Tajomné Stopy Obrov a Hlboké Záhady Vesmíru: Od Antických Mýtov k Moderným Hypotézam
Od nepamäti fascinujú ľudstvo príbehy o bytostiach presahujúcich bežné chápanie. Zem, obloha i podzemie boli odjakživa obývané tvormi neuveriteľných tvarov a schopností. Tieto mýtické bytosti, ako napríklad obri, pľúvali oheň, zabíjali pohľadom, prinášali zemetrasenia či výbuchy sopiek, a v ich útrobách sa dokonca strácalo more. Ľudia v ne verili, modlili sa k nim a neraz sa ich aj oprávnene obávali. Aj dnes sa radi nechávame uniesť do vymyslených krajín s bájnymi tvormi, rastlinami či dokonca čarami a nevysvetliteľnými javmi.
Obri v Antických Spisoch a Mýtoch
Britská spisovateľka Joanne K. Rowlingová si pri tejto príležitosti zapožičala názov pre svoje dielo "Fantastické zvery a ich výskyt" od gréckeho spisovateľa a historika z 2. storočia, Flegóna z Tralles. Práve do tohto spisu zaradil aj mnoho mysterióznych udalostí a stvorení spolu s miestami, kde ich možno nájsť. O samotnom Flegónovi existuje len málo hodnoverných informácií; vieme, že pochádzal z maloázijského mesta Tralles a časť svojho života strávil na Sicílii. Očividne išlo o vzdelaného a sčítaného muža, ktorý ovládal tak gréčtinu, ako aj latinčinu a bol dobre oboznámený so spismi antických autorov. Zachovalo sa šesť jeho diel, pričom (z nášho pohľadu) najzvláštnejšie a mimoriadne obľúbené je známe ako "Zázraky". Niektoré z príbehov pochádzajú od gréckeho básnika Hésioda, iné od rímskeho spisovateľa Plínia staršieho. Každý z príbehov sa venuje fantastickému či dokonca paranormálnemu javu, počnúc duchmi, cez bytosti meniace pohlavie, hermafroditov, až po obrov a rôzne zázračné či neslýchané zrodenia. Rovnako ako dnes, aj v antických dobách ľudí fascinovali príbehy s neuveriteľným koncom a všetky nevysvetliteľné javy.
V rozprávkach a mýtoch sa často vyskytujú postavy obrov. Ide o zvláštnych ľudí s nadmernou veľkosťou a silou. Spomínajú sa však aj v niektorých náboženských knihách, ako sú Biblia a Korán, alebo v posvätných tradíciách rôznych starých náboženstiev. Tých zmienok je toľko, že sa môžeme oprávnene pýtať, či to bola len neuveriteľná náhoda, že autorom všetkých týchto rozprávaní a kníh v rôznych častiach sveta, a teda nezávisle od seba, napadla tá istá predstava, fantázia, alebo či nejakí takíto obri skutočne existovali.
Biblický Pohľad na Obrov a "Božích Synov"
Pri oznámení zámeru písať článok o obroch by sa mohol niekto chytiť za hlavu: „Čože? Ty chceš písať článok o obroch?! To nemyslíš vážne! Teraz, v tejto situácii, keď kolabuje zdravotníctvo, máme tu mafiánsky štát, nedostavanú diaľničnú sieť a ty chceš písať článok o nejakých obroch? Koho už len toto zaujíma?“ Na takúto námietku by sme mohli odpovedať: „Plne si uvedomujeme, že téma obrov nie je téma, ktorá by hýbala slovenskou spoločnosťou, a nepopierame ani to, že témy zdravotníctva, mafiánskeho štátu alebo diaľnic sú dôležité. Týmto témam však venujú médiá dostatočný priestor, možno až príliš veľký, a tak sa niektorí ľudia môžu cítiť neustálym informovaním o nich unavení a radi by si prečítali aj niečo iné, niečo zaujímavé, tajomné, čo by im pomohlo zabudnúť na problémy všedných dní. A práve ich by mohol zaujať tento článok. Navyše, obrom sa u nás nikto podrobnejšie nevenoval, takže tento článok bude mať priekopnícky charakter. No a pokiaľ niekoho obri nezaujímajú, tak nemusí tento článok čítať a nech si radšej prečíta niečo zmysluplné o kolapse zdravotníctva, mafiánskom štáte alebo diaľniciach.“
V Biblii, konkrétne v Knihe Genezis (1. Mojžišova 6:1-4), sa píše: „Keď sa ľudia začali na zemi množiť a keď sa im narodili dcéry, synovia Boží videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: ‚Môj Duch nezostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba 120 rokov.‘ V tom čase boli na zemi obri - ba aj neskôr -, a keď synovia Boží obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov.“ Väčšina čitateľov by nad touto pasážou asi mávla rukou ako nad bájkou, ktorá je len výtvorom Mojžišovej fantázie. My sa však neriadime podľa toho, ako uvažuje väčšina, a Bibliu berieme vážne. Preto sme sa snažili dopátrať zmyslu hore uvedených slov. Asi najdôležitejšie pre pochopenie tejto pasáže Biblie je zistiť, kto boli tí „synovia Boží“ a kto boli „obri“. Stretli sme sa s takým vysvetlením, že „synovia Boží“ bolo označenie príslušníkov nejakého náboženstva alebo nejakých kňazov, že oni sami sa takto označovali, a „obri“, že boli ľudia, ktorí vynikali určitými schopnosťami alebo hrdinskými skutkami, a preto ich označovali obrazne ako obrov. Ani jedno z týchto vysvetlení nás neuspokojilo, lebo pôsobia až príliš intelektuálsky, príliš racionalisticky, príliš lacno a povrchne. Akože osvietený interpret sa pri takomto vysvetlení ani veľmi nenarobí.
Hlbšie pochopenie si vyžaduje preskúmanie teologických a historických interpretácií. Koncept "synov Božích" v biblickom kontexte často odkazuje na anjelov alebo na zbožných mužov, ktorí sa odklonili od Božích prikázaní. Termín "obor" (hebrejsky "nefilim") sa často spája s mocnými, niekedy aj neľudskými bytosťami, ktoré existovali pred potopou. Tieto bytosti mohli byť výsledkom zmiešania nebeských a pozemských síl, čo viedlo k vzniku bytostí s nadprirodzenou silou a vplyvom.
UFO a Mimozemské Civilizácie: Moderné Mýty?
Po 2. svetovej vojne sa začali množiť správy o pozorovaniach UFO a o kontaktoch s mimozemšťanmi. Na konci 60. rokov minulého storočia vyšla slávna Dänikenova kniha "Spomienky na budúcnosť", ktorá hovorila o zásahoch mimozemšťanov do ľudských dejín. Ešte pred 100 rokmi sa považovala viera v existenciu mimozemských bytostí za nevedeckú, iracionálnu. Seriózni vedci takéto názory nezastávali. Mnohí vedci si mysleli, že len na Zemi je inteligentný život, či život vôbec. Ak si uvedomíme, aký je vesmír obrovský a aká je naša Zem malá, bude nám jasné, aké bolo toto presvedčenie neopodstatnené. V posledných desaťročiach sa situácia zmenila, čo súvisí najmä s objavom exoplanét a tiež celkovým nárastom vedeckého poznania vesmíru. Dnes je naopak považované za rozumné predpokladať existenciu života aj inde vo vesmíre.
Ak teda mimozemšťania existujú, môžu zasahovať do diania na našej planéte? Ak nepočítame s existenciou takýchto bytostí v našej slnečnej sústave, potom najbližšia hviezda Proxima Centauri je vzdialená 4 svetelné roky. Keby odtiaľ niekto letel k nám rýchlosťou svetla, trvalo by mu to 4 roky. Táto hviezda však planéty nemá. Otázne je aj to, či by mohla nejaká kozmická loď dosiahnuť rýchlosť svetla, pričom aj vtedy by let k nám mohol trvať stovky, tisíce alebo milióny rokov, a čo by sa dialo s bytosťami, ktoré by boli v takto rýchlo idúcom dopravnom prostriedku.
O rôznych záhadných lietajúcich objektoch sa objavovali správy už v minulých storočiach. Nie je to teda nová záležitosť. Nová je len ich vysoká početnosť, čo môže súvisieť aj s našimi lepšími možnosťami pozorovania. Mnohé tieto objekty pozorovali vojenskí alebo civilní piloti. Keď sa ich snažili prenasledovať, objekty zrýchlili a zmizli im z dosahu. Jedna moja príbuzná, ktorá ešte ako dôchodkyňa robila strážničku na družstve, videla ráno okolo tretej-štvrtej, keď išla do roboty, svietiaci lietajúci tanier, ktorý išiel asi dvesto metrov paralelne s ňou. Potom sa z ničoho nič rozplynul a zostala po ňom sivá hmla.
Existencia UFO je už dnes nespochybniteľná, ide len o to, čo tieto objekty predstavujú. Možno ak by sme predpokladali, že vesmírne presuny sa dejú iným spôsobom, než je bežné presúvanie priestorom z bodu A do bodu B. Ak k nám mimozemšťania cestujú, tak skôr využívajú vlastnosti časopriestoru, ktoré my nepoznáme. Máme na mysli niečo podobné ako v rozprávke o Narnii, kde ste sa do iného sveta dostali cez skriňu. Alebo v rozprávke o Arabele mali taký plášť, ktorým keď ste sa zakryli, tak vás v momente preniesol na miesto, ktoré ste si želali. Sú to síce len rozprávky, ale rozprávky sú často založené na niečom reálnom. Skúsenosť mojej príbuznej naznačuje ešte inú možnosť. Lietajúci tanier sa dematerializoval, čo môže znamenať, že prešiel do iného, pre nás nevnímateľného módu bytia, alebo sa presunul do iného paralelného sveta či sveta vyššieho rádu, a v našom svete po ňom zostala len sivá hmla. Mimochodom, táto hmla po niekom, kto zmizne, je tiež motív, ktorý sa často vyskytuje v rozprávkach.
Alien Witnesses: Real UFO Encounters | Full Documentary | Find Out The Truth Behind UFO Cover-Ups
Kruhy v Obilí, Mimozemšťania a Náboženské Kulty
Záhada, ktorá sa zvykne dávať do súvisu s mimozemšťanmi, sú aj kruhy v obilí. Niektoré tieto kruhy možno vznikli aj podvodne, ale väčšina z nich nemá ľudský pôvod. Vytvoriť niečo tak veľké a tak presné v noci bez toho, aby si to niekto všimol, aby tam nezanechal stopy v podobe pováľaného obilia alebo stopy po strojoch, je mimo ľudských možností.
Kapitolou samou o sebe sú dnes rôzne UFO kulty. To je niečo, čo pred Druhou svetovou vojnou neexistovalo. Niektorí ľudia majú zvláštne mysteriózne zážitky, ktoré opisujú ako stretnutia s mimozemšťanmi, pobyt na lietajúcom tanieri, pár žien dokonca s mimozemšťanom otehotnelo. V našich zemepisných šírkach sú najznámejším UFO kultom asi Vesmírni ľudia Iva Bendu. Aktívni sú aj na Slovensku. Dokonca chceli odovzdať posolstvo od mimozemšťanov aj nášmu prezidentovi Schusterovi. V stručnosti ide o vesmírne bytosti, anjelov svetla, ktorí k nám prišli z vesmírnych diaľav, aby nám pomáhali. Stotisíc ich vesmírnych lodí sa pohybuje v blízkosti našej planéty a ich posádky sú pripravené nás v prípade potreby, keby došlo ku katastrofe, evakuovať.
Čo si o tomto celom má myslieť bežný smrteľník? Sú to naozaj mimozemšťania, alebo je to len produkt Bendovej bujnej fantázie? Pravda bude niekde uprostred. Nie sú to mimozemšťania, ale nie je to ani produkt Bendovej fantázie, pretože s bytosťou menom Aštar komunikovalo viacero ľudí aj mimo Česka. Ide teda o reálnu entitu, nie o výmysel. Komunikácia s ním prebieha prostredníctvom channelingu, po slovensky kanálovania. Kontaktér ako Benda sa stáva kanálom, prostredníkom, ktorý prijíma vnuknutia týchto bytostí a zapisuje ich bez toho, aby ich on nejako ovplyvňoval. K porozumeniu toho, kto je Aštar, nám môže napomôcť jeho meno. Meno Aštar nie je meno bytosti z inej galaxie, ale je to meno starého kanaánskeho božstva Aštarté, ktoré súviselo s Venušou, Zorničkou. Benda hovorí, že ide o anjelov svetla, prekrásne bytosti lásky. To sú venušské atribúty. Z angelológie a démonológie vieme, že padnutou inteligenciou Venuše je anjel označovaný ako Lucifer, bytosť svetla, svetlonos a zároveň bytosť veľmi krásna. Zvláštne na Bendovom učení je, že anjeli sú tu predstavovaní ako kozmonauti z vesmíru. Anjeli sú však bytosti, ktoré nemajú fyzické telo a už vôbec nelietajú na vesmírnych koráboch. Keby bolo okolo Zeme skutočne také veľké množstvo vesmírnych lodí, tak by to asi neuniklo našej pozornosti. A zvláštne je aj to, že títo mimozemskí kozmonauti majú vždy len takú technológiu, ktorá zodpovedá vyspelej technológii ľudí. Aštar Seran, hoci je bytosť neviem akej vysokej duchovnej úrovne, tak pozná len našu ľudskú technológiu, nič viac.
Vo svete je viac takých kontaktérov ako Benda. Veľmi známy je Billy Meier, ktorý je v kontakte s bytosťou, ktorá sa mu predstavila ako Semyaza z Plejád. Opäť ide o anjela kozmonauta. Meier už napísal celé knihy posolstiev od Plejádčanov. Najnovšie sa už vyjadrujú aj ku Gréte Thunbergovej a globálnemu otepľovaniu. K pochopeniu toho, o čo tu ide, nám opäť môže napomôcť meno tejto plejádskej entity. Semyaza je totiž podľa židovskej tradície meno jedného z padlých anjelov. Teda ani Meierov Semyaza, ani Bendov Aštar Seran nie je v skutočnosti mimozemšťan, ale ide o padlých anjelov, ktorí sa dnes snažia získať vplyv vo svete tým, že sa vydávajú za kozmonautov, lebo do istej miery správne predpokladajú, že ľudia v materialistickom veku techniky a prebiehajúceho výskumu vesmíru, budú práve takémuto naratívu náchylní veriť.
Problematikou luciferských duchov sa v roku 1997 zaoberal v časopise Sophia Emil Páleš: "V starom Egypte nastalo rozštiepenie anjelov na tých, čo sa rozhodli prijať prichádzajúceho Krista a pôsobiť v novom zmysle pod jeho vedením - a na tých, čo Kristovu prítomnosť ignorovali. Títo anjeli sa stali luciferskými len tým činom, že naďalej, až dodnes pokračujú vo svojom pôsobení rovnakým spôsobom, ako pôsobili pred Kristovým príchodom, v starom Egypte. Títo staroegyptskí a starobabylonskí anjeli dodnes pôsobia tak, ako pred tromi - štyrmi tisíckami rokov… Časť anjelov vtedy "padla" vlastne len tým, že zaostali, zostali pôsobiť po starom, v dôsledku čoho sa stali vo vývoji retardačným činiteľom, brzdou, odporcami Krista." Bendovi anjeli svetla síce hovoria o láske atď. UFO kontaktéri vidia mimozemšťanov buď ako nadpozemsky krásnych ľudí, niečo medzi Zdenou Studenkovou a Bradom Pittom, alebo v podobe odpudzujúcich subhumánnych foriem ako je napr. E.T.
O existencii Vesmírnych ľudí som vedel dlho, ale taký prvý bližší kontakt bol, keď som v knižnici narazil na knihu od Iva Bendu. Požičal som si ju a s veľkým záujmom som ju začal čítať. Boli tam však veci, ktoré mi hlava nebrala a postupne som začal cítiť akési mrazenie, a to aj napriek tomu prepiatemu a sladkastému hovoreniu o láske. Začala mi svietiť kontrolka: Pozor, pozor, toto nie je v poriadku! Preto som knihu odložil a ani som ju nedočítal. Asi najpresnejšie bude, keď povieme, že tu ide o náboženský gýč, pričom tí Bendovi Vesmírni ľudia, to je ešte ten lepší prípad, lebo členovia niektorých kultov spáchali pod vedením mimozemských kozmonautov - anjelov (v skutočnosti však padlých) hromadnú samovraždu. Medzi známe UFO kulty patria aj Raeliáni, ktorých založil Claude Vorilhon. On tvrdil, že ho mimozemšťania - anjeli zobrali do raja, kde sa stretol s Ježišom, Budhom, Mohamedom a inými významnými duchovnými učiteľmi a videl, ako si tam všetci užívajú zmyslové rozkoše s tými najkrajšími dievčatami a pod. Pravé náboženstvo je vždy idealistické. Je to preto, lebo Boh je duch, vedomie. Boh nie je vesmír alebo nejaká vesmírna energia, a už vôbec nie je predstavený nejakej medzigalaktickej rady. Vesmír alebo vesmírna energia sú božími výtvormi, jeho manifestáciami. Vesmír je božia myšlienka. A tak isto ani anjeli nie sú fyzické bytosti ako nejakí fešní kozmonauti z Plejád.
Aby to s tým UFO nebolo také jednoduché, tak tí ufo plavci nemusia byť len mimozemšťania. Medzi ezoterikmi a záhadológmi je rozšírená teória, podľa ktorej existuje nejaká civilizácia aj pod zemským povrchom. UFO vraj videli vylietať spod zeme niekde v oblasti zemských pólov. V takom prípade by na UFO nelietali mimozemšťania, ale pozemšťania resp. podzemšťania. Nedávno som videl videjko českého astrológa Antonína Baudyša, v ktorom ohlásil príchod veku Vodnára, to je ten často zmieňovaný nový vek, new age. Hovoril tam okrem iného aj o tom, že človek bol stvorený mimozemšťanmi. S týmto názorom som sa stretol viackrát. V týchto kruhoch je bežné vysvetľovať pôsobenie Boha či anjelov ako pôsobenie mimozemšťanov. Keď Eliáša odviezol do neba ohnivý voz, tak to bol vlastne vesmírny koráb. Boží trón je tiež len mimozemská loď. Aj Ježiš bol mimozemšťan a Boh Otec je vlastne predstavený nejakej medzi galaktickej rady. Mojžiš na hore Sinaj dostal Desatoro od mimozemšťanov. S podobnými myšlienkami sa môžeme stretnúť aj v hollywoodskych filmoch. Napr. vo filme Hviezdna brána sú zobrazení egyptskí bohovia, ktorí mali v rámci egyptského symbolizmu zvieraco-ľudskú podobu, ako mimozemšťania. Spielbergove filmy E.T.
Tajomné Miesta na Slovensku: Údolie Obrov a Obria Stopa
Aj na Slovensku nájdeme miesta opradené tajomstvami a legendami o obroch. Údolie obrov v Slanských vrchoch, rovnako ako aj Oblík, tretí najvyšší vrchol pohoria, ponúkajú okrem nenáročného turistického vyžitia aj záhady. Obriu stopu tu mal zanechať obrovitý chlap či drak, na Sokolej skale je možné vidieť mnohé zvieracie a démonické vyobrazenia, Oblík je obsypaný mohylovými útvarmi nevysvetleného pôvodu.
Podľa Jozefa Rozkoša, ktorý lesné chodníky v hermanovskom chotári spoznával už ako dieťa počas ich pravidelného čistenia, sa v súčasnosti v Slanských vrchoch z ich východnej strany nachádza do 50 turistických chodníkov. Takzvanú Obriu stopu možno nájsť v Údolí obrov na chodníku nazývanom Hlboká cesta vedúcom na lúku za Oblík, odkiaľ sa dá pokračovať na Oblík alebo na Kuriu horu a vrch Koštrabec.
Traduje sa, že týmto smerom išiel obrovitý chlapík, ľavou nohou nechal odtlačok na tomto kameni a pár tejto ľavej stopy sa nachádza v katastri Petkoviec. Tento plochý kameň, v ktorom sa dá rozpoznať "šľapaj" približne 80 centimetrov dlhá a v prednej časti chodidla 30 centimetrov široká, je opradený legendami. Iné vysvetlenie pôvodu Obrej stopy je, že malo ísť o brúsny kameň používaný v bojoch či drevorubačmi. "Vzhľadom na komplex skál v okolí mohlo ísť o obradné miesto a 'noha' mohla byť obetnou miskou v bruchu kultového zvieraťa," uvádza ďalšiu teóriu Združenie Slanské vrchy - východ na jednej z informačných tabúľ náučného chodníka Telekia. Odvoláva sa pritom na skutočnosť, že v blízku sú ďalšie balvany s obetnými miskami a mohyly kruhovitého pôdorysu s priemerom 15 a viac metrov, s kameňmi majúcimi podoby rôznych kultových zvierat.
Podobný kameň, akým je Obria stopa, sa podľa Rozkoša nachádza aj na vrchole Oblíka. Roztrúsených je tam však hneď niekoľko "obrích" balvanov. "Najvyšší má do desať metrov a hovoríme mu Perún," vysvetľuje. Ako približuje združenie Slanské vrchy - východ, vrchol Oblíka tvorí "skalné mesto", pričom niektoré skaly sú opracované ľudskou rukou. Balvany mali podľa neho slúžiť na kultové účely. Samotný Perún má pri vhodnom uhle pohľadu predstavovať postavu mohutného muža so širokými ramenami a hlavou.
Mysticky pôsobí aj 80 metrov vysoká Sokolia skala v Údolí obrov. "Na hrebeni skaly môže bystrý pozorovateľ rozoznať podoby zvierat vysoké aj niekoľko metrov, pod nimi sú vyobrazenia ďalších zvierat, ale aj postavy démonov, bohov či ľudské hlavy, vtáky a vysekané tunely," opisuje informačná tabuľa.
Pri hlavnej križovatke turistických chodníkov Slanských vrchov "Obracanej" sa nachádza takzvaná Obracaná studňa. Ležiac na rozhraní katastrov obcí Hermanovce nad Topľou a Zámutov slúžila ako zdroj vody pre mlyny a píly v oboch chotároch. "Boli časy, že bolo pomenej vody. Mlynári hermanovskí a takisto mlynári zo Zámutova chodili a ten potôčik si obracali raz do Hermanoviec, raz do Zámutova."
Aby sa turistom, vstupujúcim do Slanských vrchov z rázcestia v Hermanovciach na území pohoria ľahšie orientovalo, zostrojil Rozkoš počas izolácie spôsobenej pandémiou nového koronavírusu kamennú mapu. Približuje turistické chodníky a jednotlivé vrcholy a keďže je kreslená reflexnými farbami, pri osvetlení za tmy svieti. Plochý kameň s výškou približne 190 centimetrov od jeho osadenia začiatkom júna medzičasom "vylepšil" a do mapy zakreslil i miesta, na ktorých si na svoje prídu aj hubári.
Obrovo: Moderný Príbeh o Obroch a Rodinnej Pohode
Predstavte si, že sa nachádzate na mieste, kde vám pri nohách šumí potôčik, ktorý očisťuje ducha. Vo vzduchu cítite vôňu smrekov, ktorá upokojuje myseľ. Máte možnosť pozorovať, ako sa rodičia so svojimi deťmi slobodne hrajú a bláznia. Všetci máte kopu času, nik vás do ničoho netlačí, vaše telá sa kúpu v mori radosti a popritom vám občas ponad hlavu preletí človek a nikomu sa to nezdá zvláštne. Podarilo sa vám to? Skvelé! Poviem vám jednu radostnú novinu: toto miesto je reálne!
Obrovo je príbytok obra Čutka, ktorý je posledným obrom karpatského typu. Žije na Slovensku, no väčšinou sa túla po svete a navštevuje svojich kamarátov či bratrancov obrov, medzi ktorými sú aj známi obri ako Rubeus Hagrid, Shrek a kyklopovia. Aby počas Čutkových dlhých ciest jeho opustený príbytok nechátral, poveril svojich dobrých kamarátov Romana Hrušku, Miroslava Klímu a Jána Griba, aby sa oň postarali. Povedal im, že miluje zábavu, preto môže jeho príbytok navštíviť každý, kto má rád dobrodružstvo, pričom si môže napríklad zastrieľať z jeho praku, zahrať spoločenskú hru „Obor, nehnevaj sa!“ či lámať si hlavu nad jeho hlavolamami.
Obrovo je charakteristické svojim príbehom. Nie je to len také obyčajné ihrisko, na ktorom sa deti môžu zahrať tak, ako sú zvyknuté. Tu svoj pobyt vnímajú ako návštevu obra Čutka. Spoluzakladateľ Roman Hruška hovorí: „Detských ihrísk máme na Slovensku obrovské množstvo a sú naozaj kvalitné. Deti tam chodia rady, ale tie ihriská nemajú príbeh. K nám neprídu na detské ihrisko, prídu do Obrova. Poslaním Obrova je poskytnúť pekné prostredie v prírode, v ktorom majú rodiny s deťmi možnosť tráviť spoločne čas. Túžbou jeho zakladateľov je, aby si ho všetci naplno užili a aby sa rodičia aktívne zabavili so svojimi deťmi.“
Roman Hruška hovorí: „Naším snom je, aby ľudia u nás zabudli na to, že majú mobilné telefóny, a aby čas, ktorý v Obrove strávia, využili tak, že sa vrátia do roly dieťaťa. A aby sa zahrali so svojimi deťmi.“ Roman dodáva, že v Obrove sa stretávajú aj s takými rodičmi, ktorí „… prídu, zaplatia deťom vstupné a idú na kávičku, na pivko, pričom ich vôbec nezaujíma, čo tam ich deti robia. Prípadne si sadnú na lavičku a celý čas strávia na sociálnych sieťach. Toto nie je naším cieľom.“ V blízkej budúcnosti budú v Obrove realizovať novú zaujímavú myšlienku. Pri vstupe do areálu budú dospelí vchádzať do čiastočne uzavretého priestoru, kde budú vhodným spôsobom motivovaní k tomu, aby zabudli na mobil, na pracovné povinnosti a aby si nasledujúce chvíle užili. Takto chcú rodičov nenásilne viesť k uvedomeniu si, že čas strávený s vlastnými potomkami je nesmierne vzácny: „Deti raz vyrastú. No keď ich rodičia teraz premrhajú čas na sociálnych sieťach a mobiloch, nikto im ho už nikdy nevráti. Odkedy som odišiel z postu manažéra a pracovne sa venujem len Obrovu, vo vlastnej rodine vidím kvalitatívnu zmenu vo vzťahoch. A to vďaka tomu, že mám oveľa viac času a venujem sa rodine.“
Obrovo je otvorené len počas letnej sezóny. Jeho prevádzkovatelia však chceli návštevníkom doliny sprítomniť Čutka aj mimo otváracích dní. Preto pred pár rokmi otvorili aj s prispením mesta Obrovu cestu. Návštevníci, ktorí sa po nej prejdú, sa môžu odfotiť s artefaktami z Čutkovho života, napríklad s jeho obrími okuliarmi, prsteňom, obrovskou lavicou či stoličkou. Deti tak môžu hľadať jeho stopy a žiť jeho príbeh. Roman Hruška je presvedčený o tom, že deti potrebujú vidieť pred sebou cieľ akéhokoľvek výletu či prechádzky: „Ak im poviete, že budú dve hodiny šliapať na Choč, nepochopia to a nenadchne ich to. Tu majú cieľ, a kým doň dorazia, nevedia, čo ich čaká.“ Je to pre nich dobrodružstvo a hľadaním stôp obra Čutka im čas veľmi rýchlo ubehne.
Obrovo je určené hlavne pre rodiny s deťmi, bez ohľadu na vek. S Čutkovými vecami sa vedia pohrať malé trojročné deti, ale rovnako tak aj väčšie, napríklad pätnásťročné. Ak túžite navštíviť miesto plné pokoja, na ktorom si môžete pripomenúť, že nič nie je dôležitejšie ako chvíle strávené s našimi najbližšími a najmenšími, tu a teraz, určite zavítajte do obrovho príbytku v Čutkovskej doline pri Ružomberku. Deti, ktoré absolvujú Obrovu cestu, dostanú na pamiatku Obrov dekrét, na základe ktorého boli prijaté do spoločenstva obra.
tags: #dieta #s #obrou #hlavou