Ovce: Od prvých krokov k zodpovednému chovu
Ovca patrí k najstaršie domestikovaným zvieratám. Sprevádza človeka už po tisícročia. Dávala mu najzákladnejšie životné potreby - potravu aj odev a sprevádzala ho na jeho púti po zemi. V súčasnosti nachádzajú uplatnenie nielen vo veľkochovoch, ale čoraz častejšie sú chované ako „sezónne“ zvieratá na vypásanie záhrad a sadov pri rodinných domoch a chalupách. Chovateľovi poskytnú nielen spestrenie života, ale aj kvalitné mäso obsahujúce tie omega mastné kyseliny, ktoré obyčajne iní kupujú ako drahé výživové doplnky. Pre úspešný chov akýchkoľvek zvierat musíme vytvoriť podmienky primerané ich nárokom, na výživu, životné prostredie a dobrý zdravotný stav. Podmienky chovu stanovujú rôzne vyhlášky a nariadenia, ktoré by mal chovateľ poznať a najmä sa nimi riadiť.
Registrácia a povolenia: Prvé kroky chovateľa
Ako budúci majiteľ oviec ste povinný ešte pred začatím činnosti a pred prvým privezením chovných oviec svoj chov zaregistrovať a to bez ohľadu na počet chovaných zvierat. Potrebné tlačivo „Registrácia chovu“ vám poskytnú Regionálne strediská a pobočky Plemenárskych služieb SR, š.p. Ich zoznam nájdete na webovej stránke www.pssr.sk. Vyplnené tlačivo vám musí potvrdiť príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa SR (RVPS), ktorá priamo v chove posúdi priestory a podmienky, v akých chcete ovce chovať. Adresy, kontakty i ďalšie potrebné informácie z veterinárnej oblasti nájdete na webovej stránke www.svssr.sk. Po posúdení a schválení originál tlačiva odošlete na adresu pracoviska centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ) v Žiline. Pracovisko CEHZ vám do 24 hodín pridelí 6 miestny abecedno-číselný alebo len číselný kód tzv. identifikačný číselný kód (IČO) pre váš chov.
Príprava prostredia a základné vybavenie
Aby potvrdenie registrácie vášho chovu zo strany RVPS bolo bezproblémové, musíte prostredie, v ktorom budete ovce chovať, pripraviť na obhliadku, ktorú vykonajú pracovníci RVPS. Prostredie musí byť účelovo vybavené. Ak sa jedná iba o sezónny chov jahniat od jari do jesene vonku na pastve, bude stačiť pripraviť jednoduchý prístrešok chránený aspoň z dvoch strán, ktorý bude slúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím. Tu budú mať zvieratá zároveň k dispozícii jasle alebo žľab na krmivo. Nesmiete zabudnúť na prístup k vode. Najvýhodnejšie a hlavne časovo najmenej náročné je jahňatá a ovce chovať v oplotených priestoroch s výškou hradenia minimálne jeden meter.
Nákup prvých zvierat: Výber a starostlivosť o jahňatá
Po zaregistrovaní chovu môžete realizovať nákup. Väčšina začínajúcich malých chovateľov sa rozhodne kúpiť jahňa a nákup realizuje v jarnom období v mesiacoch apríl, máj. Každému by sme odporučili kúpiť minimálne dve, pretože ovca je stádové zviera a nemá rada samotu. Vyhnete sa tak nepríjemnému bľačaniu, ktoré môže rušiť nielen vás, ale aj susedov. Mali by ste kupovať jahňatá odstavené, ktoré už nepijú materské mlieko s hmotnosťou minimálne 15 kg. Jahňatá v tomto období väčšinou konzumujú seno a jadrové krmivo vo forme sypkých zmesí, alebo granúl. Pre bezproblémový štart v nových podmienkach, ktoré sú pre jahňatá stresujúce, by ste im mali minimálne na prvý týždeň chovu okrem pastvy zabezpečiť podobnú výživu. To znamená seno, jadro a samozrejme dostatok vody.
Výživa jahniat: Kľúč k zdravému rastu
Ak nemáme komerčne vyrábané zmesi, najvhodnejšie jadrové krmivo je jačmeň, kukurica a ovos. Môžeme ich podávať vo forme šrotov a ich zmesí, ale aj celé, na začiatok v dennej dávke 0,30 - 0,50 kg na deň. Výživu zvyčajne zabezpečujeme pastvou. Pre jedno jahňa počas 5-6 mesiacov je potrebná plocha trávneho resp. lúčneho porastu cca 250 - 300 m2. Pri pasení na väčších plochách je vhodné podľa možností využiť prenosný oplôtok, ktorý treba raz týždenne prekladať na nevypasenú plochu. Pri takomto spôsobe pasenia postačuje na jedno jahňa týždenne plocha približne 50 m2 i menej, v závislosti od veku jahniat a kvality pasienkového porastu. Po preložení oplôtku je vhodné nedopasky pokosiť. Pre rýchlejší rast a dobrý vývin je vhodné pokračovať v podávaní jadrového krmiva.
Jahňatá
Špecifiká chovu mäsových plemien a odchov jahniat
Ak plánujete jahňatá porážať až v jesennom období (október alebo november) pri vyššej hmotnosti, je vhodné dlhovlnové plemená, ako je zošľachtená valaška, ostrihať. Pri dosiahnutí 20-25 kg odporúčame tiež jahňatá po konzultácii s veterinárnym lekárom odčerviť. Dodržaním týchto chovateľských opatrení je predpoklad, že vychováte pekné, zdravé jahňatá, z ktorých budete mať radosť i úžitok. Jahňatá sa veľmi často stávajú miláčikmi celej rodiny aj okolia. Aby ste si získali ich priazeň, veľmi dobre poslúži suchý chlieb alebo pečivo, ktoré nie je napadnuté plesňami. Doplnkom stravy a zároveň aj odmenou môže byť aj rôzny odpad z kuchyne pri spracovaní ovocia a zeleniny (šupy jabĺk, hrušiek, melóna, zemiakov, lusky hrachu, listy kalerábu, kapusty, kelu, karfiolu, mrkvy a pod). Dbajte aby neboli zatuchnuté, prípadne hnilé alebo plesnivé.
Zdravotné problémy a prevencia
Počas tohto krátkeho chovného obdobia môžu sa u jahniat objaviť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie patria tráviace. Na začiatku sú spôsobené zmenou výživy. Prejavujú sa hnačkami v ojedinelých prípadoch aj tympániou (tzv. zdutím). Ak dodržíte zásady, ktoré sme opísali v odseku o výžive, výskyt takýchto ťažkostí eliminujete na minimum, alebo sa vôbec neobjavia. Ak sa však hnačky objavia, treba jahňatám obmedziť zelené krmivo, nahradiť ho senom a namiesto vody podať obyčajný čierny čaj. Za 3 až 5 dní by sa mal zdravotný stav zlepšiť. Hnačka sa môže objaviť aj po jednorazovom skonzumovaní väčšieho množstva jadrového krmiva. Z toho dôvodu je potrebné sledovať dávku jadra a zabezpečiť, aby jahňatá nemali voľný prístup k jeho zásobám. Podcenenie môže mať za následok „prejedenie“ jadrovými krmivami (nakoľko jahňatá ich s obľubou konzumujú) následne hnačky, dokonca až úhyn. Pri dlhšie pretrvávajúcich zdravotných problémoch, následkom ktorých jahňa chudne, treba privolať veterinárneho lekára.
Rozmnožovanie a dedičnosť: Výber plemenných zvierat
Ak ste váš prvý chov jahniat doviedli úspešne až do konca, určite máte dobrý pocit. A možno sa z vás stal dokonca aj dobrý kuchár, alebo možno iba degustátor. Tak či tak, teraz už viete, že tých pár týždňov stálo za to. Obohatený novými skúsenosťami si chov jahniat radi zopakujete, alebo sa dokonca budete chcieť stať chovateľom oviec. Ak ste sa rozhodli vybrať si na ďalší chov niektoré z vami odchovaných jahniat, pôvodne určených na grilovanie alebo guláš, mali by ste vedieť, že si môžete ponechať iba jahničku. Prečo? Na plemenitbu, teda na rozmnožovanie a ďalší chov, môžu byť použité iba plemenné barany, odchované v šľachtiteľských chovoch, ktoré prešli hodnotením na nákupnom trhu a majú vystavené potvrdenie o pôvode (POP). Vašou povinnosťou bude jahničku staršiu ako 6 mesiacov označiť dvoma plastovými ušnými značkami s jedinečným číslom, na základe ktorých bude možné zviera identifikovať. Identifikácia je určenie totožnosti každej ovce, jej pôvodu vzhľadom na chov a miesto narodenia v krajine pôvodu.
Chov dospelých oviec: Vedomosti a skúsenosti
Na to, aby ste úspešne zvládli chov dospelých oviec vaše doterajšie skúsenosti, určite nebudú stačiť. Budú iba zlomkom množstva z informácii a skúseností, ktoré chovateľ musí vedieť. Preto treba siahnuť po odbornej literatúre a aj navštíviť skúsených chovateľov. Určite vám ochotne poradia.
Historický kontext a geografické rozšírenie chovu oviec
Ovce a kozy boli prvými hospodárskymi zvieratami domestikovanými človekom. Chov oviec bol pôvodne rozšírený v oblasti vplyvu gréckej kultúry, na blízkom východe a v Izraeli, čo je zrejmé z historických záznamov. Rimania zaviedli chov bielovlných oviec v západnej Európe. Tri štvrtiny svetovej populácie kôz sa v súčasnosti chová najmä v rozvojových krajinách tretieho sveta, chov oviec má tiež značný vplyv na ekonomiku Nového Zélandu a Austrálie.
Biologické a etologické zvláštnosti oviec a kôz
Ovce a kozy patria medzi prežúvavce a približne tretinu denného času trávia prežúvaním. Kozy sú považované za obhrýzačov. Požierajú lístky, výhonky stromov a kríkov, obhrýzanie porastu a drevín uprednostňujú aj v prípade, že majú k dispozícii hojnosť trávy. Obhrýzanie drevín a hrubšieho porastu im umožňuje pohyblivý horný pysk, ktorým si oveľa pohodlnejšie ako ovce dokážu vyberať jednotlivé lístky alebo steblá, ktoré im chutia. Taktiež dokážu lepšie tráviť aj hrubú vlákninu z listov a kôry, ktorú ovce nedokážu využiť. Kozy majú tendenciu vyhľadávať si potravu vo väčšom priestore a tak ich kŕmenie v prirodzených podmienkach trvá až 11 hodín denne (ovciam trvá asi 8 h). Ovce na rozdiel od kôz patria medzi klasických spásačov porastu. Hlavnou zložkou ich potravy sú trávnaté porasty, ráno uprednostnia ďatelinu, ku koncu dňa už vyhľadávajú skôr trávu. Ovce sa nepasú počas nočných hodín, čo je pravdepodobne vrodená ochranná reakcia voči divožijúcim predátorom. Napriek tomu, že človek šľachtil ovce a kozy tisíce rokov, pôvodné formy potravinového správania sa u nich zachovali doteraz.
Sociálne správanie a život v stáde
Kozy i ovce žijú prirodzene v malých stádach. Takýto život v stáde im umožňuje ochranu pred predátormi a lepšie podmienky a šance na prežitie. V krajinách s miernym podnebím, kde sú veľké stáda oviec držané celoročne na pastve bez ohradenia teritória (Anglicko) je možné pozorovať, že ovce v rámci stáda vytvárajú malé podskupiny, ktoré žijú mierne oddelene od iných skupiniek. Každá skupinka potom obsadzuje svoju časť svahu, na ktorej sa pasú ďalšie generácie ich potomkov, ktoré neopúšťajú dané teritórium za žiadnych okolností. Oddelenie od stáda predstavuje pre ovce a kozy mimoriadne veľký stres. V takýchto prípadoch extrémne vokalizujú (mékajú). Vzájomné individuálne súboje v stáde sú minimálne, jednotlivé zvieratá rešpektujú hierarchiu v stáde. Únikový postoj pri súbojoch ovce vyjadrujú znížením polohy hlavy, ohnutím a pokrčením krku. Aj keď má zrak nepochybne dôležitú úlohu, veľmi dobre vyvinutý čuch má mimoriadny význam pri pasení aj pri rozoznávaní spoločníkov v stáde alebo cudzích zvierat. Ovce na pasienku zvyčajne udržiavajú určitú vzdialenosť medzi sebou navzájom. Táto vzdialenosť (úniková zóna - osobný priestor) je odlišná u jednotlivých plemien - u horských oviec je väčšia ako u oviec žijúcich na rovinách. Počas zimných mesiacov sa ovce zhlukujú dohromady, aby lepšie udržali teplo navzájom. V horúcom počasí, ak nemajú možnosť ukryť sa v tieni, radi sa zhlukujú, aby tak minimalizovali povrch tela, ktorý je vystavený priamemu slnečnému žiareniu a lepšie si udržali prirodzenú telesnú teplotu.
Pôrod a starostlivosť o mláďatá: Materské puto a adopcia
Gravidita trvá u oboch druhov priemerne 149 dní. Ovce a kozy v čase pôrodu opúšťajú stádo a odchádzajú rodiť mimo stáda. U oviec trvá pôrod jedného jahňaťa bez komplikácií asi 15 minút. Matka vstane asi do 1 minúty po pôrode a okamžite začne intenzívne olizovať mláďa. Kozy v prvých chvíľach po pôrode zvyčajne veľmi intenzívne olizujú svoje prvorodené kozľa, zatiaľ čo druhé - slabšie má tak šancu skôr vyhľadať cecok a napiť sa materského mlieka (kolostra). Fáza olizovania potomka, ktorá u oviec trvá asi hodinu, umožní matke podrobne spoznať svoje jahňa a rozpoznať ho kedykoľvek medzi ostatnými jahniatkami. Ak je jahniatko odobraté práve počas tejto krátkej periódy, uvoľní sa materské puto a po navrátení ho matka odmietne. Proces vybudovania materského puta je u kôz oveľa kratší a trvá len niekoľko minút. Olizovanie mokrého jahňaťa alebo kozľaťa veľmi výrazne napomáha k udržiavaniu jeho telesného tepla. Kozľatá a jahňatá sú zvyčajne dobre vyvinuté a do 15 minút po pôrode sú už schopné postaviť sa. Pod týmto pojmom rozumieme adopciu kozliat ovcami alebo adopciu jahniat kozami a starostlivosť o ne. Na to, aby adopcia prebehla úspešne, musí byť vykonaná čo najskôr po pôrode u kôz a určite počas prvej kritickej hodiny po pôrode u oviec. Jahňa alebo kozľa, ktoré má byť adoptované, je potrebné pred presunutím na adopciu potrieť zvyškami plodových obalov a zmiešať s vlastnými mláďatami ovce alebo kozy. Ak sa podarilo nadviazať kontakt medzi matkou a podvrhnutým mláďaťom - ak matka začala mláďa olizovať, došlo k vytvoreniu materského puta a matka prijala cudzie mláďa za svoje. Krížová adopcia a starostlivosť o mláďa iného druhu pomáha etológom zistiť, ktoré formy správania zvierat sú vrodené (mláďa ich prejavuje, aj keď je odchovávané jedincami iného druhu), a ktoré sú naučené (mláďa ich opakuje po príslušníkoch adoptívneho druhu).
Rozdiely v správaní mláďat: "Nasledovníci" verzus "skrývači"
Proces rozoznávania potomka začína olizovaním a pokračuje pachovým a zrakovým rozoznávaním. U kozliatok sa hlasový prejav mení do veku 4 dní, a preto matky kozy nerozoznávajú do tohto obdobia mláďatá podľa hlasu. S rastúcim vekom sa vzájomné hlasové rozpoznávanie matiek a mláďat zvyšuje. Matka volá mláďa najmä ku kŕmeniu. Medzi kozľatami a jahňatami existuje jeden výrazný rozdiel v správaní. Zatiaľ, čo jahňatá neustále nasledujú svoju matku pri pasení a pomenúvame ich „nasledovníci“, kozliatka v určitom stupni vývoja matka ponecháva ukryté v hlbokej tráve alebo na vhodnom mieste, pokiaľ sa napasie. Koza často ponecháva kozľa ležať osamotene v tráve niekoľko hodín a pasie sa sama v okolí. V prípade, že zavetrí nebezpečenstvo, ohlási sa zvláštnym vibrujúcim hlasom. Mláďa na poplašné volanie zareaguje tzv. zamrznutím, čo je tiché, nehybné, prikrčené ležanie v tráve, ktoré komplikuje predátorovi vyhľadať ho a napadnúť. Kozľatá a jahniatka sa už od ranného veku hrajú, pričom formy hravého správania sa odlišujú v závislosti od pohlavia.
Obranné mechanizmy a vnímanie predátorov
Divé ovce majú veľmi silné anti-predátorské správanie, sú opatrné, majú silnú tendenciu rýchlo sa zhlukovať do stáda a výrazne vyvinuté únikové reakcie. Avšak matka ovca je schopná aj postaviť sa menším mäsožravcom na odpor a ochrániť svoje mláďa. Barany divej kanadskej ovce pri ohrození sformujú stádo dokopy a bránia ho pred útočníkmi. Ovce veľmi dobre rozoznávajú cudzie osoby od pastierov, pastierske psy od cudzích psov a od iných potencionálnych predátorov. Alarmujúci postoj ovce, ktorá zaregistrovala nebezpečenstvo, tvorí vzpriamená hlava s natiahnutým krkom a krátke rýchle kroky. Ak nebezpečenstvo zaregistruje koza, signalizuje ho vysokým nosovým hlasom a dupnutím jednou končatinou. Ak sa priblíži predátor, kozy rozbijú stádo a unikajú jednotlivo na všetky strany. Preto je ťažšie držať stádo kôz spolu, keďže nemajú tak silne vyvinutý stádový reflex ako ovce.
Chovné systémy a výživa: Od pastvy k špecializovaným krmivám
Aj keď ovce a kozy patria medzi prvé domestikované druhy zvierat, spôsoby ich držania a chovu nepodľahli tak silnej intenzifikácii ako u prasiat alebo hovädzieho dobytka. Ovce a kozy sú zväčša chované voľne vonku, preto sa u nich stretávame oveľa menej s prejavmi neprirodzeného správania spôsobenými nevhodnými chovateľskými podmienkami. Na Slovensku je najčastejším problémom krívanie oviec - až u 20 % stáda.
Krmenie ovcí je docela umění. Mohlo by sa zdať, že ovečkám stačí iba sa dobre napásť na kvalitní čerstvé trávě, ale nie je tomu tak vždy. Ovcím obvykle len tráva nestačí, i keď je pravda, že predstavuje dobrý základ stravy. Pastva pre ovce predstavuje zásady výživy a je veľkou výhodou pre začínajúcich chovateľov oviec. Existujú plemená oviec, ktoré sú menej náročné na stravu, patria tu napríklad valašská ovca, šumavská ovca, bergschaf alebo vřesová ovca. Tieto ovečky sú zvyknuté sa pásť a prospievať tak krajine. Medzi náročnejšie plemená však patria napríklad texel, leicester, hampshire alebo charollais. Rozhodne ale nič nepokazíte kvalitnými rastlinnými krmivami, pretože ovce patria medzi býložravce. Ovečky sú náročné na stravu tiež podľa svojho stáří, veľkosti, zdravotného stavu alebo napríklad prípadnej brehosti. Důvody prečo si zaobstarať ovce bývajú u chovateľov rôzne, nie každého zaujímajú šľachtené plemená. Niektorí chovatelia chcú predovšetkým ovce na mäso, trúfalejší si želajú spracovávať vlnu. Väčšina z nich ale preferuje ovce pre spásanie rozsiahlych trávnatých pozemkov namiesto traktorov a kosačiek na trávu. Zatiaľ čo v lete sa ovce najčastejšie pasú na vhodných pasienkoch, počas zimných období potrebujú kvalitné seno. To znamená naozaj dobre nasušenú trávu, ktorá neobsahuje jedovaté rastliny a hlavne - nie je zapařená. Chovatelia teda používajú lučné seno, kŕmnu slamu, ale aj niektoré ďalšie silážové krmivá či okopaniny. Základné krmivo pre ovce predstavuje napríklad ďatelina, lucerna, repa, kukurica, a to často v podobe siláže alebo obilného šrotu. Ovce tiež môžu slamu z strukovín a nadrobno pokrájané jablká a mrkvu. Vhodné je občas ovciam ponúknuť aj suché staré pečivo.
Jahňatá
Špeciálne požiadavky na výživu: Brezie a dojčiace bahnice
Ak máte brezie samice oviec, rozhodne potrebujú dobrú výživu v podobe kvalitného krmiva pre ovce, a to vo väčšom množstve. To isté platí pre ovečky, ktoré už kŕmia svoje jahniatka. Suché pečivo sa ovciam podáva skôr výnimočne, nie príliš často. Je dôležité a snáď aj samozrejmé, aby suché pečivo neobsahovalo žiadne plesne, pretože pečivo často rýchlo plesnivie. To by mohlo ovciam veľmi ublížiť. Rovnako je vhodnejšie, keď si nasušíte napríklad starý ražný kváskový chlieb než rožky z bielej pšeničnej alebo dokonca sójovej múky. Pečivo vo veľkých dávkach môže byť pre ovce nebezpečné. Rovnako všelijaký hnijúci odpad z kuchyne v podobe šupiek od zemiakov alebo pomarančov. Napríklad také šupky od banánov ovciam k údivu chutia. Šupky zo zeleniny alebo ovocia nevadia, pokiaľ sú čerstvé. Občas im ich môžete dať - napríklad šupky z jabĺčok, mrkvy, červenej repy, šalátových uhoriek. Chce to skrátka zdravý rozum a skúsenosti.
Pokročilé metódy chovu: Koncept "Nočného škôlkovania"
V súvislosti s chovom mäsových a mliekových plemien oviec je dôležité spomenúť pokročilé metódy odchovu. V prípade mliekového stáda sa využíva poloskorý (poloneskorý) systém odstavu vo veku 6-8 týždňov. Tu je dôležité začať jahňa učiť pomerne skoro na príjem živín rastlinného pôvodu, pretože vo veku 6-8 týždňov ešte za bežných okolností nie je schopné adekvátne využívať tento druh krmiva. Preto sa využíva koncept (nočného) škôlkovania, ktorý na Slovensku zaviedol prof. Milan Margetín s kolektívom. Nočná izolácia jahniat od bahníc ich núti hľadať iné zdroje krmiva ako mlieko. V škôlkach im treba predkladať chuťovo atraktívne krmivo. Treba si dať pozor na to, aký typ kŕmnej zmesi pre jahňatá chovateľ používa. Klasické ČOJky už dnes nestačia, pretože majú nízky obsah vlákniny. Súčasné zmesi, ktoré sa nazývajú štartéry, by mali mať aspoň 11 % obsah vlákniny. Pre úspešný odchov jahniat je dôležitá aj celková zoo-hygiena v chove. Len tak sa bude dariť eliminovať infekčný tlak klostrídií a iných patogénov, ktoré sa nachádzajú napr. v truse.
Manažment odchovu mäsových jahniat a boj proti parazitom
Manažment odchovu mäsových je dosť podobný odchovu mliekových jahniat. Kotenie sa začína v skupinách 50-60 bahníc. Po kotení nasleduje individuálne ustajnenie bahnice s jahňaťom. Následne sa vytvárajú menšie skupiny (5-6 bahníc). Po 2-3 týždňoch sa vytvárajú skupiny 20-30 bahníc. V tomto čase sa mení prístup k odchovu jahniat. Tým rozdielom je využitie jarnej pastvy, ktorá je kľúčová pre ich intenzívny rast. Jahňatá by mali mať v čase vyhnania na pastvu aspoň 1,5 mesiaca, aby dokázali nasledovať svoju matku. Mäsové ovce sa na rozdiel od kráv roztratia po oplôtku. Jahňatá kopírujú správanie matky a začínajú hravou formou prijímať lístky pastevného porastu. Na rozdiel od poloskorého odstavu pri tomto spôsobe odchove spôsobujú problémy parazitózy. Na pastvách je primárnym problémom moniezióza. Druh pásomnice spôsobujúci toto ochorenie neodoberá svojmu hostiteľovi len živiny, ale v určitom štádiu vylučuje aj neurotoxíny. Nakazené jahňa môže celkom dobre prosperovať vďaka dostatočnému príjmu mlieka, môže však náhle uhynúť v dôsledku otravy. Aj tu pomáha prevencia v podobe odčervovania. Dávky prípravku sa opakujú každých 28 dní, čo zodpovedá času, v ktorom dospeje po predchádzajúcom odčervení ďalšia generácia pásomníc schopná produkovať neurotoxíny. Odčervovanie treba vykonávať minimálne pol roka od prvého vyhnania na pastvu v danom roku. Ďalším problémom je Niťovka slezová, ktorá spôsobuje ťažkosti aj dospelým jedincom. Dôležité je robiť koprologické vyšetrenia pre vyhodnotenie účinnosti odčervovania. Pri tomto ochorení je problém s rezistenciou vážnejší ako pri moniezióze. V systéme odchovu mäsových jahniat sa nepoužívajú škôlky, ale tzv. preliezky od veku 4 týždňov. Intenzita rastu sa dosahuje skrmovaním rovnakých štartérov ako pri mliekových jahňatách.
Ovca domáca: Biologická klasifikácia a jej význam
Ovca domáca alebo ľudovo či staršie ovca (lat. Ovis aries, synonymá pozri nižšie) je druh či poddruh z rodu ovca. Je to významné hospodárske zviera v svetovom i slovenskom poľnohospodárstve, hlavne v podhorských a horských oblastiach s vysokým zastúpením lúk a pasienkov. Samica sa nazýva bahnica (alebo ovca v užšom zmysle), samec je baran, mláďa je jahňa (samčie baránok, samičie jahnička). Mladá ovca pred prvým oplodnením sa nazýva jarka alebo jahnica. Gravidita ovce sa v zootechnike nazýva kotnosť a pôrod okotenie. Obdobie tvorby mlieka po okotení je laktácia. Ovca domáca je pravdepodobne polyfyletického pôvodu, to znamená, že má predkov vo viacerých divých druhoch oviec. Divé formy oviec sú veľmi variabilné a tvoria veľa miestnych variet. Ovce sú blízko príbuzné s kozami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov. Rohy oboch pohlaví kôz a oviec sú na báze šošovkovitého prierezu.
Vplyv predátorov a ochrana hospodárskych zvierat
Chov oviec na Slovensku môže byť ovplyvnený prítomnosťou vlka dravého (Canis lupus), ktorý zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme reguláciou populácií kopytníkov. Hoci v niektorých oblastiach dochádza k útokom vlkov na hospodárske zvieratá, celkové škody predstavujú len malé percento z celkového počtu chovaných oviec.
Tradičné a moderné prístupy k výžive oviec
Pasenie je najstarší, najprirodzenejší a zároveň najbežnejší spôsob výživy oviec. Oproti iným spôsobom výživy má viac predností, ktoré vychádzajú z dôvodov biologických, zdravotných i ekonomických. Po pasení je najobľúbenejším krmivom oviec zelené krmivo. Ak nie je k dispozícii paša, treba zabezpečiť prísun zeleného krmiva počas čo najdlhšieho obdobia. Najkvalitnejšie sú rôzne druhy ďatelinovín, ďatelinotrávnych a trávnych porastov. Výborným krmivom sú taktiež strukovinovo-obilné miešanky a porasty strukovín. Okrem toho sa vo výžive oviec a kôz zužitkujú rôzne rastlinné zvyšky. Vo výžive oviec sa v poľnohospodárskej praxi robia neraz chyby. Ovce sú síce skromné a nenáročné zvieratá, ale len v určitých štádiách reprodukčného cyklu. Naproti tomu posledný mesiac gravidity a prvých 6-8 týždňov laktácie sú veľmi náročné na kvalitu krmív a koncentráciu živín. Z toho dôvodu v chove oviec je potrebné veľkú pozornosť venovať týmto kritickým obdobiam, ku ktorým treba priradiť ešte obdobie pripúšťania. Výžive oviec, ale aj kôz je potrebné venovať veľkú pozornosť počas kritických období, medzi ktoré určite patrí posledná fáza gravidity a začiatok laktácie, ku ktorým možno priradiť ešte obdobie pripúšťania. Počet „kritických období“ závisí od intenzity chovu a produkčnej úrovne. Dosiahnuť očakávané reprodukčné a úžitkové parametre a priblížiť sa čo najviac genetickej potencii chovaných zvierat je možné len pri naplnení požiadaviek bahníc a kôz na živiny v uvedených kritických obdobiach. Pri zabezpečovaní výživy kôz je potrebné zohľadňovať aj systém chovu. V našich podmienkach pri chove kôz prichádzajú do úvahy polointenzívny a intenzívny systém výživy. V poslednom období v chovateľsky vyspelých krajinách sa pri chove dojených kôz v značnej miere rozšíril špecializovaný celoročne vyrovnaný maštaľný systém chovu skrmovaním zmesných kŕmnych dávok zostavených z konzervovaných krmív alebo v kombinácii s čerstvými krmivami v letnom období.
tags: #ovce #co #ma #taky #dudel