Matka a dieťa: Základy vzťahovej väzby a jej vplyv na celý život
Počas prvých rokov života dochádza u dieťaťa k najdramatickejším zmenám a matka je pri tomto procese veľmi dôležitá.
„Na základe vývinovej teórie Erika Eriksona je prvý rok života o tom, aby si dieťa vytvorilo základnú dôveru v okolitý svet ako protiváhu k obrovskej neistote. Pokiaľ si dieťa túto dôveru nevytvorí, v dospelosti bojuje s problémom pri nadväzovaní dôverných vzťahov s blízkymi, s okolím, problémami v práci a partnerstve,“ vysvetľuje psychoterapeutka. Bežný život je pre neho náročný, trpí úzkosťou, pocitom strachu a ohrozenia.
Potreba čistej lásky a bezpečného objektu
Každé dieťa potrebuje na vytvorenie väzby určité podmienky. Kľúčom je prvý vzťah s bezpečným objektom, čiže milujúcou matkou. Matka nemusí byť dokonalá, ani supermama. „Prvý kontakt neprebieha len hneď po narodení, ale počas celého prvého roka, kedy sa vytvára intímna, jedinečná a neopakovateľná väzba medzi matkou a dieťaťom. Dieťa sa pozerá maminke do očí a nastáva zrkadlenie - matka sa na svoje dieťa pozerá s nadšením a vysiela mu myšlienku: mám ťa rada, si môj najväčší poklad na svete a nič nie je dôležitejšie ako ty. Dieťa to vidí a získava pocit, že je milované,“ vysvetľuje M. Chmelíčková.
Vzťahová väzba, trvalé a hlboké emocionálne puto, sa u dieťaťa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci. Tento vzťah k matke, ktorá je najčastejšie pre dieťa hlavnou osobou pre vzťahovú väzbu, má aj evolučný význam. „Dieťa vás sleduje a udržuje si s vami blízkosť, aktívne pozoruje, kde sa nachádzate a keď sa vzdialite, nasleduje krik, plač alebo volanie.“ Už v prvých týždňoch pozorujeme, že dieťatko zaujíma ľudská tvár a uprednostňuje pozorovanie predmetov, ktoré sa hýbu. Psychologička vysvetľuje: „Ako matka svojmuDieťa vníma svet prostredníctvom svojich zmyslov už od prvých okamihov života.
Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke. „Všímajte si tiež, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Dôležité je aj správanie dieťatka po matkinom návrate. Ak je dieťa nepokojné, keď ste preč, plače alebo reaguje krikom, znamená to, že si už s vami vzťahovú väzbu vytvorilo, a teda ochranu, bezpečie a pohodlie hľadá u vás.“
Vzťahové väzby k ďalším osobám si deti zvyčajne vytvoria v období od desať mesiacov do roka a pol, kedy sú už samostatnejšie. „Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde, pretože zrazu jeho bezpečná základňa zmizne.“ Dieťa si zvyčajne vzťahovú väzbu tvorí s viacerými osobami. Okrem mamy môže byť naviazané napríklad na otca, brata, sestru, dedka, babku, opatrovateľku.
Keď sa vzťah nevyvinie: Dlhodobé dôsledky
„Ak sa proces nepodarí, dá sa povedať, že týchto ľudí potom stretávame na terapii,“ objasňuje psychoterapeutka. Majú krehké sebavedomie, krehkú narcistickú rovnováhu. „Často s tým bojuje práve tak, že túto svoju nedôveru prebíja. Snaží sa byť úplne super dokonalý, super výkonný, super krásny, super krásne oblečený. Stále potrebuje to zrkadlenie - obdivné pohľady každého okolo. Ak ich nemá, tak sa trápi a nie je mu dobre. Na to, aby obdiv svojho okolia získal, dokáže vyvinúť neuveriteľné úsilie,“ opisuje psychologička.
Matky robia, čo môžu, avšak niekedy ani sama matka nedostala to, čo ako dieťa potrebovala a nevie, ako sa zrkadlenie robí. Taktiež môže upadnúť do depresie, prechádzať si žiaľom alebo stratou. „V tom prípade to nadšenie, ktoré dieťa potrebuje, matka v očiach nemá. Má tam smútok a nie je dostatočne psychologicky pre dieťa prítomná,“ hovorí o mamách M. Chmelíčková. Alebo mame sa nemusí dariť vytvorenie podporného a bezpečného prostredia, akejsi trvalej náruče, kde má dieťa pocit bezpečia, bezpodmienečnú lásku a verí tomu, že má na svoje okolie vplyv. „Dieťa potrebuje uveriť, že je to, ktoré spôsobuje zmeny okolo seba. Hýbe svetom okolo seba a matkou.“
Výzvy spojené s neprítomnosťou matky a jednorodičovskými rodinami
Ak matka nedostane to, čo dostať má, nemusia jej tieto prirodzené schopnosti ísť. Nejde iba o ten primárny vzťah matka a dieťa, ale aj o situácie, kedy matka s dieťaťom nie je, napríklad v prvom, ale aj v druhom roku života, kedy sa u dieťaťa deje veľa zmien. „Dieťa sa svojej mamičke približuje a vzďaľuje, potrebuje však uistenie, že jeho priblíženie bude opäť vítané a nič zlé sa nestane, ak sa vzdiali. Je to malý zápas o autonómiu,“ objasňuje M. Chmelíčková.
V Čechách sa veľa hovorilo o legislatíve, kedy by sa do jaslí prijímali už dvojročné deti, avšak v tomto veku dieťa nemá ešte vytvorenú objektovú stálosť. To znamená, že ak dieťaťu matka zmizne z dohľadu, nie je si isté, že sa zase vráti. U dieťaťa napríklad vo veku okolo 8 mesiacov môže dôjsť aj k anaklitickej depresii. To je reakcia dieťaťa, ak je dieťa napríklad v nemocnici samé a nemá kontakt s maminkou alebo osobu, ktorá sa o neho stará. Príde depresia, dieťa je zúfalé, upadne do veľkého smútku až apatie.
Žiaľ, realita na Slovensku ukazuje rastúci počet jednorodičovských rodín. Štatistiky odhaľujú, že v takmer štvrtine domácností (24,87 %, čo predstavuje 357 199 domácností) je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. To znamená, že viac ako 500 000 nezaopatrených detí vyrastá v jednorodičovských rodinách. Tento fakt má významné sociálne a ekonomické dôsledky. Až 86 % neúplných rodín na Slovensku vedú osamelé matky. Tieto rodiny vznikajú najčastejšie rozvodom alebo ovdovením, pričom približne štvrtina z nich vznikne už ako neúplná.
Osamelí rodičia a deti z jednorodičovských rodín často zápasia s finančnými ťažkosťami a nestabilnou ekonomickou situáciou. Žiť z jedného príjmu je náročné, a to najmä v kontexte rastúcich cien a inflácie. Mnohí osamelí rodičia sa ocitajú na hranici chudoby. Problémom je najmä to, že osamelé matky alebo matky s viacerými deťmi majú nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Matky s týmto typom záväzkov majú na pracovnom trhu aj nižšie mzdy ako muži, v priemere zhruba o pätinu, často aj na rovnakej pracovnej pozícii. Dôvodom sú skrátené pracovné úväzky a nižšie mzdy spojené so starostlivosťou o rodinu a materstvom. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, zatiaľ čo u mužov je to len na úrovni 4 %. Suma minimálneho výživného, ktorá predstavuje 30 % sumy životného minima, je často nepostačujúca na pokrytie základných potrieb dieťaťa.
Byť osamelým rodičom znamená niesť celý svet svojho dieťaťa na vlastných pleciach. Osamelí rodičia čelia mnohým psychickým výzvam, ktoré vyplývajú z ich sociálnej, ekonomickej a emocionálnej situácie. Prežívajú chronický stres a neustále obavy z toho, ako pokryť základné potreby. Nesú plnú zodpovednosť za starostlivosť o deti, čo je bez podpory komplikované. Osamelí rodičia sa len ťažko ubránia izolácii. Sú odrezaní od sociálnych kontaktov, pretože ich voľný čas je obmedzený. Chýba im emocionálna podpora partnera, čo pocit osamelosti iba zvyšuje. Cítia sa vinní, že nemôžu svojim deťom poskytnúť to, čo by mohli mať v dvojrodičovskej rodine, a to ani finančne, časovo a už vôbec nie emocionálne. Úzkosť a obavy z budúcnosti ich zväzujú, vyčerpávajú a psychicky ničia. Častá bezmocnosť tak vyúsťuje do depresívnych stavov alebo až k hlbším psychickým problémom.
Deti vyrastajúce v jednorodičovských rodinách môžu zažívať rôzne emócie a výzvy, ktoré závisia od ich veku, povahy, rodinných okolností a spôsobu, akým sa rodič vyrovnáva so situáciou. Prítomný je pocit straty, viny, hnevu aj frustrácie. Chýbanie druhého rodiča môže vyvolávať smútok. Niektoré deti si môžu myslieť, že sú za rozpad rodiny zodpovedné. Prítomný je aj tlak na „dospelosť“. Niektoré deti osamelých rodičov sa cítia prinútené rýchlo dospieť a prevziať zodpovednosť, napríklad pomáhať so starostlivosťou o mladších súrodencov alebo s domácnosťou. Deti, ktoré už stratili jedného rodiča, môžu mať obavy, že ich opustí aj druhý.
Žiadna opatrovateľka nedokáže nahradiť matku
Pestúnka nedokáže dieťa nadojčiť, a teda v tomto vzťahu nemôže vzniknúť základná intímna väzba. Ak mama chodí do práce, je podstatné, ako si dokáže vyčleniť na dieťa čas po práci. Často si však musí doslova vybojovať čas s dieťaťom so svojimi rodinnými príslušníkmi. Nie všetko je však čiernobiele. Ak má opatrovateľka vysokú mieru empatie a dokáže ju prejaviť, je to pre dieťa dobré.
Vzťah matky a dcéry: Zrkadlo sebavedomia
Matka a dcéra sa v sebe navzájom vidia, identifikujú sa jedna s druhou. Postoj mamy k dcére, ale i k sebe samej priamo ovplyvňuje rozvoj sebavedomia a sebahodnoty dieťaťa. „Neprijatie často matka v skutočnosti neprejavuje voči dcére, ale voči samej sebe.“ Silu a charakter puta medzi mamou a dcérou určuje najmä miera emočnej zrelosti matky. Vzťah narušený hnevom, frustráciou, žiarlivosťou či smútkom možno opraviť aj po rokoch, no nie je to jednoduché.
Podľa výskumov má vzťah medzi matkou a dcérou výrazný vplyv na rozvoj sebavedomia dcéry. Vzťah matky s dieťaťom má vplyv na rozvoj sebavedomia bez ohľadu na to, či ide o dcéru alebo syna. V určitom zmysle je totiž vzťah s matkou pre dieťa tým najhlbším, keďže na rozdiel od puta s otcom je vzťah s matkou od počatia aj fyzický a tento neopakovateľný aspekt vzťahu muž nemá šancu s dieťaťom zažiť. Marta Rastogi zistila, že čím je emocionálne puto medzi matkou a dcérou lepšie a funkčnejšie, o to lepší je sebaobraz dcéry. Kategória „hierarchia“ sa spája najmä s výchovou v orientálnych krajinách, ako napríklad India, kde má postavenie v rámci hierarchie v spoločnosti či v rodine stále svoj význam.
Vzájomné konflikty medzi matkami a dcérami špecificky pramenia z toho, že ženy sú v rôznych kultúrach v rodinách dodnes vnímané ako nezištné služobníčky. Práve z tohto dôvodu podľa mnohých matiek nie sú zvyknuté vyjadrovať svoje potreby, čo vyvoláva ťažkosti vo vzťahoch. Ženy z minulých generácií a aj niektoré mladé ženy vyrastali s presvedčením, že musia oddane slúžiť rodine, že by mali potlačiť svoje potreby alebo že to, čo potrebujú, nie je dôležité. Dlhodobé fungovanie v takomto nastavení je neudržateľné a v určitom bode žena nutne pocíti krivdu, ublíženie alebo nespravodlivosť.
Koncept "dostatočne dobrej matky" a snaha o dokonalosť
V dnešnej postmodernej spoločnosti sa mnohí ľudia idealizujú a snažia sa byť dokonalí. Nie sú výnimkou ani niektoré mamičky, ktoré vychovávajú svoje deti a nechali sa zlákať týmto fenoménom či ideálom „byť dokonalá/é“.
Mnohé ženy reagujú na prevládajúce predstavy a ideálne obrazy kultúry a zvnútorňujú ich. Je nemožné splniť očakávania spoločnosti už aj preto, že spoločenské normy a názory sú často protichodné - na jednej strane sa hovorí, že matky „vedia“ najlepšie, ako vychovávať deti, na druhej strane matkám každý radí, ako deti vychovávať. Je pravda, že žiadna žena, ktorá prvý krát porodila dieťa, sa hneď nevie starať o svoje dieťa na 100 percent a bude potrebovať nejaké rady, tipy a pomoc, aby sa úplne všetko postupom času naučila. Je to úplne normálne a prirodzené pre každú ženu, ktorá sa zrazu stane matkou. Na druhej strane matka by mala vedieť, čo jej dieťa potrebuje, aké má návyky, zvyky, čo znamená ktoré slovo dieťaťa, gesto a tak podobne.
V spoločnosti sa nešíria len mýty o materstve, ale aj určité rady či predpoklady, ktoré by mali matky spĺňať, ak chcú byť dobrými matkami. Od mám sa očakáva, že budú robiť všetky veci v starostlivosti o dieťa a budú ich robiť hneď správne. Veľa ľudí si však neuvedomuje, že každá matka sa len učí byť matkou po tom, čo svoje dieťa privedie na svet. Odvaha, obetavosť, trpezlivosť, láska, porozumenie, empatia, úcta - spĺňať všetky tieto charakteristiky tzv. dobrej matky je akousi samozrejmosťou, ktorú od žien - matiek vyžaduje spoločnosť, v ktorej žijeme. No nie vždy sa to dá na 100 % splniť. Je to akoby prirodzenosť, od ktorej keď sa žena matka začne nejakým spôsobom odlišovať, začne byť pre spoločnosť iná, zlá matka, ktorá nespĺňa akési stanovené stereotypy dobrej a správnej matky pre svoje dieťa. Stačí, že robí len niečo inak, alebo má iné názory či zvyky ako ostatné matky v jej okolí a hneď začne byť odsudzovaná či spochybňovaná spoločnosťou. Pre dnešné matky je preto veľmi ťažké byť matkou v súčasnej spoločnosti, ale ako nám hovorí história, nikdy to ľahké pre ženy ani nebolo.
Psychoanalytik Donald Winnicott bol jeden z prvých, ktorý sa zaoberal a uviedol pojem „Good-enough mother" (dostatočne dobrá matka). Tento koncept môžeme pozorovať v spoločnosti hlavne v posledných dvoch desaťročiach. Táto problematika sa netýka len Slovenska, ale všetkých vyspelých štátov na svete. „Dostatočne dobrá matka sa podľa Winnicotta dokáže úplne adaptovať na potreby jej dieťaťa. Koncept dostatočne dobrej matky je tak treba chápať doslova: práve taká je ideálna; tá dokonalá je príliš dokonalá, a neideálna.“ Winnicott zastával názor, že každé dieťa má na to vrodený potenciál rozkvitnúť bez komplikácií do tvorivého ľudského subjektu, ak má správny druh emocionálneho prostredia. Jeho kritici však tvrdia, že kladie obrovskú zodpovednosť na inštinktívnu citlivosť a predstavivosť matky.
V súčasnosti sa veľmi veľa mužov zapája do rannej starostlivosti o dieťa a čoraz viac terapeutov začína zastávať názor, že už aj v otcoch môžeme pozorovať Winnicottovu predstavu „dostatočne dobrej matky“. Niektoré feministky vnímali Winnicottove myšlienky o dôležitosti dostatočne dobrej matky ako obviňovanie matky. Neexistuje nič také ako perfektný rodič, dostatočne dobrý rodič stačí. Zdôrazňuje psychoanalytik zraniteľnosť dieťaťa, jeho „stratenosť“ vo svete a úlohu matky. Dieťa sa rodí s potenciálom pre tvorivý rozvoj života, ale ten je podmienený matkinou schopnosťou aktívne vnímať vnútorné stavy dieťaťa a vhodne na ne reagovať. Dieťa verí, že všetky zážitky a objekty vytvára, používa a aj ničí. Žije v ilúzií vlastnej všemocnosti a matka ho zrkadlí (cez ňu vidí seba, podľa toho, ako sa na neho matka pozerá) a tým mu napomáha v ďalšom vývoji.
Matka by mala poskytovať základný bezpečný priestor cez stabilitu, pravidelnosť, pevnosť, spoľahlivosť - pevné objatie matky. Tento priestor Winnicott nazýva holding (dôležitý stavebný prvok každej psychoterapie, kde terapeut svojim emočným naladením a stabilitou sprostredkováva pevné objatie matky). Dostatočne dobrá matka potlačí svoju subjektivitu a je plne zaujatá potrebami dieťaťa (ide o primárne materské zaujatie). Poskytuje dieťaťu ilúziu, že existuje vonkajšia realita, ktorú ono svojou tvorivou schopnosťou vytvára.
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že naše deti potrebujú, aby sme boli skutočnými ľuďmi s nimi. Naše deti potrebujú vidieť, ako sa vysporiadame s našimi chybami, pretože deti modelujú správanie svojich rodičov. Prostredníctvom nášho príkladu sa môžu dozvedieť o zodpovednosti a prijatí zodpovednosti. Odstúpte od dokonalých obrázkov rodinného života na sociálnych médiách a prestaňte sa snažiť o obrázky a ideály, ktoré sú vymyslené. Vráťte sa do reálneho sveta s ostatnými ľudskými bytosťami, ktoré sú aj so svojimi nedostatkami dosť dobré. Dosiahnutie nemožného cieľa byť dokonalými rodičmi zaťažuje aj naše deti. Musia byť dokonalými deťmi ako dôkazom toho, že sme dokonalí rodičia. Ale ak prijmeme našu ľudskosť, tlak na nás aj na naše deti a uvedomíme si, že nielenže sme dosť dobrí rodičia, ale aj naše deti sú dosť dobré deti, tak len naozaj vtedy sme uspeli.
Winnicott sa pokúša poukázať na to, aby sa ľudia nesnažili úplne zbytočne a nezmyselne vyzerať dokonalo, umelo či šťastne, ak to tak nie je. Pretvarovanie sa nie je dobré ani pre samotných ľudí čiže rodičov, ale ani pre samotné deti. Je predsa starou známou pravdou, že sme pre deti zrkadlo, čiže to, čo vidia u nás dospelých (rodičov), si berú za svoje a podľa toho sa správajú a napodobňujú nás - dokonca sa snažia byť úplne ako my. Nič v živote nie je dokonalé a ani my ľudia nie. Preto pediater a psychoanalytik Winnicott odporúča, aby sa rodičia ani nesnažili o ideálne a dokonalé rodinné obrazy rodinného života, ale aby nechali život plynúť a zároveň sa snažili byť skvelými, dobrými rodičmi, ale v primeranej norme a hlavne, aby sa nenechali ovplyvňovať inými či cudzími ľuďmi rôznymi názormi a poučkami o tom, akí majú byť, ako majú vychovávať svoje deti a čo je najlepšie pre nich či pre ich deti.
tags: #odborny #clanok #matka #a #dieta