Výsluch dieťaťa v trestnom konaní: Právne aspekty a kriminalistická taktika
Úvod: Zraniteľnosť a jej ochrana v právnom systéme
Polícia pri objasňovaní a vyšetrovaní prečinov a zločinov využíva celý rad kriminalistických metód a prostriedkov, či už ide o metódy kriminalistickej techniky, alebo taktiky. V trestnom konaní poznáme rôzne druhy výsluchu, respektíve môžeme vypočúvať rôzne druhy osôb v odlišnom procesnom alebo spoločenskom postavení. V určitých prípadoch Trestný poriadok, ako aj kriminalistika, v rámci taktiky výsluchu, pripisuje určitým skupinám osôb osobitné znaky, akým spôsobom treba viesť výsluch, aké osoby majú byť prítomné pri výsluchu, prípadne v akých miestnostiach a za pomoci akej techniky je potrebné výsluch vykonať. Jedným z takýchto osôb sú deti, ktoré bývajú veľakrát buď obeťou, poškodeným, svedkom alebo páchateľom trestného činu. Deti sú schopné poskytnúť detailnú a úplne pravdivú výpoveď v trestnom konaní. Z tohto názoru nevychádza len psychológia, ale vychádza z neho aj slovenský právny poriadok de lege lata, keď v trestnom poriadku výsluchy detí nielen pripúšťa, ale upravuje aj ich podmienky. Taktiež kriminalistika vymedzuje taktiku výsluchu dieťaťa. Je samozrejmé, že aj pri výsluchu dieťaťa musí vypočúvajúci vychádzať z jeho osobnosti a jeho individuality. Pamäť dieťaťa je ovplyvnená množstvom faktorov, okrem iného aj jeho mentálnou zrelosťou. K výsluchu dieťaťa, jeho podmienkam, by mala odborná prax prispievať zodpovedne, malo by byť riadne vymedzené, kto je dieťaťom, jeho práva a povinnosti, vzhľadom na to, že ide o osoby, ktoré sa stále vyvíjajú a priebeh trestného konania, dokonca aj výsluch na Obvodnom oddelení Policajného zboru, môže na dieťati zanechať následky, prípadne vytvoriť traumu. Preto je veľmi dôležité, aby osoby, ktoré vykonávajú výsluch s dieťaťom, boli zodpovedne pripravené, empatické a dodržiavali zásady trestného konania a zvolili správnu taktiku výsluchu tak, aby sa dieťa cítilo pohodlne a vypovedalo k danej udalosti pokiaľ možno, čo najviac samostatne.
Výsluch ako metóda získavania informácií
Výsluch je jednou z metód kriminalistickej taktiky využívanou v trestnom konaní. Výsluchom sa získavajú informácie, ktoré sú zakotvené v pamäťovej stope vypočúvanej osoby. Pamäťové stopy vznikajú vnímaním okolností okolo nás, ktoré si následne uchovávame v pamäti. Pri výsluchu si následne tieto okolnosti znovu vybavujeme. Ide o najrozšírenejšiu, najstaršiu a veľakrát jedinú metódu v trestnom konaní, jediný dôkazný prostriedok v trestnom konaní. Pojem výsluch nájdeme zakotvený aj v Trestnom poriadku. Trestný poriadok síce nevymedzuje presnú legálnu definíciu výsluchu, avšak označuje výsluch za jeden z dôkazných prostriedkov, ktorým sa získavajú dôkazy v trestnom konaní. Konkrétne na základe výsluchu sa získa výpoveď osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu trestného činu. Trestný poriadok, ako aj kriminalistika, rozlišuje výsluch podľa toho, aká osoba z hľadiska procesného postavenia alebo z hľadiska veku je vypočúvaná, podľa toho sa zohľadňuje a vyberá aj taktika výsluchu a taktiež je potrebné vždy výsluch viesť zákonným spôsobom a postupom tak, ako to ustanovuje Trestný poriadok, ktorý vymedzuje základný formálny rámec výsluchu.
Kriminalistika na druhej strane určuje najmä taktické zásady výsluchu. Ide však o dve vedy, ktoré navzájom spolu súvisia a jednu od druhej nemôžeme oddeliť, nakoľko ak by sme oddelili kriminalistickú taktiku a zanechali sme výsluch iba na vymedzenie v právnom poriadku, nemuseli by sme vedieť zvoliť najmä správny postup a prístup k osobám, na druhej strane, keby sme ponechali vedenie výsluchu iba na kriminalistickú taktiku bez právneho rámca, mohlo by dôjsť k nezákonne získanému dôkazu, ktorý by sme už ďalej v trestnom konaní nemohli použiť, prípadne by sme celý výsluch museli ešte raz zopakovať, čo by v niektorých prípadoch mohlo znamenať, že dôjde aj k zmareniu dôkazu zachyteného v pamäťovej stope, napr. osoba by už mohla byť ovplyvnená inými subjektmi, prípadne by mohla nadobudnúť strach z páchateľa a v danej veci by už odmietla vypovedať.
Pri výsluchu osôb, sú veľmi dôležité taktické postupy, ktoré majú podstatný význam pre spôsob uplatnenia metód pri odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní konkrétnej trestnej činnosti. Súčasťou realizácie metód kriminalistickej taktiky sú vhodné a doporučené postupy na skúmanie kriminalistických stôp týmito metódami. Kriminalistická taktika oproti trestnému právu člení výsluch podľa procesného postavenia odlišným spôsobom. Vzhľadom na jednotlivé skupiny osôb alebo na ich vzájomnú kombináciu je užitočné uskutočňovať viaceré spoločenské prieskumy, ktoré môžu byť pre osoby uskutočňujúce výsluch pomôckou najmä vo výsluchovej praxi. Jedným z prieskumov je prieskum, ktorý sa zameriava na správanie známych páchateľov pri výsluchu s ohľadom na ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie a kriminálnu minulosť. „Ako vidieť z vykonaného prieskumu, dosiahnuté vzdelanie a kriminálna minulosť ovplyvňuje psychický a morálny základ páchateľov trestnej činnosti, aspoň pokiaľ ide o správanie sa pri výsluchu.“
Výsluch má veľký význam tak v kriminalistickej, ako aj súdnej, právnej praxi. Výsluchom sa získava výpoveď osoby, ktorá je jedným z dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, pomocou ktorého možno získať informácie o kriminalisticky relevantnej udalosti. Ide o nenahraditeľný zdroj informácií. Ako sme už vo vyššie uvedenej definícii uviedli, výsluchom sa získavajú informácie od osôb, ktoré kriminalisticky relevantné udalosti vnímali buď priamo, alebo nepriamo, vlastnými zmyslami. Jednými z osôb, ktoré môžu prispieť svojím výsluchom v trestnom konaní a ktoré bývajú aj v trestnom konaní vypočúvané sú deti, osoby mladšie ako 18 rokov.
Špecifiká výsluchu dieťaťa: Právna úprava a psychologické aspekty
Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný poriadok) sa v rámci trestného konania vykonáva výsluch detí, osôb mladších ako 18 rokov. Výsluch detí v trestnom konaní sa vyznačuje určitými špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené ich individuálnymi vlastnosťami a stavom ich psychiky. Z psychologického hľadiska, sú deti vnímavé, ale ľahko ovplyvniteľné, veľa javov dejúcich sa okolo nich vnímajú chaoticky, avšak súčasne sú schopné vnímať podrobnosti rôzneho druhu, ktorých si dospelý ani nevšimne. Dieťa má v trestnom konaní právo byť vypočuté.
Ďalšou právnou úpravou, ktorá upravuje postup a náležitosti výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov je § 135 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok): „Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2.“
Ďalej je v danom paragrafe uvedené, že v ďalšom konaní má byť taká osoba (mladšia ako 18 rokov) vypočúvaná znova, len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. „Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ak treba zopakovať výsluch osoby mladšej ako 18 rokov po vznesení obvinenia, vykoná sa spôsobom upraveným v prvej vete; ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku.“
Treba uviesť, že dieťa je v zmysle zákona č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných činov považované za obzvlášť zraniteľnú obeť. V trestnom konaní sa bežne realizuje výsluch detí. Prvý výsluch dieťaťa by mal byť, pokiaľ to situácia dovoľuje, úplný, aby sa už v ďalšom konaní nemusel opakovať. Ak je dieťa svedkom trestného činu, stávajú sa významnou okolnosťou jeho výpovede osobnostné faktory, a to napr. otázky, ktoré sa dieťaťu kladú, musia byť volené tak, aby na ne dieťa odpovedalo z vlastnej vôle, nemôžu byť mnohoznačné, alebo také, že by ich dieťa mohlo zle pochopiť. Výsluch dieťaťa by sa, pokiaľ je to vzhľadom na technické vybavenie možné, nemal vykonávať v tradičných vyšetrovacích priestoroch polície.
Police Interview Questions - What Questions We Asked
Príprava na výsluch dieťaťa: Kľúč k úspechu
Príprava na výsluch zahŕňa obsahovú prípravu (vecnú) a prípravu organizačnú (materiálnu aj personálnu). Ak je v trestnom konaní vypočúvané dieťa ako svedok trestného činu, alebo ako obeť trestného činu, takúto výpoveď je potrebné zachytiť na kamerový záznam, preto je veľmi potrebné v tomto štádiu výsluchu zabezpečiť aj kameru, pomocou ktorej sa výsluch zachytí a to najmä z dôvodu, aby sa už v ďalšom konaní výsluch nemusel opakovať.
Súčasťou organizačnej prípravy je aj stanovenie si miesta výsluchu, času výsluchu, nakoľko je vhodné zohľadniť vek dieťaťa a k tomu prispôsobiť čas, aby napr. výsluch nebol naplánovaný na čas, kedy bude dieťa spať, prípadne, aby sa nenarušila jeho školská dochádzka. Ďalej je dôležité z hľadiska času naplánovať výsluch tak, aby sa dieťa nestretlo napr. s obvineným, ďalšími svedkami, prípadne, ak ide o prípady domáceho násilia, kedy je dieťa týrané v rodine, aby sa nestretlo s osobou, ktorá ho týrala.
V štádiu prípravy je pri výsluchu dieťaťa ďalej dôležité personálne hľadisko a to, aká osoba výsluch vykoná. Výsluch vedie vždy vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru vykonávajúci skrátené vyšetrovanie. Je dôležité vybrať osobu, ktorá má vzťah k deťom. Zvyčajne je vhodné vybrať ženu, ktorá má od prírody materinský cit a dieťa sa v jej spoločnosti môže cítiť lepšie, ako keby výsluch viedol muž. Bolo by prijateľné, keby osoby vykonávajúce výsluch mali určité školenie z oblasti detskej psychológie, avšak v praxi sa takéto školenia nerealizujú. Taktiež môže zohrať dôležitú úlohu aj oblečenie vypočúvajúceho, niektoré deti môže desiť výsluch policajta, ktorý je v uniforme a má pri sebe služobnú zbraň, môže to u dieťaťa vzbudiť strach, preto je vhodnejšie na výsluch voliť civilné oblečenie, ktoré na dieťa môže pôsobiť pokojnejším a kľudnejším dojmom.
Ďalej je veľmi dôležité aj výber miesta, kde sa bude výsluch vykonávať. Na väčšine policajných útvarov vyšetrovatelia, poverení príslušníci Policajného zboru dieťa vypočúvajú v kancelárii vyšetrovateľa/povereného príslušníka, prípadne vo vyhradenej kancelárii, ktorú sa snažia vybaviť nábytkom a hračkami tak, aby pôsobila pre deti príjemnejšie ako kancelária. Špeciálnu vypočúvaciu miestnosť (kancelária vybavená kamerou a možnosťou prenosu výsluchu do inej miestnosti a hračkami) sa nachádza podľa našich informácií na Obvodnom oddelení policajného zboru v Brezne (v budove úradu práce) a tiež na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici. Vypočúvacia miestnosť, kde sa vykonáva výsluch dieťaťa a ktorá je špeciálne na to vybavená, by sa mala nachádzať na všetkých útvaroch Policajného zboru. Ide najmä o špecializovanú miestnosť s audiovizuálnym výstupom do inej miestnosti, kde môžu výsluch sledovať všetky osoby, ktoré majú byť pri výsluchu prítomné. S dieťaťom by sa osobne stretol iba vyšetrovateľ, poverený príslušník Policajného zboru, prípadne psychológ, ale iná blízka osoba. Špeciálne vypočúvacie miestnosti určené pre výsluch dieťaťa zatiaľ na útvaroch Policajného zboru absentujú. Na niektorých útvaroch Policajného zboru sú zriadené osobitné kancelárie, na vlastné náklady personálu útvarov vybavené materiálom na zútulnenie priestoru (hračky, knihy, plagáty, pastelky, kvety). Snahou Policajného zboru by malo byť postupne vybudovať špeciálne vypočúvacie miestnosti v súlade s požiadavkami Smernice o obetiach, ktoré sa budú využívať prioritne pre vypočúvanie detí, ale aj ďalších obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov (obete domáceho násilia, obete obchodovania s ľuďmi, staršie osoby, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím), pričom takáto miestnosť by sa podľa môjho názoru nemala nachádzať iba v budove Krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ale minimálne na každom okrese a postupne každom útvare Policajného zboru.
Ďalšou alternatívou ako zabezpečiť vhodné prostredie, miesto na výsluch dieťaťa je jeho výsluch realizovať napr. u detského psychológa, v detských domovoch, v nemocniciach alebo v priestoroch Detských centier. Je vždy na osobe, ktorá vedie výsluch, aké miesto výsluchu zvolí. Žiadna právna úprava presne neupravuje, kde má byť výsluch vykonaný, preto je na zvážení osoby, ktorá výsluch vedie, aby v prípade výsluchu dieťaťa zvážila aj tieto alternatívne miestnosti a nie len kanceláriu, ktorá nie je prispôsobená na výsluch dieťaťa.
Obsahová príprava výsluchu je akási vnútorná príprava osoby, ktorá vedie výsluch. Uvedená osoba si musí určiť, aké skutočnosti sa chce od dieťaťa dozvedieť a akým spôsobom, napr. či zvolí iba kladenie otázok alebo nechá dieťa samé súvisle rozprávať. Je dôležité sa na výsluch riadne pripraviť, avšak v konečnom dôsledku si však smer výsluchu bude musieť vypočúvajúci meniť počas samotného výsluchu, nakoľko sa celý priebeh výsluchu nedá presne naplánovať a môže sa meniť aj napr. od psychického rozpoloženia dieťaťa. Výsluchu dieťaťa musí predchádzať dokonalá príprava vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka, ktorý výsluch bude viesť. Skôr ako sa pristúpi k samotnému výsluchu dieťaťa je potrebné, aby osoba, ktorá bude výsluch vykonávať, nadobudla dostatočné vedomosti o osobnosti dieťaťa, jeho psychickom stave a možných rizikách, ktoré môžu ovplyvniť jeho výpoveď.
Znalecké dokazovanie a jeho úloha v konaniach týkajúcich sa detí
V kontextoch, kde sa posudzujú vzťahy rodičov a detí, alebo kde je potrebné hodnotiť psychický stav osôb, zohráva kľúčovú úlohu znalecké dokazovanie. Často je spojené s prítomnosťou psychológa, ktorý poskytuje odborný pohľad na situáciu. Je dôležité si uvedomiť, že proces znaleckého dokazovania, či už ide o posudok psychológa alebo iného znalca, môže byť pre niektorých rodičov, ktorí túžia po absolútnej kontrole, náročný, najmä ak druhý rodič bude s dieťaťom u znalca sám.
Otázky kladené znalcom sa zameriavajú na vnímanie vzájomných vzťahov, ako aj na vykonávanie rôznych testov, vrátane osobnostných a IQ testov. Cieľom je komplexne zhodnotiť situáciu a odhaliť potenciálnu manipuláciu s dieťaťom. Znalec má byť schopný rozpoznať manipulatívne techniky a posúdiť, či má niekto "čo skrývať".
Bežná prax na všeobecných súdoch pri zadávaní forenzných posudkov je často chaotická a chybná. Zadávanie otázok o tom, ktorý rodič je lepší, je porovnateľné so "Sofiinou voľbou", nakoľko zakladá rivalitu medzi rodičmi a spôsobuje zlyhávanie systému. Súdy často delegujú svoju kompetenciu rozhodnúť o usporiadaní vzťahov v rozpadnutej rodine na znalca. Pritom znalcova úloha je primárne zistiť reálnu situáciu medzi deťmi a rodičmi a podať súdu správu, nie určovať, aký bude styk detí s rodičom.
Problémom sú aj samotní znalci. Ich posudky sú niekedy zlátaninou citácií spisov a testovania, ktorého zmysel a súvis so skúmanými problémami nie je jasný. Znalec je povinný vysvetliť, čo robil, prečo to robil a ako to súvisí s jeho zisteniami. Mal by tiež prísť pred súd a všetko riadne zdôvodniť. V praxi však často dochádza k paternalizmu, kedy sa tvrdenia znalca berú ako absolútna pravda. Je dôležité si uvedomiť, že ľudská komunikácia pozostáva z 80 % neverbálnej komunikácie. Znalec vychádza z verbálnej komunikácie a jej interpretácie, ktorá môže byť skreslená jeho vlastným úsudkom.
Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. US 3470/15 zdôrazňuje, že všeobecné súdy nepostupovali adekvátne, keď nevhodne formulovali zadanie znaleckej úlohy. Bolo legitímne uložiť znalcovi vykonať psychologické vyšetrenie, ale nemal požadovať zodpovedanie právnej otázky, ktorý z rodičov má lepšie výchovné schopnosti. Takéto hmotnoprávne hodnotenie prináleží iba súdu. Rovnako znalcovi nemalo byť uložené posúdenie, či je v záujme maloletých skôr ich zverenie do starostlivosti matky alebo otca, poprípade zverenie do striedavej starostlivosti. Tieto otázky sú výlučne v kompetencii súdu. Znalec je povolaný poskytnúť neutrálne skutkové zistenia. Všeobecné súdy ďalej mali vykonať výsluch znalkyne pri konaní, čo je základná zásada súdneho konania.
Určovanie otcovstva: Právne rámce a moderné metódy
Podozrenie, že dieťa, ktoré vychovávate, nie je vaše, môže byť jednou z najťažších situácií. Podľa štatistík má až desať percent detí v rodnom liste zapísaného iného otca, ako je ten biologický. V takýchto prípadoch je dôležité poznať možnosti a postupy na zistenie otcovstva.
Až donedávna mali muži obmedzené možnosti na overenie otcovstva. Testovanie krvných skupín mohlo otcovstvo len vylúčiť, nie potvrdiť. Skutočný prelom nastal s rozvojom genetiky a skúmaním DNA. DNA je natoľko variabilná, že umožňuje potvrdiť alebo vyvrátiť otcovstvo s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou.
Na určenie otcovstva sa používa systém CODIS, ktorý analyzuje špecifické a vysoko variabilné úseky DNA. Pravdepodobnosť, že by dvaja ľudia mali úplne rovnaký genetický profil, je minimálna. Aj pri potvrdenom otcovstve sa uvádza pravdepodobnosť 99,99999999999 %, zatiaľ čo otcovstvo sa dá vylúčiť so stopercentnou istotou. Test otcovstva musí vykonať laboratórium so špecializovaným vybavením. Na analýzu sa používa vzorka krvi alebo ster z ústnej dutiny.
Súdom nariadené testy so znaleckým posudkom stoja okolo 15 000 Kč (v prepočte cca 600 EUR). Pre vlastnú istotu môžete využiť lacnejšie anonymné testy, ktoré stoja od 150 EUR. Výsledok anonymného testu však nemôže byť použitý ako dôkaz na súde.
Slovenský právny systém určuje otcovstvo na základe domnienok ustanovených v Zákone o rodine:
- Domnienka otcovstva manžela matky: Ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po jeho zániku, za otca sa považuje manžel matky.
- Domnienka otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov: Ak rodičia nie sú zosobášení, môžu otcovstvo potvrdiť súhlasným vyhlásením pred matričným úradom.
- Určenie otcovstva súdom: Ak sa neuplatní prvá ani druhá domnienka, otcovstvo určí súd na základe dokazovania.
Manžel matky môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie o narodení dieťaťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ak uplynula lehota na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, ak je to v záujme dieťaťa.
V praxi sa testy otcovstva vykonávajú analýzou DNA. Každý človek má vo svojej DNA jednu verziu genetického markera od matky a jednu od otca. Porovnaním týchto markerov je možné potvrdiť alebo vyvrátiť otcovstvo s vysokou pravdepodobnosťou. Testy otcovstva sú veľmi spoľahlivé a dokážu potvrdiť alebo vyvrátiť otcovstvo s pravdepodobnosťou vyššou ako 99,9 %.
Testy otcovstva sa môžu vykonať pred narodením dieťaťa (prenatálne) alebo po narodení dieťaťa (postnatálne). Prenatálne testy sa vykonávajú z krvi matky už od 10. týždňa tehotenstva. Postnatálne testy sa vykonávajú zo vzorky slín alebo krvi dieťaťa a potenciálneho otca.
LEX DNA TEST a DNA TEST X sú príklady právne použiteľných testov otcovstva a príbuzenstva so znaleckým posudkom, ktoré sú akceptované v súdnych konaniach. Tieto testy zahŕňajú odber vzorky znalcom, odbornú genetickú analýzu a vypracovanie znaleckého posudku. Cena takýchto testov sa pohybuje od 450 EUR.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď sa procesy ako výsluch dieťaťa a určovanie otcovstva môžu zdať technické a formálne, ich cieľom je vždy ochrana práv a záujmov všetkých zúčastnených strán, najmä tých najzraniteľnejších.
tags: #otazky #na #znalca #dieta