Prečo sa svetlé vlasy u novorodencov často menia na tmavšie? Genetika a vývoj
Zvedavosť ohľadom vzhľadu budúceho dieťaťa je prirodzená. Aké oči zdedí? Aké vlásky bude mať? Bude mať olivovú pleť alebo ružovkastú? Otázky týkajúce sa dedičnosti farby vlasov a očí sú bežné a fascinujúce. Hoci presnú predpoveď vzhľadu dieťaťa nie je možné s istotou určiť, genetika nám ponúka určité vodidlá. Jednou z častých pozorovaní rodičov je, že ich novorodeniatko s jemnými blond vláskami sa postupne mení na dieťa s tmavšími, hnedými vlasmi. Tento jav je bežný a súvisí s komplexnými procesmi dedičnosti a biologického vývoja.
Genetika farby vlasov: Viac ako len gény
Farba vlasov je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Kedysi sme si mysleli, že dominantné gény sa podieľajú na výslednom produkte a recesívne nie. V skutočnosti je farba vlasov určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta.
Gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Genetika vlasov je oveľa komplikovanejšia. Tam sa zrejme jedná o 20 génov alebo také nejaké číslo.
Melanín: Tajomstvo farby vlasov
Pod pojmom melanín si môžeme predstaviť skupinu pigmentov, ktoré riadia prirodzené sfarbenie našej pokožky, očí i vlasov. Eumelanín svetlo pohlcuje, preto vytvára tmavšie odtiene vlasov. Feomelanín ho zase odráža. Eumelanín je zodpovedný za to, aké tmavé sú vaše vlasy. Vďaka vysokej koncentrácii hnedého eumelanínu vzniká hnedá farba vlasov, ak je ho však málo, vaše vlasy sú blond farby. Feomelanín ovplyvňuje teplotu odtieňa vašich vlasov, ktoré sfarbuje dočervena. Podľa množstva eumelanínu potom červená vynikne viac alebo menej, takže sú vlasy ryšavé alebo gaštanové. Existuje niekoľko génov, ktoré sa podieľajú na tvorbe melanínu, a tým ovplyvňujú farbu vašich vlasov. Dá sa však povedať, že v priebehu vášho života sa tieto gény „zapínajú” a „vypínajú”. Keď starneme, produkcia eumelanínu sa zvyšuje, preto väčšinou vlasy stmavnú.
Vlasy novorodencov a ich premeny
Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy. Môže sa tak stať aj bez toho, aby ste si niečo všimli alebo fetálne vlásky vypadnú akoby naraz.
Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov. Približne do 3. mesiaca všetky vlasy vypadajú, často aj naraz. Počas prvého roku života sa pripravte, že na hlave dieťatka sa budú diať rôzne zmeny - raz sa vám bude zdať, že má viac vláskov, a inokedy akoby menej. Detské vlasy majú iný cyklus rastu ako vlasy dospelých. Bežné tri fázy - rast, prechodná fáza a fáza pokoja - trvajú len niekoľko mesiacov, zatiaľ čo u nás dospelých niekoľko rokov. Preto vypadne u malého dieťaťa toľko vlasov naraz a vy si to máte možnosť všimnúť.
Aj ak má vaše dieťa spočiatku svetlé vlasy, ešte počas prvého roku sa môžu aj niekoľkokrát zmeniť a väčšinou nakoniec stmavnú. Je to preto, že produkcia eumelanínu, ktorý zodpovedá za tmavé sfarbenie, sa postupne zvyšuje s vekom. Deti, ktoré sa narodia so svetlými vlasmi, majú vtedy nižšiu produkciu eumelanínu. Ako rastú, produkcia tohto pigmentu sa zvyšuje a vlasy prirodzene stmavnú.
Koniec čiernej. Aj takáto kombinácia farieb sa dá spraviť po zosvetlení..
Genetika farby očí: Komplexnejšia ako sa zdá
Farba očí je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Kedysi sme si mysleli, že dominantné gény sa podieľajú na výslednom produkte a recesívne nie. Dva hnedookí rodičia môžu mať aj modrooké dieťa. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.
Pri dedičnosti farby očí aj vlasov treba brať do úvahy aj generáciu starých rodičov, keďže gény sa zvyknú prejavovať ob generáciu. Hnedá je dominantná a modrá recesívna. Zelená, sivá, oriešková sú len určité formy modrej, podľa toho, koľko pigmentu je v oku. Rodič dáva dieťaťu polovicu genetickej výbavy.
Ak má niekto hnedé oči, môže mať buď dva hnedé gény, alebo jeden hnedý a jeden modrý gén. Pretože hnedá je dominantná, prebije ten modrý gén a výsledné oko je hnedé, ale modrý gén stále ostáva a môže byť prenesený na dieťa. Ak má niekto modré oči, má dva modré gény a teda môže na svoje dieťa preniesť len a len modrý gén.
- HH (dva hnedé gény) - výsledné oko je HNEDÉ
- Hm (hnedý a modrý gén) - výsledné oko je HNEDÉ
- mm (dva modré gény) - výsledné oko je modré
Pomer dedičnosti farby očí nie je vždy jednoduchý. Napríklad, ak máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré, nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených.
Ryšavé vlasy: Vzácnosť určená génom
Červené vlasy alebo ľudovo ryšavé vlasy sú nepochybne výnimočné. Prirodzená ryšavá farba je totiž najvzácnejšia na svete a pýši sa ňou iba 1 až 2 % z celkovej populácie. Farba vlasov je kombináciou štyroch farebných pigmentov, ide o eumelanín, ktorý stojí za čiernym a hnedým sfarbením a feomelanín, ktorá má na svedomí červené a žlté odtiene. Každá z farieb vlasov má zároveň úroveň a tón. Úroveň určuje, či bude vlas tmavý, alebo svetlý, a tón je základná farba vlasov. Ryšavé vlasy majú zo všetkých farieb vlasov najvyššie množstvo feomelanínu - v priemere sa jedná o 67 % - a spravidla mávajú nízku úroveň eumelanínu.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa feomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy.
Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku.
Áno, aj dvaja tmavovlasí môžu mať ryšavé dieťa. Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov (a samozrejme vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov)… v prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov, atď… Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy.
Genetika a iné vlastnosti dieťaťa
Fyzická podobnosť detí s rodičmi nie je niečo, čo by nás prekvapilo. Oveľa menej sa však hovorí o tom, že geneticky deti dedia aj určité vlastnosti, ktoré sa stanú súčasťou jeho charakteru. Niektoré vás prekvapia! A na čo si dať pozor pri dedení po starých rodičoch?
Diskusia o dedičnosti osobnostných vlastností sa vedie už celé stáročia. Táto skutočnosť by nemala byť prekvapením, veď osobnosť je vlastne mimoriadne zložitá problematika. Existujú dva názorové tábory. Prvý tvrdí, že dedičnosť osobnosti je záležitosťou prostredia a výchovy. Druhý zase, že osobnosť je vo väčšej miere determinovaná génmi a dedičnosťou.
Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina, tvrdil, že dedičnosť vlastností sa riadi pravidlami matematiky. Napríklad samotná inteligencia je dedičná, a preto možno nové populácie „vylepšovať“ prostredníctvom eugeniky - umelého výberu zameraného na zdokonalenie ľudského genotypu kontrolou dedičnosti genetických vlastností. Opačnou myšlienkou, ktorá pretrvávala väčšinu 20. storočia, bol behavioristický prístup. Vedci obhajovali platnosť tézy, že ľudské vlastnosti a správanie sú formované vplyvmi prostredia a bezprostredného okolia. Dodnes sa uskutočnilo množstvo výskumov ľudského genómu, ktoré sa stali základom pre tvrdenie, že určité črty správania dedíme od svojich rodičov. Je tiež známe, že genetika má oveľa väčší podiel na rozvoji osobnosti, ako sa doteraz predpokladalo.
Výskum dvojčiat, ktorý viedli vedci z Minnesotskej univerzity 20 rokov na 350 párov dvojčiat, ukázal, že viac ako polovica rozdielov medzi dvojčatami je spôsobená genetickými faktormi. Osobnostné črty, ktoré sa považujú za najviac geneticky podmienené, sú ochota riskovať, zraniteľnosť voči stresu, ctižiadostivosť, pohoda a vodcovské schopnosti.
Osobnostné črty, ktoré dedíme, až zo 60 až 70 % závisia od génov. V dôsledku viacgeneračného dedenia ich však preberáme nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov a dokonca aj prastarých rodičov. Ktoré z nich sú najčastejšie podmienené geneticky?
- Ochota riskovať a vyhľadávať riziko: Niektorí ľudia sú zjavne odvážnejší ako iní, a preto častejšie vyhľadávajú príležitosti na extrémne zážitky.
- Neuroticizmus: Bolo dokázané, že úroveň úzkosti súvisí dokonca s niekoľkými génmi.
- Ambicióznosť: Podľa zistenia vedcov sú ambície a úroveň odhodlania ovplyvnené rovnako 50 % genetikou a 50 % každodenným životom.
- Vodcovstvo: Dá sa naučiť, ale štúdia na University College London zistila, že existuje genotyp s názvom rs4950, ktorý súvisí s prenosom vodcovských schopností od rodičov.
- Radosť zo života: Odhaduje sa, že táto vlastnosť závisí až z 50 percent od odovzdaných génov.
Treba však zdôrazniť, že okrem dedičnosti a génov sa na formovaní osobnosti vo veľkej miere podieľa výchova a vplyv bezprostredného prostredia. Je prirodzené, že dieťa si berie za vzor postoje a správanie, ktoré reprezentujú jeho rodičia.
Dedičstvo po starých rodičoch
Proces dedenia génov je zložitý - zjednodušene: dieťa dostane 50 % génov od matky a 50 % génov od otca. Gény, ktoré sa prejavia u dieťaťa, závisia od ich „sily“. Z hodín genetiky si pamätáme, že gény môžu byť dominantné alebo recesívne. Najčastejšie sa prejavuje dominantná vlastnosť, hoci niekedy sa prejaví aj recesívna vlastnosť.
Ak si všimnete, že vaše dieťa je podobné vašej babičke alebo dedkovi, nie je na tom nič nezvyčajné. Väčšina ľudských vlastností je podmienená správnou kombináciou mnohých génov - patrí sem napríklad farba očí, dominantná ruka, farba vlasov alebo tvar uší. Medzi dominantné znaky patrí tmavá farba očí, tmavá farba vlasov, pravá ruka, odstávajúce uši a schopnosť obracať jazyk. Dieťa môže zdediť tmavú farbu vlasov po matke, ktorá zdedila farbu vlasov po svojej matke.
Niekedy sa stáva aj to, že určité vlastnosti zdedíme po rodičoch, ale neprejavia sa u nás, ale až u našich detí. Všetko závisí od špecifických kombinácií génov. Jedna štúdia, ktorú v roku 2002 uskutočnil doktor Lars Bygren z Karolinského inštitútu v Štokholme, odhalila, že deti môžu zdediť sklon k obezite po starých rodičoch. Výskumník zistil, že ak starí rodičia z otcovej strany mali v mladosti sklon k prejedaniu, ich vnúčatá sa častejšie ako ich rovesníci prejedali, čo viedlo k nadváhe a obezite.
Mýty a fakty o detských vláskoch
- Mýtus o strihaní: Niektorí ľudia veria, že častejšie strihanie pomôže, aby dieťaťu vlasy rástli rýchlejšie a boli hustejšie. Nie je to pravda! Každý z nás sa narodí s určitým typom, kvalitou a hustotou vlasov a ovplyvniť na tomto fakte sa dá máločo. Rovnako sa rodíme už s daným počtom vlasových folikulov, takže častým strihaním nie je možné, aby sa nám korienky rozmnožili a vlasov bolo viac.
- Lanugo: Okrem vláskov na hlavičke môže mať novorodenec aj „vlásky“ na telíčku. Tieto chĺpky, lanugo, sa objavia už počas vnútromaternicového vývoja. Začnú rásť po 14. týždni tehotenstva a približne do 20. týždňa je nimi pokryté už celé telíčko okrem dlaní a chodidiel. Niektoré deti majú ochlpenú iba tvár, iné iba chrbátik a plecia. Niektorým bábätkám ostane lanugo až do pôrodu, ale žiadne strachy, do pár dní či týždňov chĺpky vypadajú.
- Lysinky: Bezvlasé lysinky sú vždy získané. Bábätko veľa leží a často navyše spáva v nejakej obľúbenej polohe, čím sa mu lysinka vytvára skôr. Pomôže, ak mu budete preventívne polohu meniť.
- Pálenie záhy a vlasatý novorodenec: Jedna klinická štúdia zistila, že ženy, ktoré počas gravidity pociťovali pálenie záhy, porodili deti s priemernou až nadpriemernou pokrývkou hlavy. Naopak, tie, ktoré táto nepríjemnosť obišla, priviedli na svet holohlavých potomkov.
Zatiaľ čo genetika nám dáva základné predispozície, vývoj a prostredie hrajú kľúčovú úlohu vo finálnom vzhľade. Postupné zmeny farby vlasov u detí sú preto bežným a prirodzeným procesom, ktorý odráža zložité interakcie génov a biologických mechanizmov.
tags: #pri #narodeni #svetle #vlasy #stmavnu