Rozlúsknutie tajomstiev čítania: Pochopenie a prekonávanie dyslexie a súvisiacich porúch
Čítanie, ako základný kameň vzdelávania a celoživotného učenia, predstavuje pre mnohé deti kľúč k objavovaniu sveta. Avšak, pre určitý počet žiakov sa tento proces stáva prekážkou, ktorá ovplyvňuje nielen ich školskú úspešnosť, ale aj emocionálnu pohodu. Dyslexia, špecifická vývinová porucha učenia, sa prejavuje neschopnosťou naučiť sa čítať napriek primeranej inteligencii a snahe. Táto porucha však nie je osamotená; často sa vyskytuje v spojení s inými špecifickými poruchami učenia, ako sú dysgrafia a dysortografia, ktoré ovplyvňujú písanie a pravopis. Pochopenie týchto vývinových porúch učenia je kľúčové pre včasnú identifikáciu, adekvátnu podporu a úspešné začlenenie detí do vzdelávacieho procesu.
Čo presne je dyslexia a ako sa prejavuje?
Dyslexia je vývojová porucha, ktorá sa zaraďuje medzi špecifické poruchy učenia, konkrétnejšie čítania. Dieťa má problém naučiť sa čítať aj napriek prijateľným rozumovým schopnostiam, porozumieť čítanému textu a správne ho reprodukovať do písanej formy. Hlavná oblasť problému je spôsob, akým funguje mozog. Ľudia s dyslexiou používajú pri čítaní rozdielne časti mozgu ako tí, ktorí ňou netrpia. Z toho dôvodu je aj učenie sa písmen veľký problém. Deti sa učia čítať spôsobom, že sa naučia spájať si zvukové vyjadrenie písmena/slova s jeho písanou formou. A práve v tomto spojení majú dyslektici veľký problém. Čítanie sa nestane automatickou aktivitou, pretože deti s dyslexiou majú problém dekódovať slová a písmená, priradiť ich k ich zvukovej forme a následne využiť túto schopnosť v bezchybnom prečítaní slova.
Najčastejšou príčinou sú genetické predispozície (až 40 % rodičov dyslektikov má dieťa taktiež dyslektika), v menšej miere exogénne faktory (poškodenie mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období - obdobie pred, počas a po narodení). Je dôležité vedieť, že deti trpiace dyslexiou nie sú hlúpe ani lenivé.
Diagnostika dyslexie je zložitá a vyžaduje komplexné vyšetrenie u psychológa. Avšak, rodič môže mať podozrenie na túto poruchu, pokiaľ starostlivo pozná svoje dieťa a pozoruje ho. Jedným z prvých varovných signálov je spomalenie vývoja reči. Môže sa zdať, že dieťa na svoj vek pozná málo slov alebo hovorí málo. Má problém prepojiť fonémy a grafémy - teda spojiť si vizuálnu podobu písmena s jeho znením. Nie je si isté, ktoré písmeno abecedy robí aký zvuk (predstavte si, že vidíte písmeno B. Teraz ho prečítajte nahlas. Dyslektik má práve s týmto veľký problém). Číta na omnoho nižšej akademickej úrovni ako hovorí.
Pri čítaní nahlas často preskakuje krátke slová. Často sa stáva, že zamieňa písmená v slovách alebo podobné hlásky. Má problém priradiť vizuálny objekt k slovu (prinesie nožík namiesto vidličky). Má problém s používaním slov, ktoré znejú rovnako, ale majú iný význam. Je pre neho ťažké zistiť, či sa dve slová rýmujú. Má ťažkosti učiť sa nové slová, poznávať farby. Má problémy s učením riekaniek, ktoré majú nejaký rytmus. Číta pomaly, nerado číta nahlas, má problémy s porozumením prečítaného textu kvôli ťažkostiam s dekódovaním písmen a slov. Má ťažkosti reprodukovať práve prečítaný text. Hoci ak mu je čítaná rozprávka, nemusí mať problém zhrnúť príbeh. Môže mať ťažkosti s použitím vhodného slova. Dlho hľadá výraz, ktorý chce použiť a častokrát sa stane, že použije výraz nesprávny, podobný tomu správnemu. V písanom texte je schopné v tom istom slove urobiť rozdielne chyby. Má problém vidieť (niekedy aj počuť) rozdiely a podobnosti v slovách a písmenách. Má narušené vnímanie rozdielov detailov písmen, ich polohy - napríklad obrátené tvary (b, d). Často vynecháva alebo pridáva písmená v slovách. Má ťažkosti pochopiť vtipy a výroky, ktoré sú symbolické. Nie je schopné rozlíšiť sykavky, mäkké/tvrdé slabiky (di - dy) alebo krátke či dlhé tóny. Má problém určiť správne poradie hlások v slove, slov vo vete. Má problém uchovať slová v krátkodobej pamäti (ak ho poprosíte aby prinieslo knižku, papier a ceruzky, prinesie jedno z toho, nikdy nie všetko). Môže si pliesť vpravo/vľavo. Má ťažkosti zapadnúť medzi vrstovníkov - ťažšie „číta“ sociálne situácie alebo reč tela. Robí mu problém zistiť, ktoré slovo nám zostane ak odoberieme začiatočné písmeno (ak poviete slovo vlak, a spýtate sa aké slovo dostaneme ak odstránime písmeno v). Má ťažkosti s učením sa cudzieho jazyka.
Dysortografia: Porucha pravopisu s koreňmi v sluchovom a pamäťovom vnímaní
Dysortografia je porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov ako sú napríklad zámena krátkych dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások. Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou a dysgrafiou. Dysortografik má často poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania. To znamená, že dieťa nepočuje správne to, čo sa mu diktuje, hoci sluch má napriek tomu úplne v poriadku. Často takému dieťaťu chýba určitý „cit“ pre jazyk. Má problém prakticky uplatniť naučené pravidlá a poučky.
Dieťa s touto poruchou učenia si nevie vybaviť celé slovo v konkrétnom stave bez pomoci, pamätať si ho a udržať si ho v pamäti počas písania. Ak má napísať určité slovo, musí si najprv vybaviť písmenká, z ktorých sa dané slovo skladá, zoradiť si ich podľa poradia a zapamätať si ich, kým ich nenapíše. Musí prekonávať všetky ťažkosti, s ktorými sa stretáva i pri čítaní. Ťažkosti mu robí aj to, že mu chýba krátkodobá pamäť, ktorá je dôležitá pri učení. Hoci dieťa dokáže slová správne hláskovať, má problémy preniesť slovo na papier alebo v ňom urobí chyby. Ťažkosti môžu byť zapríčinené poruchami koordinácie alebo poruchou krátkodobej pamäti, pozornosti. Dieťa s dysortografiou často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov či iných textov ich nevie a nedokáže pohotovo okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je plný chýb, napríklad nesprávne určené y-i, ý-í v slove a pod. Prepísanie alebo opísanie textu im spôsobuje veľké problémy.
Nadmerné písanie diktátov a iných gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt. Dieťa iba zbytočne a neprimerane zaťažujú. Písanie diktátov klasickým spôsobom je u dysortografického dieťaťa nevhodne zvolená forma zisťovania jeho vedomostí. Platí tu v podstate to isté, čo pri dieťati s dyslexiou a dysgrafiou, pokiaľ pedagóg predsa len píše s takýmto dieťaťom diktát, malo by sa v ňom vyskytovať len to, čo už dieťa má precvičené alebo ho bude len dopĺňať (napríklad dokončenia viet, dopĺňanie slov vo vetách, a pod.). Môže si ho však napísať aj ako domácu úlohu, a pod. Nejde o žiadne zvýhodňovanie žiaka oproti ostatným. Dieťa musí prekonávať množstvo ťažkostí a aj napriek úsiliu a snahe, ktorú vynaloží, urobí v diktáte množstvo chýb. Preto aj hodnotenie by mala byť skôr slovné alebo zaznamenávaním počtu chýb, ako informáciu pre dieťa, aby vedelo, v čom sa zlepšuje a v čom má stále nedostatky. Hodnotenie známkou nie je vhodné, možno iba v tom prípade, ak dieťa napíše diktát správne. V takom prípade ho to môže povzbudiť. Pozitívna motivácia dieťaťa je veľmi dôležitá, preto by aj hodnotenie malo byť v podobnom duchu. Malo by síce dieťaťu ukázať, v čom sú ešte jeho nedostatky, ale zhodnotiť aj to, že dieťa salepší a v budúcnosti bude dosahovať stále lepšie výsledky. Dieťa s dysortografiou zväčša lepšie číta ako píše a ľahšie sa u neho odstraňujú nedostatky spojené s čítaním ako s písaním. Dieťa tým, že často zabúda písať dĺžne a čiarky je považované za nepozorné. Príčina však môže byť v nedostatočne rozvinutom sluchovom vnímaní alebo v ťažkostiach pri vnímaní a reprodukcii rytmu. Často môže ísť aj o nesústredenosť alebo uponáhľanosť dieťaťa. Je vhodné, aby dieťa písalo znamienka ihneď ako píše určité slovo, aj keď je tým narušená tzv. zásada plynulého písania. Témy, ktoré sú učiteľom dieťaťu zadávané na spracovanie do určitej úlohy, by mali byť dieťaťu blízke, také, pri ktorých dokáže rozvinúť svoju fantáziu.
Dysgrafia: Keď písanie predstavuje výzvu
Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosťou správne napodobniť tvary písmen, vynechávaním, resp. zamieňaním písmen či slabík. Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma u dieťaťa a pod. Často sa vyskytuje u detí v kombinácii s dyslexiou a dysortografiou. Písmo dysgrafika je nezrelé a nečitateľné.
Možné ťažkosti s hrubou a jemnou motorikou sú často spojené s dysgrafiou. Dieťa môže mať problémy s koordináciou pohybov pri písaní, držaní ceruzky, alebo s celkovou jemnou motorikou potrebnou na tvorbu písmen. Tieto problémy môžu viesť k únave pri písaní, nechuť k písaniu a následne k slabším výsledkom v písomných prejavoch.
Dyspraxia: Porucha pohybovej koordinácie s dosahom na učenie
Dyspraxia patrí medzi špecifické poruchy učenia a označuje sa ako vývinová porucha motorickej funkcie. Je to porucha, ktorej hlavnou črtou je postihnutie pohybovej koordinácie. Nedá sa však vysvetliť celkovou retardáciou intelektu alebo špecifickou vrodenou chybou ani získanou nervovou poruchou. Je spojená s určitou neobratnosťou pri vizuálne priestorových úlohách. Problém s koordináciou by mal byť viditeľný už od ranného detstva, veľmi skoro po narodení dieťaťa. Nemalo by ísť o získanú poruchu a nemala by byť ani zapríčinená defektmi zraku alebo sluchu.
Dyspraxia je niekedy charakterizovaná aj ako postihnutie alebo nezrelosť organizácie pohybov, ktorá vedie k ťažkostiam v jazyku, reči, vnímaní a myslení. U dieťaťa s dyspraxiou je často zreteľný rozdiel medzi pohybovými schopnosťami a vekom. Má problémy osvojiť si komplexné pohybové zručnosti, vývoj hrubej motoriky je oneskorený, pričom následné osvojovanie si jemnej motoriky je pre dieťa veľmi ťažké. Ďalej má problémy v napodobňovaní videných pohybov. Tým, že je dieťa takto neobratné, má menší záujem o manuálnu prácu. Je to oblasť, v ktorej sa mu nedarí, preto ju vykonáva nerado. Dieťa s poruchou koordinácie je často považované za lenivé, lajdácke a oneskorené. Poruchami jemnej motoriky trpí pritom skoro každé desiate dieťa. Takéto dieťa má problémy so zvládnutím základných činností sebaobsluhy, je nemotorné, nedarí sa mu zapájať sa do detských hier. Býva často sociálne izolované. Nevie sa naučiť základné návyky ako jesť samostatne lyžičkou, celkovo má problémy pri stolovaní. Má zníženú schopnosť vykonávať bežné telesné cvičenia, zlú obratnosť, zvýšené telesné napätie, neschopnosť opakovať gestá, slabú pohybovú pamäť. Je nesamostatné a podáva nižší pracovný výkon. Náročné je preň aj udržať sa na jednej nohe so zavretými očami.
Osobitným typom tejto poruchy je vývinová rečová dyspraxia (tzv. rečová neobratnosť), ktorej príčinou je porucha mozgu v častiach, ktoré plánujú a programujú správne pohyby svalov artikulačných orgánov (pery, jazyk, zuby a ďalšie). Znamená to, že dieťa má oneskorený vývoj reči, hovorí nezrozumiteľne a má zlú výslovnosť hlavne na začiatku slova. Dieťa ťažšie rozumie informáciám prenášaným zmyslami, čo mu sťažuje aj znížená koncentrácia, poruchy pozornosti, slabšie vizuálne vnímanie, deficit v priestorovej orientácii. Tie vedú k ťažkostiam vo formulovaní myšlienok, plánovaní akcií, v hľadaní riešenia problému, a pod. Približne v šiestich rokoch si dieťa začne uvedomovať, že je iné ako jeho vrstovníci. Vidí, že s nimi nedokáže udržať krok, ťažko s nimi nadväzuje komunikáciu, deti ho začínajú odstrkovať a nepovažujú ho za rovnocenného partnera, neberú ho medzi seba. Dieťa môže mať problémy s pravopisom, ale aj v športovej oblasti, hlavne pri kolektívnych športoch. Pokiaľ chce dieťa športovať, vhodné je preň napríklad plávanie. Ďalej môže mať ťažkosti naučiť sa skákať a udržať pritom rovnováhu. Nedokáže sa naučiť jazdiť na trojkolke, kolobežke alebo bicykli, môže mať problémy pri loptových hrách. Ťažkosti môže mať aj pri kreslení, maľovaní, strihaní, nedokáže poskladať puzzle. Je nesústredené, nešikovné pri jedení, pri sebaobsluhe ako napríklad pri zapínaní gombíkov, zaväzovaní šnúrok, obliekaní, čistení zubov, jedení. Vo vyššom školskom veku sa tieto ťažkosti, pokiaľ sa neriešia, len prehlbujú. Dieťa nedokáže nadviazať normálny vzťah so svojimi vrstovníkmi a preto inklinuje skôr k mladším deťom. Na ihrisku sa hrá radšej osamote. Hrbí sa v lavici a začína byť agresívne a mať výbuchy zlosti, ktoré sa väčšinou prejavia doma. Dieťa môže celkovo vyzerať veľmi nepokojné a nespokojné, vrtí sa alebo sa stále pohráva s vecami okolo seba. Začne mať problémy pri organizovaní času, pri plánovaní činností. S ťažkosťami si vybavuje informácie, hlavne pokiaľ sa vyžadujú rýchlo. Má problém podať určitý výkon, pokiaľ je v časovom strese. Dieťa s dyspraxiou v období dochádzky na strednú školu môže mať problémy s ďalším profesijným uplatnením sa. Výber profesnej orientácie je sťažený faktom, že dieťa často nevie ani samo, v akej oblasti je dobré, keďže mu chýba pocit úspechu v určitých činnostiach. Môže mať problém naučiť sa riadiť automobil. Taktiež môže mať veľmi vážne problémy nadviazať priateľstvá a vzťahy, kvôli zníženému sebavedomiu. Nevie rozlíšiť podstatné od nepodstatného.
Dyskalkúlia: Výzva v svete čísel
Dyskalkúlia je porucha v oblasti matematických schopností. Má problém s chápaním základných matematických súvislostí, pojmov, úkonov (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie) a s abstraktným matematickým myslením. Často sa spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Zamieňajú si číslice (napr. 6 a 9) a čísla (napr. 3006 s 3060) a.p. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat.
Ako naučiť deti s dyslexiou čítať [Rýchly prehľad] | Inštitút detskej mysle
Dôležitosť včasnej diagnostiky a podpory
Dieťa bude zápasiť s dyslexiou po celý svoj život. Preto je veľmi dôležité, aby vedomie o jeho ťažkostiach neboli preň zdrojom stresu. Rodič by mal dieťa motivovať a podporovať ho, aby sa neprestalo snažiť a nevzdalo to aj napriek počiatočným nezdarom.
Problémy s čítaním ovplyvňujú úspešnosť žiaka. Podľa skúseností logopédov a pedagógov prichádza do školy veľmi veľa detí s nedozretou funkciou fonematického uvedomovania. Následné problémy s čítaním tak majú negatívny vplyv na úspešnosť dieťaťa v škole a spôsobujú často u detí emocionálne poruchy a neurózy. Pri odhaľovaní problémov s čítaním však často natrafíme na navonok „nevinné“ dvojité čítanie. Ide o akúsi detskú stratégiu nesprávnej techniky čítania v snahe zrýchliť tempo svojho čítania. Väčšina detí prichádza do školy s nadšením. Prirodzeným a zároveň jedným z najintenzívnejších prejavov tohto vývinového obdobia je, že sa tešia na knihy, pochvaly od pani učiteľky a na to, že sa už konečne naučia čítať, písať a počítať. O to väčšie môže byť ich rozčarovanie, keď sa objavia prvé problémy.
V prvých ročníkoch základnej školy sú to najčastejšie práve problémy s čítaním. Učiteľ, a spolu s ním aj rodičia, by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak sa totiž problém včas nepodchytí, dieťa si nedostatočnú schopnosť pochopiť prečítaný text so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Neporozumenie prečítaného textu výrazne ovplyvňuje úspešnosť žiaka vo všetkých predmetoch. Prostredníctvom čítania sa dieťa nielen učí, ale získava aj nové vedomosti a poznatky. Nedostatočným porozumením prečítaného textu trpí dieťa aj vo vyšších ročníkoch pri zadaní úloh z predmetov, ako sú matematika, dejepis, geografia a pod. Ovplyvňuje tak výsledok svojej práce. Základný spôsob učenia sa je teda čítanie s porozumením. Čím je lepšie porozumenie textu, tým je vyššia pravdepodobnosť kvality schopnosti reprodukovať prečítaný text a schopnosti vedieť o prečítanom hovoriť.
Ak výsledky Vášho dieťaťa v škole nezodpovedajú spoločne vynaloženej námahe aj keď sa každodenne s dieťaťom pripravujete na vyučovanie a ak máte pocit, že sa niečo deje, je vhodné osloviť triedneho učiteľa alebo školského špeciálneho pedagóga a dohodnúť sa na spoločnom postupe. Tí Vás nasmerujú na odbornú pomoc do poradenského zariadenia, kde zdiagnostikujú Vaše dieťa, určia jeho silné a slabé stránky, stanovia diagnózu (pomenujú problém), navrhnú optimálne postupy, adekvátnu terapiu a reedukáciu. Je možné, že výsledkom diagnostického procesu bude záver, že vaše dieťa je jedným z tých, ktoré má špecifickú vývinovú poruchu učenia.
Aktivity na podporu rozvoja čítania a porozumenia
Dieťa sa najlepšie učí prostredníctvom hry. Ak idete do obchodu, skúste sa s ním zahrať: Koľko potravín nájde, ktoré začínajú podobne ako jeho meno (ak sa volá Peťko, môže nájsť petržlen, papriku, pomaranče…). Vystrihnite si písmená z tvrdého papiera, nafarbite ich a skúšajte tvoriť slová spojené s ich vyslovovaním. Čo najčastejšie sa s dieťaťom hrajte na tvorbu slov. Pýtajte sa, aké slovo dostane ak zo slova mačka vezme m, aké slovo následne dostane ak pridá s atď.
Pomáha spoločné čítanie? Áno. Venujte čítaniu čas a pozornosť. Ukážte dieťaťu, že čítanie nie je len školská povinnosť, ale aj cesta k poznaniu, zábave a vlastnej fantázii. Neporovnávajte s inými. Každé dieťa sa učí vlastným tempom. Skontrolujte, či je text primeraný veku a schopnostiam. Ak je príliš náročný, zvoľte jednoduchší. Ak sa zhoršené porozumenie prejavuje dlhodobo, príčinou môže byť aj porucha reči, čítania (napr. dyslexia) alebo slabá slovná zásoba.
Čítanie s porozumením je zručnosť, ktorú sa dieťa učí postupne. S pomocou otázok, spoločného čítania a povzbudzovania môžete svojmu dieťaťu pomôcť pochopiť nielen text, ale aj svet okolo seba.
Pri práci s textom je dôležitá analýza a následná komunikácia medzi žiakmi a učiteľom o prečítanom texte. Žiaci sa majú pri čítaní textu naučiť vyhľadávať potrebné informácie a vedieť s nimi pracovať a samozrejme, porozumieť im. Kniha by mala plniť úlohu dobrého, múdreho, láskavého učiteľa i vychovávateľa, ktorý malého čitateľa jemne postrčí byť lepším človekom. A na to treba dobrého autora s dobrými textami. Začiatok čítania s porozumením musí byť spojený s vhodným výberom textu. Čiže text by mal byť primeraný veku, zaujímavý pre dieťa, je dobré vedieť o záujmoch čitateľa a tiež poznať jeho čitateľské zručnosti. Dieťa sa od ranného detstva učí od svojich rodičov. Osobným príkladom. Dieťa nerozumie pokynu, choď si do izby čítať s porozumením. Tomu sa musí naučiť. A na to potrebuje niekoho, kto ho k tomu dovedie. Od ranného detstva je dobré brať deti do príbehov, čítať im, rozprávať sa s nimi o prečítanom texte, rozširovať slovnú zásobu a naučiť ich vyjadriť svoj názor, postoj k textu. V texte musí dieťa správne rozoznať dôležité od menej dôležitého, dobré od zlého, musí sa vedieť stotožniť s postavami, nájsť hrdinu, vcítiť sa do porazeného, nájsť dobro a mať zážitok z príbehu. To všetko zvládne až vtedy, ak dokáže pochopiť text.
Pri čítaní sa za cieľ považuje porozumenie textu ako spôsob učenia. Poruchy čítania majú negatívny vplyv na úspešnosť dieťaťa v škole, a často sú aj zdrojom emocionálnych porúch a neuróz u detí. Preto je potrebné začať skôr ako v materskej škole, začať doma s blízkou osobou, začať literatúrou adekvátnou veku dieťaťa, ktorá do hry dostane detskú tvorivosť, fantáziu, predstavivosť. Prostredníctvom literatúry sa dieťa oboznamuje s jednoduchým obsahom (začať s tým zložitejším až v školskom veku býva neskoro).
Kým je čitateľ ešte vo svojich knihomoľských začiatkoch, stačí mu byť pri nás a vnímať náš hlas. Neskôr sa začne o knihy zaujímať viac. Má svoju obľúbenú knihu, obľúbenú stranu. Zapája sa do čítania - listuje, otvára okienka, manipuluje s pohyblivými prvkami. A tá najväčšia zábava začína, keď sa do čítania zapojí aj gestom či slovom. Čítanie je vzájomná komunikácia, s ktorou nám pomáhajú obrázky v knihe. A komunikácia je o striedaní komunikačných rolí - raz som na rade ja, raz máš priestor ty. Raz rozprávam ja, potom čakám, či/kým sa zapojíš ty. Rodičia (ne)rozprávajúcich detí - dobrá správa! Komunikačná výmena nie je závislá len na slovách - ide to aj gestami, očným pohľadom, úsmevom, zvukmi, celkovou mimikou a pohybom tela.
tags: #dieta #dokaze #reprodukovat #obsah #citaneho #textu