Príprava na prvý stupeň: Čo by malo dieťa vedieť pred nástupom do školy?

Nástup do školy je významným medzníkom v živote dieťaťa, predstavuje prechod do novej etapy plnej výziev a objavov. Rodičia sa často pýtajú, ako zistiť, či je ich dieťa na tento krok pripravené. Odpoveďou je komplexný koncept školskej zrelosti, ktorý zahŕňa telesnú, kognitívnu, emocionálnu a sociálnu pripravenosť dieťaťa. Nie je to len o vedomostiach, ale o celkovom rozvoji dieťaťa, ktorý mu umožní úspešne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu s radosťou a nadšením.

Čo je školská zrelosť?

Školská zrelosť sa dá vo všeobecnosti definovať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý dieťaťu umožňuje úspešne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších ťažkostí. Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité nasledujúce oblasti: telesný a zdravotný stav, úroveň kognitívnych funkcií, pracovné predpoklady a návyky a osobnosť dieťaťa.

Telesný a zdravotný stav

Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.

Poznávacie funkcie a motorické schopnosti

Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Je potrebné posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.

Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, gorálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína.

Vývin reči a sluchové vnímanie

Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným, preto je potrebné sa rozprávať s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať.

Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú. Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.

Naladenie sa na zvuky reči

Zrakové vnímanie a priestorová orientácia

Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácií. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordináciu oko-ruka, priestorovú orientáciu a základnú matematickú predstavivosť. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy.

S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy.

Vnímanie času a matematické predstavy

V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Rozprávame sa s dieťaťom o tom, čo sa robí ráno, čo najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec.

Pre vytvorenie matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najprv dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac).

Dieťa triediace farebné kocky podľa veľkosti

Pracovné predpoklady a návyky

Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy.

Osobnosť dieťaťa

Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie, sú medzi deťmi veľké rozdiely.

Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí, závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa.

15 vecí, ktoré by malo dieťa vedieť pred nástupom do školy

Okrem spomínaných aspektov školskej zrelosti existujú konkrétne zručnosti a vedomosti, ktoré dieťaťu uľahčia adaptáciu v škole. Tu je 15 vecí, ktoré by malo dieťa ovládať pred nástupom do školy:

Pozdraviť, poprosiť, poďakovať, rozlúčiť sa a povedať, čo potrebuje, čo sa mu páči či nepáči. Zvládnutie základov slušného správania a schopnosť vyjadriť svoje potreby sú kľúčové pre úspešnú komunikáciu s učiteľmi a spolužiakmi. Dieťa by sa malo zdvorilo správať a vedieť požiadať o pomoc, keď ju potrebuje.
Poznať svoje meno a priezvisko. Je dôležité, aby dieťa vedelo identifikovať samé seba. Ak pozná aj adresu bydliska a dátum narodenia, je to úplne skvelé.
Orientovať sa v priestore. Dieťa by malo vedieť, kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo".
Prezuť sa, obliecť a umyť. Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samo prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu.
Vedieť, kde má uložené svoje veci a pomôcky. Ak má dieťa v škôlke pridelenú značku, malo by ju vedieť rozpoznať a nájsť si tak svoje veci.
Dodržiavať hygienické návyky. Umývať si ruky mydlom vždy po príchode do škôlky zvonku, po použití toalety a pred každým jedlom.
Používať lyžicu a vidličku. Pokiaľ volíte škôlku celodennú vrátane obedov, malo by dieťa už vedieť používať lyžicu či vidličku a najesť sa v pokoji s ohľadom na poriadok.
Upratať si po sebe hračky. Dieťa by malo vedieť, že po hre nasleduje upratovanie a malo by byť schopné upratať si hračky na svoje miesto.
Sústrediť sa na jednu činnosť. Dieťa by sa malo vedieť sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť.
Rozoznať hru od povinnosti. Dieťa by malo vedieť, že v škole sú chvíle na hru, ale aj na učenie a malo by byť schopné prispôsobiť sa danej situácii.
Spolupracovať s ostatnými. Dieťa by malo vedieť spolupracovať, deliť sa o hračky a riešiť konflikty bez agresie.
Správne držať písacie potreby. Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
Poznať farby a geometrické tvary. Rozozná základné farby a geometrické tvary.
Počítať do desať. 6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať, čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu. Je však dôležitejšie, ako napríklad "napomôcť do 10", chápať početnosť, aspoň do 5. Teda ak poviete dieťaťu, prines mi tri ceruzky, tak to vie spraviť. Je úplne jedno, či vie "odrecitovať" čísla do 10. Mnoho ľudí nechápe, že vedieť "vymenovať čísla za sebou", je vlastne len básnička naučená naspamäť. Ale reálne pochopenie počtu, to už veľa detí nevie a dospelí potom nechápu, že im nejde v škole matematika, lebo veď už v škôlke vedel napočítať do 100. Teda precvičovať nie "napôčítaj do 10", ale vyslovene, prines 5 jabĺčok, daj z nich štyri do taniera a jedno odnes ockovi. Spravodlivo rozdeľ cukríky sebe a bratovi. Toto sú presne "úlohy", ktoré treba trénovať.
Prejaviť záujem o učenie. V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.

Školská pripravenosť, nie školská zrelosť

Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej, pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Má sedem aspektov: sebavedomie, zvedavosť, schopnosť smerovať k cieľu, sebaovládanie, schopnosť pracovať s ostatnými, schopnosť komunikovať, schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných.

Čo ak dieťa nie je pripravené?

Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.

Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť. Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy.

Ako rozvíjať potrebné zručnosti?

Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah: Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Ako ju princ odčaroval? Kto ešte vystupoval v rozprávke? Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť. Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda: do niekoľkých týždňov až mesiacov by to mohol napraviť.

Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho, čo vidí, a slová potom rozoberajte: Aké písmeno je na konci slova? Aké na začiatku? Vytlieskavajte slabiky, neskôr i hlásky (písmená) v slove. Obľúbená je hra, keď má dieťa na posledné písmeno slova vytvoriť nové slovo, ktoré bude posledným písmenom začínať (napríklad AUTO: posledné je O, teda nové slovo môže byť: Okno).

Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov). Hoci budete mať po tejto činnosti domácnosť možno ako po bombardovaní, nevzdávajte to.

Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty: Koľko korálok ešte chceš navliecť? Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby: nalep tieto modré guličky na ľavú stranu obrázku, červené daj na pravú.

Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov. Aj na slovenskom trhu existujú náučné DVD pre škôlkarov a školákov zamerané na slovenčinu a matematiku.

Grafomotorika je zručnosť potrebná na kreslenie a neskôr i na písanie. Jej zvládnutie je jedným z predpokladov úspešného nástupu dieťaťa do školy. Predstavte si to ako prípravu na pracovný pohovor - plný tvarov, farieb a špirál. Podstatou grafomotoriky nie je len ťah po papieri. Uvoľňovanie ruky je asi najdôležitejšie. Mnohé deti držia ceruzku v kŕči. Je to až neuveriteľné, keď to sledujem. Takže namiesto mučenia, aby dieťa kreslilo pekné čiary a nevychádzalo z obrysov v omaľovánke, je lepšie snažiť sa o to, aby ruka bola voľná, uvoľnená a to treba začať od veľkých pohybov - napríklad kresliť mokrou špongiou na tabuľu, alebo prstovými farbami na veľký papier.

Nástup do materskej školy ako príprava na školu

Nástup do materskej školy je obrovský míľnik pre dieťa, ale aj pre rodičov. Celé dni ste doteraz trávili spoločne, dennodenne sa vídali, organizovali program, vymýšľali, ako kreatívne dieťa zamestnať, ako sa spoločne vyhrať, kam vybehnúť von. A od prvého septembra zrazu postupne vaše dieťa celé doobedie strávi mimo vášho domu, vašu pozornosť, dohľad. Dieťa má byť niekoľko metrov, možno kilometrov od vás ďaleko a vyžaduje sa, aby bolo schopné hneď niekoľko úkonov, napríklad, aby bolo pri niektorých činnostiach samostatné, alebo bolo pripravené učiť sa samostatnosti.

Škôlky preto majú na detičky nastupujúce v cca 3 rokoch k nim do zariadenia hneď niekoľko nárokov, čo je prirodzené, pretože schopnosti dieťaťa fungovať mimo rodiny a rodičovského domu budú kľúčové v tom, aby sa čo najviac naučilo, zároveň bol pobyt mimo domu preň čo najjednoduchší a najpríjemnejší.

Aké úkony by teda dieťa malo ovládať podľa nárokov a požiadaviek materských škôl? Akým chybám by ste sa pri príprave dieťaťa do škôlky mali vyhnúť? Dieťa by teda malo vedieť:

Komunikovať: Je pravda, že niektoré deti sa rozhovoria práve vďaka materskej škole, deťom a pani učiteľkám v nej. Pri nástupe do škôlky však potrebuje poznať svoje meno, aby naň reagovalo, vedelo zrozumiteľne vyjadriť svoje potreby a komunikovať s učiteľkami a ostatnými detičkami. Niektoré škôlky upozorňujú na časté chyby ako: maznavé rozprávanie s dieťaťom, čím si môže osvojiť nesprávnu výslovnosť; ľahostajnosť rodičov, ak im je jedno, že dieťa nesprávne rozpráva a nesnažia sa ho učiť správnej výslovnosti, tvarom slov; nevhodné výrazy nesmú rodičia nechať bez povšimnutia; neodkladajte logopedickú pomoc, ak ju dieťa potrebuje pre rečové nedostatky trvajúce dlhšiu dobu. Snažte sa dieťa pripraviť napr. na to, že v škôlke sa hračky požičiavajú, že je dôležité sa k nim pekne správať (neubližovať). Dieťa by nemalo mať už cumlík, pretože nesprávne pôsobí na vývin reči, keď dieťa rozpráva s cumlíkom v ústach napr. a zabraňuje správnej artikulácii, deformuje vyvíjajúci sa chrup a podnebie.
Poznať svoje oblečenie, pyžamo, papuče: Vedieť ich odlíšiť od oblečenia iných detí, teda vedieť spoznať, že toto patrí jemu.
Oblečie sa a vyzliecť sa: Týka sa to však jednoduchšieho obliekania, pri šnurovaní šnúrok, zapínaní gombíkov a zipsov pomôže aj pani učiteľka, dieťa by malo vedieť spolupracovať a byť aktívne.
Obuť a vyzuť si papučky či topánky: Materské školy zdôrazňujú, aby si dieťa vedelo minimálne obuť topánočky na správne nohy a ak je to možné, skúste deťom zaobstarať topánočky na suchý zips, keďže pri príchode z vonkajšieho prostredia nemôže pani učiteľka rozväzovať (alebo zaväzovať šnúrky pri odchode na prechádzku) šnúrky 25 deťom.
Ovládať základné hygienické návyky: Znamená to, že by nemalo mať plienky, malo by vedieť ísť samo na toaletu (nie nočník, nebáť sa sadnúť si na záchod) a vedieť to aj oznámiť, umyť si ruky mydlom a vodou, utrieť do uteráka, vysmrkať si nos, učesať sa.
Samostatne jesť: Predovšetkým lyžicou, nemusí vedieť samo používať príbor, tiež samostatne piť z pohára. Škôlky tiež radia rodičom, aby pred nástupom do škôlky nekŕmili dieťa, nekrájali mu jedlo na malé kúsky a podobne. Vyžaduje sa, aby dieťa neodbiehalo od stola počas jedenia, nerozprávalo pri jedle, nepoužívalo dojčenskú fľašu. Niektoré škôlky upozorňujú na časté chyby, ktorým sa dá doma vyhnúť: dieťa nie je zvyknuté na pestrú, rôznorodú stravu; dieťa nechce prijať jedlo od iných ľudí ako člena rodiny či mama, nechce jesť v inom prostredí než doma; dieťa jedáva pri pustenej TV, v detskej izbe, nie pri jedálenskom stole; dieťa nie je zvyknuté poďakovať za jedlo; dieťaťu inými spôsobmi uľahčujete kŕmenie - nevadí, ak sa viac zamaže, hlavne nech sa naučí samostatne jesť.
Upratať si po sebe hračky: Napríklad keď sa dohrá. Dieťa by malo vedieť udržiavať po sebe poriadok.
Udržať pozornosť a vedieť sa sústrediť: Škôlky zdôrazňujú, že je dôležité aspoň chvíľu vedieť udržať pozornosť, aby bolo schopné napr. riadiť sa pokynmi, ktoré pani učiteľka deťom zadá. Dieťa by tiež malo vedieť používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, vedieť pozdraviť a odzdraviť.
Spoznať pridelenú značku: Takéto značky majú zvyčajne deti pridelené na skrinke, pod ktorou nájde každé dieťa v škôlke svoje veci a pomôcky - zvyčajne sú to lienka, huba, slniečko, autíčko, mačička, čiže dobre rozpoznateľné obrázky.
Malo by mať zvládnutú lokomóciu: Teda konkrétne chôdzu, chôdzu po schodoch s prikračovaním, beh.

Materské školy tiež upozorňujú rodičov, aby vzhľadom na nadchádzajúcu socializáciu dieťaťa, teda utváranie väzieb s ľuďmi a deťmi zo škôlky, sa nesnažili napr. ustupovať dieťaťu a nechať si ho vydobiť všetko, čo chce, aby sa mamičky snažili pracovať s naviazanosťou dieťaťa na svoju sústavnú prítomnosť. Mnohé z týchto vecí sa vyrieši v procese adaptácie dieťaťa na prostredie škôlky, zároveň však myslite na to, že každé dieťa je iné a aj napriek tomu, že doma s deťmi pracujete, niektorým trvá proces adaptácie dlhšie, niektorým kratšie. Nezabudnite tiež materskú školu informovať o dieťati, jeho špeciálnych potrebách, prípadných vývinových či zdravotných problémoch.

Kognitívne zručnosti - čo by dieťa malo ešte vedieť?

Niektoré škôlky po otázkach rodičov na svojich stránkach spresnili, čo by štandardné zdravé dieťa pred nástupom do škôlky mohlo byť schopné vedieť. Ide o kognitívne, poznávacie schopnosti, ktoré vám môžu napovedať, či je vaše dieťa pripravené venovať sa činnostiam v škôlke a či mu s tým netreba pomôcť tak, že vyhľadáte príslušnú pomoc.

Napríklad podľa MŠ Skalité - Ústredie by „štandardné zdravé dieťa malo byť schopné zapamätať si napr.: tri čísla, vedieť vyhľadať známy predmet na obrázku podľa predlohy, zrakovo odlíšiť iný obrázok v rade rovnakých obrázkov, poznať základné farby, poskladať obrázok zo 4 častí, vedieť diskriminovať pojmy - napr. hore - dole, malý - veľký, poznať kruh a štvorec, guľu a kocku, zoradiť prvky podľa veľkosti, chápať a dodržiavať jednoduché pravidlá napr. pri hre, výchovno-vzdelávacom procese.“

Čo do škôlky určite nepatrí - aj na to treba myslieť

A hoci škôlky upozorňujú rodičov, že nevyžadujú, aby tieto úkony dieťa zvládalo od začiatku dokonale a bezchybne, malo by k nim byť vedené doma už pred nástupom do škôlky. Zdôrazňujú práve ochotu dieťaťa spolupracovať a vedieť sa opýtať, ak niečo nevie, alebo poprosiť o pomoc.

Škôlky na stránkach upozorňujú rodičov, že dieťa do škôlky potrebuje náhradné oblečenie, papučky (niektoré vyžadujú s uzavretou pätou) a pyžamo, pohárik s uškom a hrebeň pre dlhé vlasy (všetko najlepšie označené menom), no sú isté veci, ktoré do škôlky nepatria a je zakázané ich sem doniesť: hračky z domu, drahé, cenné predmety, mobilné telefóny, lieky, sladkosti, cukríky, lízanky, žuvačky a podobne, fľaše s nápojmi.

tags: #co #by #malo #dieta #vediet #pred