Udržateľná strava: Zdravie pre vás a pre planétu

V dnešnej dobe, keď sa klimatická kríza stáva čoraz naliehavejšou realitou, je nevyhnutné prehodnotiť nielen naše energetické návyky, ale aj to, čo si každý deň vkladáme na tanier. Mnohé diéty sa zameriavajú primárne na zníženie hmotnosti a zlepšenie celkového zdravia jednotlivca. Avšak, v kontexte globálnych environmentálnych výziev, je dôležité pozerať sa na náš jedálniček aj z hľadiska jeho vplyvu na prírodu. Ekologické stravovanie nie je len trendom, ale stáva sa nevyhnutnosťou, ktorá môže vyriešiť nielen vašu potrebu zdravšie žiť, ale zároveň ušetriť vašu peňaženku a prispieť k ochrane našej planéty.

Aby sa strava mohla považovať za udržateľnú, mali by sa potraviny vyrábať spôsobom, ktorý chráni životné prostredie a má minimálny vplyv na biodiverzitu, ekosystémy a prírodné zdroje. Neznamená to však, že k tomu, aby ste znížili svoj dopad na planétu, musíte podniknúť drastické zmeny vo vašom jedálničku. Jesť udržateľne sa dá aj postupne s malými krokmi, ktoré sa dajú jednoducho aplikovať do každodenného života a okrem ekologických majú množstvo ďalších výhod.

Znížte množstvo potravinového odpadu: Premyslené hospodárenie s jedlom

Jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov spojených s produkciou potravín je obrovské množstvo potravinového odpadu. Približne tretina všetkých potravín, ktoré sa celosvetovo vyprodukujú, sa nikdy nezje a skončí ako nevyužitý odpad. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) varuje, že toto množstvo je niekoľkonásobne väčšie, ako je potrebné na nasýtenie všetkých podvyživených ľudí na planéte. Tým, že zabránime plytvaniu potravinami, môžeme nielen zabezpečiť jedlo pre viac ľudí, ktorí ho potrebujú, ale aj výrazne znížiť environmentálnu záťaž.

Na výrobu potravín sa totiž spotrebuje obrovské množstvo energie, vody, hnojív, pôdy a paliva. Keď sa potraviny vyhodia, putujú na skládky, čím prispievajú k znečisťovaniu pôdy, vody a ovzdušia. Tento humanitárny, ale aj environmentálny problém vieme zredukovať, ak budeme dodržiavať niekoľko kľúčových zásad:

Predĺžte životnosť vašich potravín: Pokiaľ niektoré suroviny vo vašej chladničke stratili čerstvosť, neznamená to automaticky, že patria do koša. Niektorú zeleninu, napríklad šalát, môžete oživiť rýchlym kúpeľom v ľadovej vode. Zhnednuté banány môžete ošúpať a vložiť do mrazničky, aby ste ich neskôr mohli použiť do pečiva alebo smoothies. Prevarené zvyšky sú zas vynikajúcimi ingredienciami do výdatných polievok a dusených pokrmov.
Dôverujte svojim zmyslom, pokiaľ ide o dátum spotreby: Väčšinu potravín môžete konzumovať oveľa dlhšie, ako si myslíte. V závislosti od druhu výrobku je množstvo potravín bezpečných aj niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov po uplynutí dátumu spotreby. Niekedy na to, aby ste zistili bezpečnosť potravín, úplne vystačia vaše zmysly - čuch, chuť a vzhľad. Užitočným pomocníkom je aj aplikácia FoodKeeper, kde sa dozviete viac o čerstvosti potravín a možnostiach ich skladovania.
Podeľte sa: Pokiaľ je to možné, skúste darovať jedlo, o ktorom viete, že ho neskonzumujete, niekomu, kto zaň bude vďačný. Samozrejme, mali by sme kupovať len to, čo potrebujeme, ale môžeme byť aj kreatívni a zdieľať naše gurmánske výtvory s priateľmi, rodinou a neznámymi ľuďmi, aby sme sa uistili, že neplytváme ani gramom a žiadne jedlo neostane nazmar.

Znížte spotrebu ultraspracovaných potravín: Zdravšie pre telo aj planétu

Ultraspracované potraviny, ako sú keksíky, sušienky, čipsy, tyčinky, ale aj niektoré druhy pečiva a instantné polievky, síce predstavujú rýchle a pohodlné riešenie pre zaneprázdnených ľudí, ich produkcia, preprava a spotreba však majú významný negatívny dopad na životné prostredie. Tieto potraviny majú zvyčajne vysoký obsah tuku, cukru a rôznych pridaných látok, ktoré nielenže prispievajú k emisiám skleníkových plynov, ale škodia aj nášmu zdraviu. Preto je okrem ekologického dôvodu aj ten zdravotný dostatočným dôvodom na to, aby sme sa snažili obmedziť konzumáciu takýchto jedál.

Buďte vyberaví pri konzumácii morských plodov: Udržateľný rybolov a akvakultúra

Ryby môžu byť zdravou a prospešnou súčasťou jedálnička, ale je dôležité byť oboznámený s tým, odkiaľ pochádzajú a akým spôsobom boli získané. Niektoré druhy sú totiž ohrozené nadmerným lovom alebo sú produkované spôsobom, ktorý poškodzuje morské prostredie. Akvakultúra, teda pestovanie potravín v kontrolovaných podmienkach, predstavuje jeden zo spôsobov, ako môžu dodávatelia uspokojiť rastúci dopyt po morských plodoch bez nadmerného vyčerpávania voľne žijúcich populácií.

Neustále sa rozvíjajúca technológia umožnila pestovať potraviny v pobrežných morských vodách a dokonca aj na otvorenom oceáne. Akvakultúra je metóda, ktorá sa používa nielen na výrobu potravín, ale aj na obnovu biotopov a dopĺňanie populácií ohrozených a vyhynutých druhov.

Ak vás zaujíma, odkiaľ ryby na vašom tanieri pochádzajú, môžete si pozrieť zdroje ako Environmental Defense Fund Seafood Selector. Tieto platformy poskytujú "ekologické hodnotenia" rôznych morských plodov, ako aj informácie o obsahu ortuti a omega-3 mastných kyselín. Tieto ukazovatele vám pomôžu určiť environmentálny, ale aj zdravotný aspekt konkrétnych druhov rýb a morských plodov, a tak urobiť informovanejšie rozhodnutie pri nákupe.

Podporujte lokálnych výrobcov: Znížte uhlíkovú stopu a podporíte komunitu

Výberom lokálne pestovaných potravín možno výrazne znížiť spotrebu energie a emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri preprave potravín na dlhé vzdialenosti. Navyše, nákupom lokálnych potravín podporíte miestnych výrobcov a poľnohospodárov, ktorí to, najmä v náročných časoch, potrebujú.

Predtým, než sa však vyberiete na lokálne nákupy, premyslite si, aký dopravný prostriedok použijete a koľko času vás to bude stáť. Miestne nakupovanie totiž môže byť kontraproduktívne, ak za lokálnymi potravinami musíte precestovať veľkú vzdialenosť, čím len prispejete k tvorbe uhlíkových emisií. Ideálne je vybrať si farmára alebo trhovisko, ktoré je v rozumnom dosahu, alebo zvážiť zdieľanú dopravu či bicykel.

Ilustrácia lokálnych farmárskych produktov

Nakupujte sezónne potraviny: Chuť, cena a ekológia v jednom

Sezónne produkty zvyčajne cestujú do obchodov s potravinami na kratšie vzdialenosti, a preto spotrebujú menej paliva a menej znečisťujú životné prostredie. Naopak, mimosezónne produkty si môžu vyžadovať špeciálne vykurovanie a osvetlenie s vysokou spotrebou energie, aby rástli v neprirodzených podmienkach. Okrem toho, že sezónne produkty majú menší vplyv na životné prostredie, sú často chutnejšie a cenovo dostupnejšie, pretože sú v čase svojej prirodzenej úrody najhojnejšie.

Zvážte výber bio potravín: Prínosy pre pôdu a biodiverzitu

Organické poľnohospodárstvo pracuje bez použitia väčšiny syntetických hnojív, pesticídov, konzervačných látok, ožarovania alebo genetickej modifikácie. Cieľom postupov takéhoto poľnohospodárstva je znížiť negatívny vplyv na životné prostredie znížením emisií skleníkových plynov, zabezpečením zdravia pôdy, znížením znečistenia podzemných vôd, zvýšením biodiverzity a zlepšením odolnosti plodín voči chorobám.

To, či je ekologické poľnohospodárstvo lepšie pre životné prostredie, však závisí od toho, ktorý aspekt environmentálnej udržateľnosti sa hodnotí (pôda, voda, energia, emisie) a čo sa pestuje. Ekologicky pestované ovocie je napríklad lepšie z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov. Avšak, pokiaľ siahate po organických potravinách len kvôli výžive, môžete byť mierne sklamaní, pretože bio produkty často obsahujú pomerne rovnaké množstvo živín ako bežne pestované suroviny. Prínos bio poľnohospodárstva spočíva predovšetkým v jeho šetrnosti k životnému prostrediu.

Vypestujte si vlastné jedlo: Hlbšie pochopenie potravinového cyklu

Či už ide o bylinky v kvetináči na parapete, paradajky na terase alebo malý pozemok na dvore, málokto vám umožní lepšie pochopiť, čo všetko je potrebné na výrobu potravín, ako keď si ich vypestujete sami. Tento proces vám pomôže pochopiť, aké faktory sa podieľajú na tom, aby sa rastlinám darilo, aká pozornosť je potrebná na úspešné pestovanie potravín a tiež to môže ovplyvniť spôsob, akým nakupujete, používate a likvidujete potraviny.

Pestovanie vlastných potravín môže byť navyše skvelou príležitosťou tráviť viac času na čerstvom vzduchu a priniesť na svoj tanier trochu farby. Môžete sa pri tom odreagovať, prísť na iné myšlienky a pochváliť sa susedom, aké veľké zemiaky vám narástli či aké šťavnaté sú vaše tohtoročné jahody.

Vyhýbajte sa plastovým obalom: S láskou k planéte, nie k plastu

Plasty patria medzi najviac rozšírené odpady v prírode a ich negatívny dopad na životné prostredie je nespochybniteľný. Pokiaľ vám na planéte záleží a chcete zmierniť negatívne dopady, ktoré na ňu ľudstvo každodenne vyvíja, najlepšie urobíte, ak plastovým výrobkom poviete nie.

Pokiaľ je to možné, vyhýbajte sa surovinám, ktoré sú balené v plaste a radšej vyberajte tie na váhu. Zabaliť ich môžete do vlastného látkového vrecúška, ktoré si môžete sami vyrobiť alebo zakúpiť v obchode. Rovnako nepoužívajte plasty na balenie zvyškov potravín, ktoré chcete odložiť do chladničky. Na uskladnenie avokáda alebo otvorených jogurtov môžete použiť ekologické obaly zo včelieho vosku alebo sklenené nádoby. Aj na malých krokoch k udržateľnosti záleží a v konečnom dôsledku môžu mať veľký vplyv na planétu.

Kompostujte: Premena odpadu na cenné hnojivo

Hoci aj zvyšky potravín je možné kreatívne využiť v kuchyni, nie vždy je možné všetko zjesť, ako napríklad šupky od zemiakov či škrupiny z vajíčok. Navyše, nikto nie je dokonalý. Na zvyšky jedla sa zabúda, zanedbané produkty vysychajú a hnijú alebo sa v danom týždni najete viac, ako ste plánovali, čím potraviny vo vašej chladničke strácajú na kvalite a príťažlivosti.

Kompostovanie je jednoduchým riešením tohto problému, vďaka ktorému sa potraviny nedostanú na skládky a nežiaduce zvyšky sa odstránia z vašej kuchyne. Kompostovanie mení organický odpad na hnojivo bohaté na živiny, ktoré sa môže použiť na pestovanie výživnejších potravín. Bývanie v byte navyše nie je žiadnou výhovorkou, keďže kompostovať môžete bez zápachu aj v uzavretom priestore, napríklad za pomoci dážďoviek alebo elektrického kompostéru.

Vegetariánom raz za týždeň: Malý krok s veľkým dopadom

K tomu, aby ste žili udržateľne, nepotrebujete sa zbaviť mäsa úplne. Stačí, ak ho nebudete konzumovať každý deň. Podľa výsledkov štúdie, o ktorej informoval portál The Guardian, stojí mäso za takmer 60 % skleníkových plynov vypustených pri výrobe potravín. Na výrobu tri štvrtiny kilogramu hovädzieho mäsa je navyše potrebných 6 400 litrov vody, pričom pri produkcii takého istého množstva zeleniny sa spotrebuje len 150 litrov vody.

Vynechaním mäsa jeden deň v týždni by Američania, podľa štúdie, mohli ušetriť približne 380 miliárd litrov vody ročne. Bezmäsitý deň je len jednou z drobných každodenných zmien, ktorými môžete pomôcť životnému prostrediu.

Planetárna diéta: Zdravie pre ľudí aj planétu

Nové výskumy naznačujú, že dodržiavanie tzv. planetárnej diéty, ktorá sa zameriava na konzumáciu potravín šetrných k prírode, môže výrazne znížiť riziko úmrtia na chronické ochorenia, ako sú rakovina a srdcové choroby. „Zmena spôsobu stravovania môže spomaliť proces klimatických zmien. A čo je najzdravšie pre planétu, je najzdravšie aj pre ľudí,“ povedal Dr. Walter Willett, spoluautor výskumu a predseda Katedry výživy na Harvarde. Zistenia ukazujú, ako je ľudské a planetárne zdravie prepojené.

Podľa The Independent môže dodržiavanie planetárnej zdravotnej diéty znížiť riziko predčasného úmrtia až o 30 %. Planetárna diéta tiež obmedzuje spotrebu červeného a spracovaného mäsa v dôsledku vyššieho vplyvu týchto potravín na životné prostredie a ich spojenia s ochoreniami, ako je rakovina hrubého čreva a srdcové choroby. Kombinácia zdravých potravín s nízkym ekologickým vplyvom je kľúčom k dlhovekosti a udržateľnosti.

AKO SI ZJEDNODUŠIŤ ZDRAVÉ STRAVA| Začnite s 3 jednoduchými krokmi!

Alternatívy v stravovaní a poľnohospodárstve: Nové prístupy pre udržateľnú budúcnosť

Nachádzame sa v dobe, kedy počúvame čoraz viac o alternatívach v stravovaní, v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Ako alternatívu v pestovaní plodín spomeňme napríklad permakultúru, ktorá stavia na symbióze rôznych druhov v prírode a tieto výhody využíva vo svoj prospech. Čo sa týka živočíšnej výroby, ľudia čoraz viac vyhľadávajú tzv. welfare chovy, ktoré sa snažia zabezpečiť zvieratám čo najlepšie podmienky pre život a zároveň ponúkajú oveľa vyššiu kvalitu mäsa.

Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba totiž majú na svedomí veľké množstvo skleníkových plynov a iných škodlivín, čím sa narúša ozónová vrstva a ohrozuje sa život na Zemi. Na vzniku skleníkových plynov má okrem poľnohospodárstva a živočíšnej výroby svoj podiel aj doprava, predovšetkým letecká a automobilová, výroba a priemysel. Najväčším producentom CO2 a metánu v poľnohospodárstve či živočíšnej výrobe je hovädzí a teľací dobytok.

Potraviny a ich ekologická stopa: Od farmy až po tanier

Všetko, čo jeme, má za sebou ekologickú stopu. Spotrebované litre vody, vyprodukované skleníkové plyny, odlesnená poľnohospodárska pôda a ďalšie dopady na životné prostredie. Už v roku 2011 tvorili hospodárske zvieratá hmotnostne najväčší podiel stavovcov na planéte, a to až v 67 percentách. Naše stravovanie si totiž už dnes vyžaduje chov 70 miliárd hospodárskych zvierat ročne. Také množstvo zvierat už predstavuje významnú ekologickú záťaž pre našu planétu. Hospodárske zvieratá spotrebujú veľké množstvo krmiva na jeho pestovanie alebo ako pasienky sa už dnes využíva približne tretina suchozemského povrchu planéty.

Rastúca spotreba živočíšnych potravín zvyšuje dopyt po krmovinách a potrebu poľnohospodárskej pôdy. A to aj v oblastiach, ako je Amazonský prales. Viac než 80 % z odlesnenej plochy pralesa sa dnes využíva na pestovanie krmiva alebo ako pasienky a to prevažne pre hovädzí dobytok. Kŕmne plodiny Južnej Ameriky pritom konzumuje aj dobytok v Európe, kde nie je na pestovanie krmiva dostatok priestoru. V roku 2013 doviezli európske krajiny z Južnej Ameriky 27 miliónov ton kŕmnej sóje.

Globálne otepľovanie a s ním súvisiaca klimatická kríza sú dôsledkom ľudskej činnosti, na tom sa zhoduje viac než 97 % svetových vedcov. Príčinou je veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré vzniká pri spaľovaní fosílnych palív, ale aj pri chove hospodárskych zvierat. Nielenže si chov hospodárskych zvierat vyžaduje spotrebu fosílnych palív rovnako ako veľa iných ľudských činností, hospodárske zvieratá však samé produkujú skleníkové plyny. Pri trávení krmiva kravy produkujú metán, plyn s významným skleníkovým účinkom.

S postupujúcim globálnym otepľovaním a rastúcou spotrebou sa v mnohých regiónoch sveta stáva dočasný nedostatok vody novým štandardom. Hospodárenie s vodou sa dostáva do popredia, pričom sa často hovorí o používaní šetriacich vodovodných batérií či sprchových hlavíc alebo o splachovaní menším množstvom vody. Týmito spôsobmi vieme ušetriť až niekoľko desiatok litrov vody denne. To znie ako dostatok, pokým si neuvedomíme, že podľa analýzy Európskej komisie je spotreba priemerného Európana 5011 litrov vody denne. Priama spotreba vody v domácnostiach sa pritom na tomto čísle podieľa len jedným percentom. Za takmer tri štvrtiny, čiže 3687 litrov vody denne, je zodpovedná naša spotreba potravín, predovšetkým tých, ktoré sú živočíšneho pôvodu.

Mäso obsahuje väčšie množstvo bielkovín, než väčšina rastlinných potravín. Pre férové porovnanie s rastlinnými alternatívami pri výskume ekologických dopadov poľnohospodárskych produktov prerátali výskumníci z Oxfordskej univerzity množstvo potrebnej pôdy a vyprodukovaného CO2 na 100 gramov bielkovín. Pre svoju analýzu použili výskumníci dáta z 38 000 fariem z celého sveta. Ako ekologicky najmenej udržateľným sa ukázalo byť hovädzie mäso z kráv chovaných na mäso. Pri jeho produkcii sa v priemere vyprodukuje 50 kilogramov CO2 ekvivalentu (zahŕňa aj emisie metánu). Pritom, potrebných je priemerne 164 m2 pôdy a spotrebuje sa 11 200 litrov vody. Bravčové mäso a hydina majú ekologický dopad výrazne nižší. Stále sa však nepribližujú efektivite celistvých rastlinných potravín. Podľa vedcov z Oxfordskej univerzity využíva živočíšna produkcia 83 % poľnohospodárskej pôdy a poskytuje len 37 % bielkovín, ktoré ľudia na svete skonzumujú. Príčinou je, že pre chov zvierat sa využíva veľké množstvo krmiva a zvieratá tak spotrebujú niekoľkonásobne viac bielkovín, než samé vyprodukujú. Rastlinné bielkoviny sú pre pokrytie našich výživových potrieb úplne postačujúce. Človek totiž nepotrebuje konzumovať živočíšnu bielkovinu, ako sme písali už v našom februárovom článku. O hospodárske zvieratá je potrebné sa starať, ustajňovať ich, napájať a udržiavať v čistote, čo si vyžaduje spotrebu vody a energií. A zvieratá navyše produkujú skleníkový plyn metán. Väčšie zvieratá majú výrazne vyššiu ekologickú stopu, ako napríklad sliepky. Chov na pasienkoch je preto napríklad paradoxne menej ekologický, ako intenzívny chov v uzavretých halách.

Štúdia o vplyve potravín na zdravie a životné prostredie: Dve strany tej istej mince

Štúdia, ktorá hodnotila približne 5 853 potravín bežne zahrnutých v našej strave, od banánov a mrkvy až po údeniny a kávu, priniesla zaujímavé zistenia. Ukázalo sa, že nahradenie len 10 % denných kalórií z hovädzieho mäsa a spracovaného mäsa (ako sú párky, niektoré údeniny a salámy) ovocím, zeleninou, orechmi, strukovinami a niektorými morskými plodmi by mohlo priemernému človeku priniesť podstatné zlepšenie zdravia. Zistilo sa, že tieto typy substitúcie (nahradenia) zvyšujú zdravé minúty života odhadom o 48 minút na osobu a deň.

Jeden z vedúcich vedcov zapojených do vyššie uvedenej štúdie vysvetlil, že táto štúdia bola jedinečná, pretože merala vplyv potravín na zdravie a ich vplyv na životné prostredie v dôsledku účinkov životného cyklu potravín. Mnohé štúdie napríklad zistili, že ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom spracovaného mäsa, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku určitých zdravotných problémov, vrátane niektorých typov rakoviny a srdcových chorôb.

Zistilo sa, že niektoré potraviny prispievajú k environmentálnym rizikám a dokonca klimatickým zmenám viac ako iné. Prečo je to tak? Pretože hovädzie a jahňacie mäso má asi desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky, a tie majú asi desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia a zeleniny a strukovín. Niečo, čo vedcov prekvapilo, bol veľký vplyv na globálne otepľovanie, ktorý mali niektoré rastlinné potraviny, konkrétne zelenina pestovaná v skleníku.

Aby sme zhrnuli zistenia štúdie: odborníci odporúčajú konzumovať veľa rastlín a málo ultraspracovaných potravín, najmä spracované mäso. Ako už bolo spomenuté vyššie, táto štúdia skúmala účinky tisícok potravín, ale iba 167 bolo považovaných za „najpopulárnejšie“. Patria sem postupy ako regeneratívne poľnohospodárstvo a udržateľná akvakultúra, ktoré produkujú mäso a morské plody veľmi odlišným spôsobom ako priemyselné farmy alebo skleníky. Regeneratívne poľnohospodárstvo opisuje poľnohospodárske a pastevné postupy, ktoré okrem iných výhod zvrátia klimatické zmeny obnovou ornice. Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo.

Ako znížiť ekologickú stopu našej stravy: Konkrétne kroky k udržateľnosti

Nahradením mäsa vo vašom stravovaní môžete radikálne znížiť svoju ekologickú stopu. Na raňajky môžete napríklad namiesto šunky použiť hummus či tofu, na obed si uvariť tekvicovú polievku a špagety s paradajkovou omáčkou a na večeru strukovinový prívarok. Vyrábajú sa z rastlinných bielkovín a ich ekologická stopa je týmto spôsobom aj naďalej nízka. Mlieko je rozšírenou potravinou s dlhou tradíciou v našej kuchyni. Dnes si už môžete vybrať z celej škály rastlinných alternatív. Mandľové mlieko s jemnou orieškovou chuťou sa hodí do raňajkového müsli, krémové ovsené mlieko do kávy a jemné sójové mlieko zasa do varenia. Varianty obohatené o vápnik sú dobrým zdrojom tohto minerálu a majú porovnateľnú využiteľnosť ako živočíšne mlieko. Nemusíte sa preto obmedzovať na kravské mlieko a môžete si vyberať z rôznych chutí, ktoré sú navyše prínosné pre životné prostredie. Kravské mlieko má veľkú ekologickú stopu spôsobenú rovnakými príčinami ako v prípade hovädzieho mäsa. Rastlinné alternatívy sú lepšie vo všetkých ukazovateľoch produkcii skleníkových plynov, potrebe pôdy a aj spotrebe vody. Najekologickejšie sú sójové a ovsené mlieka. Ryžové a mandľové mlieka majú v porovnaní s nimi o niečo vyššiu potrebu vody.

Podľa výskumníkov z Oxfordskej univerzity je vegánske stravovanie najúčinnejším spôsobom, akým môže jednotlivec znížiť svoj dopad na životné prostredie. To samozrejme neznamená, že prejsť na stopercentne rastlinné stravovanie zo dňa na deň je jedinou cestou. Každá zmena smerom k viac rastlinnej strave je krokom vpred.

Ďalšie tipy na zníženie ekologickej stopy stravy:

Obmedzte množstvo mäsa a živočíšnych výrobkov: Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov. Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty. Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni.
Jedzte lokálne a sezónne: Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine. Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka. Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne. Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny. Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.
Spotrebujte všetko, čo doma máte: Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu. Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete. Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku. Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore.
K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu: Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská. Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska. Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad.

V konečnom dôsledku, zmena stravovacích návykov smerom k udržateľnosti nie je len o obmedzovaní, ale o uvedomení si vplyvu našich rozhodnutí a o hľadaní zdravších a šetrnejších alternatív. Každý krok vpred, nech už je akokoľvek malý, prispieva k lepšej budúcnosti pre nás aj pre našu planétu.

tags: #dieta #ohrozene #prostredim