Nemanželské deti na Slovensku: Práva, povinnosti a právne aspekty

Život prináša rôzne situácie a nie vždy je všetko ideálne. Príkladom môže byť príbeh matky takmer dvojročného chlapčeka, ktorá sa ocitla v ťažkej životnej situácii. Po rozchode s otcom dieťaťa, ktorý je cudzincom žijúcim v Českej republike, trpí úzkosťami. Rodičia, ktorí jej boli oporou, teraz sami bojujú s rakovinou. Táto situácia poukazuje na dôležitosť komplexného pohľadu na starostlivosť o dieťa a povinnosti s tým spojené, najmä v kontexte neúplnej rodiny. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch spojených s nemanželskými deťmi na Slovensku, vrátane výživného, dedičstva, určenia otcovstva a ďalších relevantných otázok. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od laikov až po odborníkov.

Určenie otcovstva a vyživovacia povinnosť

Ak si muž nie je istý, či je otcom dieťaťa, no dobrovoľne sa k nemu priznal pred matrikou, môže neskôr vzniknúť situácia, kedy bude chcieť otcovstvo zaprieť. Podľa zákona, ak už uplynula trojročná lehota na zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo zaprieť už len samotné dieťa. Súd v takomto prípade rozhoduje o prípustnosti návrhu na zapretie otcovstva, pričom koná v záujme dieťaťa a ak rodičom už uplynula lehota na zapretie otcovstva, súd zapretie otcovstva povolí len vtedy, ak je to v záujme dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do obdobia, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon nestanovuje žiadnu presnú vekovú hranicu na zánik vyživovacej povinnosti. Aj po dovŕšení 18. roku života dieťaťa nemusí podať na súd nový návrh na určenie výživného, ak už bolo výživné určené súdnym rozhodnutím pred nadobudnutím plnoletosti. Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov.

Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Už v čase keď si manžel neplnil vyživovaciu povinnosť ste mala možnosť podať návrh v zmysle ust. § 65: Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Trestné právo zohráva dôležitú úlohu pri ochrane najvýznamnejších spoločenských vzťahov, vrátane tých, ktoré sa týkajú výživy. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona chráni vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú priamo zo zákona.

Určenie výšky výživného

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Minimálne výživné je stanovené zákonom a jeho výška je 30 % zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ako bolo judikované aj v R 97/1967, zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku vykonateľné doručením.

Podľa ust. § 77 zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia klauzuly možnosti spätného priznania výživného len v prípadoch ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa bolo, zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne od začatia konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. "Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere a či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ak je otec dieťaťa cudzincom, aj keď s deťmi žijete od roku 2016 na území SR, tak právomoc bude mať slovenský súd.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole.

DIY potrava pre Pagekóny Riasnaté – Priprav si doma výživné a lacné krmivo! - #04 [SK/CZ]

Dohoda o výkone rodičovských práv a povinností

Ak je určené otcovstvo a rodičia sa dohodli na konkrétnej výške výživného, je dôležité, aby túto dohodu schválil súd rozsudkom. Iba tak je možné výživné vymáhať súdnou cestou, napríklad exekúciou, v prípade, že otec dieťaťa neplní svoju povinnosť.

Dohoda o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú vám odporúčajú zo sociálnej kurately, je výhodná v tom smere, že ak je určené otcovstvo a s otcom mal. dieťaťa ste sa dohodli na konkrétnej výške výživného, na to, aby ste mohli toto výživné vymáhať súdnou cestou je potrebné, aby dohodu schválil súd rozsudkom. Inak na jej podklade nemôžete viesť exekúciu v prípade, že otec mal.

Odporúčame spísať dohodu medzi rodičmi o zverení maloletého dieťaťa Vašej dcére, s dohodou o pravidlách styku s maloletým dieťaťom a výške výživného. Predmetnú dohodu je treba dať na schválenie na príslušný okresný súd miesta trvalého pobytu dieťaťa.

Práva a povinnosti osamelého rodiča

Pojem "slobodná mama" sa v právnych predpisoch označuje ako "osamelý rodič". Osamelá matka má nárok na materské až do uplynutia 37. týždňa od vzniku nároku, čo je o tri týždne dlhšie ako u matky, ktorá osamelá nie je.

Nárok na materské vzniká osamelej mamičke rovnako ako aj vydatej. Obe majú voči Sociálnej poisťovni povinnosti a nezáleží na tom, aký osobný status majú. Z pohľadu Sociálnej poisťovne, resp. Občianskeho zákonníka, je rozdiel, keď žena žije v spoločnej domácnosti s partnerom alebo niekým iným, kto ju i dieťa môže vyživovať.

Podmienky pre dlhšie materské (37 týždňov) má osamelá mama, ktorá je:

Slobodná bez partnera
Ovdovená
Rozvedená
Osamelá z iných vážnych dôvodov

Osamelosť sa preukazuje predložením relevantných dokladov (rozhodnutie súdu o rozvode, úmrtný list manžela, čestné vyhlásenie o osamelosti a pod.).

Priezvisko dieťaťa osamelého rodiča

Pre ženu, ktorá je osamelá a žije iba s dieťaťom, býva voľba priezviska dieťaťa jasná. Ak sa expartneri nedohodli inak, dostane ho po svojej mame. Ak je žena nevydatá, priezvisko dieťaťa môže určiť dvomi spôsobmi:

Pred narodením dieťaťa - len na matričnom úrade
Po jeho narodení na matričnom úrade alebo súde

Ak sa rodičia rozhodnú určiť otcovstvo pred narodením dieťaťa, na matrike spoločne prejavia svoj súhlas a potvrdia priezvisko, ktorého z nich bude dieťa po narodení používať. Po narodení dieťaťa obaja rodičia prídu na matričný úrad, predložia občianske preukazy a prejavia svoj súhlas s právnym úkonom určenia otcovstva, dohodnú sa na mene a priezvisku dieťaťa. V prípade nezhody rozhodne súd.

Dedenie nemanželského dieťaťa a vydedenie

Na dedenie sú povolané všetky deti poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo manželstva. Deti, či manželské alebo nemanželské, dedia rovnako. Môžete sa ale v dedičskom konaní dohodnúť na takom usporiadaní, že sa s tým dieťaťom (zastúpeným rodičom) dohodnete, že komu pripadne majetok.

Nemanželské dieťa má rovnaké postavenie v dedičskom konaní ako deti z aktuálneho manželstva. Tieto deti majú nárok iba na majetok, ktorý bude predmetom dedičstva v dedičskom konaní. Tzn. že nárok budú mať na majetok, ktorý je vo Vašom výlučnom vlastníctve a prípadne majetok, ktorý Vám bude patriť z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní (BSM v tomto prípade zaniká Vašou smrťou). Ak má Vaša súčasná manželka majetok (dom) vo svojom výlučnom vlastníctve (nadobudla ho pred uzavretím manželstva a Vy na LV nie ste vedený ako vlastník), tento majetok nebude patriť do dedičského konania, a preto nebude môcť Vaše nemanželské dieťa nadobudnúť k tomuto majetku žiadny podiel.

Vydedenie potomka

Vydedenie potomka je možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde. Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval.

Vydedenie potomka je podľa § 469a Občianskeho zákonníka možné len zo zákonom presne stanovených dôvodov, napríklad ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, neprejavuje o neho opravdivý záujem, vedie trvalo neusporiadaný život alebo bol odsúdený za úmyselný trestný čin. Vydedenie musí byť urobené písomne a musí jasne uvádzať dôvod. Ak dôvod nie je dostatočne konkrétny alebo nie je pravdivý, vydedený potomok môže vydedenie napadnúť na súde. Súd potom skúma, či dôvod na vydedenie skutočne existoval. V praxi sa často stáva, že vydedenie je napadnuté a nie vždy je úspešné, ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky.

Ak chcete vydediť svojho potomka musí nastať jedna zo zákonom predvídaných skutočností. Vydedenie musí spĺňať rovnaké formálne náležitosti ako závet. Tzn. vydedenie musíte napísať vlastnou rukou (prípadne inak, avšak pred svedkami alebo formou notárskej zápisnice), musí byť uvedený deň, mesiac a rok podpísania a tiež musíte uviesť presný dôvod vydedenia (t.j.

Dedenie a majetok manželov nadobudnutý pred manželstvom

Majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva patrí do osobného majetku jednotlivca a nie je súčasťou spoločného majetku manželov. Ak ste polovicu domu nadobudli pred manželstvom, táto polovica zostáva Vašim osobným majetkom aj po svadbe. Ak by ste túto nehnuteľnosť prerábali počas manželstva zo spoločných peňazí, tak by mohol žiadať náhradu za tú investíciu do nehnuteľnosti.

Nehnuteľnosti nadobudnuté pred manželstvom nespadajú do spoločného majetku manželov (BSM). To znamená, že ak ste nehnuteľnosť nadobudli pred uzavretím manželstva, tá zostáva vo vašom výlučnom vlastníctve aj počas manželstva a aj po jeho ukončení - v prípade rozvodu. Aj ak by ste sa rozhodli nehnuteľnosť predať, váš manžel nemá nárok na žiadnu časť výplaty alebo zisku, ktorý by ste z jej predaja získali.

Vlastník môže za svojho života disponovať so svojím majetkom podľa svojho uváženia, a teda aj previesť na inú osobu svoj majetok bez ohľadu na názor svojich prípadných dedičov. Platí však ust. § 484 Obč. zákonníka: "Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Darovacia zmluva je alternatívou, ktorá umožňuje previesť majetok na syna už počas života. Ak by ste darovali majetok synovi, tento majetok už nebude predmetom dedičského konania. Avšak, ak by nebola dcéra vydedená a domáhala sa svojho práva na povinný podiel, mohla by žiadať započítanie daru na dedičský podiel Vášho syna ako potomka poručiteľa (tzv. kolácia darov podľa § 484 Občianskeho zákonníka).

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov - živnostníkov, ktorí majú vlastné deti alebo sa o ne starajú.

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr. z prenájmu.

Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.

Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.

Uplatnenie daňového bonusu

Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. marca. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa.

V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu.

Prílohy k daňovému priznaniu

Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa nie je potrebné predkladať v prípade, ak dieťa študuje na škole na Slovensku).

Dedičské konanie

Dedičia

Dedičom je osoba, ktorú zosnulý (poručiteľ) určí v závete. Ak poručiteľ nezanechal závet, dedia osoby určené v zákone. Zákon rozdeľuje okruh dedičov do štyroch skupín:

skupina: Deti a manžel poručiteľa.
skupina: Manžel, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
skupina: Súrodenci poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
skupina: Prarodičia poručiteľa alebo ich deti.

Pri dedení zákon nerozlišuje manželské a nemanželské deti. Každé dieťa má právo na rovnaký podiel z dedičstva po svojom rodičovi. Maloletým deťom patrí vždy ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým deťom najmenej polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ by tomu odporoval závet poručiteľa, je v tejto časti neplatný.

V prípade, ak existuje nemanželské dieťa, ktoré nemá otca zapísaného v rodnom liste, jeho právne postavenie ako dediča nie je automaticky jasné a notár ho nemusí sám identifikovať. Ak však o tomto dieťati viete vy, odporúčam, aby ste túto skutočnosť oznámili notárovi. Ten následne môže iniciovať ďalšie kroky, ako je dokazovanie otcovstva cez súdne rozhodnutie o určení otcovstva, čím sa právne vyjasní postavenie tohto dieťaťa v dedičskom konaní.

Ak váš brat zomrie, jeho majetok vrátane podielu na nehnuteľnosti, ktorú vám matka darovala, prejde do dedičského konania. Podľa slovenského dedičského práva má nemanželské dieťa rovnaké dedičské práva ako dieťa narodené v manželstve. To znamená, že nemanželský syn vášho brata je oprávnený dediť jeho majetok. V prípade, ak nezanechá závet, dedičstvo po ňom prechádza na jeho dedičov zo zákona. Prvá dedičská skupina zahŕňa jeho deti a manžela či manželku, ak však nie je zosobášený, jeho podiel zdedia výhradne jeho deti, pričom každý dedí rovnakým dielom. Tým pádom, ak má váš brat jedno nemanželské dieťa, toto dieťa by dedilo celý jeho podiel na nehnuteľnosti, čo znamená, že sa stane spoluvlastníkom vašej spoločnej nehnuteľnosti spolu s vami v rovnakom pomere, ktorý váš brat vlastnil.

Závet

Ak bol zriadený závet, majetok sa dedí podľa poslednej vôle poručiteľa. V prípade, ak poručiteľ nezanechal závet, dedičia dedia v zmysle zákona, spravidla každý rovným dielom. Existujú však výnimky, napr. v druhej dedičskej skupine (manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti) dedí manžel najmenej polovicu dedičstva. Nezosobášený druh (družka) nededí zo zákona vôbec, ak zosnulý druh (družka) mal deti.

Závet možno napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme (napr. napísať na počítači) alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Vlastnoručný závet musí byť napísaný a aj podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou, musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Poslednú vôľu však odporúčame spísať u notára do notárskej zápisnice. Je to najbezpečnejší spôsob nielen z hľadiska jeho vyhotovenia odborníkom - notárom, ale aj z dôvodu uloženia závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, kde nemôže dôjsť k jeho strate alebo falšovaniu.

Priebeh dedičského konania

Dedičské konanie prejednáva notár, ktorého na základe náhodného výberu poveril súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Ak v priebehu dedičského konania na notárskom úrade dôjde ku sporu, napr. o tom, kto je dedičom, takýto spor už prejednáva samotný súd.

Dĺžka dedičského konania závisí výhradne od skutkového stavu. Ak účastníci dedičského konania spolupracujú s notárom a konanie prebieha bez závažnejších komplikácií, môže trvať do 6 mesiacov. Ak sa v dedičskom konaní vyskytnú problematické momenty, napríklad spor o to, kto je dedičom, môže konanie trvať aj niekoľko rokov.

Na dedičskom pojednávaní pred notárom sa dedičia môžu odchýliť od výšky ich dedičských podielov a uzatvoriť dohodu, ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelia. Túto dohodu následne schváli notár uznesením.

Dedič môže dedičstvo odmietnuť ústnym alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva možno urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol dedič súdom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia.

Dedičské konanie sa končí vydaním uznesenia o dedičstve, v ktorom notár potvrdí nadobudnutie dedičstva jednému či viacerým dedičom, prípadne schváli dohodu dedičov. V prípade, ak je súčasťou dedičstva aj nehnuteľnosť, notár zasiela uznesenie o dedičstve príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru, ktorý zapíše výsledok dedičského konania do katastra nehnuteľností.

Dane a dedičstvo

Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a rozvedenými manželmi

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, tak dôsledkom je stav, keď manželia majú rozdielnu životnú úroveň. Ide napríklad o prípady, keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižuje jeho životná úroveň. Ďalším príkladom je, keď manželia majú rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť na ich spravodlivom rozdelení tak, aby mali rovnakú životnú úroveň. Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela. Súd určuje výšku výživného na manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Nejde však o dosiahnutie mechanickej - matematickej rovnosti medzi manželmi. Ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželov. Súd tak posudzuje nielen majetkové pomery, ale aj napr.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť najskôr po rozvode manželstva, keďže ide o vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi. Účelom prípadnej výživy po rozvode však v žiadnom prípade nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov. Účelom je len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Výška tohto príspevku tak bude vždy obmedzená jej primeranosťou, čo znamená, že výživné bude slúžiť na pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov na domácnosť o osobu. Výživné tak nemá slúžiť na udržovanie životnej úrovne tohto rozvedeného manžela. Na výšku výživného majú vplyv aj dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené. Základnou zákonnou podmienkou priznania tohto nároku je, že rozvedený manžel, ktorý o príspevok žiada, nie je schopný sa sám živiť a teda je výživou odkázaný na rozvedeného manžela. Pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť súd posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, t.j. či je schopný pracovať, nestačí len skutočnosť, že je napr. nezamestnaný. Rozvedený manžel sa môže domáhať na súde určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, ak spĺňa uvedené zákonné podmienky. Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.

V prípade oboch vyššie uvedených vyživovacích povinností súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania na súde. Nie je možné riešiť tieto dva nároky v jednom súdnom konaní, pretože ide o samostatné nároky. Ešte predtým, ako podáte návrh na súd, odporúčame sa pokúsiť s manželom, resp. rozvedeným manželom, dohodnúť na výške výživného a jeho splatnosti. Dohodou môžete predísť zvýšeným výdavkom v súvislosti s vymáhaním tohto nároku ako aj časovým prieťahom. V takomto prípade odporúčame, aby dohoda mala písomnú formu. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko manžel, resp. rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje. Osobné údaje navrhovateľa - manžela, resp. rozvedeného manžela, ktorý sa nároku domáha s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné úd…

Nemanželské dieťa a spoločný majetok v kontexte rozvodu

Dlhé roky žili v spoločnej domácnosti ako manželia. Všetko sa zmenilo, a aktuálne sa schyľuje k rozvodu. Čitateľka HN Poradne však rieši otázku: na aký podiel zo spoločného majetku má nárok manželov nemanželský maloletý syn.

Zákon hovorí jasne - deti sú rovnoprávne. Avšak platí to pri dedení majetku, nie je pri jeho rozdelení v rámci rozvodu. „Nie som si istý, či máte na mysli podiel pri dedení, no dovoľujem si uviesť, že v zmysle nášho občianskeho práva platí, že deti sú pri dedení rovnoprávne. Rovnaké postavenie má pri dedení teda dieťa manželské, aj nemanželské. Závisí tiež od toho, či poručiteľ zanechá alebo nezanechá závet.

„Vyporiadanie spoločného majetku po zániku manželstva sa uskutočňuje medzi manželmi, a nie aj medzi deťmi a manželmi. Majetok nadobudnutý počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) sa tak vyporiada podľa zásad v Občianskom zákonníku. Ak k dohode manželov nedôjde, možno podať na súd návrh na vyporiadanie spoločného spoluvlastníctva. „Súd pri vyporiadaní prihliada aj na záujmy maloletých detí a mieru pričinenia o nadobudnutie spoločného majetku. Avšak vy k jeho nemanželskému synovi nemáte žiaden právny vzťah, a teda nie ste ho povinná ani vyživovať či inak zabezpečovať. Nemanželského syna je povinný vyživovať a zabezpečiť ho váš manžel a matka tohto dieťaťa,“ tvrdí advokát.

Zmeny vnímania nemanželských detí v spoločnosti

Keď sa kedysi povedalo mimomanželské dieťa, znamenalo to veľkú pohromu. Babky sa pomaly prežehnávali a žena, ktorá priviedla na svet mimomanželské dieťa bola doživotne odsúdená na nepriazeň zo strany všetkých, ktorý ju poznali. Žiadna zábava to rozhodne nebola. Našťastie (či naopak?), časy sa menia a dnes pojem mimomanželské dieťa nepredstavuje žiadnu tragédiu, navyše sa ich rodí čoraz viac. Prečo? Čo sa zmenilo?

Najskôr svadba, až potom dieťa

Kedysi nebolo možné, aby pár spolu existoval a intímne fungoval, ak neboli svoji alebo sa k tomuto cieľu aspoň neblížili. Nebolo mysliteľné, aby počali dieťa v čase, keď ešte neboli manželmi a ak sa tak stalo, veľmi rýchlo začali prípravy na svadbu. Akosi automaticky - dieťa a svadba spolu súviseli.

Dnes máme na sobáš iný pohľad. Pribúda párov, ktoré žijú ako sa kedysi hovorili „na divoko“. Načo svadbu, ak sa obaja majú radi, spolu prežívajú pekné chvíle. Veď žiť v jednej domácnosti môžu aj bez svadby, nie? Navyše výrazne stúpol počet rozvodov, a tak sa vôbec netreba čudovať tomu, že mladých párom sa do manželstva veľmi nechce.

Partnerstvo nie je horšie ako manželstvo

Inštitút manželstva stráca na význame, ktorý mal pôvodne. I keď nie sme s partnerom manželmi, i tak môžeme vychovávať spoločné dieťa, a vôbec na tom nemusí byť nič horšie ako v prípade manželstva. Veď koľko je manželov, ktorí sa o dieťa nestarajú, zanedbávajú ho - z jednej alebo druhej strany, koľko je ľudí, žijúcich v manželstve, ktorí spolunažívajú horšie ako partneri bez papierov, neraz v hádkach, kriku, nepochopení.

Voľnejší, ale zodpovednejší

Spolužitie bez sobáša sa stáva v celom vyspelom svete uznávanejšou a častejšou formou spolunažívania partnerov. Má to hneď niekoľko výhod. Samotný sobáš dnes privádza mladých ľudí do stresu, pretože všade naokolo vidíme ako sa vzťahy rozpadajú, nefungujú a aké sú problémy pri rozvodoch. Preto je logicky jednoduchšou cestou žiť spolu ako manželia, ale bez papiera. Navyše je to aj psychicky prijateľnejšie, necítime sa byť pod tlakom, pretože stále máme väčšiu mieru voľnosti a môžeme sa samy rozhodnúť bez peripetií čo a ako ďalej. S väčšou voľnosťou súvisí aj väčšia zodpovednosť, i keby sa to tak spočiatku nemuselo vôbec javiť. Viac sa snažíme o partnera neprísť, ukazovať mu, že má o čo stáť a podobne. Po sobáši si mnohí začneme byť partnerom istí - už sme si ho ulovili, a tak pomaly, ale isto poľavujeme.

Sobáš dvoch rodín

Mnohí mladí tento druh spolužitia uprednostňujú aj preto, že odmietajú angažovanosť do rodiny toho druhého. Jednoducho chcú byť s partnerom a nemať záväzky ešte aj voči jeho rodine, pretože manželstvo je do istej miery aj záležitosťou rodiny oboch partnerov. Ide o spojenie dvoch rodín a rodov, čo nemusí byť vždy dobre prijímané. Navyše svadba nie je ani lacnou záležitosťou. Načo to teda zbytočne komplikovať?

Zdravá rodina - aj bez manželstva

Na druhej strane odborníci tvrdia, že rastúci trend spolužitia bez papierov podporuje zdravú myšlienku úplnej rodiny. Partneri, ktorí spolu ešte nežijú a čakajú dieťa sa zväčša rozhodnú pre spoločné bývanie pod jednou strechou, a to je základom rodinného života, podobne ako aj vzájomná láska a harmónia.

JUDr. Patrik Ficek je advokát so špecializáciou na rodinné právo, dedičské právo a nehnuteľnosti. Má rozsiahle skúsenosti s rozvodovými konaniami, vyporiadaním BSM, dedičskými konaniami, vrátane sporov medzi dedičmi a napadnutia dedičstva. Je autorom mnohých odborných článkov a právnych rád publikovaných v médiách ako Forbes, Hospodárske noviny a Trend. Pod jeho vedením patrí Ficek&Partners medzi rešpektované advokátske kancelárie na Slovensku.

tags: #manzel #ma #nemanzelske #dieta