Krkavčia matka a túžba po dieťati: Pohľad na náhradné materstvo na Slovensku a v zahraničí
Prípad mladej matky z Pardubíc, ktorá po pôrode hodila svoje novonarodené dieťa do kontajnera, šokoval verejnosť a otvoril citlivú diskusiu o náhradnom materstve, ktoré je na Slovensku zakázané ústavou. Kým jedni v ňom vidia poslednú nádej pre neplodné páry, iní ho vnímajú ako neetický biznis. Táto téma však siaha hlbšie a dotýka sa základných ľudských túžob, medicínskych možností a právnych dilem, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
Tragédia v Pardubiciach: Krutá realita neplánovaného pôrodu
Príbeh 35-ročnej ženy, ktorá spontánne porodila a svoje novonarodené dieťa dala do igelitky, vyhodila ho do koša a išla spať, je mrazivým svedectvom o zúfalstve a dezorientácii. Dievčatko, ktoré napriek mrazivým teplotám prežilo len zhodou šťastných náhod, zachránili lekári. Kriminalisti matku obvinili z pokusu o vraždu s trestnou sadzbou 15 až 20 rokov. Hoci žena porodila už viacero detí, tvrdí, že o tehotenstve nevedela. Tento extrémny prípad poukazuje na vážne problémy v oblasti informovanosti, prístupu k zdravotnej starostlivosti a psychologickej podpory žien. Policajné vyšetrovanie sa zameriava aj na možnosť tzv. popôrodného šoku, ktorý by mohol viesť k miernejšiemu trestu, až k úplnému oslobodeniu od neho.
Surogátne materstvo: Nádej alebo obchod s deťmi?
Náhradné materstvo, známe aj ako surogácia, je proces, pri ktorom lekári vložia do maternice náhradnej matky embryo z vajíčka a spermie biologických rodičov alebo z darovaných pohlavných buniek. Po pôrode si dieťa preberá pár, ktorý si jeho narodenie objednal. „Náhradné materstvo znamená, že máme pár, ktorý je z nejakých dôvodov neplodný. Nemôžu mať vlastné deti. Je to taký inkubátor pre vynosenie dieťaťa páru, ktorý nemá šancu si to vynosiť sám,“ vysvetlil hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu Martin Petrenko.
Komisár pre deti Jozef Mikloško však surogáciu nepovažuje za riešenie a odporúča iné cesty, ako napríklad adopciu. „Je veľké množstvo psychologickej neplodnosti, že obidvaja sú zdraví a nevedia počať dieťa. Ale surogácia nie je riešenie,“ doplnil. Odborník v oblasti sociálnej práce Marek Roháček vníma surogátne materstvo ako „priemysel, ako niečo nie prirodzené“. Na druhej strane, sociologička Silvia Porubänová poukazuje na to, že „rozmach náhradného materstva súvisí bezprostredne s tým, že asistovaná reprodukcia ako odbor medicíny patrí k tým najdynamickejšie sa vyvíjajúcim odborom medicíny a otvára netušené horizonty pre páry, ktoré ani nedúfali, že by mohli mať dieťa“.
Legislatívna dilema na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky surogátne materstvo zakazuje. Tento zákaz sa v septembri minulého roka dostal do novely ústavy spolu s ustanovením, že Slovenská republika uznáva len dve pohlavia. „My sme nikdy nemali na Slovensku povolenú surogáciu. Takže je to v podstate možno taká demonštrácia toho, alebo ukázanie toho, že ako to máme na Slovensku,“ uviedol advokát Milan Ficek. Ozrejmoil, že u nás platí zásada, že matkou je osoba, ktorá dieťa porodila. „Pokiaľ by ste chceli, aby vám iná žena vynosila dieťa, tak akúkoľvek dohodu, ktorú by ste uzatvorili s takouto ženou, by bola neplatná,“ podotkol.
Napriek zákazu nie je surogácia na Slovensku trestná. „Ale akonáhle by to bolo napríklad za peniaze, koliduje to s dvoma trestnými skutkami v našom trestnom zákone. Je to jednak obchodovanie s ľuďmi, a potom máme zverenie dieťaťa do moci iného,“ upozornil advokát Ficek. Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti nemá vedomosť o ďalšej legislatívnej úprave ani neeviduje ďalšie požiadavky na zmeny v trestnom zákone.
Surogácia vo svete: Od zákazu k šedej zóne
Okrem Slovenska je surogácia zakázaná aj vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Španielsku, Rakúsku či Nórsku. V Taliansku ide dokonca o trestný čin. Surogácia je legálna v niektorých štátoch USA alebo na Ukrajine. V Grécku, Spojenom kráľovstve či Belgicku je povolená len tzv. altruistická surogácia, teda bez finančnej odmeny pre náhradnú matku.
Česká republika sa nachádza v tzv. „šedej zóne“ - surogácia tam nie je zakázaná, no chýba jej jasný legislatívny rámec. Náhradná matka si nesmie za vynosenie dieťaťa nechať zaplatiť, inak by išlo o trestný čin. Aj napriek tomu sa české kliniky, ako napríklad REPROMEDA, stávajú cieľom slovenských párov, ktoré hľadajú cestu k potomstvu.
Príbehy z praxe: Motivácie a dilemy náhradných matiek
V reakcii na inzerát hľadajúci náhradnú matku sa ozvala mladá Slovenka žijúca v Českej republike, ktorá už čakala dieťa pre iný pár. Surogáciu vníma „úplne normálne“, pričom jej motiváciou bola aj finančná odmena vo výške dvoch miliónov českých korún. Jej priateľ doplnil, že okrem finančného zabezpečenia náhradná matka dostáva aj vitamíny, lieky a jej strava je v réžii objednávateľov. Advokát Ficek zdôraznil, že tento prípad by bol na Slovensku trestný. Komisár Mikloško reagoval s obavou, že „z ženy sa robí obchod“ a dieťa trpí.
Druhá náhradná matka, 35-ročná žena s tromi vlastnými deťmi, mala finančnú predstavu o polovicu nižšiu. Vynosenie detí vníma ako spôsob, ako pomôcť iným k šťastiu a dať svojmu životu zmysel. Sociologička Porubänová túto motiváciu podporila: „Možno je to aj spôsob, ako dať svojmu životu zmysel, význam, presah, spôsob, ako urobiť niečo pre iných ľudí. Toto by som vôbec nepodceňovala.“
Odborník na reprodukčnú medicínu Martin Petrenko opísal „nepríjemný“ prípad, keď sa náhradnej matke narodilo dieťa s genetickým poškodením. Ani náhradná matka, ani pár si dieťa nakoniec nepriali, a tak skončilo v ústave. Komisár Mikloško upozornil aj na separačný syndróm, ktorý môže mať vážne následky.
Ukrajina: Surogácia ako technologický program
Krajinou, kde Slováci často absolvujú proces surogácie, je Ukrajina. „Tam majú kliniky, ktoré sa týmto zaoberajú a ktoré to berú ako komerčnú záležitosť, čo už sa ja na to dívam skepticky, nevidím to ako dobrú vec,“ zhodnotil Petrenko. Zástupca ukrajinskej reprodukčnej kliniky uviedol, že surogátne matky a darkyne vajíčok majú „veľký reprodukčný úspech“, pretože „nerozmýšľajú, ony len plnia inštrukcie“. Tento program je „stopercentne technologický“. Balíček služieb na Ukrajine stojí 65-tisíc eur a existujú programy na výber pohlavia. Podľa Petrenka to však takto nefunguje.
Emocionálne a psychologické aspekty: Surogácia a jej vplyv na psychiku
Príbeh Olivie Maurel, ktorá sa narodila náhradnej matke, poukazuje na potenciálne emocionálne dopady. „Cítila som, že tam boli veľké rozdiely medzi mnou a mojou mamou, a že medzi nami nebolo emočné puto,“ opísala. Vplyvom surogácie na psychiku sa venovali aj vedecké štúdie. Podľa profesorky Susan Golombok z univerzity v Cambridge deti narodené zo surogácie majú rovnako dobré psychické zdravie ako deti z tradičných rodín, no vykazujú menšiu pozitivitu vo vzťahu k matke. Iná anglická štúdia tvrdí, že surogátne matky nevnímajú tento proces ako stratu dieťaťa, ale ako pomoc. Podľa izraelského výskumu sa surogátne mamy necítia ako matky dieťaťa, ale nositeľky tehotenstva.
Medzinárodná spolupráca a prípady únosov detí
Pomoc polície nekončí len pri hraniciach Slovenskej republiky. INTERPOL zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnej výmene kriminálnych informácií a spolupráci. Polícia zaznamenala aj prípady, kedy jeden z rodičov bez súhlasu a vedomia druhého rodiča vzal dieťa mimo územia Slovenskej republiky. Prípad 9-ročného chlapca, ktorého otec pôvodom z Chorvátska uniesol do svojej krajiny, ukázal dôležitosť medzinárodného pátrania a súdnych konaní. Po úspešnej intervencii chorvátsky súd rozhodol, že dieťa musí byť vrátené matke.
Zákaz surogácie: Riešenie alebo len obchádzanie problému?
Advokát Milan Ficek zdôrazňuje, že aj keď je surogácia na Slovensku zakázaná, túžba po dieťati je silnejšia ako paragrafy. Ľudia hľadajú cesty, ako ju obísť - za hranicami a v šedej zóne. „Keď niečo je zlé a ja to zakážem, tak to, že to budú ľudia obchádzať, je bohužiaľ ľudský rod,“ poznamenal Mikloško. Podľa neho, zákazom sa neodstráni skutočný dôvod, prečo to ľudia robia - biologický problém, túžba a roky márneho snaženia sa o dieťa.
Náhradné materstvo v Starom zákone
Problematika náhradného materstva nie je novodobým fenoménom. Už v Starom zákone sa píše o surogátkach. Principiálne prvou surogátkou bola Hagar, ktorej príbeh je zaznamenaný v knihe Genesis. Hoci medicína vtedy nebola na súčasnej úrovni, tieto príbehy vychádzajú z vtedajších znalostí a zvyklostí a poukazujú na odvekú túžbu človeka zanechať po sebe potomstvo.
tags: #dieta #matka #za #vynesenie #smetia