Keď dieťa nechce jesť: Pochopenie príčin a hľadanie riešení
Každý rodič túži po tom, aby sa jeho dieťa správne vyvíjalo. Najmä pri prvom dieťati však pri niektorých neobvyklých situáciách zvykneme preháňať, pretože sme v otázkach výchovy a vývoja detského organizmu nováčikovia. V poslednej dobe sa často spomínajú poruchy učenia, ktoré spôsobujú problémy pri socializácii a zvládaní školských povinností detí. Čo však tieto pojmy pre vás ako rodiča znamenajú? Čo všetko zahŕňa, ak má dieťa diagnostikovanú niektorú z nich? Aké sú ich prejavy a následky? Všetky tieto poruchy majú individuálny charakter a niektoré z nich môžu vzniknúť, ak má dieťa vrodenú dysfunkciu centrálnej nervovej sústavy. Symptómy porúch učenia spôsobujú, že dieťa v škole zaostáva a má problémy pri plnení školských povinností. Okrem školských neúspechov a zhoršenia prospechu dieťaťa môžu poruchy učenia spôsobovať problémy vo vzťahu k učiteľom a k učeniu všeobecne. Nevhodné správanie voči spolužiakom, poruchy učenia a zhoršený prospech dieťaťa tak môžu nepríjemne ovplyvniť život celej rodiny. Ak sa problém nepodchytí a nerieši, trpí váš vzťah rodiča k dieťaťu, vzťahy medzi rodičmi a postoj rodiča k učiteľovi a ku školskému systému. Preto je pre rodičov - a rovnako aj pre učiteľov - veľmi dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy. Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové” dieťa represívne opatrenia. Poruchy učenia sa týkajú veľkej skupiny detí, dospievajúcich, ale aj dospelých ľudí. Deti aj dospelí, ktorí trpia niektorou z týchto porúch, často dokážu prekvapiť originálnym riešením matematických a iných úloh a sú úspešní v oblastiach, ktoré ich zaujímajú viac ako ostatné.
V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam, kde to potrebujú. Mile maminky, jedna sa o naše deti, ktoré sú niečím trochu odlišné od priemerného dieťaťa. Svoje emócie prejavujú hysterickým krikom, revom, jačaním. Pritom sú to úplne normálne deti, dokonca veľmi milé, múdre, krásne dieťa. Len keď to na nich príde, nevieme, čo robiť. Malý má od roka a pol takéto záchvaty, riešili sme to všelijako, a teraz, keď nastúpil do škôlky, také som sa strašne bála, ako to celé bude prebiehať a moje obavy neboli ďaleko od reality. V škôlke sa vyskytla jedna učiteľka, ktorá mi poradila knižku o krotení tigra v našich deťoch. Chcem to posunúť ďalej, a chcem sa spýtať, či už máte s touto metódou skúsenosti a viete podať nejaké osobné skúsenosti a vychytávky. Keby som mala opisovať, čo prežívame, neubránila by som sa slzám a zúfalstvu, či som neschopná matka, kde som spravila chybu, či nie je moje dieťa nejak postihnuté, alebo čo je vlastne problém. Boli sme aj poradiť o výchove u odborníkov, aspoň nás upokojili, že je v poriadku a my tiež nie sme zlí rodičia. Niečo som už začala aplikovať. Naša cesta začína.
Možné dôvody nechutenstva a vyberavosti v jedle
Máte obavy, či vášmu dieťaťu niečo nechýba? Niekedy sa úplne zbytočne stresujete len preto, že dieťa nezje, čo mu dáte na tanier. Pritom je zdravé, veselé a plné energie. V takomto prípade je takmer isté, že mu nič nechýba. Ak však chcete mať istotu, navštívte pediatra, ktorý vás upokojí a prípadne navrhne, ako postupovať.
Možné dôvody, prečo dieťa nechce jesť:
- Choroba: Nechutenstvo môže byť spôsobené ochorením tráviaceho traktu, ale tiež neurologickými príčinami či vrodenými nepoznanými poruchami (metabolické poruchy, ochorenie srdca a obličiek a pod.). Možnou príčinou môže byť tiež neznášanlivosť nejakej zložky potravy alebo alergia (celiakia, alergia na bielkovinu kravského mlieka a pod.).
- Bojkotovanie stravy: Oveľa častejšou príčinou nechutenstva je bojkotovanie stravy bez ďalších príznakov. Dieťaťu jednoducho a dobre nechutí. Odmietanie jedla (najmä mäsovo-zeleninových jedál) nemá väčšinou žiadnu príčinu.
Pojem "picky eaters" označuje deti, ktoré sú v jedle veľmi vyberavé. Jeden deň si pochutnávajú napr. na dusenej zelenine a druhý deň ju s odporom vracajú na zem. Často sú tieto situácie pre rodičov veľmi stresujúce a vysiľujúce. Nemajte však strach, nie ste v tom sami!
Príčiny vzniku špecifických porúch učenia a správania
Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je veľmi ťažké jednoznačne zistiť a popísať. Napríklad ľahká mozgová obrna / dysfunkcia (ĽMD) môže byť geneticky podmienená (faktor dedičnosti) a príčiny sú tu neznáme (neurotické). Nevieme pri nich presne určiť, čo sa mohlo stať počas tehotenstva: či matka brala určité lieky, pila alkohol, fajčila alebo dokonca požívala omamné látky. Poruchy učenia môžu vzniknúť aj v dôsledku dlhodobej choroby, ale aj po dlhej neprítomnosti žiaka v škole. Takisto bývajú prejavom školskej nezrelosti či dôsledkom rodinných alebo iných problémov, ktoré zapríčiňujú zameškanie školského učiva.
Riešenia a prístupy k nechutenstvu a vyberavosti
Ako na to pri nechutenstve a vyberavosti:
Deti nikdy netrestajte a nenúťte ich zjesť, čo im nechutí! Skúste potlačiť svoje znepokojenie z toho, že tanier opäť zostal takmer plný. Nabudúce jedlo pripravte inak, v rámci možností experimentujte, pokojne pridajte sladké ovocie tam, kde sa nehodí (napríklad malinový kompót k mäsu či syru), využite aj mimoriadnu sladkosť mlieka.
Akceptujte, že dieťa neznáša napríklad brokolicu, a ponúknite mu niečo iné, čo mu zachutí. Dieťaťu ponúknite pestrý jedálny lístok. Nechutia mu zemiaky? Nevadí, skúste cestoviny. Nechutí mu ryža? Dajte mu zemiakovú kašu. Nechce piť mlieko? Dajte mu jogurt alebo mu uvarte detský puding. Nemá rado zeleninu? Skúste ju rozmixovať a pridať do polievky tak, aby to dieťa nezistilo. Choďte príkladom, jedzte zeleninu a vychvaľujte jej chuť. Snažte sa dieťa motivovať hrou a odmenou, ale predovšetkým, buďte trpezliví.
Vy ako rodičia určujete, čo dáte dieťaťu na tanier, ale dieťa by sa malo samo rozhodnúť, čo a aké množstvo si z ponuky vyberie.
Komplexný pohľad na problém nejedáctva
Ak jedáva niektoré dieťa menej ako iné deti, nemusí byť automaticky nejedákom. Na tému nejedáctva je vždy potrebné sa pozerať komplexne a správne identifikovať, či je jedenie dieťaťa ešte v norme, alebo či naozaj aj my ako rodičia (a nielen ľudia naokolo), vnímajú stav jeho jedenia ako problematický.
Prvým dôvodom môžu byť detské parazity. Jednoznačne dôležité je dieťatko pozorovať, ako sa správa, pretože parazity sprevádzajú nielen bolesti bruška, či svrbenie konečníka, ale ich príznakom môže byť aj výraznejší psychický nepokoj. Tým, že deti sa dostávajú do styku s rôznymi baktériami, či zvieratami a zároveň sa parazity ľahko šíria v škôlkach, či v školách, ich výskyt u detí je veľmi bežný.
U detí môžu zároveň v trávení prebiehať rôzne skryté zápalové procesy, ktoré sa môžu prejavovať intoleranciami rôznych druhov potravín a častými kožnými problémami. Preto je naozaj dôležité problémy v tráviacom trakte vylúčiť. Dôsledkom týchto môže byť aj zápcha, ktorá je nebezpečným javom, pričom zdravé vyprázdňovanie by malo prebiehať minimálne raz denne (u zdravých detí však častokrát môžeme pozorovať vyprázdňovanie aj častejšie). Rovnako tak hnačka je výrazným faktorom disharmónie v tele dieťaťa, pretože nám najčastejšie poukazuje na nejakú intoleranciu, hlavne ak sa v nej nachádza hlien, alebo stopy krvi. To všetko sú signály či už rôznych intolerancií, alebo alergií na potraviny.
Ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvňovať nejedáctvo, je črevný mikrobióm. Jedným z faktorov toho, na čo máme chuť a či vôbec máme chuť jedla, je zdravá črevná mikroflóra. Častokrát po črevných virózach, alebo po liečbe antibiotikami, keď sa črevná mikroflóra naruší, deťom prirodzene menej chutí.
Ďalším dôvodom nejedáctva môže byť aj absencia určitých vitamínov a minerálov a v neposlednom rade aj psychika a psychický blok. Niektoré deti majú z jedla, alebo z určitých foriem jedál až panický strach. Podľa Silvie Tylš sú dôvody takýchto psychických blokov rôzne, jedným z nich môže byť pre nás relatívne bežná vec, akou je zmena prostredia. Ďalším faktorom môže byť takisto rodina a nepohoda v nej. Ak sú v nej prítomné hádky, alebo ak mama, rodičia nie sú v harmónii, deti práve túto nepohodu premietajú cez nejedenie. Práve vtedy hľadá dieťa cestu, ako získať o niečo viac pozornosti a častokrát zistí, že keď neje, rodičia sa viac zaujímajú, alebo snažia. Veľakrát sa tiež deje, že dieťa v škôlke je normálne, avšak doma je tomu inak, za čím opäť môže stáť dosycovanie si pozornosti od rodiča.
Je dôležité, aby rodič dieťaťa, ktoré jedlo všetko, avšak ktorého jedenie sa znenazdajky začalo výraznejšie meniť, naďalej zotrval v stravovaní, ktoré bolo nastavené. Z hľadiska vzniku nejedáctva je kľúčový práve prvý rok, pretože formuje u dieťaťa nielen celkový vzťah k jedlu (čiže to, či si ho naprogramuje ako pozitívnu skúsenosť), ale aj správne stolovacie návyky. Je naozaj dôležité (nielen) v tomto období pochopiť, že každé dieťa má svoje vlastné tempo. Práve prvé príkrmy, najmä pokiaľ je bábätko ešte dojčené, sú len zoznamovaním sa so svetom potravín. Tiež spôsob, akým sa príkrmy zavádzajú, resp. v akých kombináciách je kľúčový. Veľmi častým problémom je tiež porovnávanie a tabuľkovanie detí. Ak dieťa neprosperuje, alebo neje podľa tabuliek, rodič v snahe, aby dieťa jedlo viac začína výraznejšie ochucovať, sladiť skôr ako v prvom roku, alebo mu začne ponúkať rôzne náhrady.
Rozprávku o MRKVE z knihy AKO NAUČIŤ DETI JESŤ ZELENINU
Veľakrát sa deje, že dieťa do určitého veku je ukážkovo, no zrazu sa to niekde zlomí. V súvislosti s týmto sú určité základné veci, na ktoré je potrebné dať si pozor. Prvou z nich je podávanie sladených nápojov. Čím menej cukru do detského organizmu prichádza, tým lepšie, pretože tento úplne narúša zloženie črevnej mikrofóny a programuje chuťové poháriky na sladké pokrmy. Zároveň dochádza ku kolísaniu krvného cukru v dôsledku vysokého glykemického indexu sladených nápojov. Doma pripravené muffiny, ktoré sa ponúknu v rámci nejakého chodu sú úplne v poriadku, deti sú však často naučené v rámci dňa chrúmať rôzne keksíky, sušienky a najmä v škôlkarskom veku prichádzajú často do kontaktu s množstvom cukríkov, či lízaniek. Keďže u nejedákov chceme, aby nám aspoň niečo zjedli, častokrát ich priebežne niečím ponúkame, či už nakrájaným ovocím, alebo kúskom chlebíka a tým dochádza k neustálym výkyvom hladiny krvného cukru.
Častou príčinou nejedáctva býva aj odpútavanie pozornosti pri kŕmení, alebo jedení. Toto sa častokrát deje už v rámci prvého roka. Zo začiatku sa rodičom zdá super, ako to funguje, avšak odpútavanie pozornosti pri jedení na konci dňa nič nerieši. U detí je naozaj potrebné vytvoriť pozitívny návyk k jedeniu a vnímania toho, čo dieťa robí. Aby si dieťa spájalo samotné jedenie s chuťami a tiež s radosťou z jedenia. My mamy naozaj chceme, aby malo dieťa z hľadiska výživy úplne všetko a aby všetko, čo pripravíme zjedlo s nadšením, ale takto sa to veľakrát nedeje. A je to úplne normálne. Možno sme niekedy až príliš náročné, možno niekedy až príliš tlačíme na pílu a keď zvoľníme z celého tlaku a nárokov na seba, aj na dieťa, veci sa dajú do pohybu. Dokonalosť neexistuje a je normálne, že život sa občas vlní a vymyká normálu. Niekedy prekvapivo stačí, keď prestaneme dieťa extra do jedenia nútiť. Keď sa zasadne spoločne k stolu, naservírujeme jedlo a nejedenie nebudeme riešiť, či adresovať. Dieťa tak mnohokrát zistí, že stratégia získavania si pozornosti prestane byť tou veľkou témou. Základným bodom je ale sa rozhodnúť, že ako rodič chcem zmenu, pričom rozhodnúť sa treba spoločne aj s partnerom. Pracovať s nejedákmi nie je vôbec jednoduché, deti majú rôzne stratégie, ktorým my - ako milujúci rodičia, častokrát podľahneme.
Na ceste s nejedákmi môže pomôcť aj správne načasovanie jedenia a nielen navnímanie dieťa z hľadiska, kedy jedlo/nejedlo, kedy a čo pilo, ale aj z hľadiska toho, ako sa dieťa prejavuje, ako sa cíti, či v akej je nálade. Pri jedení tiež platí: žiadna hra, tablet, televízia, knižky, jednoducho žiadne rozptyľovanie. Existujú totiž rôzne typy nejedákov. Poznáme napríklad deti, tzv. plachožrútov, ktorí naozaj potrebujú omnoho viac času na jedlo ako iné deti. Dodržujeme pravidlo nejedenia aspoň 2 hodiny kvôli regulácii krvného cukru a zdravému pocitu hladu. Je veľmi dôležité deťom na rôznych príkladoch vysvetliť, že to, čo jeme má v našom tele vždy nejaký efekt, či dopad. A práve keď sa dieťa napríklad necíti dobre, môžeme mu vysvetliť, že je to preto, lebo zjedlo toto, alebo naopak, ak niečo nezjedlo. Aby si dieťa s našou pomocou vedelo veci primerane veku spojiť.
Pre výživu novorodencov a dojčiat je najprirodzenejšou a najvýhodnejšou stravou, zastúpením a kvalitou živín, materské mlieko. Dojčenská výživa by mala byť používaná len na základe odporúčania lekára alebo osoby kvalifikovanej v oblasti výživy ľudí, farmacie alebo starostlivosti o matku a dieťa. Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje výhradné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa, a pokiaľ je to možné, pokračovať v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa. Vždy majte na pamäti, že rozhodnutie prestať dojčiť môže byť nevratné. Prechod na dojčenskú výživu má i zvýšené finančné a sociálne dopady oproti dojčeniu. Pre zdravie dojčaťa je dôsledne dôležité dodržiavať doporučený postup prípravy, dávkovanie a použitie dojčenskej výživy uvedený na obale. Spôsob použitia a ďalšie informácie na obaloch. Batoľacie mlieka, príkrmy, kaše a sušienky majú byť iba súčasťou zmiešanej a vyváženej stravy.
V súvislosti s poruchami správania a učenia, ako aj s problémami s jedením, je kľúčové hľadať individuálny prístup a spolupracovať s odborníkmi. Každé dieťa je jedinečné a vyžaduje si pochopenie a trpezlivosť.
tags: #chcem #dieta #a #nejde #to