dieťatka a tešte sa z jeho úspechov.
Kedy sa dieťa posadí? Harmonický vývoj dieťaťa nepostupuje dokonale podľa tabuliek. Aby sa dieťatko posadilo, potrebuje najskôr nadobudnúť iné zručnosti. Deti sa vyvíjajú rôzne a skôr či neskôr dosiahnu zručnosti súvisiace s motorickým a mentálnym vývojom. Skôr ako sa dieťa môže posadiť, musia sa objaviť iné fyzické prejavy, ktoré súvisia s rozvojom svalov a koordináciou. K potrebným zručnostiam, ktoré dieťa získava od prvého mesiaca života, patria: otáčanie hlavy zo strany na stranu a jej dvíhanie v polohe na brušku, dvíhanie hrudníka v polohe na brušku vtedy, keď leží, otáčanie sa na chrbát z polohy na brušku najprv na jednu stranu a potom na obe strany, a tiež sedenie v rovine s oporou či sedenie s oporou rúk, ktoré často nasleduje po lezení. Z polohy na štyroch sa deťom lepšie dostáva do sedu. Keď bude potomok liezť do voľného priestoru, dosiahli ste vytúžený cieľ - vaše dieťa dokáže samostatne sedieť. Stabilný sed je rovnako emotívnym okamihom ako prvé krôčiky.
Kedy dojča začne liezť, sedieť a chodiť? V neskorších štádiách vývoja sa dieťatko začne plaziť rýchlejšie a robí prvé pokusy postaviť sa. Učenie chôdze postupuje v nasledujúcich mesiacoch a to, kedy dieťa sedí alebo začne chodiť, je tiež veľmi individuálne. Najdôležitejšie je, aby vývoj dieťaťa napredoval. Samostatné sedenie, plazenie a prvé krôčiky sú určite vývojové míľniky, na ktoré sa rodičia tešia, ale nenúťte svoje dieťa, aby tieto kroky urobilo. Dojča bude ďalšie výzvy prijímať samo.
Čo by malo rodičov znepokojovať? Predovšetkým nedostatočný pokrok vo vývoji dieťaťa. Ak dieťa nenapreduje, nechajte batoľa, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené. Vývoj reči a ďalších intelektuálnych i motorických zručností dieťaťa prebieha podľa podobného vzoru.
Približné termíny pre kľúčové míľniky:
- Ľah na brušku a podopieranie rukami: vo veku 5 mesiacov.
- Sedenie a lezenie: vo veku 7 až 8 mesiacov (keď má dieťa silnejšie svaly).
- Postavenie sa s oporou: vo veku 9 mesiacov.
- Prvé samostatné krôčiky: okolo veku jedného roka.
- Samostatné sedenie: medzi 6. a 9. mesiacom života, zväčša okolo 8. mesiaca.
Dosiahnutie polohy v sede je pomerne náročné a vyžaduje si veľké posilnenie svalov celého tela. Učenie samostatne sedieť nie je o posadení dieťaťa, ale o pomoci pri posilňovaní jeho svalov. To sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom hry.
Ako podporiť vývoj vášho bábätka ešte predtým, ako začne sedieť:
- Položte bábätko na bruško: Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstraňovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť.
- Vytvorte mu priestor na hranie: Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. Umiestnenie dieťaťa na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu. Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.
- Podieľajte sa na jeho úsilí: Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.
- Zabezpečte ho počas prvých pokusov o sedenie: Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie. Vďaka takejto podpore sa vaše dieťa bude môcť rýchlejšie učiť a robiť prvé pokusy o pohyb alebo plazenie. Nasledovať bude samostatné státie a prvé kroky. Dieťa bude dostatočne silné na to, aby si osvojilo ďalšie zručnosti.
Správny vývoj dieťaťa je cesta plná objavov. Nepotrebujete drahé interaktívne hračky, aby ste svoje dieťa povzbudili k snahe naučiť sa nové veci. Stojí však za to vybaviť vaše dieťatko doplnkami, ktoré mu počas týchto pokusov zaistia bezpečnosť a pohodlie. Vychutnajte si sledovanie, ako vaše bábätko sedí, plazí sa a robí ďalšie vývojové skoky. Poskytnite mu podmienky i pozornosť pre podporu vývoja.
Vývinové fázy a ich vplyv na správanie
Detstvo a dospievanie je obdobie, počas ktorého sa dajú silné stránky detí objaviť. A potom ich vieme ako rodičia viac cieľavedomo rozvíjať. Detstvo má byť pestré - tak vieme najlepšie podporiť prebudenie silných stránok detí. Silné stránky detí si potom môžeme všimnúť v rôznych činnostiach podľa niekoľkých významných prejavov. Aby si rodič vedel všimnúť nižšie uvedené prejavy silných stránok, nemusí byť pedagógom ani psychológom. Stačí, ak je ochotný svoje deti pozorovať. Treba však vedieť, čo si všímať. Aj keď mnohé deti vyzerajú ako priemerné, že v ničom nevynikajú, že sú nevyhranené, tak stále platí, že každé dieťa má silné stránky. Silné stránky sú schopnosti, ktoré deti prednostne využívajú, aby zvládli činnosti a životné situácie. Každé dieťa sa narodilo s nejakými predpokladmi, ktoré sa počas života dokážu rozvinúť na silné stránky.
V období dospievania sa mozog zbavuje svojich slabých synapsií a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Využívané synapsie zosilnejú, slabé sú naopak potlačené. Toto „prerieďovanie“ nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledné sa reorganizujú čelné laloky zodpovedné za schopnosť plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Preto sa dieťaťu v období puberty správanie „vymyká z rúk“. Deti v období puberty majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a ľahšie potom strácajú nad nimi kontrolu. Častejšie sa v nich objavuje pocit bezradnosti. U detí v období dospievania je teda charakteristická nižšia aktivita v čelných lalokoch, a naopak, viac aktivity v amygdale, teda v centre emócií. Práve amygdala dáva formu odpovediam útočným (slovne aj fyzicky) a útekovým odpovediam organizmu, a v tomto vývinovom období sa tiež ľahšie aktivuje. Dochádza tak k situáciám, kedy dospievajúce dieťa svoj emočný základ a svoju stabilitu budovanú v ranom detstve konfrontuje s formou vhodného alebo nevhodného správania.
Nevhodné správanie dieťaťa v období dospievania takmer vždy pramení v nedostatočne vyvinutej emočnej stabilite ranného detstva. V dospievajúcom mozgu sa uskutočňujú intenzívne procesy, ktoré vysvetľujú správanie dieťaťa v období dospievania. Dospievanie je čas medzi detstvom a dospelosťou. Prvou časťou dospievania je puberta a trvá asi od 11 do 15 rokov, po nej nasleduje adolescencia - asi od 15 do 22 rokov. Dospievajúci sa usilujú o rozvoj svojej identity, ktorá by bola špecifická a odlišovala ich od ostatných ľudí. Tento proces, ktorý sa nazýva individualizácia, začína v dospievaní a pokračuje v dospelosti. Podľa psychológov je rozvoj identity hľadaním odpovedí na množstvo otázok. Môžeme uvažovať, že deti, ktoré v puberte skúšajú alkohol, cigarety, úteky z domu, nevhodné partie atď., majú veľmi pravdepodobne zníženú sebaúctu. Sebahodnota takého dieťaťa je nejakým spôsobom narušená, pretože dieťa si kompenzuje pocit prijatia, pocit toho, že niekto ho má rád, že je prijímaný.
Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca. Akonáhle prijatie neprebehne z jednej alebo z druhej strany, tak ten vnútorný pocit je pocitom necelistvosti, niečoho stále absentujúceho. Tento pocit ostáva v podvedomí a ovplyvňuje postoje a vzťahy dieťaťa v jeho budúcnosti, vplýva na vznik kompenzačných mechanizmov v puberte v záťažových stavoch. Dieťa si tvorí obraz o sebe na základe toho, ako sa k nemu správa okolie, jeho najbližší. Dospelí dieťaťu zrkadlia to, aké to dieťa je. Ak sa rodič správa negatívne, vyčítavo, kričí, tak dieťa si z toho odčíta svoju hodnotu, nadobudne pocit, že nie je dosť hodné lásky. Silný vplyv na vytváranie si sebahodnoty ale nemá iba to, čo dieťa počuje, ale aj to, čo vníma vizuálne, alebo pocitovo z tónu hlasu. Človek takmer vždy uprednostní vnímanie toho neverbálneho, teda viac ho ovplyvní to, akým výrazom v tvári k nemu rodič prehovorí, než to, čo mu rodič hovorí. Vždy si človek vyberie tú neverbálnu zložku komunikácie, napríklad akým tónom hlasu k nemu prehovoria. V prípade negatívneho vzoru si dieťa vzťahuje na seba to, čo vníma adresované k nemu samému, a dáva tomu významy. Keď sa k dieťaťu správajú láskavo, tak si z toho vezme informáciu, že má hodnotu.
Hovoríme o nedostatočnej vzťahovej väzbe, traume z odlúčenia, neprijatia zo strany rodiča, o predčasnej separácii dieťaťa od matky, atď. Keď sa takéto dieťa s nevyrovnaným ranným detstvom dostane do nejakej ťažkej životnej situácie v období dospievania, pomerne často zlyháva, a mnohé z nich sa obracajú k alkoholu, drogám, nevhodným partiám, ale aj k závažnejším sociálnopatologickým formám správania. Narušené vzťahy medzi rodičmi ovplyvňujú duševné dozrievanie dieťaťa závažným spôsobom. Deti strácajú pocit bezpečia a istoty práve v období, keď ho nadmerne potrebujú.
Prvá pomoc pri dusení dieťaťa
Aj keď sa táto téma netýka priamo vývoja v druhom polroku života, je mimoriadne dôležité, aby rodičia ovládali základy prvej pomoci. Situácia, keď sa dieťa dusí, môže nastať nečakane a rýchlo. V takom prípade je každá sekunda rozhodujúca.
Manuál záchrany dieťaťa:
- V pokoji a hlavne rýchlo ohodnoťte závažnosť situácie: Stáva sa, že niekomu, aj deťom, pri jedle zabehne a rozkašlú sa. Vtedy stačí potľapkať poriadne po chrbátiku, ústa sa uvoľnia postupným vykašliavaním a precitlivené steny hrdla ovlažíte prísunom tekutín. Ak však váš malý drobček zhltne niečo väčšie a nestráviteľné, ako napríklad hračku, je potrebné okamžite konať. Dieťa začne lapať po dychu, je ticho a tvárička mení farbu. Vtedy je hneď jasné, že mu musíte poskytnúť pomoc, pretože sa dusí. Nadýchnite sa a snažte sa nepanikáriť.
- Cudzí predmet musí ísť preč: Vaším cieľom je podať dieťatku prvú pomoc tak, aby ste v prvom rade rýchlo odstránili vec z jeho úst či dýchacích ciest udieraním na jeho chrbátik. Pre čo najefektívnejšie a najrýchlejšie uvoľnenie nežiaduceho predmetu si sadnite na lýtka a predlaktie si položte na stehno dlaňou nahor. Dieťatko si dolu bruškom položte na pripravenú ruku, máte ho na nej akoby položené, dlaňou mu chytťte sánku. Hlavička musí byť nižšie umiestnená ako telíčko. Drobca udrite 5-krát po chrbátiku, snažte sa dať do toho trošku viac sily, aby sa zaseknutý predmet v ústach uvoľnil. Ak nepomáha tento spôsob, skúste si dieťa obrátiť, položiť do lona. Rukou mu chytťte hlavičku, ktorá musí byť nižšie ako telíčko. Dva prsty voľnej ruky priložte na stred hrudníka bábätka. Stláčajte do hĺbky približne 4 centimetre a všetko opakujte 5-krát. Pokračujte, kým cudzí predmet nedostanete von.
- Umelé dýchanie: Ak ste odstránili prekážku z dýchacích ciest a dieťa stále nereaguje, nedýcha, je potrebné pristúpiť k umelému dýchaniu. Dieťa dáme do polohy na chrbte - na pevnú, rovnú podložku.
Vývoj reči batoľaťa: Míľniky, tipy a ako podporiť jazyk
Zapamätajte si, že každá fáza vývoja dieťaťa prináša nové výzvy, ale aj nové radosti. Podpora samostatnosti, citlivé usmerňovanie a všímanie si individuálnych potrieb a talentov vášho dieťaťa sú kľúčom k jeho zdravému a šťastnému rastu.
tags: #ak #dieta #postupuje #rychlo