Kedy je ideálny čas na materstvo? Pohľad z medicínskej a sociologickej perspektívy
Biologické hodiny každej ženy sú nastavené individuálne. Niektoré túžia po dieťatku v mladšom veku, iné preferujú otehotnieť neskôr. Existuje však jednoznačne ideálne obdobie na založenie rodiny? A aké faktory ovplyvňujú toto rozhodnutie? Je vek skutočne taký dôležitý pre úspešné otehotnenie a zdravý priebeh tehotenstva? S akými problémami sa ženy môžu stretnúť pri pokusoch o otehotnenie v neskoršom veku?
Na tieto otázky existujú rôzne pohľady. Zatiaľ čo výskumy amerických sociológov naznačujú, že tehotenstvo v zrelšom veku môže priniesť benefity v podobe lepšieho zdravia v strednom a vyššom veku, skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou zdôrazňuje jednoznačné výhody skoršieho tehotenstva pre zdravie ženy aj dieťaťa. Tento článok prináša oba pohľady na tému ideálneho veku na materstvo, aby ste si mohli vytvoriť vlastný názor.
Medicínsky pohľad: Optimum v skoršom veku
Z medicínskeho hľadiska je optimálne obdobie na otehotnenie a pôrod jasne definované. Gynekológ MUDr. Miroslav Kozár uvádza, že "optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky 'určitej vekovej tolerancie' a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname."
Aj keď sa vek do 35 rokov považuje za fyziologickú hranicu pre otehotnenie, štatistiky ukazujú nárast rizík už po 30. roku života. "Už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád, po 35-tke 10-násobne, v 45-ťke 25-násobne," vysvetľuje doktor Kozár.
Prečo je podľa odborníka dôležité dodržať toto vekové optimum? "Je to medicínske hľadisko," zdôrazňuje. "Ekonomika v trhovom mechanizme, kedy sa sociálne optimum a štandard dosahujú ťažšie, podstatne ovplyvňuje plánovaný termín otehotnenia a posúva ho nad hranicu 30 rokov." K rizikám spojeným s neskorším tehotenstvom sa pripočítavajú aj faktory ako "chemizácia prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života, iracionálne stravovacie návyky." Taktiež medicínske postupy na riešenie problémov s plodnosťou vo vyššom veku predstavujú ďalšiu záťaž.
Okrem fyzického zdravia zohráva rolu aj psychologický aspekt. "Nie je zanedbateľný ani vzťah staršieho rodiča k dieťaťu," hovorí MUDr. Kozár. "U starších rodičov sa často deti vychovávajú 'dospelo', stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie." Mladšie ženy bývajú podľa jeho slov "hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke." Tieto ženy "to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie."
Zlomovým vekom pre otehotnenie je teda 30 rokov. Čo komplikuje možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku? "Zlé návyky v životnom štýle, zlá životospráva, dlhodobosť užívania hormonálnej antikoncepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov." Liečba v staršom veku je často problematickejšia, pretože "sme starší a vek sa nedá liečiť."
Odporúčanie pre páry, ktoré sa chystajú splodiť dieťa, je jasné: "Mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku."
Sociologický pohľad: Zrelosť a dlhodobé zdravie
Odborníci z oblasti sociológie z Ameriky majú na otázku ideálneho veku na otehotnenie iný názor. Podľa nich sa biologicky ideálny vek pre materstvo rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne.
Sociológ John Mirowsky z University of Texas v Austine poukazuje na to, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako ako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťaťku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti.
Štúdie naznačujú, že ideálny vek pre otehotnenie môže byť 26 rokov, ale aj 32 rokov, kedy je žena usadenejšia, vie, čo chce, má bývanie, dostatok peňazí a je pripravená mať dieťa. Z lekárskeho hľadiska je síce ideálne mať dieťa čím skôr, ale podľa sociológa Mirowskeho je dôležité aj dlhodobé zdravie ženy, resp. fakt, ako sa budúce matky cítia počas života a ako na nich vplýva tehotenstvo a materstvo po pôrode.
Výsledky jeho zistení naznačujú, že "ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkového zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami." Podľa zahraničných sociológov z univerzity v Ohiu je ideálne porodiť prvé dieťa okolo tridsiatky, maximálne do 34-och rokov, pozor však na to, koľko detí žena plánuje. V staršom veku už môže tehotenstvo na ženu pôsobiť skôr negatívne.
Kedy je teda ten najlepší vek?
Väčšina ženských lekárov sa zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. Mnohým sa túto vekovú hranicu podarí dodržať, no čo ak nie? V dnešnej modernej spoločnosti existuje veľa prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro. Študentky vysokoškolského štúdia často dokončujú štúdium až v 24 alebo 25 rokoch, potom nasleduje výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.
Na druhej strane, odkladanie materstva na neskôr prináša so sebou aj výhody. Mladšie ženy sa často cítia byť v pozícii, že "ešte si neužili život" alebo "nemajú dokončenú školu". Avšak, ako poukazuje jeden z názorov, "byť dobrou mamou nie je otázka veku!" Mnohé ženy odkladajú materstvo, aby si vytvorili potrebné rodinné a finančné zázemie, alebo preto, že sa boja finančnej neistoty a návratu do práce po materskej dovolenke.
"Ešte nedávno to bolo normálne. A tiež je to dané fyziologicky. Ideálny čas na prvý pôrod je v priemere 24 - 25 rokov," vysvetľuje jeden z názorov. Mladé mamičky už dnes väčšinou nestretávame na každom kroku a vek prvorodičiek sa čoraz viac posúva. S vekom súvisí aj schopnosť otehotnieť, riziko predčasného pôrodu či potratu, ako aj pravdepodobnosť vývinu závažnej genetickej poruchy u bábätka. Aj to sú dôvody, prečo je lepšie stihnúť prvé tehotenstvo do 25-ky. Ba čo viac, ženy ho znášajú v tomto veku oveľa lepšie a majú obrovskú dávku energie, ktorú im mnohé tridsiatničky môžu len závidieť.
"Podľa mňa je to super, mladá rodina a kopec života pred sebou, keď deti vyrastú," neskrýva nadšenie jedna z prispievateliek. A je tomu tak! Veď čo už len žene utečie, keď sa stane mamou skôr. Že nedoštudovala školu? Je to náročné, no dá sa to zvládnuť aj popri miminku, alebo sa dá štúdium jednoducho odložiť. Alebo že si nestihla vybudovať kariéru? Ešte sa vráti dosť mladá do práce na to, aby si ju mohla začať budovať. Len sa z nej vďaka deťom nikdy nestane workoholik, čo je koniec koncov dobré. A že nevidela svet? Ani sa nenazdá, deti vyrastú a zostane kopa času na cestovanie aj užívanie si života.
A má to ešte jednu veľkú výhodu. Ktorú ženu nepohladí na duši, keď si ju pomýlia so sestrou svojej dcéry? "Kočky, ja vám závidím tie detičky v 20-tke. Vtedy som len spoznala manžela, ale brala by som detičky aj skôr. Veď to je paráda mať dospelé dieťa a byť ešte stále mladá krásna mamina v 40-tke," dodáva jedna z mamičiek. Mladé mamičky majú šancu užiť si svoje deti o čosi dlhšie, a keď im bude zdravie slúžiť, dožijú sa vnúčat a možno i pravnúčat.
Možno to budú mať o čosi ťažšie kvôli peniazom, bývaniu, práci, možno sa budú môcť osamostatniť, doštudovať či zamestnať neskôr, no nič im neutečie. Nezáleží na tom, či sa rozhodnete pre materstvo v 20-tke alebo 40-tke. Dôležité je, aby sa to podarilo. Veď byť mamou je pre ženu ten najkrajší dar, a to v každom veku!
V akom veku plodnosť ženy vrcholí a klesá?
Vývoj dieťaťa v prvom roku života: Míľniky a podpora
Vývoj dieťaťa v prvom roku života je fascinujúci proces plný míľnikov, ktoré svedčia o jeho raste a postupnom osvojovaní si nových zručností. Od prvých zvukov až po prvé samostatné kroky, každé dieťa postupuje svojím vlastným tempom.
Vývoj reči:Vývoj reči je veľmi individuálny. Po narodení dieťa nadväzuje kontakt krikom a plačom. Približne v 2. - 3. mesiaci začína vydávať prvé neurčité zvuky (mrnkanie, bľabotanie). Okolo 4. - 5. mesiaca sa pokúša napodobňovať jednoduché zvuky a vyslovovať prvé slabiky. V 6. - 8. mesiaci už veľa bľaboce, opakuje zhluky slabík a začína chápať význam jednotlivých slov. Okolo 9. mesiaca dokáže spojiť zvuk s osobou alebo činnosťou. V 10. mesiaci už môžeme v detskom prejave rozlíšiť zmysluplné otázky a výkriky. Okolo 12. mesiaca dieťa správne používa celé slová, najčastejšie "mama", "tato", "pápá" alebo "nie". Druhý rok života je obdobím intenzívneho učenia nových slov, pričom v 18 mesiacoch už dieťa ovláda okolo 50 slov. V treťom roku života má dieťa bohatú slovnú zásobu, skladá slová do viet a kladie otázky.
Motorický vývoj:Jedným z prvých vývojových míľnikov v hrubej motorike je schopnosť otočiť sa. Aby bolo bábätko schopné sa otočiť, musí najprv pevne držať hlavičku a posilniť svaly celého tela. Už od narodenia by sa malo dbať na polohovanie na brušku. Dieťa by malo byť schopné sa otočiť z bruška na chrbátik vo veku od 2 do 5 mesiacov, a z chrbátika na bruško v 5. až 7. mesiaci. Dôležitejšia ako vek je kvalita prevedenia pohybu.
Sedenie:Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Pred samotným sedením sa dieťa učí dvíhať hlavičku, posilňovať svaly krku a chrbta, podopierať sa o predlaktia a otáčať sa. Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja sedenia je časté ukladanie dieťaťa na bruško, čo posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja, ani nechávať dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách či kočíkoch.
Lezenie a chôdza:Po zvládnutí sedenia nasleduje lezenie, ktoré zvyčajne začína okolo 7. až 8. mesiaca. Následne sa dieťa začne s oporou stavať, čo býva okolo 9. mesiaca. Prvé samostatné krôčiky sa dajú očakávať okolo veku jedného roka.
Bezpečné prostredie a výchova:Pre správny vývoj dieťaťa je nevyhnutné vytvoriť bezpečné prostredie. Je dôležité zabezpečiť elektrické zásuvky, nábytkové skrinky, okná, schodiská a nábytok. V kuchyni a kúpeľni je nutná zvýšená opatrnosť a nikdy nenechávať dieťa bez dozoru. Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čerstvá.
Obdobie vzdoru (1,5 - 3 roky):Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje okolo 1,5 roka a zvyčajne pomaly mizne okolo troch rokov. V tomto období dieťa bojuje o moc a nesúhlasí s hranicami, ktoré mu rodičia určili. Dôležité je ukázať dieťaťu hranice s množstvom lásky a postupovať jednotne. Je vhodné obmedziť zbytočné konflikty a netrvať na okamižitom plnení požiadaviek. Trestanie dieťaťa za vzdorovité správanie nie je efektívne.
Samostatný pobyt vonku:Vek dieťaťa nie je jediným kritériom pre samostatný pobyt vonku - oveľa dôležitejšia je jeho emocionálna a psychická pripravenosť. Dieťa musí dodržiavať hranice, vedieť sa samostatne rozhodovať a reagovať na neočakávané udalosti. Je nutné naučiť dieťa rozlišovať dôveryhodné osoby a vedieť, kam sa obrátiť o pomoc. Rodičia by mali postupovať postupne, stanoviť jasné pravidlá a neustále opakovať dôležitosť bezpečnosti.
Umožnenie samostatnosti pomáha dieťaťu prevziať zodpovednosť, buduje jeho sebavedomie a učí ho učiť sa z vlastných skúseností. Naopak, nedostatok samostatnosti môže viesť k neistote, úzkostiam a bojazlivosti. Minimalizovať obavy rodičov a bezpečnostné riziká možno poznaním reálnych rizík, postupným navykaním a využitím bezpečnostných technológií.
Vzťah k dieťaťu a rodinné hodnoty
Vzájomný vzťah partnerskej dvojice a schopnosť spoločne riešiť ťažké životné podmienky sú hlavnými faktormi pre zdravý a spokojný vývoj dieťaťa. V neskoršom veku, keď sa rodičia stávajú staršími, môže dôjsť k prehnanej starostlivosti a nervozite, čo je dôsledkom strachu o dieťa a rizika väčších zdravotných problémov.
V období stredného školského veku (okolo 10 rokov) dieťa začína formovať svoju identitu a sebavedomie. Názory a postoje ostatných ľudí, najmä autorít a milovaných osôb, majú na neho veľký vplyv. Počítač a televízia formujú idoly a ideály, preto je dôležité sledovať, aké programy dieťa sleduje a aké internetové stránky navštevuje.
Rovnako dôležité je venovať čas budovaniu rodinných tradícií a spoločných záujmov. Spoločné obedy, oslavy a výlety posilňujú rodinné putá. V tomto období sa tiež mení postavenie dieťaťa v rodine, začína spochybňovať rodičovské príkazy a viac mu získavajú na dôležitosti kamaráti. Vzťah otca s dieťaťom nadobúda nový rozmer, pričom otec môže slúžiť ako zdroj informácií a skúseností, a jeho očakávania voči dieťaťu výrazne ovplyvňujú jeho sebavedomie.
Vzťahy medzi súrodencami sú formované dlhými rokmi spoločného súžitia, zatiaľ čo vzťahy s kamarátmi sú atraktívne novými skúsenosťami. Deti preferujú rovesníkov rovnakej vývinovej úrovne a často sa vytvárajú skupiny na základe pohlavia. Chlapčenské skupiny sú zamerané na spoločnú aktivitu, zatiaľ čo dievčenské skupiny sa sústredia na vzájomné vzťahy a priateľstvá.
Deti v tomto veku sa učia presadzovať svoj názor, uznať svoju chybu a ospravedlniť sa. Rolové hry môžu pomôcť v tomto procese. Športová aktivita je pre deti stále veľmi naliehavá, pričom záujem môže byť tlmený potrebou zavďačiť sa rovesníkom. Knihy zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní identity a hodnotového systému dieťaťa.
Napokon, nezáleží na tom, či sa rozhodnete pre materstvo v 20-tke alebo 40-tke. Dôležité je, aby sa to podarilo a aby ste si materstvo užili naplno. Veď byť mamou je pre ženu ten najkrajší dar, a to v každom veku!
tags: #ak #dieta #zacne #prilis #skoro #sediet