Eva Pilarová: Ikona s nezameniteľným hlasom a bohatým životným príbehom
Eva Pilarová, rodená Bojanovská, bola česká speváčka a herečka, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v histórii českej populárnej hudby. Svojím výnimočným hlasom, charizmou a širokým repertoárom si získala srdcia fanúšikov naprieč generáciami. Jej život bol plný úspechov, ale aj neľahkých skúšok, ktoré ju formovali ako umelkyňu aj ako človeka.
Rané roky a hudobné začiatky
Eva Bojanovská sa narodila 9. augusta 1939 v Brne. Už od detstva prejavovala umelecké nadanie a lásku k hudbe. Spievala už od detstva, a to aj vážnu hudbu. Jej rodičia, Ladislav a Františka Bojanovskí, boli veriaci katolíci a podporovali jej hudobné vzdelávanie. Zapísali ju do detského chrámového zboru pri Kostole sv. Tomáša v Brne, kde viedol zborový spev a hru na organe Vladimír Stehlík. Od prvej triedy navštevovala ľudovú školu umenia, kde sa venovala spevu a hre na hudobné nástroje. V neskoršom veku študovala hru na saxofón na Pražskej konzervatóriu.
Po absolvovaní gymnázia v roku 1958 začala študovať operný spev na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne. Súčasne začala vystupovať v satirickom divadle Večerní Brno. Hoci ju lákal svet opery, jej srdce patrilo skôr jazzu a swingu. Po roku štúdia na JAMU sa rozhodla opustiť akademickú pôdu a naplno sa venovať svojej vášni.
Vstup na scénu: Divadlo Semafor a prvé úspechy
V roku 1960 sa Eva Pilarová stala členkou legendárneho divadla Semafor v Prahe. Na konkurze si ju vybrali jeho zakladatelia, Jiří Suchý a Jiří Šlitr. V Semafore sa rýchlo etablovala ako výrazná osobnosť. Jej prvou semaforskou piesňou bola "Sup a žlůva", ktorú naspievala s Jiřím Suchým. V januári 1961 nahrala svoju prvú sólovú nahrávku pre vydavateľstvo Supraphon, pieseň "Co je to láska", ktorá bola českou verziou hitu Elvisa Presleyho "Don't Be Cruel" s textom Jiřího Suchého. Táto pieseň zaznela aj v semaforskom predstavení "Zuzana je sama doma".
Jej talent nezostal bez povšimnutia. V roku 1962 na krátky čas odišla spievať do Divadla Rokoko, kde vystupovala aj s Waldemarom Matuškom a Karlom Štědrým. V tom istom roku získala zlatú medailu v oblasti jazzového spevu na Svetovom festivale mládeže v Helsinkách. V Rokoku sa stal hitom jej duet s Waldemarom Matuškom "Tam za vodou v rákosí".
Zlatý slavík a sólová kariéra
Popularita Evy Pilarovej rástla neuveriteľnou rýchlosťou. Už v prvom ročníku čitateľskej ankety Zlatý slávik v roku 1962 sa umiestnila na treťom mieste. V roku 1963 bola opäť tretia, pričom v nasledujúcom roku už anketu vyhrala v kategórii speváčok, ktorá bola vtedy už samostatná. V roku 1964 sa vrátila späť do Divadla Semafor.
Jej filmová kariéra začala vo filme "Kdyby tisíc klarinetů", kde si zahrala drobnú rolu sboristky a zároveň naspievala duet "Je nebezpečné dotýkat se nebe" s Karlom Gottom. Tento film a duet len potvrdili jej rastúcu popularitu.
V roku 1965 sa Eva Pilarová vydala na sólovú dráhu. Založila si vlastnú hudobnú skupinu a začala intenzívne koncertovať nielen doma, ale aj v zahraničí, najmä na Kube a v Sovietskom zväze. Jej prvým albumom bola v tom istom roku LP platňa "Eva Pilarová".
⚪ 1967 Intervision: Bratislavská lýra 1967: Czechoslovak Pop Song Festival - Winner: Eva Pilarová
Hlas sfarbený jazzom a swingom
S pribúdajúcimi rokmi sa Eva Pilarová čoraz viac orientovala na žánrovú oblasť jazzu a swingu. Jej farebne zaujímavý hlas, ktorý mal podľa niektorých zdrojov základnú polohu a farbu altovú, ale s rozsahom troch a pol oktávy, a vynikajúca spevácka technika sa pre tieto žánre dokonale hodili. Koncertovala s renomovanými orchestrami, ako boli Orchester Karla Vlacha, Karla Kraugartnera a Gustava Broma.
Jej diskografia je rozsiahla a zahŕňa viac ako 20 vydaných albumov a kompilácií. Medzi jej neskoršie albumy patria napríklad "Swing 2000" (1999), "Rodeo" (2002), "Zlatý výběr" (2004), kompilácia "Proměny" (2009) vydaná k jej 70. narodeninám a "Pilarka a přátelé" (2018). K jej jubileám vydavateľstvo Supraphon vydalo trojkompiláciu "Eva Pilarová Singly (1970-1989)" a záznam koncertu "Eva Pilarová a Karel Gott Recitál 1965 Live".
Životné skúšky a osobný život
Život Evy Pilarovej nebol len o úspechoch. V období normalizácie sa jej koncertovanie na Západe obmedzilo kvôli emigrácii jej prvých dvoch manželov, Milana Pilara a Jaromíra Mayera. V roku 1973 zažila traumatickú udalosť, keď lietadlo s členmi jej kapely, ktorí sa vracali z Kuby do Prahy bez nej, havarovalo tesne pred pristátím. Po prekonaní psychického šoku zostavila novú kapelu a absolvovala dlhé turné po Sovietskom zväze.
V roku 1977, aby mohla naďalej vystupovať, podpísala tzv. Antichartu. V neskoršej fáze kariéry sa jej darilo prekonávať aj vážne zdravotné problémy, vrátane rakoviny, ktorú prekonala v päťdesiatich rokoch.
Eva Pilarová bola trikrát vydatá. Jej prvým manželom bol jazzový kontrabasista Milan Pilar (1960-1964), druhým manželom spevák Jaromír Mayer (1968-1971) a tretím manželom od roku 1984 tanečník Jan Kolomazník. Z prvého manželstva mal syna Milana.
Posledné roky a odkaz
Zdravotné problémy Evy Pilarovej sa začali vážnejšie prejavovať v roku 2018, keď si doma pri nešťastnom páde zlomila rameno a stehennú kosť. Od tej doby bola často hospitalizovaná, najmä na nefrologickom oddelení. V posledných mesiacoch života sa objavilo podozrenie na leukémiu, ktoré sa však nepotvrdilo.
Česká speváčka Eva Pilarová zomrela 14. marca 2020 v Prahe vo veku 80 rokov na zlyhanie obličiek po ťažkej operácii. Jej odkaz žije ďalej v jej nesmrteľných piesňach a v spomienkach tých, ktorí ju poznali a obdivovali jej talent.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) si v roku 2020 pripomenuli jej pamiatku odvysielaním filmu "Revue na scestí" a publicistickými príspevkami. Zádušná omša za Evu Pilarovú sa konala v bazilike Nanebovzatia Panny Márie v Prahe na Strahově, kde vystúpilo mnoho umelcov a zazneli jej najznámejšie skladby.
Eva Pilarová bola nielen výnimočnou speváčkou, ale aj silnou ženou, ktorá prekonala mnohé prekážky. Jej životný príbeh a umelecké dedičstvo zostanú navždy súčasťou českej a slovenskej kultúry.
tags: #jana #pilarova #narodenie