Miloš Krno: Život v súzvuku s horami, ľuďmi a slovom
Miloš Krno, meno, ktoré sa navždy zapísalo do slovenskej literárnej a kultúrnej histórie, bol človekom mnohých tvárí a nespočetných talentov. Jeho život, odohrávajúci sa v búrlivých obdobiach 20. storočia, bol úzko spätý s krásou rodného Slovenska, s hlbokým záujmom o dianie vo svete a predovšetkým s neúnavným tvorivým duchom. Hoci jeho oficiálny životopis začína v hlavnom meste Slovenska, jeho srdce a duša vždy patrili Liptovu, krajine, ktorá ho formovala a z ktorej čerpal nekonečnú inšpiráciu.
Návraty do rodného sveta: Liptov ako zdroj sily
Práve v malebnej doline pri ceste, neďaleko Ružomberka, kde kedysi viedla zrušená železnička z Korytnice, stojí v lone prírody niekoľko chát. Nad nimi sa vypínajú mohutné štíty Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Okolo sa ozýva žblnkot čistého potoka, ktorý sa vlieva do rieky Revúca. Tento kraj, aj keď poznačený časom, si dodnes uchováva svoju jedinečnú atmosféru. A práve tu, v Nižných Matejkových, si Miloš Krno koncom päťdesiatych rokov postavil chatu. V dnešnej dobe je únikom do prírody módou, no vtedy to možno bolo aj vyjadrením hlbšej potreby. Pre Krna to však nebol únik ani módny trend, ale návrat do jeho vlastného sveta, do krásneho Liptova, ktorý ho navždy poznačil.
Do tohto sveta sa bez váhania vracal celý život, napriek jeho búrlivosti, plnej zmien a udalostí, ktoré ho zaviali do rôznych kútov, na rôzne miesta a do rôznych situácií. Na svojej chate ho bolo možné zažiť mnohokrát. Nebol tam iný ako v meste, práve naopak. Bolo zrejmé, že práve medzi horami čerpal energiu a tvorivú silu. Ako dôchodca tam s manželkou Vierou netrávil dni či týždne, ale celé mesiace. S rastúcim vekom prekvapoval svojou vitalitou, keď aj vo vysokom veku bez zaváhania sadal za volant v Bratislave a o pár hodín sa z chaty ozýval telefonát, že všetko je v poriadku. Jeho cesta do Nižných Matejkových nebola obyčajnou jazdou, ale spojením dvoch magnetov - jeho a jeho rodiny s milovanou chalupou medzi horami. Táto cesta mu dodávala sily a energiu, ktorú potom s plným priehrštím rozdával každému, kto ho na chalupe navštívil.
Čiperný dedko s bystrou mysľou
Vitalita a elán, ktoré Miloša Krnu sprevádzali aj vo vysokom veku, boli pozoruhodné. Aj v rušnej Bratislave bol plný energie. Schôdze protifašistických bojovníkov, stretnutia s kolegami spisovateľmi, nekonečné debaty v jeho starobylom byte, kde police a skrinky plné kníh lemovali takmer každú stenu - to všetko svedčilo o jeho neuhasiteľnej zvedavosti a záujme o svet. Miloš Krno nestrácal prehľad ani záujem o dianie okolo seba. Jeho myslenie bolo jasnozrivé, akoby v hlave nemal mozog muža, ktorému pribúdajú roky.
Napriek tomu, že sa v mladosti pridal ku komunistickej strane, nebol zatrpknutým, urazeným a na svet nahnevaným človekom. Naopak, stretol som sa s triezvo mysliacim dedkom, ktorý nielenže chápal, ale aj vítal mnohé zmeny, ktoré nastali po roku 1989. Nepatril k tým konzervatívcom, ktorí iracionálne bránili premene komunistickej strany, ale chápal ju ako dejinnú nevyhnutnosť. Navyše, nezatváral oči pred odhaľovanou pravdou o minulých časoch. Živo o nej diskutoval a dokonca ju pomáhal odhaľovať prostredníctvom svojich osobných spomienok.
Stretnutia s Clementisom a rebelanstvo bez strachu
Búrlivý život Miloša Krnu bol plný nezabudnuteľných stretnutí, pričom jedno z najvýznamnejších bolo s Vladom Clementisom. Práve tieto stretnutia ho ako mladého komunistu, čerstvého právnika a začínajúceho spisovateľa hlboko ovplyvnili. Clementisov prístup k ľuďom, k práci, k mysleniu a ku komunistickej ideológii zanechal v Krnovi nezmazateľnú stopu. Po mesiacoch strávených na Clementisovom sekretariáte a počas úzkej spolupráce na linke Praha - Moskva sa Miloš Krno nemohol stať zaslepeným a nekritickým komunistom. Bez znižovania ostatných stránok jeho osobnosti, pre mnohých navždy zostal Clementisovým osobným tajomníkom.
Rebelanstvo, občas hraničiace so stratou pudu sebazáchovy, bolo Krnovi blízke od malička. Podobne ako hory a ľudia Liptova, aj toto si zrejme „podedil“ po otcovi. Napriek tomu, že bol jedináčikom z pomerne dobre situovanej rodiny, jeho kamarátmi neboli panské deti, ale potomkovia drevorubačov a malých roľníkov. Nestal sa príslušníkom meštianstva, ale postupne sa stával odporcom vtedajšieho poriadku. K tomuto postoju výrazne prispel nástup fašizmu a nacizmu, ktorý osobne vnímal v kritickom čase dospievania v Kežmarku, kde na prelome 30. a 40. rokov žilo mnoho spišských Nemcov.
Jeho báseň „Komár“, uverejnená v časopise Smrekový Elán len pár týždňov po bitke pri Stalingrade, bola odvážnym prejavom jeho postoja. Hoci sa báseň neskrývala, predznamenala rýchlu a jedovatú reakciu ideológa klérofašistického režimu, Karola Strmeňa, ktorý ho v časopise Gardista obvinil z protislovenskej a protinacistickej propagandy. Strmeňove slová „Veď my vieme, koho myslel Krno pod tým komárom“ len potvrdili silu Krnovho posolstva. Miloš Krno sa nad tým po desaťročiach len smial: „Ako dobre,“ povedal, „už som mal strach, že to nebude zrozumiteľné.“
Spisovateľ, básnik, prozaik: Hlas generácií
Miloš Krno bol predovšetkým spisovateľom. Svoju literárnu dráhu začal písaním veršov, ako napríklad v zbierke „Šialené predstavenie“ (1944), ktorá vyšla v troch vydaniach, či „Dym a slnce“ (1945). Neskôr sa úspešne preorientoval na prózu, pričom sa často venoval obdobiu druhej svetovej vojny a jeho spoločenským dopadom. Napísal dve rozsiahle románové trilógie: „Dve cesty“, „Lavína“, „Míľový krok“ a „Cnostný Metod“, „Udatný Radúz“, „Statočný Celo“. Okrem toho publikoval množstvo ďalších románov a noviel, ako napríklad „Vrátim sa živý“ (o kapitánovi Jánovi Nálepkovi), „Jastrabia poľana“, „Hory čierne“, či „Republika“, ktorá sa zaoberala obdobím prvej Československej republiky.
Viacero kníh venoval deťom a mládeži, často s tematikou ochrany prírody, napríklad diela „Lišiak Šibal“, „Zbojník Šíp“, „Sivá vlčica“, „Tisíc neviditeľných krídiel“ či „Modrooká zem“. Jeho poslednou knihou, ktorá vyšla v roku 2002, bola zbierka spomienok a esejí o Gruzínsku s názvom „Ak je na zemi raj“. Celkovo mu knižne vyšlo 38 samostatných titulov, z toho deväť väčších diel bolo preložených do jedenástich jazykov a vyšlo v 32 vydaniach.
Miloš Krno sa podpísal aj pod scenáre k celovečerným a televíznym filmom, ako napríklad „Zajtra bude neskoro“, „Cnostný Metod“ a „Dolina“. Jeho väčšie literárne práce poslúžili ako predloha pre filmy ako „Vrátim sa živý“ a „Cnostný Metod“. Okrem vlastnej tvorby preložil aj približne 30 kníh poézie a prózy, najmä ruských, nemeckých a gruzínskych autorov.
Dedičstvo Miloša Krnu
Miloš Krno, narodený 25. júla 1922 v Bratislave a zosnulý 21. júla 2007 v Bratislave, bol osobnosťou, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu. Jeho život, odohrávajúci sa v Kežmarku, Bratislave, Prahe, Moskve a napokon v lone liptovskej prírody, bol naplnený tvorbou, verejným pôsobením a hlbokým vzťahom k ľuďom a krajine. Jeho dielo, ktoré presahuje hranice žánrov aj jazykov, je svedectvom jeho talentu, jeho vášne pre slovo a jeho nekompromisného hľadania pravdy.
Jeho životopis je nielen kronikou jeho osobného napredovania, ale aj odrazom turbulentných dejín Slovenska. Od štúdií na gymnáziu v Kežmarku, cez štúdium na Právnickej fakulte v Bratislave, prácu na Ministerstve zahraničných vecí, pôsobenie v Moskve, až po dráhu spisovateľa, prekladateľa a scenáristu - každý krok bol súčasťou mozaiky jeho pozoruhodného života. Posledné roky svojho života trávil najradšej na svojej chate v Nižných Matejkových, kde v súzvuku s prírodou a s blízkymi čerpal pokoj a inšpiráciu.
Ak sa niekedy ocitnete na ceste z Donovál na sever, kúsok pred Ružomberkom, zastavte sa v Nižných Matejkových. Prejdite sa dolinou, započúvajte sa do žblnkotu potoka a šumu lesov pod Smrekovicou. Pokúste sa precítiť tú chvíľu, vnímať okolitú prírodu. A ak si v tej chvíli spomeniete na Miloša Krnu, pochopíte o ňom všetko podstatné, aj keď ste ho nikdy osobne nepoznali. Lebo hory, rieky a najmä ľudia napĺňali celý jeho život.
Vybrané diela Miloša Krnu:
- 1944 - Šialené predstavenie (verše)
- 1945 - Dym a slnce (verše)
- 1946 - Viadukt (zbierka poviedok a čŕt)
- 1948 - Ľady sa ma dotýkali (verše)
- 1953 - Dve cesty (román, 1. časť trilógie)
- 1954 - Lavína (román, 2. časť trilógie)
- 1958 - Vrátim sa živý (román)
- 1963 - Jastrabia poľana (novela)
- 1964 - Zbojník Šíp (próza pre deti)
- 1965 - Ťažká hodina (novela)
- 1973 - Výstrel sa vracia (novela)
- 1966 - Lišiak Šibal (próza pre deti)
- 1968 - Sivá vlčica (próza pre deti)
- 1973 - Meteor do daru (próza pre mládež)
- 1974 - Zloduch ušiel (bábková hra)
- 1974 - Hory čierne (novely)
- 1976 - Básne (výber z básnickej tvorby)
- 1977 - Míľový krok (román, 3. časť trilógie)
- 1978 - Cnostný Metod (satirický román, 1. časť druhej trilógie)
- 1980 - Modrooká zem (román)
- 1981 - Za závejmi záveje (román)
- 1981 - Sen o belasom jazere (próza)
- 1984 - Udatný Radúz (román, 2. časť trilógie)
- 1984 - Hory, rieky, ľudia (pamäti 1922 - 1953)
- 1985 - Statočný Celo (román, 3. časť trilógie)
- 1987 - Republika (román o 1. ČSR)
- 2002 - Ak je na svete raj, gruzínske kapitoly (cestopisná esej)