Hladovka na Slovensku: Od liečebnej metódy k životnému štýlu
Fenomén hladovania je s ľudstvom spätý od nepamäti. Naši predkovia nemali neustály prístup k strave, ako máme dnes, keď si stačí každú hodinu otvoriť chladničku. V čase, keď si ľudia lovili potravu, podarilo sa im najesť sa len raz za čas, možno raz za dva týždne, a potom zase dlho nič. Boli naučení prepínať medzi obdobím bez jedla a časom, keď sa hodovalo. Zapol sa v nich mechanizmus prežitia, aby telo fungovalo aj pri nedostatku jedla. Je to v našej prirodzenosti. Súčasné teórie fastingu alebo liečebného hladovania teda len nadväzujú na to, čo je nám prirodzené.

V 19. storočí sa po nástupe vedecko-technickej revolúcie začal výskum biochemickej a fyziologickej podstaty v hladujúcom organizme. Hladovanie má však aj náboženský význam, kresťania, židia aj moslimovia poznajú pojem pôstu a pracujú s týmto konceptom. Pôst je vlastne nízkokalorická diéta, ale krajná poloha pôstu je iba voda, čo sa v minulosti bežne praktizovalo. Keby sa zrátali všetky dni, keď sa ľudia postili, v kresťanských cirkvách to bolo kedysi až 150 dní do roka. Napokon, Mojžiš i Ježiš sa postili 40 dní. Dnes si ľudia nastavujú jedlo do rôznych hodinových úsekov, napríklad jedia len v osemhodinovom alebo len v šesťhodinovom časovom okne.
Prerušované hladovanie a jeho moderné formy
Dnes je veľmi moderným spôsobom stravovania takzvané prerušované hladovanie. Dá sa to porovnať s tým, ako o hladovaní uvažujete aj vy? Spomínané krátkodobé hladovanie sa dá zo skúsenosti nastaviť podľa toho, aké účinky potrebujeme dosiahnuť na jednotlivé patológie. Teda vieme nastaviť počet hodín či dní hladovania na konkrétne problémy, lebo už je vedecky dokázané, aké mechanizmy sa po danom období bez jedla spúšťajú.
Britskí vedci argumentujú, že pri občasnej hladovke sa telo prepína do metabolicky vyššej aktivity, začína spaľovať tuky. A v tej chvíli pracuje lepšie tiež mozog. Výživová poradkyňa Hana Málková však opäť oponuje. "Hladovky určite nepomôžu zlepšiť výkon pri športe, pretože pri športe ide najmä o dostatočné doplňovanie živín pred výkonom, počas výkonu aj po ňom, aby sa podporila svalová sila, rast svalov i regenerácia."
Liečebné hladovanie: Viac ako len chudnutie
Liečebné hladovanie, ktorému sa venuje Jozef Valúch, biochemik a toxikológ, však nie je nástrojom na chudnutie. V prvom rade je to liečebná metóda nemedikamentóznou cestou, ktorá je známa od nepamäti. V histórii zažívalo svoj rozlet, keď sa považovalo za všeliek na všetky choroby, ale aj pády, napríklad v stredoveku, keď bolo úplne zaznávané. Okolo hladovania sa dnes robí veľký výskum.
Napokon aj Nobelovu cenu za medicínu dostal v roku 2016 japonský vedec Jošinori Ohsumi za objasnenie mechanizmu autofágie, čo je v podstate proces, ktorý nastupuje aj v čase hladovania. Pri hladovaní sa v tele zapínajú biochemické procesy s dosahom na fyziologické funkcie, ktoré sa z pohľadu lekára javia ako patofyziologické, ale z pohľadu hladujúceho organizmu je to „fyziologické“. Naše telo a bunky sa prispôsobili tomu, že počas hladovania dokážu prežiť a ešte sa aj obnoviť. Hladovanie je dôležitým elementom ozdravenia bunky.

Dnes už pocit hladu pomaly ani nepoznáme a málokomu sú známe jeho terapeutické účinky. Účinky hladovania sa začali skúmať na zvieratách i ľuďoch, keď sa zistilo, že sú očividne pozitívne. Súčasná školská medicína berie hladovanie, žiaľ, ako patologický stav. Vo svete má výskum hladovania oveľa väčšiu podporu. V ruskej škole, ku ktorej sa hlási aj Jozef Valúch, má hladovanie hlbokú tradíciu a veľké klinické skúsenosti. Američania idú vo výskume pôsobenia hladovania na organizmus, respektíve patológiu až na molekulárnu úroveň. Tieto dve veci, klinika a výskum, sa stále prehlbujú a vzájomne sa dopĺňajú a potvrdzujú.
Čo sa hladom v tele mení?
Pri hladovaní sa menia niektoré biochemické, hormonálne, imunologické a hematologické parametre v tele. Teraz sa vedecky hľadajú aj ďalšie mechanizmy, ktoré hladovanie ovplyvňuje. Je vedecky dokázané, že hladovanie má minimálne takú istú účinnosť ako medikamentózna liečba pri chorobách neuropsychickej sféry a pri chorobách vnútorných orgánov.
V Rusku, kde sa terapii hladom venujú najmä vojenskí lekári, je však napríklad používanie hladovania pri onkologickej liečbe tabu a z etických dôvodov sa do tohto výskumu nepúšťajú. Keď sa niečo označuje ako všeliek, prirodzene nastupuje istá skepsa.
Na akom princípe hladovanie lieči? Pri hladovaní v organizme vzniká ketoacidóza a v jej dôsledku sa v tele „zapína“ sanogenéza, regeneračné a autoregulačné procesy. Pri hladovaní dochádza aj k vyčisteniu tela od „nánosov“ až na bunkovú úroveň, čo je vedecky dokázané. Zmyslom hladovania je, aby sa telo liečilo. Takto vieme zresetovať organizmus, zlepšiť komunikáciu medzi bunkami, posilniť receptory, aby lepšie reagovali na signálne molekuly, ako sú napríklad hormóny.
Lieky sú neraz len pomocné barličky, ktorá nás majú preniesť najťažším obdobím choroby. Samozrejme, pri akútnych stavoch potrebujeme lieky. Ale pri chronických ochoreniach, kde mnohí ľudia berú roky lieky s množstvom vedľajších účinkov, ktoré sú často i horšie ako samotná choroba, sa to nezdá logické.
Ani známi vedci, napríklad David Sinclair z Harvardu, sa netaja tým, že jedia len jedno jedlo denne z dôvodu zdravia a zachovania dlhovekosti. Tvrdia, že udržiavaním glukózy v stabilnej rovine a tým, že si navodia počas dňa stav cyklickej ketózy, to spúšťa ozdravné procesy v tele.

Koncept kratšieho hladovania vznikol v Amerike, kde hľadajú spôsob, ako by navodili tento stav obnovy buniek v krátkom čase a pohodlnejšie. Už profesor Valter Longo navrhol diétu s názvom fasting mimicking diet, ktorá má napodobňovať stav hladovania, aby sa zapli presne tieto mechanizmy. Ale to je umelo navodená ketóza. Stav ketózy vieme navodiť stravou, ktorá je zameraná na prevahu tukov s obmedzením sacharidov na minimum alebo čiastočným hladovaním, kde sa nízkoenergetickým príjmom zapne spaľovanie tukov. Pálením tukov vznikajú ketonické látky. Jozef Valúch je však zástancom prirodzenej ketózy, ktorá nastáva hladovaním.
Bezpečnosť a praktické aspekty hladovania
Istý typ hladovania teda vieme robiť aj v domácich podohodkách bez nutnosti odborného sprevádzania? Hladovanie do troch dní, teda do 72 hodín, je úplne bezpečné aj v domácom prostredí, keďže organizmus ešte v plnej miere neprešiel na vnútornú výživu. Desať-, jedenásťdňové hladovanie je len úvodom do liečebného hladovania a malo by sa robiť pod odborným vedením. Pri tomto dlhom hladovaní dochádza totiž k acidotickej kríze, čo je žiadaný fyziologický stav, keď je organizmus pripravený zvládnuť tento stres z hladovania.
Stav ketózy však odborníci vnímajú aj kontroverzne. Ketóny vznikajú už od druhého dňa hladovania, lebo zásobu glukózy v pečeni máme zhruba na jeden, jeden a pol dňa. Keď spálime glukózu, nastupuje glukoneogenéza, teda proces, keď si telo začne samo vytvárať glukózu z vlastných zdrojov, zo začiatku z bielkovín a neskôr z tukov. Keďže sú však bielkoviny pre telo veľmi potrebné, telo si ich chráni. Pri spaľovaní tukov vznikajú ketóny, ktoré sú energetickým substrátom pre organizmus. Hladovaním prepneme telo na iné energetické palivo, na ketóny. Je to, akoby už auto nešlo na benzín, ale vedelo prepnúť na naftu. Tento stav však vieme navodiť už krátkym prerušovaným pôstom, napríklad konzumovaním len jedného jedla denne.
Ketogenéza a pôst: Palivo pre mozog
V Amerike je veľmi silný prúd, ktorý presadzuje cyklické hladovanie, napríklad dva plus päť, teda päť dní jesť napríklad normálne a dva dni jesť jedno jedlo denne. Alebo raz za týždeň si dať 36-hodinový pôst len na vode, respektíve bylinkových čajoch. Odporúča sa to z dôvodu, že spomínaná autofágia je biologický proces, ktorý zbavuje bunku všetkých nánosov a toxínov, poškodených mitochondrií. Nefunkčné bielkoviny sa rozkladajú na aminokyseliny a z nich si vie bunka vytvoriť svoje nové funkčné bielkoviny. A ďalej už po jeden a pol dni hladovania sa trojnásobne v tele zvyšuje fagocytárna aktivita leukocytov, teda zvyšuje sa obranyschopnosť organizmu. Imunita sa zvýši. Autofágiu teda vieme navodiť aj kratším pôstom, ale jej plné benefity sa zapínajú až neskôr. Po každom ďalšom dni hladovania sa zapínajú ďalšie procesy, tie už je však potrebné odborne sledovať.
Základné liečebné hladovanie sa odporúča na 10 až 11 dní, aby organizmus prešiel prelomovým momentom, takzvanou acidotickou krízou, ktorá sa zvyčajne dostaví na 7. až 10. deň. Bežný, v hladovaní netrénovaný človek však môže prejsť pri prepnutí zo spaľovania glukózy na ketóny aj nepríjemnými stavmi slabosti, bolesťami hlavy či návalmi pocitov chladu. Preto je dobre, že ľudí pri dlhšom hladovaní sprevádza odborník, ktorý im vie vysvetliť komplikácie, ktoré môžu vznikať a ako im predchádzať. V čase hladovania sa telo lieči. Samozrejme, nehovoríme o deťoch, tam je pravidelná strava potrebná.
Niektorí ľudia sa dlhého času bez jedla prirodzene boja, keď majú problém vydržať už len tri hodiny bez prístupu k chladničke. To, že nastúpi bolesť hlavy, je normálne, lebo dochádza k poklesu glukózy v krvi, a kým sa prepne na iný energetický substrát, tak to jeden-dva dni bolí. Jozef Valúch má odhladované toľko, že pozná všetko už na vlastnom tele. Prvých sedem rokov, odkedy objavil hladovanie, bol raz ročne 31 až 50 dní v jednom kuse len na vode. Samozrejme, bol pod dozorom, odoberali mu krv a moč každý týždeň počas hladovania aj regeneračnej diéty u kolegov, kde mu sledovali okolo 150 parametrov. Z pohľadu lekárskych štandardov mnohé parametre lekárov desili, napríklad okrem nízkej glukózy, ktorá je pri hladovaní pod normálom a klinicky sa neprejavuje, tak aj trojnásobne prekročenie kyseliny močovej, ktorá sa objavuje pri chorobe dna. Jozef Valúch však už kvôli štúdiu vedel, že kyselina močová je antioxidant, ktorý telo potrebuje, aby neutralizovalo iné reaktívne molekuly, ktoré vznikajú počas hladovania metabolickými dráhami. Bunka vie, ako sa správať, má v génoch pamäť hladu. Po období hladovania a rovnako dlhej správnej regeneračnej diéte sa mu takmer všetky hodnoty normalizovali, respektíve zlepšili. Takže ozdravné procesy hladovania boli zrejmé. Svoje výsledky prezentoval ako prípadovú štúdiu na medzinárodných kongresoch v Moskve.
Kurzy liečebného hladovania a ich prínosy
Prečo Jozef Valúch začal robiť kurzy hladovania aj pre verejnosť? Pomohlo to jemu, študuje to, má veľké praktické skúsenosti, takže pociťuje povinnosť sa o tieto skúsenosti a vedomosti podeliť. Na jeho kurzy chodia ľudia s množstvom liekov, ktoré užívajú na chronické problémy. Mnohé z tých liekov môžu ľudia po jednom alebo opakovaných kurzoch obmedziť, dokonca vysadiť. Dôležitou súčasťou kurzu je vzdelávanie, relax, pohyb. Denne prejdú aj 6 až 10 kilometrov po lese.

V stave bez príjmu potravy majú ľudia energiu ísť na túru? Samozrejme, v čase hladovania máme toľko energie, že ľudia z toho žasnú. Po prvých dňoch sa im v hlave vyjasní a prichádza prílev energie. Nie nadarmo sa píše, že starí grécki filozofi pravidelne hladovali. Sokrates a Platón tým boli známi, desaťdňové hladovky robili niekoľkokrát do roka. Pytagoras hladoval 40 dní, aby mal jasnejšie myslenie. Aj Ježiš pred náročným obdobím hladoval. Je to očistenie mysle aj tela.
Aký má význam telesný pohyb v rámci hladovania? Spaľujeme nával ketónov a rozprúdime tým krv, aby sme odstránili metabolické produkty, ktoré sú škodlivé. Potrebujeme ich vylúčiť z tela. A to sa deje dýchaním, potením, čistením hrubého čreva, močením. Preto robia počas kurzu každý deň aj klystír.
Praktika klystíru sa dnes v odbornej obci vníma takisto sporne. Kritizujú ju viacerí odborníci. Jozef Valúch však tvrdí, že musíme vymývať črevo, lebo od tretieho dňa sa zapne proces lipolýzy. Žlč, ktorá sa vylučuje, je totiž toxická, lebo v tukovom tkanive sú „zadebnené“ v tukoch rozpustné toxíny, ktoré tam môžu pretrvávať aj niekoľko rokov.
Ketogenéza a pôst: Palivo pre mozog
Nebojíte sa, že pacienti s prediabetom alebo cukrovkou druhého typu môžu upadnúť počas hladovania do hypoglykémie, čo môže byť život ohrozujúci stav? Pri hladovaní sa meria cukor a niektorí ľudia majú hladinu glukózy aj pod 3 mmol/l a nič im nie je. Lekár, ktorý nepozná proces hladovania, povie, že je to stav hypoglykémie, ale v čase hladovania sa to klinicky neprejaví, sú to normálne fyziologické prejavy. Jozef Valúch sa nebojí pri diabetikoch ketoacidózy, pretože merajú počas tých dní hodnoty tlaku, cukru aj ketónov v krvi a moči, ktoré musia byť v istom rozmedzí. Všetko je vedecky zdokumentované a navyše má to všetko odžité sám na sebe. Dnes robí dvakrát do roka „len“ jedenásťdňové základné hladovanie. Tento počet dní sa berie ako úvod do liečebného hladovania. Takže presne vie, ako sa telo správa. Navyše týchto ľudí sledujú, aby sa nič zlé neudialo. Len párkrát sa im stalo, že museli hladovanie zastaviť. Toto riadené hladovanie má presnú metodiku, ktorá je bezpečná. Tým, že merajú určité parametre v moči, presne vedia, či niekto nepodvádza a niečo si nedal do úst.
Osobné skúsenosti a prevencia
Prečo aj Jozef Valúch osobne hladuje každý rok? Mal rakovinu obličky, podstúpil operáciu, kde mu ju zobrali. S touto diagnózou väčšinou pacienti zomierajú do dvoch rokov, lebo ide o veľmi rezistentný nádor na liečbu. Preto mu sám jeho ošetrujúci lekár odporučil, aby si naštudoval metódu liečebného hladovania a fytoterapiu. Robí to teda aj ako prevenciu a reset.
Nemôže počas hladovania nastať úbytok svalstva? Robili sa pokusy na zvieratách a zistilo sa, že telo pokrýva svoje energetické potreby len na štyri percentá z bielkovín a 96 percent ide na úkor tukov. V čase hladovania by sa asi nemali robiť silové cvičenia alebo áno? Podľa toho, kto sa ako cíti.

Termín LHRD spája dve etapy v procese liečenia - periódu úplného zdržania sa od príjmu potravy nazývanú liečebné hladovanie (LH), s neobmedzeným príjmom vody a nasledujúcu periódu regeneračného stravovania, diety (RD), špeciálne vypracovanej s postupným rozšírením zoznamu produktov, čo sa týka ich biochemického zloženia a energetického obsahu. Pred prevedením LHRD, s cieľom odhalenia kontraindikácií a psychologickej pripravenosti pacientov k liečeniu, možno vyčleniť ešte jednu periódu - prípravnú, počas ktorej sa prevádzajú nevyhnutné klinické, laboratórne a inštrumentálne vyšetrenia, s cieľom upresniť diagnózu (základnú), ale aj sprievodné choroby a ich komplikácie, ak takéto sú. Veď LHRD, ako nešpecifická metóda liečenia, nezanecháva nezúčastneným ani jeden z funkčne orgánových systémov človeka. Záujemcu (účastníka, pacienta) je nevyhnutné, pred nástupom, zoznámiť s touto metódou a presvedčiť ho o tom, že LHRD nie je jednoducho “kurz liečenia“, ale aktívna spoluúčasť záujemcu v procese samotného liečenia. Účastník pristupuje k hladovaniu dobrovoľne, s presvedčením o mohutnom ozdravnom pôsobení hladu na organizmus.
Doba zdržania sa od stravy sa dávkuje individuálne, v závislosti od veku, východiskovej váhy, pohlavia, choroby (chorôb) a jej priebehu, vedľajších účinkov, objavenia klinických príznakov ukončenia LH. U väčšiny chorých, s normálnou východiskovou hmotnosťou tela, terapeutický efekt sa dosahuje pri dĺžke LH 10-21 dní, zriedkavejšie viac dní, čo predovšetkým závisí od choroby resp. iných príčin.
Prípravná perióda a priebeh liečebného hladovania
Prípravná perióda:
- Psychická príprava (účastník musí veriť metóde a byť presvedčený o mohutnosti účinku čo sa týka prečistenia organizmu a jej ozdravných a regeneračných schopnostiach)
- Úprava stravy, 7-10 dní pred LH, na vegetariánsku
- Deň pred LH, posledné jedlo - obed (do 13.00 h)
- Cca o 17 h sa užije preháňadlo, za účelom vyčistenia črevného traktu (40-60g Glauberova soľ, Na2SO4 - síran sodný, resp. horká soľ, MgSO4 - síran horečnatý, rozpustiť v 200ml vody)
- V priebehu 2-3 hodín po požití laxatíva, popíjať 1-2 l vody
Perióda LH (príklad denného režimu na kurzoch Jozefa Valúcha):
- Organizmus cca na 3.- 4. deň LH prechádza na endogénnu (vnútornú) výživu
- Zakazuje sa fajčenie, pitie alkoholických nápojov, používanie kozmetických prípravkov
- Mydlo, zubná pasta, šampón - iba v bio kvalite
- Pije sa iba čistá voda (studená, teplá) v množstve minimálne 1-1,5 l / deň
- V prípade užívania liekov, v priebehu 3-4 dní sa dávka užívaných liekov postupne znižuje až do úplného vysadenia
Dodržiava sa nasledovný režim:
- Po prebudení (6. -7. h) váženie, očistný klistýr s 1,5l vody (resp. voda + vlastný moč) telesnej teploty; klistýr je najlepšie prevádzať vo vani, po aplikácii sa cvičí, podľa individuálnych možností, ideálne 5-10 min, potom vypudenie vody (aj na viackrát).
- Aplikácia klistýru: do irigátora (klistýru) dáme 1,5 l vody telesnej teploty a zavesíme ho cca 1 - 1,5 m nad vaňu. Análny otvor aj zavádzajúci nadstavec (špičku) na irigátore potrieme rastlinným olejom, zaujmeme vo vani polohu na „štyroch“ (kolená-lakte) a nadstavec opatrne vsunieme cez análny otvor do rekta a uvoľníme ventil na hadičke, cez ktorú spádom vteká voda do hrubého čreva. Pri tom hlboko dýchame „do brucha“ a vydúvaním (vdych) a sťahovaním (výdych) brucha si takými vlnivými pohybmi pomáhame. Obsah irigátora vtečie do čreva približne za 2 - 5min. „Odpojíme“ sa od irigátora a ideme cvičiť.
- Cvičenie: Ľah na chrbát. Pri tom hlboko dýchame „do brucha“ (15-20 krát) čím si pomáhame pri premývaní hrubého čreva. Potom spravíme sviečku (kto môže) a v tejto polohe dýchame do brucha 15-20 krát. Cvičenie zakončíme ľahom na pravý bok, nohy mierne pokrčené v kolenách, spodná noha viac pokrčená a znovu v tejto polohe predýchavame do brucha 15-20 krát. Kto zvládne zopakuje tieto cviky ešte 1-2 krát. Potom defekácia (t.j. vypudenie obsahu čreva) v priebehu 10-20 min. aj viac krát.
- Teplá sprcha, osobná hygiena
- Oddych v posteli
- 9,30 ľahká, organizovaná, skupinová turistika 7-10km resp. prechádzka (cca 3 h) na čerstvom vzduchu
- 12,30 -15,30 h oddych, sprcha, osobné voľno (plávanie, masáže, prechádzky…)
- 16 -17 h skupinové cvičenie (joga, pilates, fit lopta…)
- 17,30 -18,30 h kúpeľný bazén (skupina)
- 19 - 20 h prednáška, diskusia
- 20 - 22 h osobné voľno
- 22 h - odporúčaný spánok
Účastník si od začiatku kurzu LHRD vedie „Denník sebapozorovania“, kde si zaznamenáva denné hodnoty, ako je váha, tlak, tep, pocity, ťažkosti … Účastníkom sa vyhodnocuje 10 močových parametrov testovacími prúžkami, každé 3-4 dni. Účastník je pod dohľadom lekára. Účastník za dobu trvania kurzu (11 dní LH a 4 dní úvod do RD) stráca cca 10% svojej váhy.
Klinické príznaky pre ukončenie hladovania:
- Objavenie silného pocitu hladu (tkz. vlčí hlad)
- Očistenie jazyka od bieleho povlaku
- Objavenie sa sviežej farby tváre
- Zvýšenie tvorby slín
- Po klistýre sa vypudzuje čistá tekutina
Regeneračná diéta a udržanie zdravia
Regeneračná dieta (RD) - nasleduje po dobe hladovania a je rovnako dôležitá (podľa niektorých autorov dokonca dôležitejšia) ako hladovanie, kedy organizmus prechádza na exogénnu (vonkajšiu) výživu. Táto perióda je minimálne tak isto dlhá ako bola perióda LH. So začiatkom periódy RD sa upúšťa od očistného klistýru, a v spojitosti so vznikajúcou slabosťou, sa účastníkom odporúča, prvé 2-3 dni, poloposteľný, šetriaci režim a z dôvodu možných komplikácií, prísne dodržiavanie diety regeneračného stravovania. (viď napr. variata 1 alebo 2) Pri neznášanlivosti, pri chorobách orgánov zažívacieho traktu alebo alergiách, možno šťavovú, regeneračnú dietu (variant 1) zameniť za šetriacu dietu (variant 2), resp. navrhnúť inú.
Každému zdravému aj chorému, ktorý absolvoval kurz LHRD, sa vysvetľuje, že spravil prvý krok na ceste k svojmu zdraviu, alebo ozdraveniu. Udržiavať dosiahnuté výsledky sa môžu len pri dodržiavaní princípov zdravého spôsobu života, ku ktorým patria - zdravé stravovanie, pohybové aktivity, v neposlednom rade, udržiavanie a nadobúdanie nových sociálnych vzťahov. Rovnako je vhodné zaradiť týždenne 24 - 36 hodinové (1 deň) pôsty resp. opakovať jedenkrát za rok 10-21 dňové hladovanie, aby sa nestratili alebo „nezotreli v pamäti organizmu“ dosiahnuté adaptívne vlastnosti.
V priebehu kurzu LHRD, nakoľko ide o psychické aj fyzické ozdravenie organizmu, odporúča sa eliminovať na minimum telefonické rozhovory, vylúčiť pracovné kontakty či dokonca riešenie pracovných problémov a odporúča sa sústrediť sa výlučne na seba, proces a ciele, ktorý týmto kurzom sledujeme. Podľa nielen skúseností Jozefa Valúcha sú účinky takto oveľa efektívnejšie.
tags: #dieta #place #od #hladu
