Keď dieťa hádže o zem: Ako zvládnuť obdobie vzdoru a náročné situácie
Obdobie vzdoru, ktoré sa u dieťaťa môže objaviť v období jeden a pol až piatich rokov, je zaťažkávacou skúškou a tréningom pre väčšinu rodičov. Najnáročnejšie je, samozrejme, zvládať situácie, keď dieťa začne robiť scény na verejnosti, v obchode alebo na ulici ako reakciu na to, že sme mu niečo odmietli. Výskyt vzdoru nie je signálom zlyhania rodiča, ale normálnym vývinovým obdobím v živote dieťaťa, v ktorom sa snaží presadzovať svoju vôľu a testuje pravidlá a hranice rodičov.
Pochopenie koreňov vzdorovitého správania
Psychologička Lucia Drábiková zdôrazňuje, že obdobie vzdoru je nevyhnutnou súčasťou vývoja osobnosti dieťaťa. V tomto čase si dieťa buduje svoju identitu, skúma svoje možnosti a testuje hranice stanovené rodičmi. Je to obdobie separácie a autonómie, kedy dieťa objavuje, kto je a čo všetko môže. Niektoré deti sa v tomto období prejavujú jemnejšie, iné intenzívnejšie, s krikom, alebo hádzaním sa o zem. Tieto prejavy môžu byť podmienené temperamentom dieťaťa, ale aj napodobňovaním iných detí. Ak dieťa zistí, že takéto správanie u iných funguje na dosiahnutie cieľa, skúsi to tiež.
Psychológ Ivan Vyskočil dodáva, že ideálnym stavom je predchádzať situáciám, kedy sa dieťa hádže o zem. Prevencia je v tomto prípade kľúčová. Pred cestou do obchodu si môžeme zopakovať pravidlá, napríklad: „Držíme sa pri sebe, chytáme len, čo kupujeme, a vyberá to mama.“ Pred nákupom si môžeme povedať: „Ideme kúpiť len zemiaky a karfiol.“ Obchádzame kritické regály, ak sa dá. Niekedy pomáha pravidlo „jednej drobnej radosti“, ktorú má nárok kúpiť si každý, kto sa na nákupe zúčastní. Alebo dáme dieťaťu niečo, čo môže žužlať už v obchode, takže sa s neuspokojenou túžbou vyrovná ľahšie. Dieťa by nemalo byť unavené a hladné.
Kľúč k zvládaniu: Pokoj a pevné hranice
Dvoma hlavnými zásadami, aj keď sú náročné, je zachovať pokoj a držať hranice. Pokiaľ sami zachováme pokoj, ľahšie dieťa utíšime. Niekedy je náročnejšie obstáť, pokiaľ dostávame „dobré rady“ od ľudí, ktorí vo svojom spomienkovom optimizme zabudli, že aj ich deti mávali svoje dni. Dobrou metódou je počítať do desať a nevšímať si nevyžiadané rady a komentáre, venovať sa dieťaťu.
Martina Vagačová, poradkyňa a lektorka, zdôrazňuje, že za intenzitou správania dieťaťa sa skrýva legitímna potreba. Napríklad sladkosť v potravinách je niečo, čo dieťa chce, ale v čase pred obedom rodičovi signalizuje hlad, teda fyziologickú potrebu. Tú rodič pochopí, keď pomôže dieťaťu najprv zvládnuť jeho hnev. Ako? Tým, že sa snaží pochopiť a prijať jeho prežívanie v danej situácii: „Vidím, že už je to tu pre teba ťažké.“ Potvrdzuje pocity a pomáha mu byť zodpovedné za svoje skutky. Ak sa deti cítia bezpečne pri vyjadrení svojho hnevu, hnev začína postupne slabnúť. Ako to konkrétne vyzerá? Zhlboka sa nadýchnite a pomaly vydýchnite, aby ste boli v pokoji. Pripomeňte si, že nejde o život a záchvaty hnevu pomáhajú deťom vypustiť paru. Potom dajte limity, ktoré zaistia bezpečie pre dieťa a okolie. Niekedy to znamená aj zobrať ho na pokojné miesto. Povedzte mu: „Si nahnevaný, lebo nemôžeš mať hneď autíčko, ktoré by si chcel. Je mi to ľúto, zlatko. Môžeš dupať, ale nedovolím, aby si ma udrel.“ Týmto limitujete správanie, nie emócie.
Udržiavanie hraníc a odmietanie nevhodného správania
Dôležité je mať stanovené hranice a tie udržať. Nedovoľme dieťaťu, aby nás svojimi scénami manipulovalo. Pokiaľ svojím výstupom dosiahne ústupok zo strany rodičov alebo sa mu podarí zaujať dostatočne ich pozornosť, je vysoko pravdepodobné, že túto taktiku použije aj nabudúce. Vlastné zlyhania nepreceňujme, treba sa však vrátiť k pôvodným pravidlám. Nenástojme na nepodstatných pravidlách, vyjasnime si, čo je kľúčové.
Neodmietajme dieťa, ak vyvádza, nehovorme mu, že ho už nemáme radi a podobne, ale odmietnime negatívne formy správania: „Pekne mi povedz, čo chceš, takto ti nerozumiem.“ Doprajme dieťaťu napríklad výber oblečenia. Nie však z celej skrine, ale z vopred pripravených dvoch možností. Vo výchove posilňujeme také vzorce správania, ktorým venujeme pozornosť. Preto je lepšie len vecne odmietnuť manipuláciu alebo scény, nevenovať sa im príliš, nevracať sa k nim, ale, naopak, posilňovať žiaduce správanie, ak dieťa napríklad pekne poprosí, uprace, naučí sa niečo nové.
Hnev, agresia a vzdor u detí - techniky zvládania hnevu
Prevencia ako najlepšia stratégia
Prevencia je najlepšia i v tomto prípade. Znamená to dbať na to, aby dieťa malo naplnené potreby. Často bývajú spúšťačmi podobných scén únava, hlad, smäd, príliš veľa podnetov, nejasná situácia - napríklad aj to, že dieťa nevie, čo sa deje, kam sa ide a podobne. Ak ideme s dieťaťom do obchodu, dôležitá je jasná dohoda, samozrejme, to sa dá až po určitom veku. Dieťa by malo poznať pravidlá, napríklad že si môže vybrať jednu sladkosť alebo že ideme kúpiť tieto veci a nič iné. Pri výbuchu je dobré odísť čím skôr z obchodu či z kostola a dieťa nechať vonku upokojiť sa, ale dohliadnuť naň, aby si nemohlo ublížiť.
Psychológ Ivan Vyskočil radí, že pri extrómoch môžeme dieťa z obchodu vyniesť, ale je to znak, že dieťa na to nemá. Vtedy nejaký čas do obchodov nechodíme a sebaregulácii a zvládaniu svojich nenaplnených túžob dieťa učíme v situáciách primeraných jeho schopnostiam. Napríklad sa pokúsime nadviazať kontakt s dieťaťom pokojom a blízkosťou, fyzicky sa zohneme na úroveň dieťaťa, uznáme pocit, po chvíli tíšenia pripomenieme, že ideme len po karfiol, a pomaličky sa presunieme ďalej.
Keď sa dieťa hodí o zem: Reakcia rodiča
Keď už sa nám dieťa o zem hodí, prvoradé je zachovať chladnú hlavu. Inak je zmysluplné sa zachovať ako pri každej inej emočnej nepohode, napriek tomu, že máme publikum. A to tíšením rozrušeného dieťaťa. Napríklad sa pokúsime nadviazať kontakt s dieťaťom pokojom a blízkosťou, fyzicky sa zohneme na úroveň dieťaťa, uznáme pocit, po chvíli tíšenia pripomenieme, že ideme len po karfiol, a pomaličky sa presunieme ďalej. Nenafukujeme, nekarháme, nepridávame olej do nepokoja. Cieľom je čo najskôr upokojiť situáciu, a začať treba pri sebe, pretože situácie na verejnosti sú pre väčšinu z nás tie najťažšie.
Lucia Drábiková pripomína, že ak sú prejavy vzdoru dlhodobé, časté a intenzívne, je dobré navštíviť odborníka. Niekedy stačí malá zmena a dieťa sa upokojí. Ak je vyčíňanie občasné, ide zrejme o snahu niečo dosiahnuť, vynútiť si pozornosť, alebo dieťa vycítilo, že hranice u rodiča nie sú pevné.
Rozlíšenie medzi ADHD a zlou výchovou
Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová upozorňuje na tenkú hranicu medzi ADHD a zlou výchovou. ADHD sa prejavuje zvýšenou motorickou aktivitou, poruchami pozornosti, netrpezlivosťou a rýchlym rozrušením. Ak má dieťa tieto symptómy, nejde o neposlušnosť, ale o diagnózu, ktorú treba riešiť s odborníkom. Kľúčové je určenie si mantinelov, ktoré ani rodič, ani dieťa neprekročia. Odborníci to najlepšie odhadnú v interakcii rodiča a dieťaťa.
Výzvy s jednorokým dieťaťom
V prípade jednorokého dieťaťa, ktoré ešte plne nerozumie reči, je situácia odlišná. Psychologička K. Dib. vysvetľuje, že výbuchy zlosti u takto malých detí ešte nie sú klasickým vzdorom, ale skôr prejavom temperamentu. Dôležité sú železné nervy rodiča a trpezlivosť. U detí do 18 mesiacov je možné použiť vývinovú škálu na zhodnotenie ich vývinu v rôznych oblastiach, čo môže pomôcť pochopiť ich správanie. Aj keď sa zdá, že nič nezaberá, je dôležité vytrvať a akceptovať dieťa také, aké je.
Hádzanie vecí ako prejav emócií a hry
Hádzanie vecí o zem je u dvojročných detí bežné. Učia sa pri tom o gravitácii a o reakciách rodičov. Je normálne, ak dieťa hádže veci v hneve, ale aj z „čistého plezíru“. Rodič má za úlohu vytrvalo a trpezlivo učiť, že niektorými vecami sa nehádže. Je dôležité reagovať jasne a krátko: „Ovládač/pohár/telefón sa nehádže na zem, aj keď sa hneváš.“ Prípadne doplniť: „Ak máš chuť niečo hodiť na zem, môžeš hodiť vankúš“. Dobré je aj dať dieťatku veľa príležitostí na hru, pri ktorej bude niečo hádzať mimo tieto situácie, skôr v zmysle prevencie, aby si naplnilo túto vývinovú potrebu.
Čo sa týka upratania rozsypaných/zhodených vecí, je namieste nechať dieťa, aby si ich upratalo samo. Netreba to však siliť hneď po hádzaní, keď je ešte nahnevané. Nechať dieťa „vychladnúť“ a potom ho vecne k tomu vrátiť, napríklad keď sa bude chcieť hrať: „Áno, idem, ale ešte poď tuto rýchlo pozbierať kocky a hneď sa pôjdeme hrať“ - bez nejakého mentorovania.
Zvládanie agresie a neposlušnosti
Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament, alebo sú hyperaktívne. V prvom rade by sme mali vždy zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava.
Ak je dieťa agresívne k druhým deťom, vždy zasiahnite! Počkajte, kým záchvat zlosti prejde. Pevne ho objímte, pomôže mu to upokojiť sa. Odpútajte pozornosť, ale neustúpte. Nechajte mu možnosť rozhodnúť sa v situáciách, kde je to možné. Vysvetľujte do nemoty! Snažte sa viesť dieťa k tomu, aby vám povedalo, čo chce, čo sa mu nepáči. Hovorte s ním ako so seberovným. Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste.
Dôležitosť dôslednosti a sebaregulácie rodiča
Najviac chýb sa rodičia dopúšťajú v časovom strese. Najmä ráno, keď rodičia vyžadujú, aby sa dieťa rýchlo oblieklo, najedlo a utekalo s nimi do škôlky, je preň ideálny priestor na vzdorovanie a preskúšanie si pocitu moci. Preto je dobré, keď s tým rodičia vopred rátajú a vytvoria si nejakú časovú rezervu.
Je dobré, keď sa rodič dokáže v ťažkých situáciách upokojiť a zvláda vzdor dieťaťa tak trochu s nadhľadom. Vzdor nemá žiadny účel. Nie je cielený, nejde o mocenský boj. Uplatňujte logický dôsledok. Netrestajte dieťa spôsobom, že večer mu nepustíte rozprávku, lebo dopoludnia kopalo deti v piesku. Dieťa je ešte malé aj na to, aby si to spojilo.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Aj keď spočiatku ich prekvapia niektoré reakcie ich drobca, pomerne rýchlo sa dokážu naučiť, čo naňho platí a čo nie, ako reagovať, ako ho upokojiť a ako správne korigovať jeho správanie. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5. rokov.
Ak sa vám dieťa ešte len narodilo, no už teraz máte obavy z obdobia vzdoru, máte šancu najväčším problémom sa vyhnúť. A to vtedy, keď budete dbať na primárnu väzbu, ktorú si dieťa utvára od okamihu narodenia k osobe (najčastejšie je to matka), ktorá mu zabezpečuje všetky základné potreby, vrátane potreby pocitu istoty a bezpečia. V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.
tags: #dieta #sa #hodi #o #zem