Marilyn Monroe: Ikona, Mýtus a Žena za Hviezdnym Leskom
Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortensonová, sa narodila 1. júna 1926 v Los Angeles, v skromných pomeroch, ktoré by len málokto spojil s neskorším celosvetovým fenoménom. Jej životný príbeh je fascinujúcou mozaikou plnou vzostupov a pádov, slávy a osamelosti, ktorý dodnes priťahuje pozornosť a vyvoláva nekonečné diskusie. Bola nielen oslnivou hviezdou filmového plátna a sexsymbolom 50. rokov 20. storočia, ale predovšetkým ženou, ktorej život bol poznačený hlbokými osobnými tragédiami a neľahkým hľadaním vlastnej identity.
Od Normy Jean k Marilyn: Zrod Ikony
Marilyn Monroe, vtedy ešte Norma Jean Bakerová, sa narodila ako Norma Jeane Mortensonová v Los Angeles. Bola tretím dieťaťom Gladys Pearl Bakerovej a Charlesa Stanleyho Gifforda. Gladys, dcéra chudobných prisťahovalcov, prešla zložitým osobným životom, vrátane dvoch manželstiev a dvoch detí z prvého zväzku, Berniece a Roberta. Norma Jean až do svojich dvanástich rokov netušila o existencii svojej staršej sestry. Matka Norma Jean, Gladys, pracovala ako strihačka filmových negatívov a po druhom rozvode s Edwardom Mortensenom, ktorý ju opustil krátko po jej tehotenstve s Normou Jean, sa snažila zabezpečiť rodinu. Biologický otec Marilyn Monroe je oficiálne neznámy, no životopisci sa prikláňajú k verzii, že ním mohol byť Charles Stanley Gifford, s ktorým mala Gladys pomer.
Ranné detstvo Normy Jean bolo relatívne stabilné, žila s náhradnými rodičmi, Albertom a Idou Bolendrovcami, na vidieku v kalifornskom Hawthorne. Výchova bola založená na evanjelikálnych princípoch. Počas víkendov ju matka navštevovala, brávala ju do kina a na výlety. V lete 1933, keď sa Gladys cítila finančne stabilnejšia, si vzala Normu Jean k sebe do malého domčeka v Hollywoode. Toto obdobie však netrvalo dlho. V januári 1934 sa u Gladys prejavili vážne mentálne poruchy, diagnostikované ako paranoidná schizofrénia. Zákonnou zástupkyňou Normy Jean a správkyňou matkiných záležitostí sa stala Grace McKee Goddardová.
Nasledovalo obdobie častých zmien pestúnskych rodín a škôl. Počas šestnástich mesiacov u rodiny Atkinsonovcov bola Norma Jean vo veku osem rokov sexuálne zneužívaná Georgeom Atkinsononom. O tomto traumatickom zážitku sa zmienila neskôr životopiscom. Spisovateľka Lois Bannerová považuje toto zneužívanie za hlavnú príčinu herečkiných neskorších psychických problémov, pričom zdôrazňuje tabuizáciu tejto témy vtedajšej spoločnosti. Iní životopisci, ako Donald Spoto, spomínajú aj možné zneužitie manželom Grace McKee Goddardovej, Erwinom Goddardom, či jej bratrancom. V tomto období sa u Normy Jean vyvinula aj zajakavosť.
V roku 1936 sa Grace McKee Goddardová stala jej zákonnou zástupkyňou a v lete 1937 si ju vzala zo sirotinca. Po krátkom pobyte u Goddardovcov a následných pobytoch u príbuzných a priateľov Graceovej, sa Monroe od septembra 1938 natrvalo usadila u Graceinej tety Any Atchinsonovej Lowerovej v Sawtelle. Počas pobytu u Lowerovej navštevovala Emerson Junior High School, kde bola priemernou žiačkou s nadaním na písanie. V rokoch 1940 - 1941 sa Marilyn presťahovala späť ku Goddardovcom, keďže sa zhoršil zdravotný stav Any Lowerovej.
Keď sa Goddardovci v roku 1942 presťahovali za prácou do Západnej Virgínie, kalifornské zákony bránili ich odchodu s Monroe. Aby sa vyhla návratu do sirotinca, tesne po svojich 16. narodeninách, 9. júla 1942, sa vydala za 21-ročného Jamesa "Jima" Doughertyho. Štúdium na strednej škole ukončila a stala sa ženou v domácnosti. Toto manželstvo síce nebolo tragické, ale neprinášalo jej šťastie; s manželom si nemali čo povedať.
Od Modelky k Filmovej Hviezde: Hollywoodska Cesta
V apríli 1944 narukoval Jim Dougherty k námorníctvu a Monroe sa s jeho rodičmi presťahovala do Van Nuys, kde začala pracovať v leteckej továrni Radioplane Company. Koncom roka 1944 ju objavil armádny fotograf David Conover, ktorý pracoval pre First Motion Picture Unit, spoločnosť zameranú na propagandistické materiály pre americkú armádu. Conover ju odfotografoval v pracovnej kombinéze a ponúkol jej spoluprácu. Tento moment odštartoval jej kariéru modelky.
Ako modelka, niekedy používajúc pseudonym Jean Norman, si Norma Jeane nechala žehliť svoje tmavé kučeravé vlasy a prefarbovala si ich na blond. Jej zaoblená postava bola ideálna pre pin-up fotografie a obrázky v časopisoch pre mužov. Majiteľka Blue Book Model Agency, Emmeline Snivelová, ju opisovala ako jednu z najambicióznejších modeliek. V júni 1946 jej Snivelová pomohla získať zmluvu s kastingovou agentúrou.
Po neúspešných rokovaniach s Paramount Pictures absolvovala kamerové skúšky pre 20th Century-Fox, ktoré jej vybavil riaditeľ štúdia Ben Lyon. Hoci šéf štúdia Darryl F. Zanuck nebol výsledkom nadšený, aby ju predišlo konkurenčné štúdio RKO Pictures, podpísalo s Marilyn štandardnú šesťmesačnú zmluvu. Howard Hughes, vlastník RKO, prejavil o ňu záujem po tom, ako ju uvidel na titulke časopisu. Jej kontrakt začal v auguste 1946 a Lyon jej spolu s ňou vybral umelecké meno „Marilyn Monroe“.
Počas prvých mesiacov od podpisu zmluvy bola Marilyn bez filmových ponúk a venovala sa štúdiu herectva, tanca a spevu. Dúfala, že sa o filmovaní dozvie viac a získa pozornosť trávením času pri nakrúcaní v štúdiách. Zmluvu jej obnovili vo februári 1947 a dostala svoje prvé dve malé úlohy vo filmoch Dangerous Years (1947) a Scudda Hoo! Scudda Hay! (1948). Štúdio ju tiež zapísalo do Actors' Laboratory Theatre. V októbri 1947 krátko hrala postavu femme fatale v divadelnej hre v Bliss-Hayden Theater. Stále na seba upozorňovala v kanceláriách filmových producentov, priatelila sa s bulvárnym novinárom Sidneyom Skolským a robila spoločnosť vplyvným mužom, ktorí by jej mohli pomôcť v kariére. Bola tiež priateľkou a neskôr milenkou producenta Josepha M. Schencka.
V Columbia Pictures ju pozdvihli na úroveň herečky ako Rita Hayworth. Nechala si narásť dlhšie vlasy a prefarbila si ich na platinovú blond. Začala sa jej venovať herečka Natasha Lytess ako mentorka až do roku 1955. Jediný film, ktorý s ňou vtedy v Columbia Pictures nakrútila, bol nízkorozpočtový muzikál Ladies of the Chorus (1948), kde hrala svoju prvú hlavnú postavu zboristky. V septembri 1948 jej zmluvu neobnovili.
Po odchode z Columbie sa Monroe stala chránenkyňou Johnnyho Hydea, viceprezidenta agentúry William Morris Agency. V roku 1950 hrala drobné úlohy vo filmoch ako Love Happy, A Ticket to Tomahawk, Right Cross a The Fireball. Nová zmluva so spoločnosťou Fox priniesla väčšiu publicitu. V marci 1951 moderovala 23. ročník udeľovania Oscarov a v septembri sa Collier's stal prvým obrázkovým časopisom, ktorý jej venoval profil. V tom istom roku hrala vedľajšie postavy v štyroch nízkorozpočtových filmoch: Home Town Story, As Young as You Feel, Love Nest a Let's Make It Legal. Kritika ju hodnotila priaznivo, Bosley Crowther z The New York Times ju vo filme As Young As You Feel označil za „úžasnú“. Jej popularita rástla, týždenne dostávala tisícky listov od fanúšikov a v časopise Stars and Stripes získala titul „Miss Cheesecake“. V súkromnom živote sa jej partnerom stal režisér Elia Kazan.
Marilyn Monroe Documentary | Unseen Story of America's Famous Icon Figure
Vzostup k Statusu Sexsymbolu a Herecké Ambície
V druhom roku od podpisu zmluvy sa Marilyn stala najžiadanejšou herečkou Hollywoodu. Bulvárna novinárka Florabel Muirová ju označila za sexsymbol roka 1952. Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov ju označila za najvýznamnejšiu mladú osobnosť priťahujúcu záujem o filmový priemysel. V tomto čase si získal publicitu aj jej milostný vzťah s bývalým americkým bejzbalovým hráčom Joeom DiMaggiom.
V marci 1952 sa prevalil škandál po interview, v ktorom sa Marilyn priznala, že v roku 1949 pózovala nahá pre fotografie publikované v kalendároch. Štúdio 20th Century-Fox sa o tom dozvedelo vopred a spoločne s Monroe sa rozhodli priznať sa k tomu, komentujúc to zložitou životnou situáciou v čase fotografovania. Táto stratégia vyvolala u verejnosti súcit a zvýšený záujem o herečkine filmy.
Napriek imidžu populárneho sexsymbolu si Monroe priala, aby ju ľudia brali hlavne ako herečku. V lete 1952 sa predstavila v dvoch komerčne úspešných drámach. Prvú, V osídlach noci (1952), nakrútil Fritz Lang. Druhou bola Niagara (1953), film v štýle žánru film noir, ktorý zdôraznil jej sexappeal. Komédie Páni majú radšej blondínky (1953) a Ako si vziať milionára (1953) jej pridali imidž naivnej blondínky.
Napriek tomu, že jej postavenie vo filmovom priemysle malo v tejto dobe veľký význam, Marilyn Monroe mala problém s typológiou ponúkaných postáv a nesúhlasila s finančným podhodnotením zo strany filmového štúdia. Keď sa spoločnosť zdráhala zmeniť jej kontrakt, rozhodla sa postaviť na vlastné nohy. Koncom roka 1954 založila vlastnú produkčnú značku Marilyn Monroe Productions (MMP). V roku 1955 sa začala venovať budovaniu tejto filmovej spoločnosti a štúdiu herectva v newyorskej divadelnej škole Actors Studio.
Koncom roka 1955 s ňou v Century Fox podpísali novú zmluvu, ktorá jej dala väčšiu kontrolu nad tvorbou a ponúkla vyšší honorár. Nasledovala kriticky pozitívne hodnotená snímka Autobusová zastávka (1956) a prvé dielo z nezávislej produkcie MMP, Princ a tanečnica (1957). Pozitívnu spätnú väzbu od kritiky a Zlatý Glóbus pre najlepšiu herečku získala Monroe za svoju postavu vo filme Niekto to rád horúce (1959).
Súkromný Život a Neobjasnená Smrť
Súkromný život Marilyn Monroe tiež priťahoval významnú pozornosť verejnosti. Trpela problémami so zneužívaním návykových látok, depresiami a úzkostnými stavmi. Bola trikrát vydatá: s Jamesom Doughertym, bejzbalovou legendou Joeom DiMaggiom a spisovateľom Arthurom Millerom.
Jej manželstvo s Joeom DiMaggiom, ktoré sa uskutočnilo 14. januára 1954, bolo krátke. DiMaggio ju miloval, no poburovalo ho jej provokatívne vystupovanie a štýl obliekania, chcel mať ženu v domácnosti, zatiaľ čo ona túžila hrať. Koniec ich manželstva predznamenalo natáčanie filmu Slamený vdovec (1955), kde prúd vzduchu z podzemnej dráhy zdvihol jej sukňu nad ramená. Krátko po necelých 9 mesiacoch sa rozviedli. Napriek rozvodu zostali priateľmi a DiMaggio sa už neoženil.
V roku 1956 sa vydala za spisovateľa a dramatika Arthura Millera. Verila, že vzťah s váženým a inteligentným človekom jej upevní postavenie ako herečky aj ako manželky. Konvertovala k judaizmu kvôli svadbe s Millerom. Miller kvôli nej opustil svoju prvú manželku a dve deti. V roku 1958 začala herečka natáčať film Niekto to rád horúce (1959), za ktorý získala Zlatý Glóbus. Počas natáčania však trpela depresiami, potratila a jej závislosť na upokojujúcich prostriedkoch sa prehlbovala. Neskôr sa objavili aj špekulácie o jej vzťahu s prezidentom Johnom F. Kennedym a jeho bratom Robertom.
Dňa 5. augusta 1962 bola Marilyn Monroe nájdená mŕtva vo svojom dome v Los Angeles. Mala len 36 rokov. Za oficiálnu príčinu jej smrti bolo vyhlásené predávkovanie barbiturátmi, označené za samovraždu. Avšak okolnosti jej smrti dodnes nie sú úplne objasnené a viedli k mnohým teóriám o možnej vražde.
Jej posledným filmom bola dráma Mustangy (1961), ktorá vznikala v náročnej atmosfére a nesplnila očakávania ani kritiky, ani divákov. Po dokončení filmu zomrel jej idol z detstva, Clark Gable, a jeho manželka obvinila Monroe z toho, že svojím správaním spôsobila jeho smrť. Zdrcená Monroe sa stiahla do ústrania, jej manželstvo s Millerom sa skončilo. V januári 1961 ju lekárka umiestnila na kliniku Paynea Whitneyho, kde bola umiestnená na oddelenie pre najťažšie prípady.
Odkaz a Trvalý Vplyv
Marilyn Monroe účinkovala počas 15-ročnej hereckej kariéry vo viac než 30 filmoch. Najznámejším je film Niekto to rád horúce (1959), za ktorý získala Zlatý Glóbus. Svojím zjavom „femme fatale“ pri interpretácii piesne „I Wanna Be Loved By You“ prispela k tomu, že film získal Oscara za kostýmy. Medzi jej ďalšie známe filmy patria Bus Stop (1956) a The Misfits (1961).
Napriek tomu, že Marilyn Monroe zomrela ako 36-ročná pred mnohými rokmi, jej fotografie sa na dražbách tešia dodnes veľkému záujmu. V decembri 2008 vydražili v New Yorku zbierku jej fotografií z obdobia krátko pred smrťou za takmer 150 000 dolárov. Podľa Christie's sú fotografie z roku 1962 poslednými profesionálnymi zábermi.
Marilyn Monroe bola nielen herečkou a speváčkou, ale v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa stala americkým sexsymbolom. Jej jedinečný štýl, charizma a schopnosť premeniť sa na plátne z naivnej blondínky na zvodnú femme fatale z nej urobili nesmrteľnú ikonu. ZAKLADALA SI NA SVOJICH ŽENSKÝCH KRIFKÁCH A BUJNOM DEKOLTE. SVOJE OBLÉ TVARY NECHALA VYNIKAŤ V ŠATÁCH, KTORÉ PRE ŇU PRIPRAVOVALI ZNÁMI NÁVRHÁRI, AKO BOL SALVATORE FERRAGAMO. Krásna herečka preslávila jeho lodičky s trinásťcentimetrovými podpätkami, vďaka ktorým pri chôdzi tak zvodne vlnila bokmi. Ihličkový podpätok nechal patentovať priamo pre blonďavú módnu ikonu.
Jej životný príbeh, plný kontrastov a neľahkých okolností, dodnes inšpiruje a fascinuje milióny ľudí po celom svete. Marilyn Monroe predstavuje nielen hviezdu filmového neba, ale aj symbol ženskej sily, zraniteľnosti a neúnavného hľadania lásky a uznania. Jej odkaz pretrváva nielen vo filmoch, ale aj v móde, umení a v nekonečných debatách o jej živote a dedičstve.
tags: #marilyn #monroe #narodenie