Starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím a demenciou: Komplexný sprievodca
Mentálne postihnutie a demencia predstavujú vážne výzvy, ktoré ovplyvňujú životy jednotlivcov a ich rodín. Pochopenie povahy týchto stavov, ich rôznych stupňov a špecifík osobnosti postihnutých detí a dospelých je kľúčové pre poskytovanie adekvátnej starostlivosti a podpory. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na problematiku, od skorých štádií vývoja až po starostlivosť o seniorov s demenciou, pričom zdôrazňuje dôležitosť rodiny, správnej výchovy a dostupných podporných služieb.
Pochopenie mentálneho postihnutia: Stupne a charakteristiky
Mentálne postihnutie (MP) je definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností súvisiacich s celkovou úrovňou inteligencie, ako sú poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne zručnosti. Súčasne obmedzuje adaptívne správanie, teda schopnosť prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Najvýznamnejším socializačným a výchovným činiteľom pre deti s mentálnym postihom je nepochybne rodina, ktorá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia. Dieťa s mentálnym postihnutím sa v závislosti od stupňa mentálneho defektu viac či menej odlišuje od normálneho dieťaťa rovnakého veku.
Mentálna retardácia, čiže retardácia intelektového vývinu, je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu. Medzi mentálnou retardáciou a priemernou inteligenciou sa nachádza početná vrstva ľudí, ktorých ani v najhoršom prípade nemôžeme zaradiť do kategórie mentálne retardovaní, ale ani v najlepšom prípade nedosahujú priemernú mentálnu úroveň.
Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50)
V prípade ľahkej mentálnej retardácie, kde IQ dosahuje hodnoty od 69 do 50, je postihnutie menej zjavné, najmä v ranom detstve. Do troch rokov veku dieťaťa môže byť postihnutie ťažšie rozpoznateľné, môžu nastať len mierne problémy - zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, či problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba a v praktických zručnostiach, hoci vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší. IQ u dospelých zodpovedá mentálnemu veku 9 - 12 rokov. Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebné opakovať požiadavky, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie. Títo jedinci sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti. Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam.
Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35)
Stredná mentálna retardácia, s IQ v rozmedzí 49 až 35, sa prejavuje oneskorením intelektu už v prvých mesiacoch života. Dieťa sa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálni rovesníci. Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, alebo naopak spomalenosťou a ťarbavosťou. Stav vedie k problémom pri školskej výučbe. Mnoho dospelých je ale schopných pracovať a úspešne udržiavajú sociálne vzťahy. Nedostatky zakrývajú frázami, citátmi, veľakrát používanými v nevhodných súvislostiach. Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly. Retardácia psychického vývinu je často kombinovaná s epilepsiou, neurologickými, telesnými a ďalšími duševnými poruchami. Veľmi časté sú poruchy v podobe stereotypných pohybov, hry s fekáliami, sebapoškodzovania, afektov a agresie. Jedinec však býva často nestály, nespoločenský, útočný a má málo spoločenských zábran. Všeobecne úroveň ich schopnosti je výraznejšie znížená, sú neobratní, nie sú schopní naučiť sa čítať a písať, dokážu si však osvojiť hygienické návyky i bežné úkony starostlivosti o seba. Zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov.
Stupeň ťažkej mentálnej retardácie (IQ 34 - 20)
Ťažká mentálna retardácia, s IQ od 34 do 20, sa prejavuje obmedzením neuropsychického vývoja a zároveň aj významným oneskorením pohybu. Pohyby sú hrubé, nekoordinované. U niektorých detí bývajú automatické kývavé pohyby hlavy a trupu. Dieťa začína veľmi neskoro sedieť a chodiť, pohybovo ostáva neobratné. Naučí sa jesť a udržiavať čistotu, poznávať osoby zo svojho okolia. Reč sa vyvíja veľmi oneskorene a dospeje rovnako ako myslenie úrovne konkretizačnej. Slovník je chudobný, vyjadrovanie nanajvýš na úrovni jednoslovných viet. Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti. Reč sa nevytvára, ostávajú len hlasové prejavy pudové z afektívnych pohnútok. U tohto dieťaťa prevládajú funkcie pudové, afektívne a vegetatívne, jedinec nie je vychovávateľný, ani vzdelávateľný a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých, a to v rodine či v ústave. Chôdza i reč sa u nich prejavujú okolo 6. roku, prípadne aj neskôr, pritom však reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je ani dostatočne artikulovaná. V ťažších prípadoch sú schopní vydávať len neartikulované zvuky. Často nedokážu zachovávať ani telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho.
Príčiny a prejavy mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie môže siahať do prenatálneho obdobia. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola).
Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm).
Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. po úraze hlavy, zápale mozgu alebo otrave.
Príznaky vystupujú najzreteľnejšie v oblasti rozumovej ako obmedzenie, prerušenie alebo zastavenie vývoja. Navodzovanie podmienených reflexov je sťažené úmerne stupňu mentálnej poruchy. Zatiaľ čo zdravému dieťaťu stačí podmienený spoj (napr. uchopovacie reakcie na sluchový podnet) 1 až 2 krát navodiť, býva u slabomyseľných nutné navodzovať reakciu 100 až 300 krát. Ak slabomyseľné dieťa dobre počuje a dobre vidí, nedokáže dobre a správne počúvať ani pozorovať. Pozornosť, neúmyselná i úmyselná, je nedostatočne vyvinutá, zameriava sa najviac na pudové potreby, poprípade na životné situácie. Prevláda netlmené napodobňovanie.
Pamäť býva prevažne mechanická. Dieťa s mentálnym postihnutím si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, len po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda osvojené a hlavne nedokáže včas využiť získané vedomosti a zručnosti v praxi. Príčina pomalého a zlého osvojovania nových vedomostí a zručností je predovšetkým vo vlastnostiach nervových procesov. Mentálne postihnuté dieťa je v podstate schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie.
Reč sa vyvíja úmerne s vývojom rozumovým. Pri najťažších formách slabomyseľnosti sú zvukové prejavy len pudové a afektívne, u stredných foriem dospeje dieťa ku stupňu pomenovávania a označovania konkrétnych javov. U najľahšieho stupňa slabomyseľnosti reč dospeje k používaniu slov a pojmov, t.j. zvukov slovných či obsahových. Deti majú spomalené tempo zrakového vnímania, potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu. Často sa spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia. Oblasť hmatového vnímania je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Rozdiel medzi postihnutými a normálnymi žiakmi je najmä v časových charakteristikách, kde postihnutí potrebujú dlhší čas na prezentáciu podnetu, potrebný na jeho identifikáciu.
Mentálne postihnuté dieťa má zníženú schopnosť produkcie predstáv, trpí stratou originality. Vytvára si predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originalitu, stávajú sa podobnými. Predstavy môžeme charakterizovať ako „bezfarebné“.
Deti si oneskorene a obtiažne vytvárajú city. Dominujú city viažuce sa na uspokojenie biologických potrieb. Charakteristický je aj nedostatočný rozvoj vyšších citov (estetických, intelektuálnych, etických, sociálnych), slabá diferencovanosť citových prejavov, značná impulzívnosť citových reakcií a znížená schopnosť neprejaviť navonok aktuálny citový stav. U mentálne postihnutých sa len oneskorene a s veľkou námahou formujú vyššie city ako je svedomie, cit povinnosti, zodpovednosti, zvedavosti. Je to vyvolané tým, že tieto city si vyžadujú spájanie citu často s myslením.
U mentálne postihnutých jedincov do popredia vystupuje ovplyvniteľnosť, nekritické prijímanie pokynov a rád okolitých ľudí, absencia pokusov o overenie si, porovnanie týchto pokynov a rád s vlastnými záujmami a sklonmi. Mentálne postihnuté dieťa možno ľahko nahovoriť na to, aby ublížilo svojej mladšej sestričke, ktorú má veľmi rado, aby pokazilo nejakú vec, ktorá je doma potrebná.
Pozrite sa, čo dokážu deti so zdravotným postihnutím
Optimálna výchova a starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím
Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov. Pohyb a hra neslúži len na jeho rozptýlenie, ale plní dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky, ako pri prikazovaní pre dieťa bezvýznamnom. Hra malých detí neobsahuje účel. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti, po prípade sa zdokonaľovať vo svojich nedostatkoch. Význam hry vo vývoji každého jedinca je teda nepopierateľný. Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho. Hra nemá v živote dieťaťa náhradnú, zábavnú funkciu, ktorú bežne nadobúda v živote dospelého človeka. Dieťa sa nehrá preto, aby sa odreagovalo alebo pobavilo.
Včasná (skorá) starostlivosť o dieťa sa začína hneď prvý deň po narodení a je úzko spojená s rodinou dieťaťa. Základným činiteľom sú rodičia, ktorí majú právo na to, aby sa dobrovoľne rozhodli, či chcú využívať služby strediska pre včasnú starostlivosť. Predpokladom pre to je, aby o týchto strediskách vedeli. Aby sa profesionálna intervencia mohla rozvinúť čo najlepšie, je potrebné sa čo najlepšie zoznámiť s doterajším vývinom dieťaťa, jeho aktuálnym stavom a všetkými vývinovými odchýlkami. Okrem telesného, duševného a sociálneho aspektu sa musia odborníci zoznámiť aj s vnútrorodinnými vzťahmi, s výchovou dieťaťa, sociálno-kultúrnymi a ekonomickými vplyvmi. V popredí záujmu všetkých zainteresovaných odborníkov je dieťa a jeho rodina. Terapeuti sa musia prispôsobiť potrebám dieťaťa a nie opačne. Včasná lekárska diagnóza je prvou výpoveďou o chorobných prejavoch alebo o prejavoch postihnutia, ako aj o oneskorení vývinu alebo nápadných odlišnostiach vo vývine dieťaťa. Okrem toho je východiskom pre ďalšie diagnostické a terapeutické opatrenia. V rámci preventívnych prehliadok prípadne pravidelných kontrol sa zisťujú odchýlky od normy. V prvých mesiacoch a rokoch je to prevažne zdravotnícky personál, ktorý prichádza najčastejšie do kontaktu s dieťaťom s mentálnym postihnutím. Samotní zdravotníci sú závislí od pomoci a spolupráce so sociálnymi pracovníkmi a ďalšími odborníkmi ako sú lekári - nutricionisti alebo diétne sestry.
Demencia u seniorov: Pochopenie a starostlivosť
Demencia je strešný pojem, ktorý sa týka celej skupiny ochorení. Novší termín je neurokognitívna porucha. Demencia býva dôsledkom poškodenia mozgu, hlavne mozgovej kôry a neskôr aj ďalších mozgových štruktúr, neurodegeneratívneho ochorenia mozgu, ale aj následkom škodlivých procesov ako napríklad otrava organizmu, úraz hlavy, či dôsledok poškodenia cievneho zásobenia mozgu. Príčinou demencie môže byť až 60 rôznych ochorení. Niektoré sú liečiteľné, ale väčšina nie. Ide o progresívne degeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k hromadeniu chorých bielkovín v mozgu. Dôsledkom ochorenia je úbytok neurónov, zmena štruktúry mozgu a celková atrofia mozgu. Ide o ochorenie mozgu, ktoré sa postupom času zhoršuje, zhoršuje sa pamäť, negatívne ovplyvňuje správanie a komunikačné schopnosti človeka. Zvyčajne sa začína zábudlivosťou a končí úplnou odkázanosťou na druhých.
Prejavy Alzheimerovej choroby
Prejavy Alzheimerovej choroby sa vyvíjajú veľmi pomaly a nenápadne. Pacientovi sa zhoršuje krátkodobá pamäť, môže zabudnúť na rozhovor spred niekoľkých minút. Nevie, aký je deň, presný dátum, zabudne nakúpiť veci, ktoré potrebuje, zabúda užívať lieky. Tieto zmeny rodina často nesprávne pripisuje starnutiu, ale je potrebné vedieť, že pri Alzheimerovej chorobe sa postupne schopnosti zhoršujú. Postihnutý človek má ťažkosti s naučením sa nových vecí. Na začiatku teda zlyháva krátkodobá pamäť, časová a priestorová orientácia, prichádza zabúdanie bežných slov. V počiatočnej fáze dlhodobá pamäť nie je porušená. Na začiatku ochorenia môžu byť niektorí pacienti depresívni, pretože si uvedomujú svoje časté zlyhávania. Prvé štádium ochorenia trvá zvyčajne 2 až 3 roky.
Postupne choroba prechádza do druhého štádia, ktoré trvá najdlhšie v období trvania choroby. Môže to byť v priemere 6 až 10 rokov. Progresiou ochorenia sa stáva, že pacient zabúda pomenovávať a používať predmety dennej potreby - zubnú kefku, uterák, príbor, ceruzku. Môže zablúdiť a stratiť sa, zabudnúť, že nevypol plyn, nedostatočne rozumie tomu, o čom sa hovorí. Možno sledovať závažnejšie poruchy v reči a v schopnosti vyjadrovať sa. Pridružuje sa inkontinencia. Objavujú sa bludy a halucinácie, ktoré menia správanie blízkeho človeka.
V poslednom štádiu, ktoré trvá 1 až 3 roky, je apatický a spavý, ležiaci, nekomunikuje, alebo naopak neustále bezcieľne chodí. Alzheimerova choroba je smrteľným ochorením, môže postupovať rýchlejšie a vtedy trvá približne tri až štyri roky, u starších ľudí je priebeh pomalší a môže trvať až pätnásť rokov.
Starostlivosť doma o osobu s demenciou
Demencia u seniorov prichádza do života pozvoľna. Ako prvý príznak si postupne začnete všímať toho, že štandardná komunikácia začína byť obtiažna a pôvodné zariadenie domova môže byť pre človeka s demenciou nepraktické alebo dokonca nebezpečné. Starostlivosť doma o človeka s demenciou a zároveň komunikácia s ním nie je vôbec jednoduchá. Po diagnostikovanej chorobe Alzheimer prichádza otázka, ako sa starať o človeka s ochorením Alzheimer? K základnej definícii demencie patrí strata intelektu a s tým súvisí aj zmena správania. Domov je miesto, kde človek trpiaci demenciou trávi najviac času. Preto by mal byť čo najpraktickejšie a najbezpečnejšie zariadený. S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená. Úpravy môžu fungovať rôzne, v závislosti od stupňa stareckej demencie. Pokiaľ začnete upravovať zariadenie domácnosti v počiatočnom štádiu, je pravdepodobnejšie, že si pacient privykne a bude mu k prospechu. Skúšajte, čo funguje a sledujte, ako na zmeny pacient reaguje.
So zhoršujúcou sa orientáciou môže byť pre pacienta trpiaceho demenciou, čím ďalej tým viac náročnejšie nájsť správnu miestnosť alebo sa rozpamätať, čo je kde uložené. Používanie prístrojov je tiež náročnejšie a mnohokrát aj nebezpečné. Aby sa človek so stareckou demenciou cítil doma dobre, musí sa dobre orientovať. Znížte preto množstvo informácií, ktoré si musí pamätať a pomôžte mu tieto informácie nájsť na prvý pohľad. Uľahčíte orientáciu nielen ľuďom s Alzheimerovu chorobou, ale tiež každému seniorovi so senilnou demenciou. Pacienti s demenciou a tiež pacienti s Parkinsonom majú zníženú pohybovú schopnosť. Nebezpečné môžu byť preto voľne položené koberčeky, vyvýšené prahy, káble, šnúry či nízke stolčeky. Zvážte aj nebezpečenstvo presklených dverí a veľkých zrkadiel, ktoré vytvárajú ilúziu veľkého neznámeho priestoru. Mätúce môžu byť aj geometrické vzory na koberci, farebné a materiálové kontrasty medzi podlahou a kobercom alebo lesklá podlahová krytina, ktorá vytvára ilúziu klzkej podlahy. Predmety, ktoré senior používa, označte kontrastnou výraznou farbou, aby si ich všimol.
Pacienti s Alzheimerovou chorobou majú okrem poruchy krátkodobej pamäti, pozornosti, komunikácie a orientácie tiež ťažkosti s rozhodovaním. Plná skriňa oblečenia, kúpeľňa plná kozmetiky, krabice plné liekov a chladnička plná jedla na ne pôsobí veľmi zmätočne. Môže sa stať, že si vyberie oblečenie, ktoré je úplne neprimerané počasiu alebo si nevyberie žiadne z jedál nachádzajúce sa v chladničke. Rozhodovanie mu uľahčíte tým, že mu pripravíte a označíte oblečenie na von, oblečenie do bytu a vhodnú obuv. Z dôvodu bezpečnosti a správnej liečby rozdeľte lieky do dávkovača na lieky a nechajte ho na viditeľnom mieste.
Komunikácia a empatiu pri starostlivosti o seniorov
Pokiaľ ste v kontakte s osobou s Alzheimerovou chorobou, iste sa zamýšľate nad tým, ako sa správať ku chorému. Obtiažne vyjadrovanie a hľadanie tých správnych slov sú jedným z varovných príznakov hneď od začiatku demencie. Nesnažte sa za každú cenu pacienta nútiť, aby našiel a použil to správne. Pre chorého človeka je to veľmi stresujúce a zároveň tomu nerozumie: myslí si, že použil to správne slovo. Pokiaľ obsahu aj napriek tomu rozumiete, pokračujte naďalej v konverzácii. Aby pacient obsahu vašich viet lepšie rozumel, rozprávajte s ním pomaly, tvárou v tvár. Na začiatku konverzácie ho oslovte menom. Podľa toho poznáte, či vás počúva alebo nie. Používajte jednoduché vety, ktoré sa venujú jednej téme. Porozumenie obsahu slov podporíte vhodnými gestami a názornými pomôckami. Napríklad pri vysvetľovaní, kde nájde jedlo ukážte gesto jedenia. Emočná inteligencia zostáva často zachovaná. Pacient rozumie reči tela a nálade, a preto vycíti pokiaľ ste nervózny, vysmievate sa mu, ste nepríjemný či ironický.
Empatia vytvára dôveru. Dôvera vytvára istotu a istota dáva silu, sila obnovuje sebavedomie, sebavedomie znižuje stres. Validujúci zachytáva signály starého človeka a „oblieka“ ich do slov. Tým ho validuje a vracia mu jeho dôstojnosť. Snažte sa vo svojom príbuznom objaviť opäť vám blízku osobu, potvrdzujte ich pocity - je to pre teba ťažké, ako sa cítiš? Máš strach? Čoho sa bojíš? Aký pekný sveter. Ten človek vyzerá byť milý.
Pozrite sa, čo dokážu deti so zdravotným postihnutím
Výživa a aktivity pre seniorov s demenciou
Všeobecne je seniorská populácia ohrozená podvýživou a nedostatkom kalórií v jedle. Zloženie ich stravy je chudobné na bielkoviny, vitamíny a vlákninu, nedostatočný je aj príjem tekutín. U pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu to nie je inak. Starostlivosť o rodičov doma znamená tiež postarať sa o dostatok jedla. Uložte mu teda potraviny na viditeľné miesto a na chladničku nalepte obrázky jedla. Podobne, ako pripravujete lieky do liekových dávkovačov, pripravte do krabičiek aj jedlo. Krabičky označte popisom, aké je to jedlo, ako ho ohriať a kedy ho zjesť. Pokiaľ je chorý v počiatočnom štádiu, kedy je schopný si sám zájsť do obchodu nakúpiť si potraviny, pripravte mu vopred nákupný zoznam. Vyhnete sa tak situácii, kedy je zmätený a nevie, čo nakúpiť, prípadne nakúpi nepotrebné veci.
Primerané aktivity pre človeka v starostlivosti v domácom prostredí sú jednou z možností, ako ho povzbudiť a ukázať mu, že je stále užitočný. Zároveň si bude trénovať svoje vedomosti. Aj ľudia s Alzheimerovou chorobou sa radi zabávajú, ale mnohokrát im chýba vôľa niečo vykonávať. Na precvičovanie krátkodobej pamäti alebo schopnosti rozhodovania existujú tzv. pracovné zošity. Princíp uloženia vecí, kedy necháte na blízku súvisiace predmety, uplatníte aj pri domácich prácach. Napríklad štipce na prádlo a sušiak nechajte pri práčke, utierku na riad nechajte vedľa riadu a podobne.
Podporné služby a inštitúcie
Pri starostlivosti o seniora v domácom prostredí na to nie ste sami. V dnešnej dobe existuje niekoľko organizácií, kde môžete komunikovať s ľuďmi v podobnej situácii, načerpať inšpiráciu, motiváciu a právne rady. Starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou je mnohokrát veľmi vyčerpávajúca. Pokiaľ cítite, že časté návštevy sú už nad vaše sily, môžete požiadať o pomoc pri starostlivosti o seniora opatrovateľskú službu. Kontakt vám predá príslušný obecný úrad. Rozsah pomoci si môžete stanoviť podľa potrieb a finančných možností. Pracovníci opatrovateľskej služby môžu asistovať pri hygiene, denne priniesť teplé jedlo, pomôcť s upratovaním či obstarať nákupy.
Ešte viac asistencie pri bežných úkonoch môžu ponúknuť služby osobnej asistencie. Okrem pomoci pri hygiene, príprave jedla či pomoci s domácnosťou, podobne ako opatrovateľská služba, doprevádza seniora k lekárovi, na poštu alebo napríklad aj za kultúrou. Osobné asistentky sú vyškolené ku komunikácii s ľuďmi trpiacimi Alzheimerovou demenciou a môžu s nimi tráviť aj viac času. Fungujú hlavne ako spoločníci, ktorí seniora zabavia vhodnými aktivitami. Služba môže byť poskytovaná 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Pokiaľ je pacient v ambulantnej starostlivosti, lieči sa doma a chodí k lekárovi na kontroly. Niekedy ale potrebuje služby, ktoré by rád absolvoval z pohodlia domova. Odbornú ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú agentúry. Sú to zdravotné sestry, ktoré pomôžu pri aplikácii injekcií, prevezov chronických rán, aplikujú parenterálnu výživu, pomôžu s rehabilitáciou a podobne. Po indikácii praktickým lekárom alebo ošetrujúcim lekárom v nemocnici hradí starostlivosť zdravotná poisťovňa.
V poslednom štádiu demencie, kedy pacient potrebuje nepretržitú starostlivosť, si rodina kladie nepríjemnú, ale realistickú otázku: Kam umiestnim človeka s demenciou? Pre takéto situácie sú zriadené domovy seniorov so zvláštnym režimom pre pacientov s demenciou alebo dokonca domovy zamerané na starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou. Čakacia doba na umiestnenie môže byť dlhá, zvlášť pri umiestnení do štátnych zariadení.
Centrum MEMORY n.o. pripravilo sériu 10 edukačných inštruktážnych videí, ktoré pomôžu rodine správne a včas identifikovať prejavy demencie. "Naše videá jednoducho a prakticky informujú o problematike demencie. Vysvetľujú, aké mýty sa spájajú so zabúdaním, informujú o rizikových faktoroch vzniku demencie, diagnostike, liečbe a pomoci rodine," dodáva Mária Čundrlíková. Súčasťou projektu Alzheimer fórum pre rodinných opatrovateľov je rozsiahla celoslovenská kampaň. Z analýzy doteraz vyplnených dotazníkov vyplynulo, že najčastejšie sa o pacientov s demenciou starajú ženy vo veku 40 až 50 rokov, ktoré sú opatrovateľkami v 94% prípadov. Najčastejšie riešia v starostlivosti o pacienta jeho bezpečnosť, dezorientáciu, zabúdanie, agresivitu, úteky z domu, problémy s komunikáciou, nespoznávanie najbližšej rodiny, ktoré je psychicky náročné pre všetkých. Okrem problémov s pacientom často sami bojujú s vlastnou vyčerpanosťou, bezmocnosťou, vyhorenim, nepochopením rodiny a okolia. Odborníci inštruktážnych videí uskutočnia bezplatné vzdelávacie podujatia pre rodinných opatrovateľov v mestách Košice (18.3.2019), Rožňava (19. 3. 2019), Banská Bystrica (20. 3. 2019) a Bratislava (22. 3. 2019).
tags: #mam #dementne #dieta #kde #s #nim