Ako sa naučiť cudzí jazyk: Kompletný sprievodca pre rodičov a ich deti
Znalosť cudzieho jazyka je v dnešnom modernom svete rovnako dôležitá, ako znalosť toho materského. Bez cudzieho jazyka si človek neprečíta návod na niektorých spotrebičoch, len ťažko by sa orientoval v počítačoch či na internete, a v neposlednom rade by mohol zabudnúť aj na plný pôžitok pri sledovaní zahraničných filmov či počúvaní hudby. V súvislosti s učením jazykov sa však často vynára otázka, kedy je najlepší čas začať a ako tento proces u detí čo najefektívnejšie uchopiť.
Kedy začať s výučbou cudzieho jazyka?
Odpoveď na otázku, kedy je najlepší vek pre začiatok výučby cudzieho jazyka u detí, je v podstate „čím skôr“. Detský mozog funguje ako špongia, ktorá mimoriadne jednoducho, rýchlo a efektívne nasáva všetky podnety a informácie okolo seba bez toho, aby sa ich akýmkoľvek spôsobom cielene učil. Vo vyššom veku a v dospelosti sa človek musí začať učiť mechanicky a systematicky, aby si niečo zapamätal. Malé deti majú v mozgu nastavenú akúsi automatiku - práve preto vás často prekvapia napríklad vetami, ktoré len tak kdesi započuli, alebo vymenujú názvy všetkých zvieratiek v knižke aj pár dní po tom, ako ste im ju prvý krát prečítali.
Štúdie Harvardskej univerzity potvrdzujú, že kreativita, schopnosť kritického myslenia a flexibilita mysle sa výrazne zlepšia, ak sa deti v mladšom veku učili druhý jazyk. Prvé tri roky života sa považujú za veľmi dôležité obdobie v živote dieťaťa, pretože počas tohto obdobia sa vytvárajú základy analytického myslenia a učenia sa. To znamená, že deti majú prirodzenú schopnosť učiť sa, ktorá sa vyvíja počas prvých 3 až 4 rokov života. Dvoj až trojročné deti nielen rýchlo rozširujú svoju slovnú zásobu, ale začínajú rozpoznávať aj rôzne rečové vzorce, ktoré počuli od narodenia. Ako hovorí riaditeľ jazykovej školy pre deti v New Yorku, Fran Thisut Thibaut, „čím skôr dieťaťu predstavíte druhý jazyk, tým ľahšie preň bude zachytiť jeho jedinečné zvuky.“
Dvojjazyčné prostredie ako ideál
Najlepšie sa cudzí jazyk naučia deti, ktoré od malička vyrastajú a žijú v dvojjazyčnej domácnosti. Na Slovensku máme najmä na juhu množstvo takýchto domácností vďaka národnostnému zmiešaniu slovenských a maďarských občanov v pohraničí. Keď dieťa musí používať jazyk v domácnosti, v obchode, v škole či pri bežnej komunikácií, druhý jazyk vlastne ani neberie ako cudzí. Rovnako to funguje aj v prípade, ak je jeden rodič Slovák a druhý cudzinec. Neodporúča sa však učiť dieťa od útleho veku viac ako 3 jazyky, to už je naozaj náročné a dokáže to dieťa popliesť.
Ak nepatríte medzi dvojjazyčné domácnosti, aj tak môžete dieťa dostať do kontaktu s cudzím jazykom v podstate hneď od momentu, v ktorom sa snaží o prvé slová. Ak zvyknete deťom púšťať napríklad detské pesničky, rozprávky alebo iný obsah na detských DVD, ľahko im môžete pustiť aj anglickú, nemeckú či inú verziu rovnakého formátu. DVD FÍHA tralala v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku je skvelým príkladom takéhoto interaktívneho materiálu.
Najlepší vek pre učenie sa druhého jazyka: Výskumy a prax
Experti z Massachusettského technologického inštitútu na základe rozsiahleho výskumu definovali najvhodnejší vek, kedy človek zvláda osvojenie gramatiky cudzieho jazyka a sledovali, ako sa táto schopnosť mení do dovŕšenia dospelosti. Výskum spočíval v analýze vypracovaných gramatických cvičení z angličtiny a zúčastnilo sa na ňom 670-tisíc osôb. Išlo o najrozsiahlejší experiment v posudzovaní jazykových znalostí a hlavným kritériom bolo, v akom veku sa ľudia začali venovať štúdiu angličtiny. Zistilo sa, že najvhodnejšie obdobie na učenie cudzieho jazyka trvá dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Deti majú schopnosť efektívne rozvíjať svoje jazykové schopnosti až do veku 18 rokov. Profesor psychológie z Bostonskej univerzity a hlavný autor štúdie Joshua Hartshorne tvrdí, že ak má dieťa ovládať angličtinu na bilingválnej úrovni, s výučbou treba začať najneskôr vo veku desať rokov. U starších detí badať znižovanie schopnosti zvládnuť jazyk na požadovanej úrovni.
Napriek obavám niektorých rodičov, že dieťa sa medzi dvoma jazykmi „stratí“, prevláda názor, že v predškolskom veku sú najlepšie predpoklady na zvládanie cudzej reči hravou formou a intuitívne. Plusy sú nepopierateľné. Ovládanie ďalšieho jazyka rozširuje spektrum schopností. Podporuje pamäť, logické myslenie, výslovnosť, čítanie s porozumením. Schopnosť detí komunikovať vo viacerých jazykoch vedci neustále skúmajú, preverujú už získané fakty a prichádzajú k ďalším zisteniam. Viaceré štúdie potvrdzujú, že bilingválne deti sú kreatívnejšie, majú rozvinuté pružnejšie myslenie aj schopnosť slovne reagovať.
Napríklad, skúsenosť jednej mamičky opisuje situáciu, kedy sa s dieťaťom presťahovali do Francúzska. Hoci dieťa bolo spočiatku vychovávané bilingválne s malým kontaktom s francúzštinou, po nástupe do francúzskej škôlky sa rýchlo adaptovalo. Deti sú ako špongie a rýchlo sa učia, najmä ak sú obklopené jazykom v prirodzenom prostredí. V takomto prípade je dôležité, aby sa dieťa nestretávalo len s prisťahovalcami, ale aby malo kontakt aj s rodenými Francúzmi a francúzskymi mamičkami, čo mu poskytne obrovské plus.
Metódy a prístupy k učeniu cudzieho jazyka
Učenie cudzieho jazyka by malo byť pre deti zábavné a prirodzené. Existuje niekoľko efektívnych metód, ako na to:
- Hravá forma: Premeňte učenie na zábavnú aktivitu. Môžete používať rôzne hry, pesničky či básničky, ktoré sú určené na osvojenie základnej slovnej zásoby. Skvelým funkčným príkladom je obyčajné pexeso alebo hracie karty. Známa hra „Človeče, nehnevaj sa” zasa dokonale precvičí počítanie v cudzom jazyku.
- Využitie technológií: Moderné technológie môžu byť skvelým pomocníkom. Existujú aplikácie, ktoré dieťa zabavia a zároveň mu pomôžu s cudzím jazykom. Okrem nich viete rozprávky a obľúbené videá na YouTube tiež prepnúť do požadovaného cudzieho jazyka.
- Zapojenie do každodenného života: Ak máte možnosť, zapojte cudzí jazyk do každodenného života. Sledujte s dieťaťom rozprávky, počúvajte pesničky alebo čítajte jednoduché knižky v cieľovom jazyku. Implementujte cudzí reč do vašej bežnej rutiny. Od umývania zúbkov, česania vláskov, obliekaní sa až po hranie hier.
- Pravidelnosť: Ak dieťaťu poskytujete kontakt s cudzím jazykom každý deň, aspoň na pár minút, postupne si vytvorí návyk. Môžete mu napríklad každý deň počas raňajok prečítať krátky príbeh v cudzom jazyku alebo si pred spaním vypočuť jednoduché nahrávky.
- Komunikácia: Ak ste schopní, skúste s dieťaťom komunikovať aspoň čiastočne v cudzom jazyku. Nemusíte byť expert - základné frázy a jednoduché otázky či odpovede môžu spraviť veľký rozdiel. Už od obyčajného „Ako sa máš?”, dieťa dokáže memorovať neskutočné kvantá materiálu a nových výrazov.
- Využitie rodinných príslušníkov: Ak ktokoľvek vo vašej rodine hovorí cieľovým jazykom, poproste ho, aby ním na vaše dieťa rozprával. Je štúdiou potvrdené, že dieťa si tak zselektuje ľudí na tých, s ktorými hovorí svojím rodným jazykom a na tých, ku ktorým má vždy prehovoriť jazykom cudzím.
- Jazykové kurzy pre deti: Mnohé jazykové školy ponúkajú kurzy pre deti už od raného veku. Tieto kurzy sa zvyčajne vedú hravou formou, čo deti motivuje. Využívajú metódy ako Teddy Eddie, LCF metóda, Helen Doron. Dieťa tak bude obklopené nielen cudzou rečou, ale aj svojimi rovesníkmi, vďaka čomu mu bude takéto prostredie úplne prirodzené. Ak však máte doma hanblivé dieťatko, online lekcie s lektorom môžu byť tiež veľmi prínosné.
- Imersia v jazykovom prostredí: Ak máte možnosť, zoberte dieťa do krajiny, kde sa cudzí jazyk používa. Priame ponorenie do jazykového prostredia môže priniesť rýchle výsledky. Deti často absorbujú jazyk lepšie, keď vidia jeho praktické využitie v každodennom živote. Zároveň sa mnohí z nás, nielen deti, učia veľmi rýchlo, ak máme veci ukázané v praxi.
Výučba v materskej škole a špecializované kurzy
Výučba jazyka sa začína už v materskej škole a nie je to výsada moderných škôlok v hlavnom meste. Nie je to však otázka len týchto rokov. Skúsenosť s výučbou má aj zákazník - rodič, ktorý sa s anglickým jazykom stretol už vo veku troch rokov v materskej škole, kde im každý deň chodila na hodinu lektorka a pomocou obrázkov na výkresoch ich učila zvieratká, farby či dopravné prostriedky. Bolo to v malom meste na Považí v roku 1997.
V niektorých mestách nájdete aj špecializované kurzy cudzieho jazyka, ktoré neustále znižujú vekovú hranicu potrebnú na zapísanie sa do lekcie. Jazykové školy sú často plné rodených cudzincov a špičkových lektorov. Dieťa vo veku napríklad 6 rokov môžete zapísať pokojne aj na dva súbežné kurzy cudzieho jazyka. V desiatich rokoch ich môže ovládať tak, že by pokojne zvládlo aj štátnicu. Takéto vedomosti mu už nikto nikdy nezoberie.
Výchova viacjazyčných detí: 5 tipov, ktoré by som si prial poznať!
Jazyk a jeho vplyv na vnímanie sveta: Nielen o komunikácii
Učenie cudzieho jazyka nie je len o schopnosti komunikovať. Má hlbší vplyv na kognitívne funkcie dieťaťa. Štúdie ukazujú, že bilingválne deti sú často kreatívnejšie, majú lepšie vyvinuté logické myslenie a sú schopnejšie riešiť problémy. Schopnosť prepínať medzi dvoma jazykmi posilňuje mentálnu flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď je skorý začiatok výhodný, nikdy nie je neskoro začať s učením cudzieho jazyka. Každé dieťa sa učí vlastným tempom, preto je kľúčová trpezlivosť a podpora zo strany rodičov. Ak sa dieťa stretne s prekážkami, je dôležité nevzdávať sa a pokračovať v snahe. Je vedecky dokázané, že cudzí jazyk sa naučí každý z nás, či už ide o dieťa alebo dospeláka. Verte nám, s trochou trpezlivosti a obrovskou dávkou lásky, sa to určite podarí!
Diéta - viac než len chudnutie
V súvislosti s jazykom sa často objavuje aj slovo „diéta“. Je zaujímavé, že toto slovo je v našej spoločnosti často spojené výlučne s chudnutím, hoci jeho pôvodný význam je oveľa širší. Podľa Cambridgského slovníka znamená anglické slovo "diet" jedlo alebo nápoj, ktorý zvyčajne pije osoba alebo skupina osôb. O žiadnom chudnutí sa tam vôbec nehovorí. A to isté platí aj u nás doma, na Slovensku. Slovník slovenského jazyka uvádza, že slovo „diéta“ je predpísaný spôsob stravovania určený pre chorých podľa druhu choroby. Vidíte tam niekde slovo chudnutie?
Väčšina ľudí používa slovo diéta úplne nesprávne! Slovo diéta totiž s chudnutím v podstate vôbec nesúvisí. Takže v podstate je aj pitie piva diéta. Jedenie zmrzliny je diéta. Jedenie švábov je diéta. Lenže takto to nikto nehovorí! Prečo? Pretože my sme slovo diéta spojili so slovom chudnutie. A pri slove diéta, si automaticky hneď predstavíme, že nám niečo, niekto bude zakazovať jesť. Veď my sme zo slova diéta urobili jedno z najnegatívnejších slov na svete! Už je to v podstate ako nadávka. Slovo diéta by sa v skutočnosti malo používať iba v súvislosti so zdravotnými obmedzeniami. Napríklad Diéta pri cukrovke, diéta pri ochorení pečene, diéta pri ochorení pankreasu atď. Týmto spôsobom by to bolo interpretované správne.
Avšak, aby som vás v tomto článku nemiatol, budem v ňom síce používať slovné spojenie diétne jedlá na chudnutie, avšak budem tým myslieť najlepšie jedlá na chudnutie. V tomto článku som pre vás pripravil najlepších päť, ktoré sú podporené vedeckými štúdiami.
Vedecky podložené potraviny pre podporu chudnutia
Vajíčka: Vajíčka v skutočnosti patria medzi najlepšie potraviny na svete, ktoré by nemali na vašom tanieri chýbať, keď chcete schudnúť. Majú totiž vysoký obsah bielkovín a tukov a sú veľmi zasycujúce. Jedna menšia štúdia, ktorej sa zúčastnilo 30 žien s nadváhou, ukázala, že jedenie vajíčok na raňajky, namiesto pečiva, u nich zvýšilo pocit sýtosti a viedlo k tomu, že tieto ženy zjedli po dobu ďalších 36 hodín menej jedla. Ďalšia 8 týždňová štúdia porovnávala dve skupiny ľudí. Skupina A jedla na raňajky vajíčka a skupina B jedla pečivo. Obe skupiny mala obmedzený denný kalorický príjem. A ako to dopadlo? Skupina ľudí, ktorá raňajkovala vajíčka, dosiahla pri chudnutí lepších výsledkov.
Mäso: Veľké množstvo ľudí má ešte stále pocit, že sa pri chudnutí musí mäsu vyhýbať. Že sa po mäse priberá. Mäso je tak v našej kultúre stravovania postavené neprávom na vedľajšej koľaji. Hlavný dôvod, prečo sa často označuje za negatívne, je nedostatok vedeckých výskumov, ktoré by vyvrátili negatívne názory na konzumáciu mäsa. U konzumácii mäsa mám samozrejme na mysli jeho kvalitné zdroje. Priemyselne spracované mäso je nezdravé, to je nám všetkým známe. Avšak, napríklad červené mäso, ktoré nie je priemyselne spracované, nezvyšuje riziko srdcových ochorení ani cukrovky. Podľa jednej veľkej štúdie a jednej metaanalýzy s touto problematikou, má červené mäso iba veľmi slabý vzájomný vzťah s rakovinou u mužov a žiadny vzájomný vzťah medzi nejakým ochorením u žien. Podľa týchto vedeckých štúdií teda nie je nutné báť sa konzumácie mäsa. A prečo je mäso zaradené medzi diétne jedlá na chudnutie? Pretože je to jedno z najlepších jedál s obsahom bielkovín. Keď ich budete konzumovať v dostatočnom množstve, môžu byť pre vás veľmi napomocné. Konzumácia zvýšeného množstva bielkovín vám môže pomôcť denne spáliť až 80-100 kalórií navyše. To však nie je všetko. Zvýšenie vášho denného príjmu bielkovín na 25 % môže znížiť vašu túžbu po jedle až o 60 %.
Jablčný ocot: Naši predkovia používali jablčný ocot už pred tisíckami rokov. Aktuálne sa teší veľkej obľube hlavne pri dochucovaní šalátov, či ako súčasť rôznych dresingov. Konzumácia jablčného octu spolu s vysokosacharidovým jedlom môže zvýšiť pocity sýtosti a umožniť ľuďom zjesť po zvyšok dňa až o 200-275 kalórií menej. V ďalšej štúdii dokázal jablčný ocot pomôcť obéznym ľuďom schudnúť za 12 týždňov 1,2-1,7 kilogramov v závislosti na jeho dennej dávke.
Grapefruit: Asi málokto z vás by predpokladal, že grapefruit môže patriť medzi diétne jedlá na chudnutie. O ovocí sa v súvislosti so schudnutím hovorí skôr negatívne. „Keď chceš schudnúť, večer žiadne ovocie. Nech ti to ani nenapadne! “Ovocie sa má jesť iba doobedu. Večer nie. Pokojne na tieto nezmysly zabudnite. Skutočnosť je taká, že veľké vedecké štúdie sa prikláňajú k záverom, že ľudia, ktorí jedia viac zeleniny i ovocia, majú tendenciu byť zdravší, ako ľudia, ktorí ho jedia menej. Hlavným dôvodom je fakt, že bol v súvislosti s chudnutím študovaný priamo. V tomto prípade randomizovaná kontrolná štúdia. Všetky štyri skupiny prijímali vybranú dávku kapsúl a potravín 3 krát denne pred jedlom. „Grapefruitová“ skupina vykazovala pri chudnutí najlepšie výsledky. Úplne najlepšie, ale na tom bol čerstvý grapefruit. Ten okrem chudnutia pôsobil pozitívne taktiež aj pri znížení inzulínovej rezistencie. A samotné grapefruitové produkty mali pozitívne účinky u pacientov s metabolickým syndrómom.
Kokosový olej: Možno vás spojenie kokosový olej a chudnutie prekvapí. Predsa len je to tuk. A tukom sa stále väčšina ľudí pri chudnutí snaží vyhýbať. Kokosový olej do diétnych jedál na chudnutie patrí, pretože nie sú tuky ako tuky. Kokosový olej obsahuje vysoké množstvo špecifických mastných kyselín. Tieto mastné kyseliny sa nazývajú triglyceridy so stredne dlhým reťazcom (skratka MCTs). Tieto MCTs podporujú sýtosť viac ako ostatné tuky a zvyšujú počet kalórií, ktoré telo spáli. Navyše, jedna z hlavných vedeckých štúdií na túto tému - randomizovaná kontrolná štúdia ukázala, že kokosový olej znižuje množstvo brušného tuku. U kokosového oleja, by ste ale nemali zabudnúť na jednu dôležitú vec. Aj on obsahuje kalórie. A pretože je to tuk, tak tých kalórií obsahuje celkom dosť. Jedna polievková lyžica (15 ml/g) obsahuje 133 kalórií. To nie je úplne málo. Takže, dopĺňať ním svoj aktuálny jedálniček nie je úplne dobrý nápad. Jediným rozumným riešením je začať kokosový olej používať pri príprave jedál. Vymeniť ho u teplej kuchyne napríklad za olej repkový, slnečnicový, či za maslo alebo bravčovú masť.
Týchto päť potravín nie je jedinou verziou diétnych jedál na chudnutie. Potravín, ktoré by sme takto mohli označiť, je viac. Avšak práve u týchto piatich potravín v tomto článku, bol vedecký výskum najkvalitnejší. Práve preto tu majú svoje miesto. Ich zaradenie do vášho stravovacieho režimu môže podporiť vaše chudnutie. Nenechajte to však skĺznuť do extrému, v ktorom budete striedať iba týchto päť potravín a nič iné. To by nebolo veľmi rozumné. Keď vaše chudnutie nejde podľa predstáv, vyskúšajte radšej osobnú online výživovú konzultáciu z pohodlia domova alebo jedálniček na mieru. Dokážete vďaka nim získať individuálne odporúčania priamo vám na mieru.
Pozor na jazyk a signály pre mozog
Vedci z univerzity v novozélandskom Aucklande zistili, že jazyk má veľmi zdatnú vlastnosť. Prekukne vás, keď ho chcete oklamať a dáte mu namiesto cukru umelú náhradu. Nevyšle signál odmeny, ktorý by inak po prijatí cukru prišiel a cítite sa neuspokojená. Toto je vraj dôvod, pre ktorý niektoré nízkokalorické diéty nefungujú. Aj napriek tomu, že chuť je na prvý pohľad identická, jazyk neokabátite. Dobre vie, či ste k nemu úprimné. Podľa vedcov vraj z tohto dôvodu pri diéte máme tendenciu prejedať sa a rovnaká porcia nás neuspokojí. Mozog nedostal signál, že bol odmenený a chce viac.
Výskum, ktorý meral mozgovú aktivitu magnetickou rezonanciou, ukázal jasné čísla. Tým, ktorí sa pred testom posilnili roztokom s obsahom sacharidov, mali lepšie výsledky až o 30 percent v porovnaní s druhou skupinkou, ktorá ovlažila jazyk sladidlom. Výskum dokazuje, že sacharidy osviežia a dodajú energiu aj tým, že ním ovlažíte jazyk. Aj napriek tomu, že sa nestihne dostať do krvi, jazyk už posiela signál mozgu, že energeticky nabité jedlo je už na ceste a telo môže podať výkon. Dobrá správa pre vás, nepohrdnite čokoládou a uspokojte svoje chute.