Interrupcia bez súhlasu rodičov: Hlboká analýza legislatívy, etiky a spoločenských dopadov na Slovensku

Problematika potratov a súhlasu rodičov u maloletých dievčat je na Slovensku dlhodobo diskutovanou témou. Súčasná legislatíva, historický kontext a medzinárodné trendy vytvárajú komplexný obraz, ktorý si vyžaduje podrobnú analýzu. Tento článok sa zameriava na právne aspekty potratov bez súhlasu rodičov na Slovensku, pričom zohľadňuje aj etické, sociálne a politické uhly pohľadu.

Súčasná právna úprava interrupcií na Slovensku

Súčasný zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý je účinný od 1. januára 1987, upravuje podmienky vykonania interrupcie na Slovensku. Tento zákon umožňuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie. Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.

Umelé prerušenie tehotenstva (ďalej ako „interrupcia“) je pojmom, ktorý nie je definovaný žiadnym zákonom alebo iným všeobecne záväzným predpisom. Aby bolo možné vôbec uvažovať o legálnosti takéhoto konania, bolo nevyhnutné prijať zákon, ktorý by upravoval proces interrupcií ako i všetky náležitosti a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť interrupcia vykonaná. Takýmto zákonom je v súčasnosti zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení. Právnou normou menšej právnej sily, ktorá bližšie upravuje spomenutý zákon je Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v platnom znení. Práve táto vyhláška sa stala kameňom úrazu a Nálezom Ústavného súdu bolo potvrdené, že ide nad rámec samotného zákona a je teda v jeho rozpore. Podľa Vyhlášky je možné v tomto prípade vykonať interrupciu do 24 týždňov trvania tehotenstva. Z uvedeného teda vyplýva, že v žiadnom prípade nemožno vykonať interrupciu bez súhlasu ženy. Zároveň nie je možné rozšíriť okruh prípadov, pre ktoré je možné interrupciu vykonať.

Interrupcia zo zdravotných dôvodov

Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007. V zmysle vyhlášky je touto hranicou 12. týždeň, keďže potrat z genetického dôvodu sa okrem iných taktiež považuje za potrat zo zdravotného dôvodu, pre ktorý je stanovená hranica 12. týždňa. V praxi sa však potraty z genetických dôvodov aj naďalej robia až do 24. týždňa.

Diagram znázorňujúci týždne tehotenstva a možnosti interrupcie

Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SSR č. 74/1986 Zb. zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. je ohrozený život pacientky (napríklad: mimomaternicové tehotenstvo), ohrozené zdravie alebo zdravý vývoj plodu, alebo ide o geneticky chybný vývoj plodu (napríklad: Downov syndróm). Podľa Vyhlášky je možné v tomto prípade vykonať interrupciu do 24 týždňov trvania tehotenstva.

Súhlas zákonného zástupcu u maloletých

Neplnoleté dievča musí mať na interrupciu súhlas zákonného zástupcu. Ministerstvo zdravotníctva však argumentuje obavami z toho, že mladé ženy, ktorým umelé prerušenie tehotenstva neodobrí rodič, budú nútené plod vynosiť alebo podstúpia nelegálny zákrok. „Mnohé mladé ženy sa skutočnosť, že otehotneli a zvažujú interrupciu, rozhodnú pred rodičmi utajiť,“ uvádza jeden z dôvodov ministerstvo zdravotníctva.

Ak o interrupciu požiada žena, ktorá ešte nedovŕšila 16 rokov života, na jej vykonanie je nevyhnutný súhlas zákonného zástupcu, prípadne osoby, ktorej bola zverená do výchovy. Ak ide o ženu, ktorá je vo veku od 16 do 18 rokov života, sa súhlas rodiča nevyžaduje. Mladé, neplnoleté dievčatá môžu chodiť na interrupcie aj bez súhlasu rodičov. „Mnohé mladé ženy sa skutočnosť, že otehotneli a zvažujú interrupciu, rozhodnú pred rodičmi utajiť,“ uvádza jeden z dôvodov ministerstvo zdravotníctva. Taktiež argumentuje obavami z toho, že mladé ženy, ktorým umelé prerušenie tehotenstva neodobrí rodič, budú nútené plod vynosiť alebo podstúpia nelegálny zákrok.

Podľa riaditeľky kancelárie WHO na Slovensku, Dariny Sedlákovej, by neplnoletá žena mala mať možnosť uplatniť si svoje právo na informácie a služby súvisiace s prerušením tehotenstva bez potreby súhlasu zákonného zástupcu. Argumentuje, že medzinárodné ľudskoprávne štandardy zaväzujú štáty zabezpečiť, aby prístup žien k zdravotnej starostlivosti nebol obmedzovaný na základe toho, že nemajú súhlas rodičov. Návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva počíta so zrušením súhlasu zákonného zástupcu neplnoletej ženy pred vykonaním umelého prerušenia tehotenstva.

Argumenty pre a proti súhlasu rodičov

Argumenty pre súhlas rodičov často vychádzajú z presvedčenia, že rodičia majú právo a povinnosť chrániť svoje deti a rozhodovať v ich najlepšom záujme. Na druhej strane, obhajcovia práva na interrupciu pre maloleté bez súhlasu rodičov argumentujú tým, že vynútenie si súhlasu môže viesť k nelegálnym a nebezpečným zákrokom, alebo k tomu, že dievča je nútené vynosiť nechcené tehotenstvo. V takýchto prípadoch je nevyhnutné zvážiť individuálnu situáciu a právo maloletého na autonómiu v rozhodovaní o svojom tele a budúcnosti, najmä ak ide o citlivé zdravotné otázky.

Ako sociálne médiá ovplyvňujú duševné a behaviorálne zdravie detí vo veku 13 až 17 rokov

Historický vývoj interrupčnej legislatívy na Slovensku

Prvým krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Usmrtenie ľudského plodu lekárom v zdravotnom ústave so súhlasom tehotnej ženy nie je trestné, ak je iným lekárom, a to úradným, zistené, že by donosenie plodu alebo pôrod vážne ohrozily život tehotnej ženy alebo že by jej spôsobily ťažkú a trvalú poruchu zdravia alebo že niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou; súhlas tehotnej ženy môže byť nahradený súhlasom jej zákonného zástupcu len vtedy, ak je tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo ak nie je schopná sa vyjadriť.

Dňa 19. decembra 1957 bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý bol účinný od 30. 12. 1957 do 1. 1. 1987. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou išlo o výraznú liberalizáciu. Potrat nebolo možné povoliť, ak tehotnosť trvala dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy. Ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy, potrat mohol byť vykonaný. Potrat bolo možné spraviť i po uplynutí troch mesiacov tehotenstva aj v prípade, že niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou.

Prvým štátom, ktorý legalizoval potraty, bol v roku 1920 Sovietsky zväz. Po ňom nasledovali ďalšie krajiny komunistického bloku vrátane Československa.

1950: Prijatie nového Trestného zákona, ktorý stanovil, že usmrtenie ľudského plodu lekárom so súhlasom ženy nie je trestné, ak by donosenie plodu ohrozilo život alebo zdravie ženy, alebo ak by niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou.
1957: Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý výrazne liberalizoval interrupcie.
1961: Vyhláška 104/1961 Zb. stanovila, že potrat nebolo možné povoliť, ak tehotenstvo trvalo dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy.
1962: Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa.
1973: Vyhláška č. 72/1973 Zb. obmedzila možnosť povoliť umelé ukončenie tehotnosti vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom z dôvodov uvedených v písm. e) až g).
1986: Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý je účinný dodnes. Umožňuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie.

Interrupčné komisie

V minulosti o povolení interrupcie rozhodovali komisie zložené z odborníkov a žien, ktoré mali dôveru širokých vrstiev žien. Ich úlohou bolo nielen rozhodnúť, ale aj presvedčiť matku, aby od svojej žiadosti upustila a hľadala iné riešenia. Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. účinné od 1. 1. 1963 zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa od 200 do 500 Kčs. Vyhláškou č. 72/1973 Zb. účinná od 1. 7. Z dôvodov uvedených v písm. e) až g) bolo možno vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povoliť umelé ukončenie tehotenstva len výnimočne. Nebolo možné povoliť umelé ukončenie tehotenstva cudzím štátnym príslušníčkam, ktoré nebývali v Slovenskej socialistickej republike dlhodobo.

Snahy o zmenu interrupčnej legislatívy

Na Slovensku sa pravidelne objavujú snahy o sprísnenie interrupčnej legislatívy. Kresťanská únia navrhovala skrátiť lehotu, počas ktorej je možné vykonať interrupciu, z 12 na 8 týždňov. Argumentujú tlkotom srdca, morálnou rovinou a potrebou znížiť upadajúcu demografiu.

Poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka opakovane predkladajú návrhy na obmedzenie interrupcií. Pro-choice aktivistom prekáža aj povinnosť, aby lekár ukázal matke žiadajúcej o potrat dieťa na ultrazvuku a pustil tlkot jeho srdca. Tvrdia, že „uloženie povinnosti podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie je navyše neetické, keďže núti lekárov a lekárky, aby ho vykonávali, aj keď si to pacientka neželá.“

Konferencii biskupov Slovenska (KBS) sa návrh nepozdáva. „Veríme, že neprejde,“ reagoval hovorca KBS Jozef Kováčik. Podľa neho by Slovensko takýmto krokom „zabíjalo vlastný národ“. Pápež František vstúpil do nového roka výzvou veriacim, aby odmietli potraty, a vyzval ich dodržiavať „pevný záväzok“ chrániť a rešpektovať život od počatia až po prirodzenú smrť. Adriana Mesochoritisová z občianskeho združenia Možnosť voľby je za zníženie interrupcií. „Cestou je však sexuálna výchova v školách,“ dodala. Podľa Mesochoritisovej obmedzovanie prístupu k zákroku nie je správne.

Medzinárodný kontext

V rôznych krajinách sveta existujú odlišné právne úpravy týkajúce sa interrupcií a súhlasu rodičov. Niektoré krajiny vyžadujú súhlas rodičov, iné umožňujú maloletým podstúpiť interrupciu bez ich vedomia.

Poľsko: Má jeden z najprísnejších interrupčných zákonov na svete. Lekárska komora pozastavila výkon povolania trom lekárom z kauzy úmrtia tehotnej ženy z roku 2021. Podľa pozostalých príliš dlho váhali s interrupciou, pretože čakali, kým odumrie poškodený plod.
Španielsko: Vláda chce do ústavy zakotviť právo na interrupciu.
Rwanda: Prijala zákon, ktorý tínedžerom od 15 rokov umožní používať antikoncepciu, a to bez súhlasu rodičov.

Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že Poľsko pri obmedzení interrupcií porušilo dohovor o ľudských právach. Žalobu podala žena, ktorá bola v 15. týždni tehotenstva a lekári potvrdili genetické ochorenie plodu. Súd priznal, že pre právnu neistotu musela podstúpiť zákrok v zahraničí.

Etické a morálne dilemy

Problematika potratov vyvoláva množstvo etických a morálnych otázok. Medzi najčastejšie patrí otázka, kedy začína ľudský život a aké práva má plod. Ústava Slovenskej Republiky hovorí: Článok 15(1) Každý má právo na život. Tieto články ústavy naznačujú konflikt medzi právom na život a právom na sebaurčenie. Diskusie o potratoch sa často točia okolo tejto dilemy.

Stanovisko ženy je a malo by byť rozhodujúce. Ak už sama so sebou vybojovala najťažší boj - boj proti materským citom, motivovaný zdravotnými, osobnými, rodinnými, psychologickými či inými dôvodmi, treba jej položenie považovať za naliehavé a podľa toho z medicínskeho hľadiska konať.

Ilustrácia váh symbolizujúcich etický konflikt

Sociálne a ekonomické aspekty

Sociálne a ekonomické faktory zohrávajú významnú úlohu v rozhodovaní žien o potrate. Medzi tieto faktory patrí vek, vzdelanie, rodinný stav, finančná situácia a prístup k zdravotnej starostlivosti.

Potratová turistika

Za interrupciou každý rok cestuje asi 6-tisíc Európaniek do inej krajiny, ukázala medzinárodná investigatíva Exporting Abortion, ktorej súčasťou bol aj Denník N. Ženy zo Slovenska zvyčajne smerujú do Rakúska, kde je povolená tabletková forma interrupcie. Stovky Sloveniek svoje tehotenstvo ukončia aj v Česku.

Finančné náklady

Možno očakávať úspory prevádzkových nákladov zdravotníckych organizácií, pretože náklady na umelé prerušenie tehotenstva novou metódou, t. j. miniinterrupciou, ktorej sa novou zákonnou úpravou vytvárajú širšie možnosti uplatnenia, budú nižšie ako náklady, ktoré sú spojené s výkonom podľa doterajšej metódy, a tiež sa skráti čas hospitalizácie pacientiek v dôsledku zavedenia novej metódy.

Politické vplyvy

Interrupcie sú často predmetom politických sporov. Rôzne politické strany a hnutia majú odlišné názory na túto tému, čo sa prejavuje aj v legislatívnych návrhoch a verejných diskusiách. Koalícia nebola jednotná pri hlasovaní o uznesení proti európskemu právu na interrupciu. Väčšina poslancov Hlasu sa zdržala. Návrh však podporilo hnutia Slovensko a KDH, a tak prešiel 78 hlasmi.

Alternatívy k interrupcii

Existujú rôzne alternatívy k interrupcii, ako napríklad adopcia a podpora tehotných žien a matiek. Rozhodnutie o umelom prerušení tehotenstva je pre ženu náročné, ovplyvnené rôznymi faktormi ako životná situácia, financie, zdravie, alebo vek. Na Slovensku je táto téma upravená legislatívou, ktorá zohľadňuje práva žien a zároveň stanovuje podmienky pre vykonanie interrupcie.

Ak sa žena rozhodne pre pokračovanie tehotenstva, má tieto možnosti:

Požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
Vynosiť dieťa na účel jeho osvojenia po narodení.

Rozhodnúť sa pre niektorú z vyššie uvedených možností nie je ľahké. Pred rozhodnutím môžeš anonymne kontaktovať niektoré z poradenských centier.

Proces umelého prerušenia tehotenstva

Celý proces začína u gynekológa, ktorý potvrdí tehotenstvo a určí jeho trvanie pomocou krvných testov a ultrazvuku. To je kľúčové, pretože na Slovensku je možné umelé prerušenie tehotenstva vykonať štandardne do 12. týždňa. V prípade genetického poškodenia plodu alebo vážnych zdravotných dôvodov ohrozujúcich život ženy je táto lehota predĺžená do 24. týždňa gravidity.

Žena písomne požiada o umelé prerušenie tehotenstva ženského lekára zdravotníckeho zariadenia príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu, miesta pracoviska alebo školy. Žiadosť musí obsahovať prejav vôle ženy, že chce, aby jej bolo umelo prerušené tehotenstvo. Žena písomne potvrdí zdravotníckemu zariadeniu na predpísanom tlačive, že ju lekár oboznámil so svojím záverom a že ju poučil o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva, ako aj o spôsobe použitia antikoncepčných metód a prostriedkov. Žena môže až do výkonu umelého prerušenia tehotenstva vziať svoju žiadosť späť.

Ak žena nesúhlasí s umelým prerušením tehotenstva, hoci sú na to zdravotné dôvody, vyžiada si od nej lekár zdravotníckeho zariadenia písomné vyhlásenie, že s umelým prerušením tehotenstva nesúhlasí.

Lekár, prípadne okresný alebo krajský odborník pre odbor gynekológie a pôrodníctva, ktorý zistil podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, určí pre jeho výkon spádové zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti tehotenstva umelo preruší bez meškania.

O umelom prerušení tehotenstva vykonanom na žiadosť ženy vo veku od 16 do 18 rokov bez meškania vyrozumie zdravotnícke zariadenie jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do výchovy, ústne alebo písomne do vlastných rúk.

Umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy sa nevykoná cudzinkám, ktoré sa v Slovenskej socialistickej republike zdržiavajú len prechodne. Za prechodný pobyt sa nepovažuje pobyt cudzíniekk, ktoré pracujú na orgánoch a v organizáciách so sídlom v Slovenskej socialistickej republike, alebo členiek rodín pracovníkov týchto orgánov a organizácií, pobyt študujúcich a iných cudzíniekk, ktoré majú povolenie na pobyt v Slovenskej socialistickej republike podľa osobitných predpisov, prípadne podľa medzištátnych dohôd. Cudzinky, ktoré majú nárok na bezplatnú liečebno-preventívnu starostlivosť, uhradia zdravotníckemu zariadeniu príplatok podľa § 8.

Druhy interrupcie

Poznáme dva hlavné typy interrupcie:

Včasná miniinterrupcia: Vykonáva sa do 6. - 8. týždňa tehotenstva, u žien, ktoré ešte nerodili, do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie a u žien, ktoré už rodili, do 55. dňa. Ide o podtlakové odsatie sliznice maternice pomocou vákuovej extrakcie. Lekár zavedie do maternice plastickú trubičku s ostrým hrotom, ktorá je napojená na odsávačku, a obsah maternice sa vytiahne von. Tento postup sa vykonáva „naslepo“, a preto je skúsenosť lekára veľmi dôležitá.
Klasická interrupcia (kyretáž): Vykonáva sa od 8. - 12. týždňa tehotenstva. Lekár rozšíri krčok maternice a zoškrabuje vnútornú vrstvu maternice (endometrium) pomocou kyrety. Od 12. týždňa je plod príliš veľký na to, aby prešiel maternicovým hrdlom. Aj kyretáž je „práca naslepo“ a nesie so sebou riziká pre zdravie ženy, ako napríklad krvácanie alebo infekcie.

Po 12. týždni tehotenstva je interrupcia možná len pri vážnych zdravotných komplikáciách alebo genetickom poškodení plodu, a to až do 24. týždňa. Existujú dva spôsoby: vyňatie plodu po rozšírení krčka maternice alebo umelé vyvolanie "pôrodu". Tento zákrok hradí zdravotná poisťovňa.

Samotný zákrok

Žena sa dostaví na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie nemocnice, uhradí poplatok (cca 250€) a po vstupných formalitách a vyšetrení sa prechádza na sálu, kde sa v celkovej anestézii vykoná samotný výkon. Ten trvá max. 5 - 10 minút a je pri ňom prítomný gynekológ, zdravotné sestry a anesteziológ. Po zákroku žena asi dve hodiny leží a ešte v ten deň, prípadne nasledujúci, opúšťa nemocnicu.

Umelé prerušenie tehotenstva vykonáva lekár na zákrokovej sále v prostredí čistoty B tak, aby riziko poškodenia organizmu ženy a riziko prípadných komplikácií bolo čo najmenšie. Zdravotný výkon je poskytovaný v celkovej anestézii (po uspaní pacientky). Po dezinfekcii vonkajších genitálií lekár rozšíri kanál krčka maternice inštrumentom - dilatátorom a následne špeciálnou kanylou sa odsaje obsah dutiny maternice. Pri umelom prerušení tehotenstva, ak tehotenstvo presahuje osem týždňov, lekár používa aj kyretu (nástroj na úplné mechanické vyčistenie dutiny maternice) alebo potratové kliešte. Zdravotný výkon je počas celkovej anestézie bezbolestný. Žena môže mať po zdravotnom výkone bolesti, ktoré svojím charakterom a intenzitou pripomínajú bolesti ako pri menštruácii.

Starostlivosť po zákroku

Po interrupcii je potrebné dodržiavať hygienické zásady počas nasledujúcich 6 týždňov. Žena zvyčajne krváca a mala by sa vyhnúť sexuálnemu styku, vaginálnym výplachom, tampónom, kúpaniu a plávaniu. Dva týždne po výkone by mala absolvovať kontrolu u svojho gynekológa a zvážiť antikoncepciu.

Fyzické a psychické riziká

Riziká umelého prerušenia tehotenstva sú skôr ojedinelé, môžu byť skoré a neskoré. Pri výkone môže dôjsť k poraneniu maternice operačnými nástrojmi, ktoré si môže vynútiť okamžitú brušnú operáciu na zastavenie krvácania. Výnimočne môže byť situácia taká závažná, že lekár operačne odstráni maternicu v záujme zachovania života ženy. Medzi neskoré riziká sa zaraďujú zápal maternice, vaječníkov a vajíčkovodov s možným čiastočným alebo úplným zlepením dutiny maternice zrastmi. Následnú zhoršenú schopnosť až neschopnosť ďalšieho otehotnenia nie je možné vylúčiť.

Zvyšky po tehotenstve (plodovom vajci) môžu pretrvávať kratšiu alebo dlhšiu dobu po zdravotnom výkone. Potreba ich opakovaného odstránenia z dutiny maternice sa podľa odbornej literatúry vyskytuje v 0,2 % až 3 % z celkového počtu vykonaných výkonov umelého prerušenia tehotenstva. V ojedinelých prípadoch, najmä ak ide o včasné tehotenstvo, nemusí dôjsť napriek vykonanému zdravotnému výkonu k jeho prerušeniu a tehotenstvo pokračuje ďalej. Preto je potrebné, aby sa po siedmich dňoch od umelého prerušenia tehotenstva opakovane vykonalo sonografické vyšetrenie, ktorým sa potvrdí, že tehotenstvo bolo skutočne ukončené. Uvedené vyšetrenie nie je uhradené z verejného zdravotného poistenia a v plnej výške ho uhrádza žena, u ktorej bolo vykonané umelé prerušenie tehotenstva.

Žena po umelom prerušení tehotenstva môže pociťovať úzkosť, pocity viny, smútok a depresiu. Ide o zriedkavé prípady, ktoré sa vyskytujú v 0,3 až 1,2 prípadu z 1 000 vykonaných výkonov.

Interrupcia je jedným z najbezpečnejších lekárskych zákrokov, pokiaľ je vykonaná správne, a teda vyškoleným personálom, s použitím správnych zdravotníckych techník a liekov a v hygienických podmienkach. Interrupcie bez zdravotných dôvodov, vykonané riadne a počas prvého trimestra, sú v skutočnosti bezpečnejšie než pôrod. Neexistuje dokázaná súvislosť medzi interrupciou a následnou neplodnosťou. Interrupcie nespôsobujú závažné duševné problémy. Negatívne psychologické následky sa vyskytujú len u veľmi malého počtu žien a sú skôr pokračovaním už existujúcich duševných problémov.

Emocionálna podpora

Pre väčšinu žien a dievčat nie je rozhodnutie ísť na interrupciu jednoduché. Reakcie sa môžu líšiť, od úľavy po smútok. Ženy, ktoré nechcene otehotneli a už predtým mali duševné problémy, by mali vedieť, že tieto problémy môžu pretrvávať bez ohľadu na to, či sa rozhodnú pre interrupciu alebo pokračovanie tehotenstva.

Práva ženy

V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky má každá žena právo rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia svojich detí a mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré jej umožnia uplatňovať tieto práva. Takisto má právo na prístup k vedecky overeným informáciám a rozhodnúť sa o pokračovaní, resp. prerušení svojho tehotenstva bez nátlaku. Právo na plánované rodičovstvo je jedným zo základných ľudských práv. Partnerské dvojice i jednotlivec môžu slobodne rozhodovať o počte detí i časovom odstupe medzi nimi.

Súčasná situácia a možnosti: Na Slovensku má každá žena právo slobodne sa rozhodnúť, či a kedy bude mať deti. S tým súvisí aj právo na prístup k interrupcii poskytovanej s rešpektom a úctou. Nik nesmie byť vystavený ubližujúcemu správaniu alebo nátlaku.

Dôležité informácie

Na Slovensku máte možnosť podstúpiť interrupciu na žiadosť alebo zo zdravotných dôvodov do 12. týždňa tehotenstva. Začiatok tehotenstva sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Dievčatá, ktoré nemajú 16 rokov, potrebujú súhlas rodičov alebo zákonného zástupcu. Ministerstvo zdravotníctva SR stanovilo maximálnu cena za interrupciu na 248,95 eur, ale tá sa nie vždy dodržiava.

Zoznam nemocníc poskytujúcich interrupcie:

Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice
Nemocnica s poliklinikou sv. Jakuba, Bardejov
Nemocnica Poprad, a. s.
Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica
Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš
Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica sv. Cyrila a Metoda

Nový zákon by mal prispieť k prehĺbeniu socialistickej zákonnosti, rozšíriť práva slobodnej voľby občanov a zvýšiť ich právnu, občiansku a morálnu zodpovednosť. Dôrazom na výchovu k plánovanému rodičovstvu podporuje upevňovanie rodín a rozvoj socialistického spôsobu života.

Výhody novej právnej úpravy by mali priniesť:

Možnosť vykonať miniinterrupciu vo včasnom štádiu tehotenstva, čo je šetrnejšie a spojené s menším rizikom nežiaducich zdravotných následkov.
Organizačné a ekonomické výhody, pretože odpadá hospitalizácia a pracovná neschopnosť sa znižuje.
Úspory prevádzkových nákladov zdravotníckych organizácií.
Zníženie dávok nemocenského poistenia vyplácaných ženám po výkone umelého prerušenia tehotenstva.
Zníženie neskorších zdravotných komplikácií žien.
Odpadnú náklady súvisiace s činnosťou doterajších okresných a krajských interrupčných komisií.

tags: #mozem #ist #na #potrat #bez #suhlasu