PaedDr. František Dancák: Kňaz, spisovateľ a obnova Gréckokatolíckej cirkvi
František Dancák, zosnulý stavroforný protojerej a titulárny kanonik Prešovskej archieparchie, bol významnou osobnosťou nielen v rámci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ale aj v širšej kultúrnej a publikačnej sfére. Jeho život a dielo, ktoré sa začalo 9. februára 1939 vo Varhaňovciach a skončilo 18. novembra 2018 v Bardejove, svedčia o hlbokej oddanosti viere, služby blížnym a aktívnom prínose k obnove a rozvoju cirkevného života po období jeho perzekúcie.
Rodinné zázemie a rané vzdelanie
František Dancák sa narodil do rodiny Andreja a Anny Dancákovcov, rodenej Lukáčkovej. Bol najmladším z troch detí, starší brat Pavel sa rovnako ako František stal kňazom, čo svedčí o silnom duchovnom základe rodiny. Mladšia sestra Anna bola manželkou zosnulého kňaza Štefana Keruľ-Kmeca. Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol František Dancák vo Varhaňovciach, Šarišských Bohdanovciach a napokon v Prešove. Toto obdobie formovalo jeho pohľad na svet a pripravilo ho na budúce náročné, no naplnené povolanie.
Štúdium teológie a tajná ordinácia
Obdobie rokov 1956 - 1960, kedy došlo k zákazu činnosti Gréckokatolíckej cirkvi zo strany štátu, bolo pre mladého Františka Dancáka kľúčové. Napriek nepriaznivým okolnostiam sa rozhodol študovať teológiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, ktorú ukončil s vyznamenaním. Táto skutočnosť podčiarkuje jeho odhodlanie a túžbu po duchovnom vzdelaní aj v čase, keď bola jeho vlastná cirkev utláčaná. Jeho aktívne zapojenie do obnovy Gréckokatolíckej cirkvi ešte pred jej legalizáciou svedčí o jeho odvahe a nekompromisnom postoji k presvedčeniu. Kňazskú vysviacku prijal tajne 19. júla 1964 v Andrejovej, čo bol odvážny krok vtedajšej dobe.
Farnosti a pastoračná činnosť
Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1968 sa František Dancák naplno venoval svojej kňazskej službe. V rokoch 1968 - 1977 pôsobil ako správca farnosti Hrabské v bardejovskom okrese. Táto farnosť má prepojenie na blahoslaveného biskupa mučeníka Vasiľa Hopka, s ktorým sa František Dancák osobne poznal a udržiaval priateľské vzťahy. V rokoch 1973 - 1977 excurrendo spravoval aj farnosť Snakov. Následne, v rokoch 1977 - 2003, bol správcom farnosti Kružlov, kde pôsobil až do svojho odchodu na odpočinok. Počas tohto obdobia (1977 - 1978) spravoval excurrendo opäť aj Hrabské. V rokoch 1980 - 1984 vykonával funkciu okresného dekana bardejovského dekanátu, čím preukázal svoje organizačné a vodcovské schopnosti v rámci cirkevnej správy.
Akademická a publikačná činnosť
František Dancák nebol len horlivým pastierom, ale aj plodným intelektuálom a spisovateľom. V rokoch 1995 - 2006 pôsobil ako odborný asistent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V rokoch 1996 - 2002 prednášal na Katedre systematickej teológie a v rokoch 2003 - 2006 na Katedre praktickej teológie. Jeho prednáškové spektrum bolo široké, zahŕňalo predmety ako Dogmatická teológia, Dejiny náboženstva, Základy pedagogiky, Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Masmediálna komunikácia, Náboženský turizmus a Úvod do literárnej činnosti. Viedol a oponoval bakalárske a diplomové práce nielen na Prešovskej univerzite, ale aj na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Jeho publikačná činnosť je rozsiahla a zahŕňa množstvo knižných publikácií a novinárskych článkov. Medzi jeho významné diela patria napríklad "Raduj sa, blažený Pavol" (2003), "Raduj sa, blažený Vasiľ" (2004), "Náboženský turizmus" (s doplneným vydaním), "Slúžiť a pomáhať" (s doplneným vydaním), "Pútnické miesta sveta" (s doplneným vydaním), "Veľké tajomstvo", "Budete mi svedkami", "Tvár milosrdenstva", "Minútka", "Ľutina", "Prišiel čas…", "Prebuďme sa", "K Márii voláme…", ako aj zbierky homiletických príkladov. Jeho diela často reflektujú duchovné témy, históriu cirkvi, mariánsku úctu a témy súvisiace s pútnickými miestami.
JA SOM - Dokumentárny film o Eucharistii
Mediálna a redakčná činnosť
František Dancák sa aktívne angažoval aj v oblasti cirkevných médií. V rokoch 1984 - 1991 bol šéfredaktorom časopisov SLOVO a BLAHOVISTNIK. Po tragickej smrti svojho nástupcu v časopise Slovo sa vrátil na pozíciu šéfredaktora v období od 11. septembra 1999 do 30. apríla 2000. V rokoch 1996 - 1999 bol predsedom Redakčnej rady časopisu Slovo a od roku 2001 bol jeho členom. V rokoch 2004 - 2006 pôsobil ako cenzor časopisu Cesta a zároveň ako cenzor pre cirkevnú tlač a literatúru Prešovského arcibiskupstva. V rokoch 1997 - 2005 bol členom redakčnej rady časopisu Theologos a v rokoch 1997 - 2007 členom Redakčnej rady časopisu Prešovská univerzita.
Angažovanosť v Spolku svätého Vojtecha a iných organizáciách
Jeho angažovanosť presahovala akademickú a publikačnú sféru. V rokoch 1996 - 2007 bol za Gréckokatolícku cirkev členom Výboru Spolku svätého Vojtecha v Trnave, čím podporoval kultúrnu a vydavateľskú činnosť katolíckych komunít. V rokoch 1987 - 1989 bol členom Výboru cirkevných a náboženských činiteľov v ČSSR. Od roku 2005 bol členom Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska a od roku 2008 členom World Academy of Rusyn Culture v Toronte, Kanada. Od roku 2007 bol členom Ústredia Slovenskej kresťanskej inteligencie (USKI) a od roku 2010 členom Okresného výboru Regionálneho klubu - Rusínskej obrody v Bardejove. V rokoch 2003 - 2006 bol členom Akademického senátu Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a v rokoch 1997 - 2003 členom Akademického senátu Prešovskej univerzity.
Vyznamenania a ocenenia
Za svoju rozsiahlu a obetavú prácu si František Dancák vyslúžil množstvo ocenení. V roku 1999 mu Spolok sv. Vojtecha udelil bronzovú pamätnú medailu. V roku 2009 získal Cenu Emila Korbu za publikačnú činnosť a pôsobenie v časopise Slovo. V tom istom roku mu obec Snakov udelila cenu za publikačnú činnosť a bádateľskú prácu pri príležitosti jeho 70. narodenín. V roku 2009 mu bolo udelené aj Čestné občianstvo obce Hrabské. Bol tiež nositeľom ceny v Regionaliáde 2009 za publikáciu o Vasiľovi Kočembovi. V roku 2015 získal Cenu Ľubovnianskej knižnice za publikácie o Litmanovskej hore a Legnavskom monastiery. Gréckokatolícka teologická fakulta mu v roku 2010 udelila Pamätný list za dlhoročnú pedagogickú prácu. V roku 2017 mu rektor Prešovskej univerzity udelil Zlatú medailu za celoživotné dielo. V roku 2017 mu biskup František Rábek odovzdal cenu Fra Angelico v kategórii slovesného umenia.
Cirkevné vyznamenania a ocenenia
Osobitné uznanie si vyslúžil aj v rámci cirkevnej hierarchie. Blažený Vasiľ Hopko mu udelil titul titulárny arcidekan (1968). Biskup Ján Hirka mu udelil titul titulárny kanonik (1998). Prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak mu udelil zlatý kríž (2004). Dňa 10. novembra 1968 v Hrabskom mu blažený Vasiľ Hopko udelil titul titulárny arcidekan za jeho aktívne zapojenie do obnovy Gréckokatolíckej cirkvi. Dňa 10. februára 1998 mu prešovský biskup Ján Hirka udelil titul titulárny kanonik Prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita, mu udelil zlatý kríž dňa 29. februára 2004 v Bardejove.
Osobný život
Dňa 11. júla 1964 prijal sviatostné manželstvo s Máriou Petrušovou, ktorá zosnulá 20. novembra 2003. Pán im požehnal dvoch synov, Ľubomíra, ktorý zosnul v roku 2010, a Vladimíra, ktorý zosnul v roku 2004. Po odchode na odpočinok v roku 2003 žil v Bardejovskej Novej Vsi a neskôr v Bardejove. V rokoch 2003 - 2008 bol výpomocným duchovným pre Prešov, v rokoch 2008 - 2010 vicekancelárom Kúrie Prešovského arcibiskupstva a od roku 2010 bol opäť výpomocným duchovným v Bardejove. V rokoch 2004 - 2006 bol členom Komisie pre masmédiá a Komisie pre Litmanovú. V roku 2012 bol menovaný za predsedu Komisie pre pútnické miesta a v rokoch 2013 - 2015 bol predsedom Komisie Archieparchiálneho zhromaždenia pre špeciálnu pastoráciu mládeže, Rómov a rodín. Od septembra 2008 bol členom školskej rady Gymnázia sv. Jána Zlatoústeho v Humennom.
Posledná rozlúčka
Zádušnú svätú liturgiu a pohrebné obrady za stavroforného protojereja PaedDr. Františka Dancáka slávil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ v piatok 23. novembra 2018 o 10.00 hod. v Chráme sv. apoštolov Petra a Pavla v Bardejove. Po skončení obradov boli jeho telesné pozostatky uložené na cintoríne v Andrejovej. Jeho odkaz a dielo však naďalej žijú v srdciach tých, ktorí ho poznali, aj v jeho bohatom publikačnom dedičstve.
Odkaz modlitby Otče náš
Vo svojich dielach sa František Dancák často zamýšľal nad hlbokým významom kresťanských modlitieb, vrátane základnej modlitby Otče náš. Poukazoval na to, že táto modlitba, hoci je známa a často opakovaná, skrýva v sebe nadčasovú aktuálnosť a hlboké duchovné poklady. Zdôrazňoval, že Otče náš nie je len "zbožnou básničkou", ale výzvou k nasledovaniu Ježišovej vôle a k hlbokému synovskému vzťahu s Bohom. Upozorňoval na to, že slová ako "Posväť sa tvoje meno" a "Buď vôľa tvoja" by nemali vyblednúť v každodennom živote, ale mali by byť živou súčasťou modlitby každého kresťana. Jeho interpretácia Otčenáša odráža jeho vlastný životný postoj - snahu o hlboké pochopenie a naplnenie Božej vôle vo všetkých aspektoch života.
tags: #frantisek #dancak #narodenie