Ako podporiť rečový vývin vášho dieťaťa: Cesta k aktívnej komunikácii
Jazyk je výborný prostriedok, ktorý uľahčuje komunikáciu. Nie je teda divu, že ako rodič chcete urobiť všetko pre to, aby ste podporili a zlepšili jazykové schopnosti svojho dieťaťa. Komunikačné míľniky sú zručnosti, ktoré sa od detí v priemere očakávajú do určitého veku. Hudba robí výrazný rozdiel v úrovni komunikácie. Či už ide o celodenné počúvanie ich obľúbených piesní, alebo spievanie detských riekaniek, výskumy podporujú prepojenie medzi obohateným hudobným prostredím v detstve, ktoré podporuje rozvoj komunikačných zručností. Majte teda tieto melódie zapnuté, keď šoférujete v aute alebo tancujete po kuchyni s vaším dieťaťom pri varení.
Od prvých zvukov k prvým slovám: Vývoj reči u detí
Predtým ako deti začnú tvoriť slová, rozpoznajú zmeny vo výške tónu, hlasitosti a iných prvkoch komunikácie. Začnú si tiež spájať plač s tým, že im mama príde na pomoc. To ich povzbudzuje, aby začali zámerne komunikovať o svojich potrebách prostredníctvom vecí, ako je ukazovanie prstíkmi a reč tela či zapájanie viac zvukov. Teraz, keď je vaše dieťa batoľa, spôsob komunikácie sa začína meniť. Sotva to však znamená, že ich jazykový vývoj sa skončil. Nespočetné množstvo štúdií ukazuje vzťah medzi čítaním a silným jazykovým vývinom. Bez ohľadu na to, aké sú malé vaše deti, čítanie im pomáha pri rozpoznávaní písmen a slov, ako aj pri rozširovaní slovnej zásoby.
Vek, v ktorom dieťa začína rozprávať, nie je presne stanovený. Lekári vás budú pravdepodobne zahrnovať dotazníkmi o schopnostiach dieťaťa, na základe ktorých vás budú konfrontovať rôznymi nepríjemnými poznámkami o tom, čo by malo alebo nemalo dieťa už vedieť. To, že dieťa chodí a rozpráva už v 9 mesiacoch, neznamená, že bude šikovnejšie ako to, ktoré s tým má problém aj po roku a pol. Vždy si spomeňte na Einsteina, ktorý nerozprával až do svojich 5 rokov.
Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Každý by si želal, aby to bolo „ma-ma“ alebo „ta-ta“, no radi budete aj za „ham-ham“, „tam-tam“ alebo iné skomolené formulácie. V priebehu 12. až 18. mesiacov by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Napríklad gestami ukáže na daný predmet alebo slovo použije k tomu, aby si daný predmet vypýtalo. Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov. V tomto čase vývoja sa dieťa podľa Márie Montessori stáva „špongiou“ a začína viac či menej vnímať určité podnety, komunikáciu okolo seba a postupne obohacuje svoju slovnú zásobu. Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, „mama tam, havo hav, tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť. Ak má dieťa toto zvládnuté, je tu predpoklad, že v ďalšom období už nedôjde k určitým blokom či komplikáciám, ktoré by spôsobili, že dieťa nebude rozprávať. V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti. Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy. Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny. Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené.
Ako motivovať dieťa k rozprávaniu: Stratégie pre rodičov
Aby sme motivovali dieťa k rozprávaniu, nepotrebujeme žiadne špeciálne „pomôcky“. Ani čas navyše. Dokonca nepotrebujeme mať načítaných niekoľko kníh o detskej reči. Dôležité sú dve stratégie: ČAKANIE a MODELOVANIE.
Možno bude pre niekoho prekvapením, že inštrukcia „povedz“, nech je myslená akokoľvek dobre, nemá s rozvojom reči nič spoločné. Práve naopak. ČAKANIE znamená, že čakám na AKÚKOĽVEK reakciu dieťaťa. Nemusí to byť vždy len slovo. Pohľad, mimika, gesto, pohyb, zvuk sú tiež súčasťou veľkého balíčka s názvom komunikácia. A ako dlho čakať? Odborníci na komunikačné stratégie odporúčajú potichu narátať do 10. Zdá sa to dlho? Možno pre nás, dospelých, ktorí sme zvyknutí rozprávať veľa, áno. Možno aj pre dieťa to bude zo začiatku prekvapivé. Čakali sme dlhú dobu, dieťa reaguje „inak“, chceme ho teda viac podporiť.
MODELOVANIE je, že ukážeme a/alebo povieme, čo by dieťa malo v tej situácii ukázať/povedať. Niekedy totiž očakávame od dieťaťa odpoveď, ale ono nevie akú - nevie, čo vlastne od neho chceme. Možno preto, že situácia je nová. Pri modelovaní reagujeme len jeden krok pred aktuálnou jazykovou úrovňou. Ak dieťa ešte nerozpráva, ukazuje na pohár s vodou, nenamodelujem mu „Mama, prosím si vodu“, ale poviem len jednoslovne: „Voda“, „Piť“ (príp.
Situácie, činnosti a predmety vyberáme len také, o ktoré má dieťa záujem. Zbytočne budeme motivovať dieťa k rozprávaniu pri jedení, keď bojujeme s každou lyžičkou, ktorú do neho chceme dostať. Motivácia má u detí veľa podôb. Uvedené komunikačné situácie („komunikačné návnady“) nie sú o tom, že chceme dieťaťu znechutiť nejakú činnosť alebo predmet tým, že jeho záujem budeme „zneužívať“ a budeme trvať na tom, aby dieťa reagovalo tak, ako chceme my. Tým, že budeme reagovať tak ako „chce“ dieťa (alebo: ako pri opakovaných činnostiach bude očakávať, že budeme reagovať), je jeho snaha o komunikáciu posilnená. Napríklad vie, že ak uvidí počas prechádzky vlak, vyjadrí to (ukáže, znakuje, urobí zvuk, povie….) a my mu následne odpovieme v zmysle: Aha! Vlak! Š-š-š. Aký je dlhý!
Praktické stratégie na podporu reči
Existuje niekoľko hlavných spôsobov, ako môžete zapracovať rozprávanie do každodenných interakcií s vaším batoľaťom. Prvým je hovoriť o tom, čo robíte. Napríklad „skladám bielizeň“ alebo „pripravím ti chutný olovrant“. Druhá cesta je opisovať to, čo robí vaše dieťa. Napríklad „Na stavbu domčeka použiješ kocky?“ alebo „Riaď auto a pohybuj jeho kolesami.“
1. Podávanie po častiach: Podajme dieťaťu len jednu časť z celku. Pri hraní mu postupne podávajme puzzle alebo vkladačky po dielikoch, kocku po kocke, pri kreslení po jednej pastelke či nálepke. Uvedená stratégia sa dá využiť aj pri jedení - dajme dieťaťu len jednu lyžičku výbornej kaše alebo časť (sladkej) dobroty a čakajme.
2. Umiestnenie mimo dosahu: Umiestnime predmet tak, aby na neho dieťa samo nedosiahlo (napr. na vyššiu policu, skriňu, stôl…), avšak tak, aby bolo v jeho zornom poli (pomôže, ak sa skrčíme a pozrieme sa na predmet ako dieťa - ak ho vidíme, ale je vysoko, je to tá správna „úroveň“ :-)).
3. Prerušenie činnosti: Prerušme jeho obľúbenú činnosť (šteklenie, hojdanie, točenie, fúkanie do bublifuku) a čakajme, či nás vyzve pokračovať.
4. Ignorovanie (voľne preložené ako „nechaj dieťa prejaviť iniciatívu“): Ignorovanie spočíva v tom, že reagujeme na podnet dieťaťa. Nerobíme automaticky všetko za dieťa, ale všímame si, o čo sa dieťa zaujíma, čo chce, potrebuje a čakáme. Ak dieťaťu spadne hračka, počkajme, kým si ju vypýta (a možno ju už potom ani nebude chcieť - aj tak je to v poriadku). Ak sme na prechádzke a stane sa niečo zaujímavé (počujeme zvony, vidíme srnku…), počkajme, či bude s nami ako prvé zdieľať svoj záujem dieťa.
5. Nečakané zmeny: Urobme niečo iné ako zvyčajne, niečo nové a čakajme, ako dieťa zareaguje. Ľahko sa to dá skombinovať s humorom. Schovajme predmety na neočakávaných miestach a čakajme, kým ich dieťa objaví. Do jeho obľúbenej knihy založme plienku, do jeho postele položme tanierik, do auta schovajme lyžičku a pod. Ako zareaguje?
6. Naschvál zabúdanie: Podajme dieťaťu farbičky bez papiera, auto bez kolesa či bubon bez paličiek.
7. Využitie opakujúcich sa činností: Využime opakujúce sa činnosti a motivujme nimi dieťa komunikovať. Opakovanie, pravidelnosť a slová doprevádzajúce rutinu znamenajú, že dieťa vie predvídať čo sa stane a tak sa môže ľahšie zapojiť. „Daj papa“, „pripraviť sa-pozor-štart“, povedať dobrú noc pri ukladaní do postieľky a čítanie knihy sú príklady rutín, ktoré sa často opakujú.
Komunikačné stratégie pre efektívnu interakciu
Prinášame vám niekoľko nápadov, ako efektívne zapojiť do konverzácie tie deti, ktoré veľa nerozprávajú:
Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: Skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
Čakanie: Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“ Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom.
Nasledovanie záujmu dieťaťa: Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
Opakovanie je matka múdrosti: Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet.
Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň: Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa.
Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam a neopakujte nesprávnu výslovnosť: Ešte jedno dôležité upozornenie: vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr. „to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo. Namiesto toho pokojne použite správny tvar slova: „Áno, toto je auto.“
Napovedanie: Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber.
Ako naučiť batoľa rozprávať - 3 tipy - Logopédia pre batoľatá
Kedy môže byť oneskorené rozprávanie problém?
Na úvod vás upokojíme, že ak vaše 2-ročné dieťa nerozpráva podľa predstáv, nemusí to okamžite znamenať žiadnu závažnú poruchu. To, ako má rozprávať 2-ročné dieťa, nemožno presne definovať žiadnou normou či tabuľkou. Existujú všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči, ktoré do istej miery určujú, ako by mal prebiehať vývin detskej reči. Rozhodne sa však netreba báť toho, ak sa niektoré z prejavov oneskoria.
Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa. Títo odborníci presne vedia posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa. Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia (autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, psychický vývoj a iné).
Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca. Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické. Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave.
Všeobecne sa očakáva, že dieťa začne pri rozprávaní používať súvetia okolo 30. - 36. mesiaca. Odporúčame obrátiť sa na pediatra, logopéda alebo detského psychológa. Vo veku 5 rokov by už dieťa malo ovládať dostatočnú slovnú zásobu, rozprávať vo vetách i súvetiach a rozumieť významu slov. V závislosti od povahy dieťatka, komunikácia nemusí byť iniciatívna (extrovertná), no dieťa by malo byť schopné aktívne komunikovať s rodičmi aj rovesníkmi.
Časté otázky - FAQ
Kedy by už dieťa malo rozprávať?Vek, v ktorom dieťa začína rozprávať, nie je presne stanovený. Odborníci hovoria, že keď má dieťa dva roky, malo by byť schopné povedať aspoň 10 slov a tvoriť z nich dvojslovné spojenia. Tiež by malo vedieť aktívne napodobňovať reč a konanie dospelých, správne používať základné gestá, pomenovávať jednoduché obrázky a rozumieť základným pokynom.
Ako motivovať dieťa k tomu, aby rozprávalo?Najpravdepodobnejším dôvodom, prečo dieťa ešte nerozpráva, môže byť ten, že ste mu k tomu neponúkli dostatočnú motiváciu. Existuje niekoľko skvelých možností, ako motivovať dieťa k tomu, aby zakričalo na celý svet. Medzi ne patria napríklad rolové hry, rekapitulácia dňa, spoločenské hry, čítanie príbehov, rozprávanie sa v novom prostredí, hra s telefónom, nahrávanie dieťaťa na kameru, komentovanie činností, vysvetľovanie, čítanie knižiek, hranie divadielka, učenie básničiek a pesničiek, rozprávanie veselých príbehov a počúvanie dieťaťa.
Čo robiť, keď dieťa nechce rozprávať?Základom je motivácia. Pre niektorých rodičov je záhadou, ako rozviazať dieťaťu jazyk. Často sa totiž stáva, že dieťa mnohé slová už ovláda, zopakuje ich, ale pri rozprávaní ich nepoužíva. Taktiež sa môže stať, že dieťa nejaví o rozprávanie a komunikáciu záujem. V takýchto prípadoch je dôležité trpezlivo a hravo s dieťaťom pracovať, využívať rôzne metódy a stratégií na podporu komunikácie a v prípade pretrvávajúcich obáv sa poradiť s odborníkom.
Ako sa vyhnúť tomu, aby dieťa neprevzalo nesprávnu výslovnosť od rodiča?Rodicia majú často sklon rozprávať sa s dieťaťom priveľmi milo a hravo. Je to normálne, svojou roztomilosťou k tomu dieťatko zvádza. S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať. Dieťa totiž všetko napodobňuje a rozhodne nechcete, aby sa šušlanie na dieťa prenieslo. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu. Podobne ako v predošlom prípade, ak chcete dieťa naučiť rozprávať, nepoužívajte priveľa zdrobnenín ani citosloviec, pokiaľ to nie je nutné.
Kedy sa poradiť s odborníkom?Ak máte naozaj strach, že dieťa nerozpráva v dôsledku nejakého závažnejšieho ochorenia, neváhajte sa poradiť so všeobecným lekárom a prípadne aj s logopédom. Absencia reči môže byť často len plodom akéhosi bloku, ktorý treba odstrániť. Každé dieťatko sa vyvíja individuálnym tempom, a preto aj každé začína rozprávať inokedy.
tags: #ako #motivovat #dieta #k #rozpravaniu