Štátny žrebčín Topoľčianky: História, Chov koní a Odkaz Michala Siklienku
V malebnom údolí rieky Žitava, obklopenom pohorím Tribeč a Inovec, sa rozprestiera trojtisícové mestečko Topoľčianky. Toto historické miesto, spomínané v prameňoch už v roku 1293, sa vyznačuje bohatou minulosťou a slúži ako kolíska významných tradícií, vrátane chovu koní. Práve v Topoľčiankach bol v roku 1921 založený Štátny žrebčín, ktorý zohral kľúčovú úlohu v šľachtení teplokrvných plemien koní na Slovensku. Jeho história je neodmysliteľne spojená s rozvojom jazdeckého športu, poľnohospodárstva a v neposlednom rade aj s osobnosťami, ktoré do jeho rozvoja vniesli svoju víziu a energiu.
Topoľčiansky kaštieľ a jeho úloha v histórii
Topoľčianky sa pýšia nielen prírodným bohatstvom, ale aj architektonickými skvostami. Na severe mestečka sa nachádza rozsiahly anglický park, v ktorom je malebne zakomponovaný monumentálny klasicistický kaštieľ. Tento objekt, spolu s "Loveckým zámkom" a "Jazdiarňou", predstavuje národnú kultúrnu pamiatku s bohatou históriou. Kaštieľ menil viackrát majiteľov a prešiel mnohými prestavbami. Od roku 1890 patril arcivojvodovi Karolovi Ľudovítovi Habsburgovi, ktorý ho neskôr daroval synovcovi Jozefovi Augustovi Habsburgovi. Po prvej svetovej vojne sa kaštieľ stal majetkom Československej republiky a v rokoch 1923 až 1953 slúžil ako letné sídlo prezidenta ČSR. Jozef August Habsburg sa zapísal do histórie aj založením rozsiahlej zvernice v Tribečských lesoch, ktorá bola najväčšia na Slovensku.
Vývoj chovu koní na Slovensku pred založením žrebčína
Chov koní na území dnešného Slovenska bol dlhé obdobie súčasťou širšieho systému Uhorska. Územie Slovenska tvorilo v rámci tohto systému piatu chovateľskú oblasť. Šľachtenie teplokrvných plemien koní a produkciu žrebcov pre potreby celého územia zabezpečovali štátne žrebčiny v Mezohögyesz (založený v roku 1784), Bábolna (1790), Radovec, Kiszber (1853) a Kopčany (1765). Na území Slovenska pôsobili žrebčínce, ktoré zabezpečovali plemenitbu. Medzi ne patrili žrebčínce v Bojnej (založený v roku 1855, neskôr presunutý do Nitry v roku 1900), Rimavskej Sobote (1884) a Prešove (1859).
Žrebčiny a žrebčínce mali prevažne vojenský charakter. V roku 1900 pôsobilo v žrebčíncoch na Slovensku 383 plemenných žrebcov, z toho 196 anglických polokrvných, 56 noniusov, 54 arabských, 46 lipicánskych a 31 huculských a iných plemien. Jediným dvorným žrebčínom na Slovensku, ktorý zabezpečoval kočiarové kone pre viedenský dvor a šľachtu, bol Dvorný žrebčín Kopčany.
Dôsledky prvej svetovej vojny a obnova chovu koní
Prvá svetová vojna priniesla pre chov koní v Európe obrovskú pohromu. Rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie a vznik nových nástupníckych štátov, vrátane Československej republiky, znamenali zásadné zmeny. Zrušenie mnohých žrebčínov ešte pred formálnym vznikom ČSR viedlo k presunu prevažnej väčšiny plemenných žrebcov do Maďarska. Na Slovensku zostali len menej kvalitné kone. Z pôvodných 486 žrebcov, ktoré kedysi pôsobili na Slovensku, ich zostalo len 161.
V snahe obnoviť chov koní boli urýchlene obnovené činnosti žrebčíncov v Nitre a Prešove. Chýbajúce počty plemenných žrebcov pre potreby krajinského chovu na Slovensku sa dopĺňali nákupom od súkromných chovateľov a presunom z Čiech. Z politických dôvodov nebolo možné žrebce presúvať ani nakupovať z Maďarska. V roku 1922 už v žrebčíncoch Nitra a Prešov pôsobilo 331 plemenných žrebcov. V rámci týchto snáh bola vypracovaná nová koncepcia, ktorá sa premietla do celého chovu koní na Slovensku.
Založenie Štátneho žrebčína Topoľčianky
Slovensko sa po zrušení Dvorného žrebčína v Kopčanoch v roku 1826 ocitlo bez žrebčína, ktorý by zabezpečoval produkciu plemenných žrebcov pre žrebčínce a tým aj pre potreby krajinského chovu koní. Po dlhých odborných diskusiách a analýzach bolo dňa 15. októbra 1921 rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva ČSR zriadený Štátny žrebčín Topoľčianky.
Hlavnou úlohou novozaloženého žrebčína bolo chovať a produkovať plemenné žrebce pre potreby krajinského chovu, predovšetkým plemien arab, lipican, nonius, anglický polokrvník a hucul. Okrem anglického polokrvníka sa ostatné plemená koní začali v Topoľčiankach chovať v rokoch 1921 a 1922. Pri svojom vzniku prevzal žrebčín z bývalého habsburského majetku budovu jazdiarne, ktorá tvorila základ pre chov koní, ako aj staré maštale na objektoch Breziny, Hostie a Rybník. Okrem chovu koní sa žrebčín mal pôvodne venovať aj chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Chov ošípaných a oviec bol však zakrátko zrušený, zatiaľ čo chov hovädzieho dobytka pretrval až do súčasnosti.
Prvé úspechy a postupný rozvoj žrebčína
Prvé žriebä narodené v novozriadenom žrebčíne bolo dňa 1. októbra 1921 žriebä s menom Neapolitano Gratia. Po ňom nasledovali ďalšie generácie šľachtených koní. V roku 1933 sa narodil žrebček Aghil Aga, v neskorších rokoch nasledovali ďalšie významné prírastky, ako žrebček Shagya VII., kobylka Pluto (nar. 14. mája 1956), kobylka Sirocco I. (nar. 28. septembra 1967), kobylka Tobrok 101 (nar. 2. januára 1981), kobylka Neapolitano IX-38 a kobylka Snežienka (nar. 13. marca 2001). Tieto kone reprezentovali rôzne plemenné línie a prispeli k rozvoju chovu na Slovensku.
Michal Siklienka a jeho vízia Siky Spirit
V kontexte dlhej tradície chovu koní a rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku sa objavujú aj moderné osobnosti, ktoré prepájajú tradičné hodnoty s novými smermi. Jednou z takýchto postáv je Michal Siklienka, známy pod prezývkou Siky. Michal Siklienka, zakladateľ spoločnosti Siky Gardens, ktorá sa zaoberá komplexným dizajnom záhrad a prevádzkovala záhradné centrá v Banskej Bystrici a vo Zvolene, predstavuje príklad úspešného podnikateľa, ktorý sa nebál opustiť tradičné cesty.
Jeho vízia Siky Spirit vychádza z kombinácie prezývky "Siky" a anglického slova "Spirit" (duša), čo symbolizuje osobnú cestu duše človeka. Dnes je Siky Spirit značkou, ktorá pomáha ľuďom na ceste k osobnému rastu, hojnosti a naplnenému životu. Michal Siklienka sa okrem podnikania v záhradníctve venoval aj iným oblastiam, vrátane gastronómie. V roku 2017 začal prepojiť svoje podnikanie s týmto sektorom, pričom zdôrazňuje svoju celoživotnú lásku ku kvalitnému jedlu a gastronomickým zážitkom.
Jeho kaviareň "Satori", vybudovaná v záhradnom centre vo Zvolene, bola ukážkou jeho inovatívneho prístupu a túžby vytvoriť jedinečné spojenie prírody, oddychu a dobrej kávy. Napriek prekážkam, ktoré pri budovaní kaviarne vznikli, ich zvládol s nadhľadom, ktorý dnes odovzdáva aj svojim klientom v rámci koučingu. Kľúčovým prvkom v jeho filozofii je aj význam vody, ktorú považuje za základný kameň života a dôležitý faktor pre zdravie a pohodu. Zdôrazňuje rozdiel medzi "energeticky mŕtvou" balenou vodou a "živou" vodou, ktorá má vyššie vibrácie a pozitívny vplyv na ľudské telo a život.
Michal Siklienka dnes venuje svoju energiu koučingu, moderovaniu a spirituálnemu učeniu, pričom spolupracuje s ľuďmi z celého sveta a organizuje semináre a kempy na Slovensku aj na Bali. V oblasti motivácie a tímového rozvoja zdôrazňuje dôležitosť vzťahov v tíme a správnej komunikácie založenej na otvorenosti, pravde a priamosti. Pre osobné dobíjanie batérií vyhľadáva inšpiráciu v prírode a v pokoji svojho domova na lazoch. Jeho cesta na Bali, kde sa stal spirituálnym učiteľom, je ďalším dôkazom jeho hľadania a rastu.
Jeho webová stránka Siky Gardens, založená v roku 2010, odráža jeho snahu zdieľať svoje skúsenosti a rady zadarmo prostredníctvom sekcie "Sikyho rady do záhrady". V súčasnosti sa jeho eshop zameriava na osvetlenie záhrad a nafukovacie vírivky, s plánmi na rozšírenie ponuky o ďalšie kategórie. Michal Siklienka je príkladom, ako sa dá úspešne podnikať aj mimo tradičných rámcov, a ako osobný rast a vízia môžu viesť k inovatívnym projektom a pozitívnemu vplyvu na okolie.
Emil Benčík | Koníka si osedlám | Chov koní na Slovensku | 2003
Napriek tomu, že sa jeho aktivity presunuli z priameho podnikania v záhradníctve a gastronómii do oblasti osobných rozvojových programov, jeho odkaz v oblasti budovania podnikania, inovácií a spojenia s prírodou zostáva relevantný. Štátny žrebčín Topoľčianky, s bohatou históriou a tradíciou, tak predstavuje nielen dôležitú súčasť slovenskej kultúry, ale aj priestor, ktorý inšpiruje k hľadaniu nových ciest a k rozvoju v rôznych oblastiach života.
tags: #michal #siklienka #narodenie