Perfekcionizmus: Cesta k dokonalosti alebo pasca na šťastie?
V dnešnej dobe, ktorá je silno orientovaná na výkon a neustále nás vystavuje tlaku byť lepší, dokonalejší a úspešnejší, sa fenomén perfekcionizmu stáva stále relevantnejším. Ponoriť sa do problematiky perfekcionizmu znamená pochopiť jeho podstatu, prejavy a predovšetkým jeho vplyv na naše psychické zdravie a celkovú kvalitu života. Perfekcionizmus je špecifický spôsob myslenia, ktorý núti osobu byť alebo minimálne sa javiť ako dokonalý. Ide hlavne o iracionálnu túžbu po bezchybnosti, navyše v kombinácii s prísnou sebakritikou. Perfekcionista očakáva dokonalosť od seba, od ostatných okolo seba a dokonca aj od toho, čo sa deje okolo neho.
Dva tváre perfekcionizmu: Anjelik a čertík
Odborníci často rozlišujú dva hlavné typy perfekcionizmu: adaptívny a maladaptívny. Adaptívny perfekcionizmus, nazývaný aj „anjelik“, je pre ľudí nápomocný. Je to tvojím pomocníkom - dodáva ti motiváciu dosiahnuť ciele a pramení z vnútornej túžby vzdelávať sa a pracovať na sebe. Pomôže ti nezrútiť sa, ak zlyháš alebo naopak, poučiť sa z chyby a použiť ju ako extra motiváciu. Tento typ perfekcionizmu je spojený so zdravou ambicióznosťou, prekonávaním prekážok a schopnosťou vyrovnať sa s neúspechom.
Na druhej strane, maladaptívny perfekcionizmus, reprezentovaný „čertíkom“, nás vyčerpáva a bráni nám naplno žiť. Presviedča ťa, že pokiaľ nedosiahneš istý cieľ, nezaslúžiš si uznanie, lásku - tvoja hodnota teda stojí na externom hodnotení. Neustále ťa porovnáva s druhými a poukazuje na tvoje nedokonalosti. Čertík sa zrodil ako reakcia na tlak, ktorý sme zažili v minulosti, ako obranný mechanizmus proti neúspechu alebo odmietnutiu. V istom zmysle je jeho úlohou chrániť nás - pred kritikou, odmietnutím alebo pocitom hanby, aby ochránil našu sebahodnotu. Čertík často čerpá svoju silu z našich neistôt a emočných zranení.
Je dôležité si uvedomiť, že zvyčajne máme z každého typu nejakú mieru - niekto viac a niekto menej.
Ako sa prejavuje perfekcionizmus v bežnom živote?
Perfekcionisti sami sebe nastavujú vysokú latku a automaticky od seba očakávajú nadštandardné výsledky. Často potom aplikujú svoje vysoké očakávania aj na výkony druhých. S tým súvisí jednak značná miera sebakritiky, jednak vysoká kritickosť k druhým, čo medziľudským vzťahom rozhodne neprospieva. Obrovský strach z chyby ich potom často vedie k pasivite, aby sa vyhli zlyhaniu. Perfekcionisti majú celoživotný pocit, že aby za niečo stáli, aby boli prijatí ostatnými, musia byť perfektní.
Ako perfekcionista rieši svoje bežné denné úlohy? Tým, že žije v zajatí vnútorných impulzov spočívajúcich v prehnane vysokých nárokoch na svoj výkon, vynakladá obrovské úsilie a energiu pri plnení každej úlohy a odkladá jej dokončenie, pokiaľ ju neurobí perfektne. Po odovzdaní úlohy ešte stále na ňu myslí. Neustále premýšľa nad tým, čo všetko mohol urobiť lepšie, a to v ňom vyvoláva úzkosť z toho, že si jeho „nedostatočný“ výkon všimnú ostatní. Ak niekto z okolia náhodou nejakú chybu alebo nedokonalosť odhalí, perfekcionista cíti obrovský stres. Ak nikto nič nekomentuje, vyhodnotí to perfekcionista tak, že protistrana nevenovala kontrole úlohy dostatočnú pozornosť alebo nie je dostatočne kompetentná ho posúdiť, pretože chyby a nedokonalosti tam predsa sú. Celkovo zhodnotí svoj výkon tak, že opäť nebol perfektný, to znamená, že zlyhal.
Výskumy a ich zistenia o perfekcionizme
Štúdie, ako napríklad „How to mentor a Perfectionist?“, poukazujú na to, že ľudia často žijú v omyle, že perfekcionista je výborný pracovník a posila každého tímu. Nie je to však pravda. Deštruktívne účinky perfekcionistického pôsobenia mnohonásobne prevyšujú prínosy. Pri zamestnancoch je však potrebné zásadne rozlišovať perfekcionizmus a túžbu vyniknúť. Túžba vyniknúť prináša po dobre odvedenej práci úspech. U perfekcionizmu to však týmto nezačína ani nekončí, pretože perfekcionisti nie sú šťastní ani vtedy, keď dosiahnu úspech. Úzkosť z robenia chýb totiž všetky pocity šťastia zmaria.
Perfekcionizmus môže prinášať vonkajšie úspechy, a to napríklad vo forme samých jednotiek alebo vzorne odvedenej práce. Je to hlavne vtedy, ak perfekcionista nezničí sám seba v detailoch. Perfekcionisti mávajú problémy aj v medziľudských vzťahoch. Zameriavajú sa totiž nielen na chyby svoje, ale aj ostatných.
Niektoré výskumy zistili, že perfekcionizmus je o niečo bežnejší u dievčat. S mierou je úsilie o dokonalosť spoločensky prijateľné, ba priam obdivuhodné; každý rodič by bol hrdý, keby jeho dieťa prinieslo domov skvelé vysvedčenie alebo vytvorilo nový rekord vo svojom plaveckom tíme. Ale keď to prejde do extrému, perfekcionizmus je rizikovým faktorom pre vznik úzkosti, depresie, obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD) alebo aj poruchy príjmu potravy. Extrémni perfekcionisti často zápasia s nízkym sebavedomím, často sa hanbia a môžu byť posadnutí každou chybou, či už skutočnou alebo domnelou. Sú to deti, ktoré sú z vyfarbovania mimo riadkov také rozrušené, že opakovane pokrčia papier a začnú odznova. Ak v kvíze odpovedia na deväť z 10 otázok správne, zamerajú sa skôr na jednu nesprávnu odpoveď, než aby sa hrdili na tie správne. Odídu zo športového tímu, ak si myslia, že nie sú takí dobrí ako ostatní. Aj keď chcú mať dobré výsledky v škole, môžu otáľať, pretože ak nezačnú úlohu, nebudú riskovať, že zlyhajú. Napísanie trojriadkového listu im môže trvať hodiny, pretože sa veľmi snažia o správne znenie.
Ako podporiť svoje perfekcionistické dieťa
Korene perfekcionizmu: Vplyv výchovy a prostredia
Existuje viacero faktorov, ktoré majú vplyv na vznik perfekcionizmu. Je to väčšinou kombinácia vrodených predispozícií, výchovy a sociokultúrnych faktorov, a to bez toho, aby bolo možné vplyv jednotlivých faktorov presne rozlíšiť. Zdá sa, že veľká časť osobnostných charakteristík a celkového nastavenia je daná, výchova potom môže vrodené dispozície skôr len korigovať alebo naopak posilňovať. Často sa tiež stáva, že perfekcionistickí rodičia majú perfekcionistické deti.
Psychológovia sa tiež domnievajú, že často vzniká aj z dôvodu nedostatočného bezpodmienečného prijatia zo strany rodičov. Prijatie dieťaťa ako osobnosti, uvedomenie si, že je cenné samo o sebe bez ohľadu na to, aké je, ako sa správa, aké výkony podáva. Dieťa si inak vo svojej hlave vyhodnotí, že aby bolo milované, musí v niečom vynikať. Musí byť napríklad šikovné, dobré, snaživé, úspešné v kultúre alebo v športe. Takéto dieťa odvodzuje svoju hodnotu seba ako človeka od toho, čo zvládne alebo nezvládne. Ďalším možným vinníkom je neúmerný tlak na výkon zo strany rodičov alebo naopak neustále chválenie za každú maličkosť.
Nárastu perfekcionizmu pomáha aj školský systém založený na štandardizovaných testoch a náročných prijímacích skúškach na univerzity. Niet sa preto čo diviť, že rodičia kladú na seba i na deti vyššie nároky a dostávajú sa pod tlak byť ešte lepší, dosiahnuť viac. Lenže ak je jediným cieľom úspech, deti sa začnú vyhýbať chybám. Keď počujú pochvalu vždy, keď spravia niečo dobré, no v prípade pochybenia ako rodičia mlčíme, naučíme ich, že sa majú snažiť o to, aby vyhoveli ostatným. Navyše, ak k takejto výchovnej stratégii pridáme obviňovanie detí za chyby, vyrábame si vážny problém.
Médiá často ukazujú „dokonalý“ život a skreslené štandardy. Dieťa potom môže nadobudnúť dojem, že všetci ostatní sú krajší, úspešnejší a spokojnejší, a že ono zaostáva. Pomáha hovoriť o tom, že to, čo vidia, je upravený a nereálny obraz.
Dysfunkčný perfekcionizmus a jeho dôsledky
Dysfunkčný perfekcionizmus je jav, ktorý sa často spája s intelektovým nadaním. Vznik dysfunkčného perfekcionizmu máva korene v ranom detstve. Malé dieťa v škôlke alebo na prvom stupni základnej školy môže mať viditeľný náskok pred svojimi rovesníkmi, či už ide o rozšírenú slovnú zásobu, znalosť veľkého množstva informácií či výbornú argumentáciu. Často rýchlo a bez námahy predbehne svojich rovesníkov v oblastiach, súvisiacich s intelektuálnou oblasťou. Zvykne si, že úspech sa dostavuje ľahko, rýchlo a bez námahy. Vznikne uňho „návyk“ na úspech, úspech dieťa začne považovať za samozrejmú súčasť svojej osobnosti. Takéto dieťa totiž nemalo možnosť vyrovnať sa s neúspechom, poučiť sa z vlastných chýb či vynaložiť úsilie na dosiahnutie svojho cieľu.
Znaky dysfunkčného perfekcionizmu zahŕňajú:
- Bez ohľadu na momentálne schopnosti si dieťa kladie nereálne a vysoké ciele.
- Dieťa má problém vyrovnať sa s prípadným neúspechom.
- Neochota prehodnotiť cieľ, nástojčivé zotrvávanie na stanovenom cieli.
Negatívne dôsledky dysfunkčného perfekcionizmu môžu zahŕňať:
- Obrovská zanietenosť hraničiaca s workoholizmom alebo naopak paralýza a pasivita.
- Dichotomické myslenie („buď budem najlepší alebo radšej ani nezačnem“).
- Prokrastinácia.
- Neochota púšťať sa do úloh, pri ktorých nie je stopercentná záruka úspešnosti.
- Neúspech je vnímaný ako ohrozenie vlastnej osobnosti.
Okolie nadaného dieťaťa často v dobrej viere svojím správaním posilňuje riziko vývinu dysfunkčného perfekcionizmu, a to:
- Chválením dieťaťa za rýchlosť a bezchybnosť.
- Vyčítaním chýb.
- Očakávaním úspechu a prekonávania vrstovníkov vo výkone.
- Kladením dôrazu na výkon, vyhrávanie, prvenstvo.
- Oceňovaním dosiahnutého úspechu bez námahy („no vidíš, ako ľahko ti to išlo“).
- Porovnávaním s rovesníkmi.
Pravdou totiž je, že tendencie k perfekcionizmu so sebou prinášajú rôzne ochorenia, napríklad depresie, úzkosti a aj u detí, anorexiu a ďalšie poruchy príjmu potravy, skorú úmrtnosť a dokonca samovraždy. Mnohé štúdie napríklad dokázali spojitosť medzi perfekcionizmom a strachom z vystupovania pred inými ľuďmi už u detí vo veku 10 rokov. Problém je, že pre perfekcionistov je vystúpenie spojené s mienkou o sebe. Keď neuspejú, nie sú iba sklamaní, že to nevyšlo. Hanbia sa za seba. Perfekcionizmus sa stáva spôsobom ochrany pred hanbou, pretože ak sú perfektní, nikdy nezlyhajú a keď nezlyhajú, nemajú dôvod sa hanbiť. Neúspech a pád sú súčasťou ľudstva a nedá sa im vyhnúť. Perfekcionizmus stojí v ceste zdravému riskovaniu, spomaľuje postup, obmedzuje rast a možnosť objavovať. Je unavujúci, beznádejný a úplne zbytočný.
Ako pomôcť deťom a sebe zvládať perfekcionizmus
Perfekcionizmus je vlastne prezlečený strach zo zlyhania. Riešiť ho nie je jednoduché, často to trvá dlhú dobu, ale dlhodobé opatrenia majú u perfekcionistických detí najväčšiu nádej na úspech. Problém sa dá najlepšie riešiť tak, ak perfekcionistickí rodičia začnú riešiť aj svoj vlastný perfekcionizmus.
Ako teda najlepšie pracovať s perfekcionistickým dieťaťom?
- Hovorte o chybách: Otvorene opisujte, čo sa vám nepodarilo a že sa nakoniec svet aj tak nezrútil. Zároveň nepredstierajte, že poznáte a viete všetko, nebojte sa naopak otvorene priznať, čo všetko neviete.
- Znižujte dôležitosť úspechov: Ak dieťa vyhrá preteky alebo prinesie samé jednotky, je prirodzené radovať sa spolu s ním, ale skôr sa zaujímajte o to, čo ho na tom skutočne bavilo, čo si z toho odnáša, ako si danú činnosť užilo. Tým, že znížite dôležitosť úspechov, bude sa vaše dieťa menej báť neúspechu.
- Nikdy dieťa neporovnávajte s inými deťmi. Namiesto toho sa zamerajte na ich individuálny rast.
- Učte konštruktívne prijímať kritiku: Ako príklad môžete použiť akúkoľvek vhodnú situáciu z bežného života.
- Rozdeľte úlohy na menšie časti: Ak sa úloha zdá nezvládnuteľná, skúste ju spoločne s dieťaťom rozdeliť na menšie kroky.
- Hrajte sa na „čo najhoršie sa môže stať“: Imaginárne vyhroťte situáciu až do extrému.
- Budujte sebasúcit a sebalásku: Keď odhalíte korene svojho perfekcionizmu, začnite budovať sebasúcit a sebalásku, z ktorých čerpá silu váš anjelik.
- Doprajte si čas na spracovanie emócií: Uznajte svoje pocity a dovoľte si ich prežiť namiesto ich potláčania alebo popierania.
- Nastavte si realistické ciele: Sústreďte sa na svoj vlastný pokrok, nie na to, ako vás vnímajú ostatní.
- Berte chyby ako príležitosť na učenie: Ak sa niečo nepodarí podľa plánu, berte to ako príležitosť učiť sa a prispôsobiť sa, nie ako zlyhanie.
- Spomínajte na pokrok: Keď čertík začne vystrkovať rožky, spomeňte si na všetky kroky, ktoré ste už urobili a na pokrok, ktorý ste dosiahli.
- Využite podporu: Nebojte sa požiadať o pomoc zo strany rodiny, priateľov alebo kolegov.
Je prirodzené, že sa nie vždy budeme cítiť ako pod vplyvom nášho anjelika. Čertík je vytrvalý a často sa pokúsi vrátiť, najmä keď sa situácia skomplikuje, alebo keď sme pod stresom. Dôležité je uvedomiť si jeho prítomnosť a vedome sa vrátiť k zdravším stratégiám. Niekedy stačí, keď dieťa neustále cíti lásku, nech sa čokoľvek deje, a postupne sa samo zbaví úzkostí plynúcich z perfekcionizmu.
Pamätajte, že dokonalosť nie je jediným meradlom hodnoty. Namiesto toho oslavujte proces, snahu, vytrvalosť a schopnosť učiť sa z chýb. Život prináša úžasné výšky, ale aj hrozivé pády. Je na nás, aby sme sa z nich poučili rovnako dôkladne, ako dokážeme oslavovať úspech. Doprajte sebe aj svojim blízkym možnosť precítiť a prejaviť svoje emócie, aj tie, ktoré ich mätú.
tags: #dieta #je #este #male #a #uz