Striedavá osobná starostlivosť: Výzvy, realita a pohľad na práva dieťaťa
Rozvody a následné usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi predstavujú často zložité a emocionálne vypäté obdobie pre všetkých zúčastnených. V centre pozornosti sa ocitá najmä blaho dieťaťa, ktoré je vystavené neistote a zmene dovtedajšieho rodinného prostredia. Jedným z modelov starostlivosti o deti po rozvode je striedavá osobná starostlivosť (SOS), ktorá umožňuje dieťaťu tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi. Tento prístup, hoci v teórii znie spravodlivo a prospešne, v praxi naráža na mnohé prekážky, najmä ak jeden z rodičov s ním nesúhlasí alebo sa snaží proces manipuláciou zmariť.
Súdny systém a jeho nastavenie
Na Slovensku bohužiaľ súdny systém nie je vždy nastavený na presadzovanie správnych, spravodlivých a prirodzených vecí. Sčasti čerpajúc snáď ešte z obdobia Rakúsko-Uhorskej monarchie sa zameriava na slepú ochranu "slabšieho", hoc by bol 100 x v neprávom. Toto dáva obrovský priestor v rámci rozvodového konania práve rodičom, ktorí so striedavou starostlivosťou nesúhlasia. V drvivej väčšine prípadov ide o manipulatívne a osobnostne nevyzreté matky, ktoré v záujme udržania si svojej mocenskej pozície voči deťom a partnerovi neváhajú použiť tie najšpinavšie praktiky pri boji za svoju "pravdu". Mnohé prípady, ktoré poznáme vo svojom okolí, sú ako cez kopírovací papier.
Psychopatické správanie a jeho dôsledky
Existujú prípady, kedy rodič, najmä matka, považuje deti za svoj majetok a nástroj na vydieranie, pomstu a príživníctvo. Títo jedinci nie sú schopní sa vyrovnať so zverením detí do striedavej starostlivosti a sú pripravení urobiť všetko pre to, aby ju zmarili. Uchýlia sa pritom aj k takým ohavnostiam, ako je manipulácia, zastrašovanie a vydieranie detí. Tieto praktiky môžu viesť k syndrómu zavrhnutého rodiča (SZR), ktorý definoval americký psychiater Richard Gardner. Tento syndróm opisuje poruchu, v ktorej dieťa dlhodobo ponižuje a bezdôvodne uráža jedného rodiča. Spôsobuje to kombinácia rôznych faktorov, vrátane navádzania zo strany druhého rodiča, takmer výhradne ako súčasť sporu o zverenie dieťaťa do starostlivosti, a individuálnych pokusov dieťaťa o očiernenie daného rodiča.
Prvotné úskalia striedavej starostlivosti
Prvotným úskalím po nariadení SOS boli najmä pokusy ex-manželky nevydať deti po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Dôvodom bolo často tvrdenie: "Mám už s nimi nejaké plány a k tebe teda nepôjdu." Zabralo až oznámenie zo strany otca, že v prípade potreby požiada o asistenciu políciu a príslušné orgány, a potom deti vydala. Takéto konanie marí výkon úradného rozhodnutia a nerešpektuje ani prianie detí samotných. Okamžite nasledovalo obvinenie z "vyhrážania sa". Je to stále ťažké, ale už si na takýto typ teroru treba zvyknúť a do istej miery rezignovať, pretože otca nechráni pred psychopatickým konaním ex-partnerky v súčasnom systéme nič a nikto.
Pozitívna skúsenosť s SOS
Napriek uvedeným problémom, v konkrétnom prípade, deti (10 r + 10 r) sú v striedavej starostlivosti od leta 2018. Obe deti sú s modelom SOS aspoň nateraz veľmi spokojné. Otec je osobne veľmi šťastný tiež. Aj keď mali s deťmi v minulosti vždy fajn vzťah, teraz je to posunuté ešte o úroveň vyššie. Učia sa, čítajú knihy, chodia na výlety - trávia jednoducho čo najviac času. Chalani doma (u otca) poslúchajú, plnia si svoje školské povinnosti a pomáhajú mu veľa aj v domácnosti. Už to bude zachvíľu rok a zvládajú to spolu stále lepšie a lepšie. Bez manipulatívnej a nervóznej ex-manželky je to zrazu neskutočná pohoda.
Deti chcú "fair play"
Deti sú šťastné; samé sa pri rozhovoroch s psychológmi a súdnym znalcom za "fair play", teda rovnaký čas strávený s každým z rodičov vyjadrili. Tento ich postoj bol kľúčový aj pre rozhodnutie súdu. Pre deti bolo najťažšie obdobie pred samotným rozvodom, kedy vládlo medzi rodičmi obrovské emocionálne napätie, ktoré sa prenášalo vo veľkej miere aj na ne. Obdobie rozvodu, kedy bolo všetko, čo sa týkalo ich budúcnosti vo vzťahu k rodičom veľmi neisté, zvládali tiež ťažko, ale o poznanie lepšie ako týždne pred začatím rozvodového konania. Prešli si všetci neľahkým obdobím, ale deti si určite vytrpeli najviac. Toto jediné je veľmi ľúto. Už je to však za nami.
Pred nejakým časom ich navštívil psychológ, s ktorým pracovali počas rozvodu priamo doma, a skonštatoval, že deti sú teraz neuveriteľne šťastné. S odstupom času si čoraz viac uvedomuje, že pre minimalizáciu stresu u detí je kľúčový rýchly a hladký priebeh rozvodu. Podmienkou ktorého je, samozrejme, korektná a zodpovedná dohoda rodičov. Bohužiaľ, dohodnúť sa s ex-manželkou nie je možné (toto konštatovali aj psychológovia a právnici). V takýchto prípadoch pomôže už len to, že súd/sudca koná rýchlo, efektívne a spravodlivo.
Rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti
Príkladom súdneho rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti je rozsudok Krajského súdu Košice č. k. 8 CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015. V tomto prípade sa manželstvo účastníkov M. C. a P. C., rod. Z., uzavreté dňa 08. 11. 2003 v E., okres Košice, rozvádza. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia: Na čas po rozvode sa zveruje maloletý K. C., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Starostlivosť sa vykonáva tak, že každý párny týždeň v roku je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého otec a každý nepárny týždeň v roku matka. Toto platí s výnimkou jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, školských letných prázdnin a vianočných prázdnin.
Po tom, ako účastníci konania prestanú bývať v spoločnej domácnosti, odovzdanie maloletého sa uskutočňuje vždy v nedeľu príslušného týždňa v čase o 18.00 hod. Otec je povinný prevziať maloletého pred bytom matky a matka je povinná prevziať maloletého pred bytom otca. Ten z rodičov, ktorému končí styk s maloletým, je povinný maloletého v mieste svojho bydliska riadne pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi.
Špecifický časový plán pre jednotlivé prázdniny a obdobia je detailne rozpísaný v rozsudku, s určením, ktorý rodič zabezpečuje starostlivosť v nepárnom a párnom kalendárnom roku. Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd neurčuje účastníkom vyživovaciu povinnosť voči maloletému K. C.
Právo styku rodiča s dieťaťom
Krajský súd Košice v spomínanom rozsudku v podstatnom uviedol: „Odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.“
Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočivali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov.
Úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu t. j. 1/2 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom.
Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. V prípade, ak má súd za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom by súd mal bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o následkoch jeho pôsobenia na dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a obava toho, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti zo styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, nemôže byť riešená formou zákazu styku druhého rodiča s dieťaťom.
Spoločné rodičovské práva a rozhodnutia
Vo Francúzsku, napríklad, rodičovská autorita zostáva v princípe spoločná. Obaja rodičia, a len oni, majú spoločné rodičovské práva. Musia sa dohodnúť na organizácii prebývania detí a všetkých dôležitých rozhodnutiach, týkajúcich sa napríklad zdravia, vzdelania, profesných aktivít, mimoškolských aktivít, náboženskej alebo filozofickej orientácie, a to aj v prípade, ak dieťa prebýva výhradne u jedného rodiča. Rodičovské právo je viazané na vzťah a nie na stav dotknutých osôb, ani na spôsob prebývania dieťaťa. Sudca smie, vo výnimočných prípadoch, rozhodnúť o ustanovení výhradných alebo upravených rodičovských práv. Aby takéto rozhodnutie bolo možné, musí sa preukázať riziko pre dieťa, alebo, napríklad, pretrvávajúci nezáujem jedného rodiča voči svojmu synovi či dcére.
Dôležitosť oboch rodičov pre vývoj dieťaťa
Štúdie ukazujú, že pre dieťa sú dôležití obaja rodičia. Dlhodobejšia neprítomnosť jedného rodiča pri výchove dieťaťa môže dokonca spôsobiť pomalšie zrenie mozgu, a tým pádom aj ujmu na inteligenčnom kvociente dieťaťa. Veľká čínska štúdia detí, ktorá sa zameriavala na 7- až 13-ročných, ukázala, že deti, ktoré vyrastajú bez jedného rodiča, majú nižšie IQ ako deti, ktoré žijú s matkou aj otcom. Vývoj mozgu detí môže spomaliť už polročná absencia jedného z rodičov na výchove. Tieto deti zrejú pomalším tempom a má to negatívny dopad na ich inteligenciu. Vedci porovnávali objem šedej hmoty a merali IQ mozgu detí, ktoré žijú s oboma rodičmi a detí žijúcich s jedným rodičom, či bez rodičov na istý čas. Najväčšie ujmy boli zistené v oblastiach mozgu súvisiacich s pamäťou a emóciami, badateľne nižšie však bolo v prípade detí, ktoré nežili s oboma rodičmi aj IQ.
ALE! Nie je to také jednoduché. Je mnoho prípadov, kedy nie je možné, aby rodičia žili v spoločnej domácnosti, kedy by spolužitie uškodilo dieťaťu viac ako život len s jedným z rodičov, s tým, že s druhým sa bude stretávať v pravidelných intervaloch.
Prípadové štúdie a právne dilemy
Príbeh čitateľky Kristíny ilustruje mnohé z týchto problémov. Otec jej syna sa o neho nezaujímal prakticky od narodenia, často preháňal s alkoholom a inými návykovými látkami. Po rozvode sa hlásil k malému a chcel ho mávať cez víkendy. Problém nastal po čase, keď sa syn od neho vracal opakovane smädný, hladný, nevyspatý, špinavý a neprezlečený. V byte, kde žil bývalý, bola nefunkčná voda, splachovanie a obrovská špina. Syn často dlho do noci hral hry na x-boxe, aby otec mohol spať, a neraz sa opil aj pri dieťati. Najhoršie momenty nastali, keď otec synovi vypínal telefón, zakazoval mu s matkou komunikovať a nútili ho klamať pod zámienkou, že dostane nejakú hračku.
Kristína podala návrh na zákaz styku otca s dieťaťom, kde to všetko pravdivo vykreslila. Jej obavy o zdravie syna i jeho život sú nemalé. Zo súdu jej však prišla odpoveď v tom zmysle, ako je veľmi dôležité pre dieťa stretávať sa so svojím biologickým otcom a zákaz styku bol v celom rozsahu jednoznačne zamietnutý. Jej tvrdenia sú vraj jednostranné. Avšak overiť si slová matky - to súd neriešil. A tak musí naďalej trpieť situáciu, že nedostáva výživné a proti svojej vôli, v obavách o život a zdravie syna, ho dáva na dohodnutý čas bývalému, ktorý už bol raz trestaný za agresívne správanie pod vplyvom alkoholu.
Odborná pomoc a vzdelávanie
V prípadoch syndrómu zavrhnutého rodiča je kľúčové vzdelávanie. SZR treba dostať do povedomia ľudí; treba vzdelávať sudcov, advokátov a špecialistov v odbore duševného zdravia. Je dôležité upriamiť pozornosť na fakt, že deti môžu byť vystavené takémuto druhu citového zneužívania. Výskum potvrdil, že pomocou tradičnej terapie sa nedajú dosiahnuť želateľné výsledky. Závisí to od vyspelosti rodičov. Najskôr treba vždy dobre zvážiť, či je súd tou najlepšou voľbou, ako vyriešiť konflikt záujmov a vzájomné spory. Ak je však súd posledná možnosť, vyhľadajte právnika, ktorý má skúsenosti s problematikou syndrómu zavrhnutého rodiča, pozná odborné pojmy a vie sa zorientovať v problematike.
Tréning na rozvoj rodičovských a komunikačných zručností môže byť tiež užitočný. Kurz začína, keď sa prihlási aspoň 8 rodičov. V centre poradenstva a prevencie CPPPaP Fedákova 3 v Bratislave sa takéto aktivity konajú.
Dôležitosť dohody a flexibility
V konečnom dôsledku, kľúčom k úspešnej striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým schopnosť a ochota rodičov dohodnúť sa. Rodič je schopný/ochotný venovať viac času/energie/pozornosti deťom, pretože vie, že nasledujúci týždeň, keď budú deti u druhého rodiča, dobehne to, čo pri intenzívnejšej starostlivosti o deti nestihol. Flexibilita v otázke času a miesta odovzdávania detí, ako aj otvorená komunikácia, môžu predchádzať mnohým konfliktom. V prípadoch, kde dohoda nie je možná, je nevyhnutné, aby súd konal rýchlo, efektívne a spravodlivo, s primárnym zreteľom na najlepší záujem dieťaťa.
tags: #dieta #ovplyvnovane #aby #vypovedalo #ze #nechce