Daňový bonus pre študenta s trvalým pracovným pomerom: Podrobné vysvetlenie nárokov a povinností
Blížiace sa prázdninové obdobie je spojené so zvýšenou zárobkovou aktivitou študentov. Mnoho študentov, najmä vysokoškolákov, pracuje aj počas akademického roka. V letných mesiacoch vstupujú do pracovného procesu ďalší vysokoškoláci, ako aj študenti stredných škôl. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku študenta s pracovným pomerom na daňový bonus, ako aj na súvisiace daňové a odvodové povinnosti.
Formy pracovnoprávnych vzťahov pre študentov
Študenti môžu vykonávať pracovnú činnosť v súlade so Zákonníkom práce (ďalej len „ZP“) v pracovnom pomere alebo na základe dohôd uzatvorených mimo pracovného pomeru.
Pracovný pomer
Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou je so študentmi uzatváraný pri dlhodobejšej pracovnej činnosti. Pracovný pomer možno uzatvoriť aj na kratší pracovný čas podľa § 49 ZP. Zamestnanec v pracovnom pomere je plne chránený ustanoveniami ZP, čo znamená nárok na dovolenku, stravovanie, náhradu mzdy pri prekážkach v práci a ochranu pri skončení pracovného vzťahu. Pri pracovnom pomere sa odmena nazýva mzdou a jej výška je regulovaná zákonnými ustanoveniami vrátane minimálnej mzdy.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Na letné aktivity sa však využívajú väčšinou dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú pre zamestnávateľa výhodné, pretože v porovnaní s pracovným pomerom poskytujú zamestnancom nižší stupeň právnej ochrany. Zamestnanci si z týchto vzťahov môžu uplatňovať menej nárokov. Pre zamestnávateľa uzatváranie dohôd znamená zníženie odvodových povinností. Dohody v porovnaní s pracovným pomerom zakladajú voľnejší pracovnoprávny vzťah so širšou zmluvnou slobodou zmluvných strán.
Na základe ZP existujú tri základné typy dohôd:
- Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 ZP: Dohoda sa uzatvára na rozsah prác nie vyšší ako 350 hodín v kalendárnom roku. Dohoda musí byť uzatvorená písomne najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce a musí byť v nej vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah prác (ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy). Odmena je splatná po dokončení a odovzdaní práce alebo možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.
- Dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP: Na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohoda musí byť uzatvorená písomne a musí v nej byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.
- Dohoda o brigádnickej práci študentov podľa § 227 ZP, ktorá je v praxi najviac využívaná: Túto dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Na základe dohody nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, pričom dodržiavanie tejto podmienky sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Dohoda musí byť uzatvorená písomne a jedno jej vyhotovenie je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta; to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa uzatvára. Dohoda môže byť uzatvorená na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode môže byť dohodnutý aj spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva z dohody, možno dohodu o brigádnickej práci študentov skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.
Zatiaľ čo zamestnanec v pracovnom pomere je plne chránený ustanoveniami ZP, na dohody nemožno aplikovať ustanovenia ZP týkajúce sa pracovného pomeru. Zamestnancovi z dohody napríklad nevzniká nárok na dovolenku, na stravovanie, na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, na minimálnu mzdu, zamestnanec nie je chránený pri skončení tohto vzťahu. Pri odmeňovaní prác vykonávaných mimo pracovného pomeru sa v ZP používa pojem odmeny na rozdiel od mzdy pri pracovnom pomere a pri určení výšky odmeny sa uplatňuje zmluvný princíp. Niektoré nároky môžu zamestnancovi vzniknúť, ak to bude dohodnuté v dohode. Nemožno však dohodnúť poskytovanie nárokov výhodnejšie alebo vo väčšom rozsahu ako zamestnancom v pracovnom pomere. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona (zákon č. 618/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Platenie poistného pri pracovnom pomere a dohodách
Platenie poistného sa odvíja od toho, či študent uzatvoril so zamestnávateľom pracovný pomer alebo pracuje na základe niektorej z dohôd podľa ZP.
- Príjem z dohôd: Z príjmov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa poistné na verejné zdravotné poistenie neplatí. Študent neplatí z odmeny vyplatenej na základe dohôd ani poistné na sociálne poistenie. Poistné na sociálne poistenie za študenta však v prípade dohôd platí zamestnávateľ, a to 0,8 % na úrazové poistenie a 0,25 % poistenie do garančného fondu z vymeriavacieho základu zamestnanca (výšky odmeny za vykonanú prácu).
- Príjem z pracovného pomeru: Ak má študent uzatvorený pracovný pomer, platí poistné na verejné zdravotné poistenie aj sociálne poistenie ako ostatní zamestnanci, obdobne to platí pre zamestnávateľa študenta.
Zdaňovanie príjmu študenta a daňový bonus
Príjem študenta z pracovnoprávneho vzťahu je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Takýto príjem je zdaňovaný zamestnávateľom (platiteľom príjmu) preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Výška dane sa odvíja aj od toho, či študent podpísal u zamestnávateľa Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa ZDP (ďalej len „vyhlásenie“). Na zdanenie nemá vplyv skutočnosť, či študent pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohody podľa ZP. Pre zdanenie príjmu študenta platia rovnaké ustanovenia zákona o dani z príjmov ako pre zdanenie príjmu iných zamestnancov.
Nárok na daňový bonus
Študent má nárok na ročnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a pri splnení zákonom požadovaných podmienok aj na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), daňový bonus, príp. aj zamestnaneckú prémiu.
Pri výpočte mesačného preddavku na daň môže zamestnávateľ uplatniť len nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus za predpokladu, že študent podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nárok na zamestnaneckú prémiu sa môžu uplatniť až po skončení roka pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo v podanom daňovom priznaní. Pri nepodpísanom vyhlásení sa takýmto spôsobom uplatňuje aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.
Podpísanie vyhlásenia
Podpísanie vyhlásenia je upravené v § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením môže vyhlásenie podpísať aj študent, bez ohľadu na to, či pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Na základe podpísaného vyhlásenia uplatní zamestnávateľ pri výpočte mesačného preddavku na daň 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, prípadne aj daňový bonus. Študent má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane (v roku 2012 to bolo 303,72 eura mesačne), a to aj v prípade, ak do práce nastúpil v priebehu mesiaca.
Študent má nárok aj na daňový bonus, ak splní podmienky uvedené v § 33 zákona o dani z príjmov, t. j. ak vyživované dieťa s ním žije v domácnosti a dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň 163,60 eura mesačne. Výška daňového bonusu (v roku 2012 to bolo 20,51 eura mesačne na každé dieťa) sa menila v závislosti od výšky životného minima.
Ak je hrubá mzda (odmena) po odpočítaní povinného poistného nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane, študent nemá povinnosť platiť preddavky na daň. V prípade povinnosti platiť poistné mu bude vyplatený hrubý príjem po odpočítaní poistného. Ak mu vznikne nárok na daňový bonus, zamestnávateľ mu ho vyplatí. Ak študent podpíše vyhlásenie do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, zamestnávateľ uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus už pri výpočte preddavku na daň v tom mesiaci, v ktorom študent nastúpil do zamestnania.
Vo vyhlásení zamestnanec prehlasuje, že si súčasne za rovnaké obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté vyživované deti si súčasne neuplatňuje iný daňovník. Ak má študent v rovnakom mesiaci viac zamestnávateľov, vyhlásenie môže podpísať len u jedného z nich. Ak v priebehu roka zmení študent zamestnávateľa, u ktorého mal podpísané vyhlásenie, je povinný v zmysle § 36 ods. 8 zákona o dani z príjmov potvrdiť túto skutočnosť podpisom vo vyhlásení u tohto zamestnávateľa ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
Príklady:
- Príklad č. 1: Študent pracoval u zamestnávateľa na základe dohody o brigádnickej práci študentov, v júni 2012 mal vyplatenú odmenu 150 eur. U zamestnávateľa podpísal vyhlásenie, v ktorom si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Daňový bonus neuplatňuje. Pretože mesačná odmena je nižšia ako mesačná suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, študent nemá povinnosť platiť preddavky na daň, ale dostane vyplatený hrubý príjem. Ak by mu vznikol nárok na daňový bonus, dostal by ho vyplatený od zamestnávateľa.
- Príklad č. 2: Študent má uzatvorenú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie. V júni 2012 mal hrubú mzdu 450 eur, zamestnávateľ mu zrazil poistné 60,30 eura. Uplatňuje na jedno vyživované dieťa vo výške 20,51 eura. Ak si študent uplatňuje nárok na daňový bonus, zamestnávateľ mu ho vyplatí, a to aj v prípadoch, ak vyšiel nulový preddavok na daň. Ak je preddavok nižší ako suma daňového bonusu, zamestnávateľ doplatí rozdiel.
- Príklad č. 3: Študent pracuje počas prázdnin na základe dohody o brigádnickej práci študentov s dohodnutou odmenou 150 eur mesačne. U zamestnávateľa nepodpísal vyhlásenie. V tomto prípade zamestnávateľ vypočíta preddavok na daň z hrubého mesačného príjmu zníženého o poistné (ak je povinnosť ho platiť) sadzbou dane vo výške 19 %. Daňový bonus nemôže vyplatiť.
- Príklad č. 4: Študent má uzatvorenú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie. V júni 2012 mal hrubú mzdu 450 eur, zamestnávateľ mu zrazil poistné 60,30 eura. Uplatňuje na jedno vyživované dieťa vo výške 20,51 eura.
Z uvedených príkladov vyplýva, že je pre študenta výhodné podpísať u zamestnávateľa vyhlásenie, kedy sa pri výpočte mesačného preddavku na daň zohľadní nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a uplatní daňový bonus. Pri hrubom príjme nižšom, ako je suma nezdaniteľnej časti základu dane, nevyjde preddavok na daň a ak je nárok aj na daňový bonus, zamestnávateľ vyplatí vyššiu sumu, ako je hrubý príjem. Pri nepodpísanom vyhlásení zamestnávateľ vždy zrazí preddavok na daň.
Ročné zúčtovanie preddavkov alebo daňové priznanie
Príjmy zo závislej činnosti sa po skončení roka vysporiadajú ročným zúčtovaním preddavkov alebo podaním daňového priznania. Povinnosť vysporiadania za rok 2012 vzniká, ak výška zdaniteľných príjmov presiahne sumu 1 822,37 eura. V rámci vysporiadania dane si študent môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a v prípade, ak už bola uplatňovaná na základe podpísaného vyhlásenia v priebehu roka, aj jej neuplatnenú časť. Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za rok 2012 vo výške 3 644,74 eura má nárok každá fyzická osoba bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku poberala zdaniteľné príjmy.
Ďalšie možnosti uplatnenia
V rámci ročného zúčtovania dane si študent môže uplatniť:
- Daňový bonus, resp. zamestnaneckú prémiu.
- Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ktorá sa vypočíta podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Jej výška závisí od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastných príjmov manželského partnera. Ak predpokladáme, že základ dane študenta alebo študentky nepresiahne v roku 2012 sumu 33 561,944 eura, výška tejto nezdaniteľnej časti je maximálne 3 644,74 eura, ak manželský partner nemá vlastný príjem. Inak sa výška tejto nezdaniteľnej časti vypočíta ako rozdiel medzi uvedenou sumou a výškou vlastného príjmu manželského partnera zníženého o zaplatené povinné poistné. Vlastným príjmom je akýkoľvek hrubý príjem manželského partnera bez ohľadu na to, či je zdaniteľným príjmom, napríklad príjem zo závislej činnosti, podpora v nezamestnanosti, materské, nemocenské dávky, príležitostný príjem, výhry, príjmy z podnikania neznížené o výdavky, štipendium poskytované doktorandom dennej formy doktorandského štúdia. Za vlastný príjem sa nepovažuje napríklad štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku, daňový bonus, zamestnanecká prémia. Túto nezdaniteľnú časť možno uplatniť len na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa uplatní v plnej výške alebo vo výške rozdielu medzi stanovenou sumou a vlastným príjmom zníženým o poistné len v prípade, ak sú splnené podmienky trvania manželstva a domácnosti počas celého roka. Ak sú splnené podmienky len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže sa znížiť základ dane len o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jej uplatnenie.
Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (SK)
- Daňový bonus možno uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom musí ísť o nezaopatrené dieťa, ako ho definuje § 3 zákona o prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z. v z. n. p.). Podmienkou uplatnenia daňového bonusu v ročnej výške je dosiahnutie zdaniteľných príjmov v § 5 aspoň vo výške 1 963,20 eura. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu nie sú splnené počas celého roka, možno uplatniť daňový bonus len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus sa pritom uplatní už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo. Daňový bonus je nárokový aj v prípadoch dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pri dosiahnutí minimálnej výšky zdaniteľných príjmov a splnení ďalších zákonom požadovaných podmienok. Ak by príjmy študenta - zamestnanca - nedosiahli za niektoré kalendárne mesiace aspoň zákonom požadovanú minimálnu sumu, môže si uplatniť zostávajúcu časť daňového bonusu do ročnej výšky pri ročnom vysporiadaní, ak úhrn jeho ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosiahne zákonom požadovanú výšku. Ak zamestnanec podmienku ročnej výšky príjmov nesplnil a zamestnávateľ mu v niektorých mesiacoch roka oprávnene priznal daňový bonus, vyplatený daňový bonus zamestnancovi zostáva. Daňový bonus si po uplynutí zdaňovacieho obdobia môže uplatniť aj rodič študenta, ak študent s ním žije v domácnosti a ak manžel (manželka) tohto študenta nemá za rok 2012 zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 3 644,74 eura. V tomto prípade sa daňový bonus uplatní v rámci ročného zúčtovania alebo daňového priznania rodiča.
Povinnosť podať daňové priznanie
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2025 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026.
Ak študent v roku 2025 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy nižšie ako 2 876,90 eura a z týchto príjmov mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie, čím mu vznikne daňový preplatok. Tento daňový preplatok mu správca dane vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Ak študent pracoval aj v zahraničí a poberal príjem zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, aj tento príjem sa zahrňuje do celkových zdaniteľných príjmov.
Ak študent dosiahol iba príjmy na území Slovenskej republiky zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta v roku 2025 presahujúce sumu 2 876,90 eura, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 17. februára 2026.
Ak študent dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. dávky a príspevky z nemocenského, dôchodkového a sociálneho poistenia, ako napr. nemocenské, dávky v nezamestnanosti, materské či rodičovský príspevok, tieto príjmy sa zvyčajne nezdaňujú a nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, pokiaľ nie sú výslovne definované ako zdaniteľné príjmy v zákone o dani z príjmov.
Študent má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z prenájmu, príjmy z predaja cenných papierov) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Prípad pracujúceho študenta a nárok rodiča na daňový bonus
Študent 5. ročníka denného štúdia na vysokej škole sa zamestná na trvalý pracovný pomer. Pracovná zmluva zahrňuje 40-hodinový týždenný pracovný čas. Má rodič tohto pracujúceho študenta naďalej nárok na daňový bonus na dieťa?
V zásade platí, že ak sa aj študent zamestná, do ukončenia štúdia požíva všetky privilégiá, zľavy a bonusy, ktoré mu systém priznáva. Právnu úpravu daňového bonusu rieši § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení. Podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa daňový bonus uplatňuje ako zníženie dane z príjmov. Limitom pre priznanie daňového bonusu sú teda príjmy minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy.
Podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa za vyživované dieťa daňovníka považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Právna norma v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) tohto zákona sa za nezaopatrené dieťa považuje aj dieťa do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Sústavnou prípravou na povolanie je aj štúdium na vysokej škole okrem externého štúdia.
Vo vašom prípade sa pracujúci študent vysokej školy do dovŕšenia 25 rokov veku naďalej považuje za nezaopatrené dieťa, a preto si jeho rodič môže na neho uplatniť daňový bonus. Nikde v zákone o prídavku na dieťa nie je zmienka o tom, že pracovný pomer vysokoškoláka nabúrava jeho status nezaopatreného dieťaťa, čím by bola blokovaná možnosť uplatňovať si na tohto študenta daňový bonus. Dôležité je, aby študent spĺňal podmienku sústavnej prípravy na povolanie štúdiom.
tags: #danovy #bonus #ked #je #dieta #student