Afektívne záchvaty u detí: Keď plač prestane byť len plačom
Výchova dieťaťa je plná nečakaných situácií, ktoré dokážu rodičov vystrašiť. Jednou z takýchto situácií, ktorá môže vyvolať paniku, je afektívny respiračný záchvat (ARP), známy aj ako afektívny záchvat. „Keď sa to synovi stalo prvýkrát, vydesilo ma to,“ spomína na prvý afektívny záchvat ročného chlapčeka Alena z Prahy. „Prebaľovala som ho v kočiariku, bol veľmi unavený, preťažený, chcel sa rozplakať, ale nešlo mu to, odrazu zmodral, prestal dýchať a omdlel. Vybrala som ho z kočiarika a visel mi na rukách ako handrová bábika asi 10 sekúnd. V tej chvíli by ste sa vo mne krvi nedorezali.“
Čo sú afektívne záchvaty?
Respiračný afekt je vlastne neúmyselný kŕč v hrdle, pri ktorom dieťa nemôže dýchať, potom omdlie, kŕč povolí a dieťa zase dýcha. Mdloby sú teda vlastne záchranca, i keď vyzerajú desivo. Tieto stavy sú charakteristické pre deti v prvom alebo druhom roku života a môžu sa opakovať aj dva či tri roky. ARP nie je nič viac ako reflex, ktorý sa vyskytuje pri hlasnom plači. Keď dieťa plače, vydýchne takmer všetok vzduch v pľúcach, tie sa okamžite zavrú, ústa sú otvorené a dieťa nevydá zvuk. Takéto záchvaty sú krátkodobé a trvajú maximálne 30 - 60 sekúnd. Trpia nimi malé deti, pretože ešte nemajú dokonale vyvinutú nervovú sústavu. Môžu tak mať v emočne vypätých chvíľach problémy s chytením dychu alebo naopak s vydýchnutím. Frekvencia záchvatov je rôzna. Môžu sa vyskytnúť raz za deň, týždeň, mesiac alebo dokonca raz za rok. Deti vo veku dvoch rokov sú vo vekovej skupine, ktorá sa vyznačuje najčastejšími záchvatmi. Frekvencia a percento detí s ARP sa postupne znižuje. Od 8 rokov u 90% detí záchvaty zmiznú.
Príčiny a spúšťače afektívnych záchvatov
Záchvaty najčastejšie prichádzajú, keď sa dieťa veľmi zľakne, bojí sa, vybuchne od zlosti alebo sa mu nepáči výchovné usmerňovanie. Často ho spôsobí hlad, prílišná únava, ospalosť, alebo keď je toho jednoducho naň veľa a nevie si so svojimi emóciami poradiť. Afekty sa väčšinou začínajú výkrikom alebo ľútostivým silným plačom, ktorý zabráni správnemu nadýchnutiu alebo vydýchnutiu.
Tieto afektívne stavy však nie sú medzi rodičmi veľmi známe, väčšinou sa o nich dozvedia až vo chvíli, keď ich so svojím dieťaťom zažijú a vydesia sa podobne ako Alena. Brnianska matka Lucie bola prvý raz tiež vydesená a ani ona o tom predtým nepočula: „Našej dcére sa to stalo už dva razy a vždy to bolo od bolesti. Keď sa to stalo prvý raz, bola som v úplnom šoku, pretože som o tom nikdy ani len slovko nepočula.“
Ako sa prejavujú afektívne záchvaty?
Prejavy afektívnych záchvatov sa môžu líšiť, ale vo všeobecnosti zahŕňajú:
- Trvanie: Od 2 sekúnd do 2 minút.
- Frekvencia: Niektoré deti to majú raz v živote, iné i niekoľkokrát za deň.
- Ľahšie formy: Dieťa sa pri plači jednoducho nemôže nadýchnuť a na chvíľu odpadne.
- Ťažšie formy: Dieťa zmodrá v tvári, vyvráti oči dohora, zároveň sa môžu na tvári na končatinách objaviť svalové zášklby a potom na krátko prichádza strata vedomia. Niektorým deťom môže i zapadnúť jazyk, na to si rodičia musia dávať pozor.
- Výnimočné prípady: Dieťa sa môže i pocikať alebo pokakať.
Záchvaty a ty: Prevezmite kontrolu nad búrkou Jr. (ročníky K-5)
Typy respiračného afektu
Typy záchvatov delíme podľa zmeny farby tváre dieťaťa v priebehu príhody. Existujú 3 varianty:
- MODRÉ (cyanotické): Dieťa pri záchvate zmodrá v tvári, najčastejšie sa záchvaty vyskytujú medzi 6.-18. mesiacom. Zvyčajne je vyvolaný hnevom alebo frustráciou. Pri záchvate hrozí strata svalového tonusu a strata vedomia.
- BLEDÉ: Sú vzácnejšie, objavujú sa medzi 12.-24. mesiacom života. Záchvat vyvolá náhly strach, nepríjemný podnet, zľaknutie alebo nečakaná bolesť a sú bez úvodného intenzívneho plaču. Dieťa sa v priebehu epizódy stíši, zbledne a v tichosti stratí vedomie. Dieťa do jednej minúty príde k vedomiu, je zarazené a spavé.
- ZMIEŠANÉ: U tých sa kombinuje modrá a biela farba. Ide o závažnejšiu formu predchádzajúcich dvoch typov.
Je to problém rozmaznaných detí?
Podľa niektorých odborníkov respiračným afektom trpia predovšetkým malé dievčatká so sklonmi k hystérii. Môže to byť i zlou výchovou, keď si rozmaznané dieťa podobným spôsobom chce vydobyť niečo, čo mu rodič nechce dať. Je však dôležité zdôrazniť, že afektívne záchvaty nie sú prejavom zlej vôle dieťaťa ani zlej výchovy, ale skôr nezrelosti nervového systému.
Ako predchádzať afektívnym záchvatom?
Keď sa rodič naučí pár trikov, môže im predchádzať:
- Nepreťažujte deti: Keď viete, že to u nich niekedy vedie k záchvatu, snažte sa ich nepreťažovať.
- Pravidelný režim: Odporúča sa pravidelný režim, obmedziť zmeny prostredia, dodržiavať zavedené rituály, zabezpečiť dieťaťu dostatok spánku, jedla, pokoj.
- Ostražitosť a odvádzanie pozornosti: Buďte ostražití, a keď vidíte, že to na ne ide, odveďte pozornosť, ukážte na niečo zaujímavé, vezmite ho do náručia a upokojte ho svojím hlasom.
- Výchova k zvládaniu emócií: Hysterickejšie deti učte, že plačom si nič nevydupú. Predchádzať efektívnym záchvatom tak, že dieťaťu všetko dovolíte, je cesta do pekiel, naopak dieťa, ktoré vie, že ani plačom si nič nevynúti, potom nemá prečo tak kričať.
Čo robiť, keď záchvat príde?
V prípade, že afektívny záchvat nastane, je dôležité zachovať pokoj a postupovať nasledovne:
- Slabšie záchvaty: Pri slabších záchvatoch stačí na úplnom začiatku fúknuť ľahko do úst, nie veľmi, aby sa nepoškodili pľúca, dieťa sa potom nadýchne samo. Pomáha i jemné poklepanie na chrbát.
- Staršie deti: Starším deťom pomáha hovoriť „dýchaj, dýchaj“ a treba im hlavu dať medzi nohy a poliať ju trochou studenej vody.
- Silné záchvaty: Pri silných záchvatoch pokojne hneď dieťa položte na zem do tzv. stabilizovanej polohy, zakloňte mu mierne hlavu, aby sa mu lepšie dýchalo a nezapadol mu jazyk a môžete mu i dvihnúť nohy hore.
Alenin syn trpel afektívnymi záchvatmi od roka do roka a pol. Niekedy na ne mal nábehy i niekoľkokrát denne. To však už Alena vedela, ako na to, a dokázala im väčšinou predísť. „Začala som syna viac šetriť, dodržiavala som denný program a jeho rituály, sledovala som ho, hneď ako mal ľahučký nábeh, odvádzala som pozornosť, vzala som ho do náručia a upokojovala som ho. Potom už omdlel len raz, keď spadol na schodoch a udrel sa do hlavy, vtedy som nič nestačila urobiť.“
Nie je to spánková apnoa
Je dôležité rozlíšiť afektívne záchvaty od syndrómu spánkovej apnoe. Hoci sa obidve ťažkosti spôsobené nedostatkom kyslíka prejavujú podobne, pri spánkovej apnoe deti upadajú do bezvedomia výhradne v noci počas spánku.
Všetky typy respiračného afektu určite rodičov budú desiť, ale podľa neurológov sú to bežné detské ťažkosti a s pribúdajúcim vekom vymiznú. Pochopenie príčin a správny postup môžu pomôcť rodičom lepšie zvládať tieto náročné situácie.
tags: #dieta #sa #zlakne #otca