Závislé dieťa: Cesta k dôvere a uzdraveniu v nedokonalom svete
Otázky dôvery zo strany rodiča smerom k závislému dieťaťu bolia. "Moje dieťa je závislé od drog. Môžem mu ešte veriť? Budem mu môcť ešte vôbec niekedy veriť?" Tieto otázniky visia vo vzduchu, no rozhodnutia sa nedajú odkladať. Pustiť von, alebo držať pod zámkom? Môže byť dieťa doma samo? Zveriť mu peniaze? Ako sa s tým všetkým vyrovná? Musí spadnúť až na dno? Otázky, čo pichajú a režú. Je dôležité si uvedomiť, že nie všetky závislosti sú rovnaké. Niektoré môžu byť len jednorazovou epizódou, ktorú ani samo dieťa nemusí mať chuť opakovať. V nedokonalom svete, kde sú mnohé látky či technológie dostupné takmer bez zábran, je ľahké skĺznuť k neprimeranému hodnoteniu situácie. Je potrebné si uvedomiť, že závislosť sa rozvíja až v tele a mozgu konkrétneho človeka, ovplyvnená aj prostredím a partiou. Nelámte nad potomkom palicu, aj keď sa zdá, že všetko je stratené. Vždy existuje nádej na pokojnejšiu epizódu života.
Pochopenie závislosti: Viac ako len zlozvyk
Závislosť u detí je komplexný problém, ktorý si vyžaduje hlbšie pochopenie. Nejde len o zlozvyk alebo výchovnú chybu, ale o chorobu, ktorú treba liečiť. Závislé dieťa je dieťa, ktoré stratilo kontrolu nad svojou abstinenciou alebo nad svojím správaním vo virtuálnom prostredí. Má narušené alebo úplne absentujúce hranice. Závislosť ovplyvňuje všetky oblasti jeho života a bráni mu v zdravom raste a rozvoji. Kvalita jeho života sa podstatne znižuje. Droga alebo počítačové hry sa stávajú niečím, čo obsadzuje v jeho živote prvé miesto. Sú nástrojom jeho okamžitého uspokojenia a jeho mozog je ovplyvnený, čo ho vedie k tomu, aby ich pravidelne vyhľadával.
Nie je to otázka jedného dňa. Človek sa k závislosti musí dopracovať postupne. V prípade návykových látok ide najprv o konzumáciu, potom experimentovanie, pravidelné užívanie, problémové užívanie a napokon závislosť. Deti sa často stretávajú s drogami doma alebo v partii, kde sa snažia zaujať, zapadnúť medzi ostatných, nebyť "iní" než oni. Považujú to za svoj únik z reality, ventil, relax alebo formu zábavy. Mnohokrát nepoznajú alebo neboli vedení k zdravým spôsobom odreagovania sa, nemajú koníčky, záujmy, nemajú vybudovaný režim dňa a majú vo veľkej miere narušené vlastné vnútorné hranice. Medzi faktory, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku závislostí, patria genetika a prostredie, v ktorom dieťa žije a pohybuje sa. Nezriedka si tým dosycujú niečo, čo im v ich živote chýba. Čím viac sa opakuje takéto správanie, tým viac si vytvára návyk, zvyšuje sa jeho tolerancia napr. k užívaniu drog, upevňujú sa v ňom tieto vzorce správania a rozvíja sa závislé správanie.
Digitálna závislosť: Nová tvár problému
V súčasnosti čelíme aj novej forme závislosti, ktorá sa šíri ako lesný požiar - závislosti na digitálnych technológiách. Sociálne siete dnes používa väčšina z nás. Dobrým ukazovateľom závislosti môže byť čas, ktorý digitálnym technológiám venujeme, ale aj kompulzivita, teda nutkavosť nášho správania a to, či kvôli sociálnym sieťam zanedbávame svoje povinnosti a obmedzujeme voľnočasové aj spoločenské aktivity. Kým v roku 2018 ich podľa medzinárodnej štúdie HBSC bolo zhruba 5 %, v roku 2022 sa toto číslo zvýšilo na 8 %. Štúdia sa zameriava na virtuálne správanie detí a dospievajúcich vo veku 11 - 15 rokov a opakuje sa raz za 4 roky. V roku 2026 nás teda čaká ďalšie porovnanie. Znepokojivé čísla ale môžeme vidieť aj inde. Národné monitorovacie stredisko pre drogy a závislosti považuje u násťročných za rizikové viac ako 4 hodiny používania mobilu denne. Takto dlho pritom na sociálnych sieťach trávi čas zhruba 22 % dospievajúcich vo veku 15 - 19 rokov.
Ak má rodič podozrenie, že jeho dieťa je na digitálnych technológiách závislé, je potrebné, aby začal konať. Na prvom mieste je komunikácia. Nastavte dieťaťu zrkadlo a povedzte mu, že jeho čas strávený vo virtuálnom priestore je mimo normu. Dieťa môže mať tendenciu vo svojom správaní trochu zahmlievať a presviedčať vás, že čas strávený na telefóne či počítači nie je taký vážny. Na mobil potom môže chodiť potajme a obchádzať nastavené pravidlá. Odporúčam odložiť emócie bokom, tie v tejto chvíli nikomu nepomôžu. Dieťaťu nič nevyčítajte, porozprávajte sa o tom, čo prežíva a ako sa bez virtuálneho sveta cíti. Akákoľvek závislosť sa u detí rozvíja rýchlejšie.
Jediným účinným riešením je regulácia, teda to, že dieťa svoj čas vo virtuálnom priestore obmedzí. Ak totiž začína byť závislé, nevie tento čas regulovať samo. V súčasnosti existuje celý rad možností a aplikácií rodičovskej kontroly, môžete tiež pravidelne vypínať Wi-Fi pripojenie alebo sa pokúsiť navrhnúť dieťaťu iné možnosti, ako tráviť voľný čas. Myslite ale na to, že dieťa, ktoré odpojíte od sietí, prechádza veľkou vnútornou tenziou a potrebuje sa zabaviť. Rodič by v tomto ohľade mal byť aktívny a tráviť s dieťaťom viac času.
Jak nastavit ČASOVÝ LIMIT pro APLIKACE v iPhonu | Návod | iPhone
Rodičia ako vzor a strážcovia hraníc
Rodičia sú pre dieťa od jeho narodenia prvým a dôležitým vzorom pre jeho vývin a fungovanie. Ak dieťa vidí, že denne popíjajú alkohol a je to prirodzená súčasť ich života, tak je to nebezpečné a existuje riziko, že tak raz bude fungovať aj ono. Dieťa sa však môže stretnúť s drogami aj napr. v partii, v ktorej sa nachádza, a ktorá ho ovplyvňuje. Dôležité je, aby rodičia boli milujúci a zároveň dieťaťu dávali jasné hranice. Tie vytvárajú pocit bezpečia, istoty a sú nesmierne dôležité vo výchove. Ak absentujú alebo rodičia v nich nie sú pevní, tak dieťa ich má tendenciu prekračovať.
Predísť sa závislosti pravdepodobne nedá, môžeme sa ale aspoň zamerať na to, aby sme znížili riziko, že vznikne. Všetko to začína v ranom detstve. Čím neskôr vystavíme dieťa mobilnej, počítačovej či inej obrazovke, tým skôr si rozvinie chuť žiť v reálnom svete. A ak rodičia dieťaťu prístroj do ruky vložia, mali by byť pri tom a vysvetľovať, čo sa na obrazovke deje. Svojim deťom zároveň ideme príkladom, aj keď o tom netušíme. Je dôležité naučiť dieťa mať potešenie zo skutočného života, kamarátov, zážitkov s rodinou a pomôcť mu nájsť záľubu v športe, vede či umení. Od svojich detských klientov väčšinou počúvam, že sociálne siete používajú, pretože sa nudia. Niektorí sa do virtuálneho sveta zase schovávajú. Často sú to menej sebavedomé deti a násťroční, ktorí nemajú kamarátov a cítia sa izolovaní. Z výskumov tiež vyplýva, že chlapcov uspokojuje skôr hranie hier a dievčatá zase sociálne siete. Z toho je zjavné, čo ktorému pohlaviu rôzne digitálne platformy poskytujú. Chlapci prežívajú virtuálny svet plný dobrodružstva, vzrušenia, boja a hrdinstva. Dievčatá zrejme mávajú väčšiu potrebu komunikovať medzi sebou a prezentovať sa tak, ako chcú. V porovnaní s touto slobodou je pre ne reálny svet trochu šedivý a nudný. Áno, sociálne siete ovplyvňujú, ako vnímame svet, aj ako hodnotíme sami seba.
Deti a dospievajúci, ktorí majú s používaním virtuálneho priestoru problémy, v dotazníkoch 2 - 6-krát častejšie ako ich vrstovníci uvádzajú, že zanedbávajú voľnočasové aktivity, zle spia a jedia, v škole dostávajú horšie známky a menej času trávia s kamarátmi a rodinou. V západnej civilizácii určite nájdeme komunity či rodiny, ktoré digitálne technológie odmietajú. Sú to však malé ostrovčeky v rieke, ktorá sa valí nezadržateľne a s čoraz väčšou silou. Skôr sa musíme zmieriť s tým, že digitálne technológie sú automatickou súčasťou nášho sveta. A že s príchodom AI je potrebné myslieť na náš hodnotový systém a aj na dôraz na to, čo je výsostne ľudské a dôležité, čo je hmatateľné a nedá sa nahradiť. A zároveň prijať skutočnosť, že sociálne siete môžu byť aj na úžitok. Určité profily a stránky môžu malých aj veľkých užívateľov zábavnou formou edukovať, priblížiť im športové aktivity a vonkajšiu zábavu, o ktorých by sa inak nemuseli dozvedieť, a teda ich vytiahnuť von.
Možnosti pomoci: Kde hľadať podporu
Ak rodičia postrehnú, že ich dieťa zneužíva drogy, vykazuje prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí, alebo sa o tom dozvedia z iných strán (zo školy), môžu kontaktovať odborníkov a dohodnúť si termín prvého poradenstva. Dôležité je, aby s dieťaťom spolupracovali aj rodičia a niečo urobili a zmenili na sebe. V prípade, že pre dieťa nie sú postačujúce ambulantné služby pomoci, tak sa odporúča absolvovať ústavnú liečbu a následne byť umiestnené do resocializačného zariadenia s pobytovým režimom.
Centrum BUDÚCNOSŤ v Nitre
V centre BUDÚCNOSŤ sa stretávajú s deťmi od 12 - 18 rokov, ktoré experimentujú s drogami (najčastejšie alkohol, marihuana, pervitín) alebo ich experimentovanie prerástlo do pravidelného zneužívania, alebo už vykazujú známky problémového správania v spojitosti s ich zneužívaním (napr. kradnutie za účelom získania peňazí na zakúpenie drog). Taktiež sa stretávajú s deťmi, ktoré vykazujú prvky závislého správania vo virtuálnom prostredí (napr. trávia nadmerné množstvo času na mobile/za PC hraním hier, znižuje sa ich záujem o iné zmysluplnejšie aktivity, narúša sa ich komunikácia s okolím, dieťa má prehnané reakcie, keď ho niekto požiada, aby ukončil/prerušil „hranie“ a robil niečo iné).
Centrum poskytuje psychologické poradenstvá, v rámci ktorých sa snažia vybudovať zdravý poradenský vzťah a získať si dôveru detí. Zameriavajú sa na to, čo prežívajú a ako sa to odráža v ich správaní. V rámci spoločných rozhovorov ich motivujú k zmene niektorých postojov, k tomu, či by sa vedeli na seba a na niečo pozrieť aj inak, k efektívnemu tráveniu ich voľného času, či upevňovaniu a udržiavaniu si ich abstinencie. Súčasťou sedení je aj nácvik nového správania, napr. pomáhajú dieťaťu naučiť sa asertívne reagovať, keď mu niekto ponúka drogu, môžu si to precvičiť.
Odborná pomoc a poradenstvo
Pre rodičov, ktorí zistia akúkoľvek závislosť dieťaťa, sa odporúča obrátiť sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tam sociálny kurátor poskytne rodičom poradenstvo a odporučí najvhodnejší postup pri riešení aktuálnej situácie. Podľa druhu a stupňa závislosti sociálny kurátor odporúča odbornú psychologickú pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbornú pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ambulantnú odbornú starostlivosť napr. v poradniach alebo u súkromných psychológov.
Poradenský psychológ alebo odborný poradca môže pomôcť v prípadoch, ak dieťa skúša fajčiť, ochutnalo alkohol, neviete ho odtrhnúť od počítača, a to odlíšiť, či ide o jednorazové zlyhanie alebo rozvíjajúcu sa závislosť. V prípade potreby umiestnenia dieťaťa do resocializačného strediska (v prípadoch závislosti na počítačových hrách, hracích automatoch, alkohole, drogách), poskytne sociálny kurátor rodičom poradenstvo. Ak rodič nie je schopný zabezpečiť pre dieťa dobrovoľný pobyt v resocializačnom stredisku, sociálny kurátor môže podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo návrh na uloženie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku.
Linka detskej istoty poskytuje pomoc pre deti, dospievajúcich aj dospelých v mene detí. Jej Linka Pomoc.sk poskytuje špecializované poradenstvo aj pre oblasť problémov, ktoré prinášajú nové technológie - internet, sociálne siete, mobil a pod. Chuť žiť: bezplatná linka pre všetkých, ktorí sa trápia s poruchami príjmu potravy, sebaprijatím, jedlom či bodyshamingom, ako aj pre ich blízkych.
Prevencia a nádej na uzdravenie
Za určitý základ prevencie pred vznikom a rozvojom závislostí je možné považovať zdravo vybudovaný vzťah s dieťaťom založený na bezpečí, istote, dôvere, nastavenie mu jasných hraníc, úprimná a otvorená komunikácia, efektívne spoločné trávenie času s ním a vedenie ho k zdravým záujmom, či k budovaniu zdravého životného štýlu. Dôležité je, aby rodičia dokázali zachytiť signály, že sa s ich dieťaťom niečo deje, správa sa inak ako obvykle (napr. začne vymeškávať školu, stretáva sa s rizikovou partiou, prichádza domov pod vplyvom, často zháňa peniaze, nedodržuje pravidlá, mení sa ich komunikácia, vzťahy) a dokázali včas a primerane zareagovať.
Aj keď sa zdá, že situácia je beznádejná, nezúfajte. Na mnoho ťažkostí sa dá nájsť nejaké riešenie, aj keď to v danej chvíli tak nevidíme. Vždy je možné robiť s tým, s čím sa dá, a to so sebou. Samotná závislosť ovplyvňuje celú rodinu a nikdy to nie je iba o jednotlivcovi, preto je potrebné pracovať nielen so závislým dieťaťom, ale aj s rodičmi, či inými blízkymi. V praxi sa často stretávame s tým, že čím dlhšie sú rodinní príslušníci ovplyvňovaní závislou osobou, tým viac sú do toho ponorení a chýba im nadhľad. Ten môžu získať časom, keď sa na to pod odborným vedením budú schopní pozrieť inak, nastaviť jasné hranice a mantinely, ktoré závislý člen nebude môcť prekročiť. Ide o dlhodobý proces a systematickú prácu na sebe.
S dôverou je to ťažšie, keďže je mnohokrát medzi závislými deťmi a ich rodičmi naštrbená, ale dá sa ju časom nanovo vybudovať, dokonca ju postaviť na lepších základoch. Je možné, že dieťa sa po dlhšom spolužití so závislosťou odklonilo od rodičov až do takej miery, že došlo k odcudzeniu. Závislé dieťa je zranené dieťa, ktoré vo veľkej miere stráda. V takej chvíli potrebuje svojho rodiča, i odbornú pomoc. Závislosť nie je zlozvyk, nie je to výchovná chyba, ktorú možno napraviť mávnutím čarovného prútika. Ak je plne rozvinutá, ak už nejde „len“ o experimentovanie, ide o chorobu, ktorú treba liečiť ako každú inú.
Nie je to len o dieťati, ale aj o rodičoch. Stačí byť milujúci rodič, ktorý dieťaťu dáva jasné hranice. Tie vytvárajú pocit bezpečia, istoty, vo výchove sú nesmierne dôležité. Ak absentujú alebo rodičia v nich nie sú pevní, tak dieťa ich má tendenciu prekračovať. Aj keď sa dieťaťu nepodarí úplne zbaviť závislosti, je úctyhodné, že sa snaží a bojuje. Vždy je nádej na lepšiu budúcnosť a plnohodnotný život.