Dojčenie v 10 rokoch: Mýty, fakty a dlhodobé benefity

Keď sa povie dojčenie, väčšina ľudí si predstaví malé bábätká. S pribúdajúcim vekom dieťaťa sa však často mení aj vnímanie dojčenia v spoločnosti. Zatiaľ čo dojčenie novorodencov je všeobecne prijímané a podporované, pri starších deťoch, dokonca aj vo veku desať rokov, sa toto vnímanie môže zmeniť. Dojčenie sa vtedy často označuje ako „nevhodné“, „nepotrebné“, „vyčerpávajúce“ či „zbytočné“. Toto vnímanie je však v rozpore s mnohými vedeckými poznatkami a odporúčaniami svetových zdravotníckych organizácií.

Dojčenie ako biologická norma: Viac než len výživa

Dojčenie by sa malo vnímať ako biologická norma, nie len ako výhoda. Je to prirodzený spôsob, akým matka poskytuje dieťaťu nielen výživu, ale aj ochranu, imunitu a emocionálnu podporu. Rovnako ako je prirodzené mať dve ruky, je prirodzené aj dojčiť dieťa do veku, kedy sa samo odstaví. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčenie minimálne do dvoch rokov veku dieťaťa a ďalej podľa potrieb matky a dieťaťa. Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo „6 mesiacov“ a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o „začiatok“ dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.

Nutričná hodnota materského mlieka po prvom roku života: Tekuté zlato

Mnohí ľudia sa domnievajú, že materské mlieko po prvom roku života dieťaťa stráca svoju nutričnú hodnotu. Toto tvrdenie je však nesprávne. Materské mlieko si zachováva svoju výživovú hodnotu počas celej doby dojčenia. Dokonca, množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.

Podľa štúdie Mandela z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, „má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa.“ Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak, jeho kvalita sa ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase; frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí - dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka denne (Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001).

Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.

Imunologické benefity dlhodobého dojčenia: Štít proti chorobám

Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky, ktoré chránia dieťa pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení. Tieto látky sú obzvlášť významné po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne (Pozri štúdie: Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017.).

Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami:

Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462.
Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567.
Goldman AS. The immune system of human milk: antimicrobial, antiinflammatory and immunomodulating properties [review]. Pediatric Infect Dis J. 1993;12:664 -672.
Hanson LA. Breastfeeding provides passive and likely long-lasting active immunity Ann Allergy Asthma Immunol. 1999;82:478] [review]. A pôvodný článok vyšiel v Ann Allergy Asthma Immunol. 1998;81:523 -533.
Hanson LA. Human milk and host defence: immediate and long-term effects [review]. Acta Paediatr Suppl. 1999;88:42 -46.
Hanson LA, Silfverdal SA, Stromback L, Erling V, Zaman S, Olcen P, et al. The immunological role of breast feeding [review]. Pediatr Allergy Immunol. 2001;12(suppl 14):15 -19.
Hassiotou F et al. Maternal and infant infections stimulate a rapid leukocyte response in breastmilk. Clin Transl Immunology. 2013;2(4):e3.

Štúdia Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca uvádza, že materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.

Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia:

Duijts L et al. Prolonged and exclusive breastfeeding reduces the risk of infectious diseases in infancy. Pediatrics, 2010;126(1):e18-25.
Labbok, MH: Breastfeeding: Maintaining an Irreplacable Immunological Resource, Nat Rev Immunol, 2004.
Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection. BMJ.1990;300(6716):11-16.

WHO vo svojom dokumente z roku 2018 uvádza, že „Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím.“ Metaanalýza z roku 2015 Sankar et al. identifikovala 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). To znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiacoch života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené.

Oligosacharidy (HMO): Kľúč k zdravej črevnej mikroflóre a vývoju mozgu

Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok, ako napríklad oligosacharidy materského mlieka (HMO). Tieto HMO vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. V materskom mlieku sa nachádza viac ako 200 druhov HMO, čo z nich robí tretiu najviac zastúpenú zložku. HMO znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam, a tým redukujú riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku (Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. 2012 Sep; 22(9): 1147-1162; Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr. 2017;171(7):647-654.).

Jedinečné proteíny a kmeňové bunky: Budovanie tela a imunity

Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať (Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. 2003;77(6):1537S-1543S; Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr. 2014;99(3):718S-722S).

Okrem toho materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka, nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj o kmeňové bunky. Kmeňové bunky majú implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a premeniť sa na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rôznych orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie (Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778; Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. 2016 Dec;16(6):410-419; Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells. 2012 Oct; 30(10):2164-74.).

Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.

Vedkyňa vysvetľuje, prečo sa táto chemikália objavuje v materskom mlieku po celom svete

Dojčenie a prevencia chronických ochorení: Dlhodobý vplyv na zdravie

Dojčenie má dlhodobý pozitívny vplyv na zdravie dieťaťa, vrátane prevencie obezity, problémov s cholesterolom, krvným tlakom a cukrovkou 2. typu.

Ochrana pred obezitou: Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu je dôležitá pre prevenciu obezity (Dewey, KG, Nutrition, growth, and complementary feeding of the breastfed infant, Pediatr Clin North Am. 2001 Feb;48(1):87-104; Savino F et al. Breast milk hormones and their protective effect on obesity. Int J Pediatr Endocrinol. 2009;2009:327505). Metaanalýza zahŕňajúca viac ako 200 000 účastníkov potvrdila, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a čím dlhšie je dieťa dojčené, tým väčší je tento efekt (Yan J. The association between breastfeeding and childhood obesity: a meta-analysis. BMC Public Health. 2014 Dec 13;14:1267).
Vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu: Dojčenie má dlhodobý pozitívny vplyv na tieto zdravotné ukazovatele (Horta B et al. Long‐term consequences of breastfeeding on cholesterol, obesity, systolic blood pressure and type 2 diabetes: a systematic review and meta‐analysis. Acta Paediatr. 2015;104(467):30-37).

Dojčenie a ochrana pred infekciami: Dýchacie cesty a stredné ucho

Dojčenie poskytuje významnú ochranu aj pred bežnými detskými ochoreniami.

Ochrana pred zápalom stredného ucha: Dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha (Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics. 1993;91:867 -872).
Ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest: V situácii, keď sa staršie deti stretávajú častejšie so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa, predstavuje dojčenie mimoriadne dôležitý spôsob ochrany, obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest. Pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať (Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol. 1998;147:863 -870; Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medial Associates. BMJ. 1989;299:946 -949; Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237 -243; Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr. 1994;83:714 -718).

Dojčené deti a ich dlhodobý rozvoj: Vyššie IQ, vzdelanie a príjem

Pozoruhodná prospektívna štúdia Horta, ktorá so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledovala vplyv dojčenia na deti až do dospelosti a bola uverejnená v prestížnom časopise Lancet, priniesla fascinujúce zistenia. Dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie (Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015). Podobné výsledky mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba (Straub N et al. Economic impact of breast-feeding-associated improvements of childhood cognitive development, based on data from the ALSPAC. Br J Nutr. 2016:1-6.).

Psychologické benefity a prirodzené odstavenie: Vzťah a nezávislosť

Dojčenie nie je len o výžive, ale aj o budovaní silného puta medzi matkou a dieťaťom. Poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, istoty a pomáha mu regulovať emócie. V kontexte dlhodobého dojčenia je dôležité pochopiť, že dieťa sa na prsníku nedojčí len preto, že je hladné. Dojčenie sprostredkúva fyzický kontakt, posilňuje vzájomnú väzbu a satie, či už s príjmom mlieka alebo nasucho, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, a je mimoriadne dôležité pre správny vývoj ústnej dutiny a mozgu. Je prirodzené, že dieťa sa „pýta na prsník“ nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo. Dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť.

Odstavenie dieťatka by malo nastať samostatne, bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch. Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo.

Podpora dojčenia: Spoločenská zodpovednosť

Je dôležité, aby spoločnosť podporovala dojčiace matky a poskytovala im potrebné informácie a pomoc. Žiaľ, v mnohých krajinách sa dojčenie po roku veku dieťaťa nepovažuje za bežné a normálne. A keďže sa väčšina detí v tomto veku už dávno nedojčí, matkám, ale aj ich okoliu, chýbajú potrebné vzory. Bežná predstava je, že takéto veľké dieťa by sa už malo dojčiť len párkrát za deň a že už to preňho nie je potrebné. Realita je však presne opačná.

Podľa Nigel Rollinsa, jedného z vedcov pracujúcich na štúdii o význame dojčenia pre Lancet, „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. … Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. … Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. … Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“

Ak máte otázky alebo obavy týkajúce sa dojčenia, neváhajte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu alebo podpornú skupinu dojčiacich matiek.

tags: #kojenie #10 #rocnych #deti