Ivan Hlinka: Legenda českého hokeja, od Mostu po Nagano
Ivan Hlinka, prezývaný "Šéf", bol výnimočnou postavou československého a neskôr českého hokeja. Jeho životná dráha, od skromných začiatkov v Moste až po legendárne úspechy na medzinárodnej scéne ako hráč i tréner, je inšpiráciou pre mnohých. Narodil sa 26. januára 1950 v Moste a jeho meno sa navždy zapísalo do histórie tohto športu.
Počiatky na ľade a cesta do ligy
Hokejovú kariéru začal Ivan Hlinka už v šiestich rokoch, keď sa stal súčasťou mládežníckeho tímu Litvínova. Tento klub sa stal jeho prvým hokejovým domovom a formoval jeho talent. Do najvyššej československej hokejovej ligy vstúpil v šestnástich rokoch, rovnako v drese litvínovského tímu. Jeho vtedajší pôsobiskom bol klub CHZ Litvínov, kde pôsobil od roku 1966 do sezóny 1980/81 s krátkou prestávkou v Dukle Trenčín. V drese "chemikov" odohral v rámci federálnej ligy celkovo 19 sezón, v ktorých nastúpil na 544 zápasov a strelil 347 gólov.
V dvadsiatich rokoch sa Ivan Hlinka stal kapitánom litvínovského hokejového tímu, čo svedčilo o jeho vodcovských kvalitách a rešpekte, ktorý si už v mladom veku získal. V rovnakom veku, teda v dvadsiatich rokoch, začal písať svoju kapitolu aj v národnej reprezentácii. Jeho zručnosti a prehľad na ľade ho predurčovali na pozíciu stredného útočníka, kde exceloval svojou hrou.
Zlatá éra na majstrovstvách sveta
Vrcholom jeho hráčskej kariéry boli tri tituly majstrov sveta, ktoré získal s československým tímom. Prvýkrát sa tešil v roku 1972 na šampionáte v Prahe. O štyri roky neskôr, v roku 1976, pridal ďalší titul z poľských Katovíc a v roku 1977 z rakúskej Viedne. Tieto úspechy potvrdili jeho postavenie ako jedného z najlepších hráčov svojej generácie.
Celkovo Ivan Hlinka odohral na svetových šampionátoch jedenásť turnajov a zúčastnil sa dvoch zimných olympijských hier. Na ZOH v roku 1972 v japonskom Sappore pomohol vybojovať bronz a na ZOH v roku 1976 v rakúskom Innsbrucku získal striebro. Jeho reprezentačná kariéra bola mimoriadne úspešná, s celkovým počtom 256 zápasov a 132 gólov za Československo. V rokoch 1977 až 1980 bol dokonca kapitánom národného tímu. V roku 1978 získal aj prestížnu Zlatú hokejku pre najlepšieho hráča Československa.
Pôsobenie v NHL a návrat do Európy
V roku 1981 Ivan Hlinka legálne opustil Československo a vydal sa do zámorskej NHL. Až do roku 1983 pôsobil v tíme Vancouver Canucks. Počas svojho pôsobenia v NHL odohral 153 zápasov a strelil 45 gólov. V roku 1982 sa s Vancouverom Canucks prebojoval až do finále Stanleyho pohára. Pre zdravotné problémy s chrbtom sa však v roku 1983 vrátil do Európy, kde v rokoch 1983 až 1985 hral vo švajčiarskom tíme EV Zug, čím aj ukončil svoju bohatú hráčsku kariéru.
Trénerská dráha a zlaté Nagano
Po ukončení hráčskej kariéry sa Ivan Hlinka venoval trénerstvu. V roku 1985 začal svoju trénerskú dráhu v Litvínove. Viedol aj nemecký Freiburg a opäť litvínovský klub. V roku 1991 sa stal trénerom československej reprezentácie a pod jeho vedením národný tím získal v nasledujúcom roku bronzové medaily na olympiáde v Albertville i na majstrovstvách sveta v Prahe a Bratislave.
Po rozpade Československa prevzal vedenie českej reprezentácie a priviedol ju k bronzu na majstrovstvách sveta v roku 1993 v Nemecku. Po trojročnej pauze sa k českému národnému tímu vrátil v roku 1997 a na majstrovstvách sveta vo Fínsku získal s tímom bronzovú medailu.
Jeho najväčší trénerský úspech prišiel v roku 1998 na olympiáde v japonskom Nagane. Pod jeho vedením získal národný tím samostatnej Českej republiky historicky prvú zlatú olympijskú medailu v hokejovom turnaji. Tento úspech bol o to významnejší, že sa na olympiáde prvýkrát zúčastnili aj hráči z NHL. Český výber nepatril medzi hlavných favoritov, ale na ceste za zlatom v play-off postupne vyradil Spojené štáty americké, Kanadu a vo finále zdolal Rusko. O rok neskôr, v roku 1999, priviedol Ivan Hlinka českých hokejistov k titulu majstrov sveta v Nórsku.
NAGANO 1998: Přílet Zlatých Hochů z Nagana - Branky, body, vteřiny 24.2.1998
Druhé pôsobenie v NHL ako tréner
V roku 2000 Ivan Hlinka druhýkrát odišiel do NHL, tentoraz však ako hlavný tréner. Prijal ponuku trénovať Pittsburgh Penguins, čím sa stal prvým Európanom v tejto funkcii. Jeho angažmán v Pittsburghu trval do polovice sezóny 2001/2002, kedy bol z pozície hlavného trénera odvolaný kvôli nevyzeraleným zápasom. V rokoch 2001 až 2002 následne pôsobil ako generálny manažér českej hokejovej reprezentácie.
Uznanie a dedičstvo
Medzinárodná federácia ľadového hokeja (IIHF) uviedla Ivana Hlinku do svojej Siene slávy v roku 2002. Od roku 2008 nesie jeho meno aj Sieň slávy českého hokeja. V roku 1999 mu prezident Václav Havel udelil Medailu Za zásluhy III. stupňa. Jeho meno nesie aj litvínovský hokejový štadión a v apríli 1998 sa stal čestným občanom Litvínova. Pred štadiónom v Litvínove stojí socha zobrazujúca túto hokejovú legendu.
Ivan Hlinka, ktorý vyštudoval ekonómiu a trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej, bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva mal syna Ivana Hlinku, ktorý sa tiež profesionálne venoval ľadovému hokeju a cyklistike.
Tragická automobilová nehoda 16. augusta 2004 v blízkosti Karlových Varov ukončila život Ivana Hlinku vo veku 54 rokov. Jeho životná púť sa skončila krátko pred Svetovým pohárom, na ktorý bol opäť menovaný trénerom národného tímu. Zanechal po sebe nesmierne dedičstvo a stal sa symbolom úspechu, odhodlania a hlbokej lásky k hokeju.
Ivan Hlinka bol nielen výnimočným hráčom a trénerom, ale aj osobnosťou, ktorá inšpirovala generácie. Jeho prínos pre český a svetový hokej je neoceniteľný a jeho meno zostane navždy spojené s najväčšími úspechmi tohto športu. Jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom spomienok, ocenení a jeho syna Ivana.
tags: #ivan #hlinka #narodenie