Príbehy v knihách: Most k detskej fantázii a rozvoju
Vypnite televízor. Čítanie dá deťom omnoho viac, utuží váš vzťah a ak vyberiete vhodné príbehy, pripravíte ich na skutočný život. Ani tá najedukatívnejšia televízna rozprávka nevychová z dieťaťa génia. Za to čítanie, to je iná liga. Nie je to len aktivita, ktorá rozvíja potenciál dieťaťa. Je to dokonca veľmi príjemné a utužuje to puto medzi dieťaťom a rodičom. To, čo malé deti potrebujú najviac je pocit bezpečia a istoty, že rodič je tu pre nich. Vtedy sa môžu rozvíjať do svojho plného potenciálu. Teraz si predstavte, ako to vyzerá počas čítania. To je presne ten okamih, ktorý je nabitý pokojom a láskou. Dieťa veľmi blízko svojho rodiča, doslova v jeho náručí. Na mieste, kde sa cíti najbezpečnejšie, kde mu nič nehrozí a kde ako keby zastal čas. Do toho počúva hlas svojho rodiča, ktorý ho prirodzene upokojuje. Tušíte, v čom je rozprávka na dobrú noc dôležitá? Prečo deťom čítať knihy a rozprávky?
„Pohodlne sa opriem a Sofinka si položí hlavu na moje rameno. Ja ju objímam a pred jej tvárou držím knižku, ktorú spolu čítame. Je to moja najobľúbenejšia časť dňa,” hovorí Iveta, mamička štvorročného dievčatka. Nebolo to tak od začiatku. „Nečítala som jej od narodenia, ale raz som si povedala, že ideme do toho. Nebavilo ju to, vrtela sa, nesústredila sa veľmi dlho. Neprestala som ale na tom trvať a postupne si zvykla a teraz sedí ako prikovaná a chce stále čítať viac a viac. Ešte jednu knižku, mami, stále opakuje dokola.” To len že aby ste nehádzali hneď flintu do žita, ak vaše dieťa neobsedí pri čítaní. Nie je jediné. Sústrediť sa na čítaný príbeh nie je jednoduché a vyžaduje si to dosť vytrénované zručnosti. Musí vedieť súvisle počúvať a spracovávať hovorené slovo. To sa treba naučiť, a práve čítanie je skvelá príležitosť, ako v tom dieťaťu pomôcť.
Rozvoj kognitívnych schopností prostredníctvom čítania
Čím viac budete čítať, tým viac dieťaťu pomôžete zlepšiť si schopnosť koncentrácie. Zlepšuje sa aj obrazotvornosť a predstavivosť, pretože deti sa snažia predstavovať si veci, ktoré čítate. Ak to vidia na obrazovke, nemajú priestor si veci predstavovať. Pri čítaní ho majú a naplno ho využívajú. Výskumy ukazujú, že deti, ktorým rodičia v predškolskom veku čítali, sa lepšie a najmä radšej vzdelávajú. Majú lepšiu slovnú zásobu a komunikačné schopnosti. Vy síce budujete dieťaťu slovnú zásobu neustále, ak sa s ním rozprávate, ale ak čítate, natrafíte aj na slová, ktoré možno bežne nepoužívate. Netreba deti podceňovať. Ony dokážu spracovať obrovské množstvo slov a zaradiť ich do jadra svojej slovnej zásoby. Čím viac slov bude poznať, tým ľahšie sa mu bude vyjadrovať. Oceníte to aj vy, keď sa vám bude snažiť niečo vysvetliť a budete to potrebovať pochopiť.
Pomáha to aj v inom zmysle počas komunikácie, nielen z hľadiska slovnej zásoby. Pre deti je totiž čítanie často dialógom. Pýtajú sa na všetko, čomu úplne nerozumejú, a tak je to správne. Potrebujú si upratať myšlienky a kto iný by im v tom mal pomôcť, ak nie rodič. „A prečo” sú zásadné otázky počas čítania, treba na ne vždy odpovedať.
Príprava na reálny svet: Od fikcie k realite
Deti do šiestich rokov sa potrebujú naučiť čo najviac o tom, ako funguje svet. Nedokážu rozlíšiť fikciu od skutočnosti. Ak čítajú o jednorožcoch, prirodzene si budú myslieť, že jednorožce skutočne existujú. Preto netreba zavrhnúť knihy, ktoré nie sú rozprávky, ale sú napríklad o tom, ako funguje ľudské telo a ktorý orgán je zodpovedný za akú činnosť. Moja dcéra ani nedýchala, keď sme si čítali o ceste, ktorú jedlo prejde telom od vloženia do úst až do vyloženia na záchode… Skutočný svet je pre deti fascinujúci, ale samozrejme, ani príbehy nie sú na zahodenie. Vyberajte také, ktoré sú v zhode s vašimi hodnotami, pretože práve cez knihy môžete v dieťati upevniť všetky hodnoty, ktorým sa ho snažíte naučiť. My momentálne fičíme na knihe The Story of Ferdinand o býkovi, ktorý sa za žiadnych okolností nechcel biť s inými býkmi, ale len pokojne sedel a voňal kvety. Vybrala som ju, aby som v dcére upevnila to, že my sa nebijeme a že ani keď ju udrie iné dieťa, ona nemá udrieť naspäť, lebo sa nebijeme za žiadnych okolností - ako Ferdinand.
Čítajte aj tie, ktoré nemajú len šťastný koniec. Jessica Joelle Alexander a Iben Dissing Sandah napísali knihu Prečo sú dánske deti šťastné? Opisujú tam dánsky spôsob výchovy, ktorá je plná rešpektu a porozumenia. Hovoria však aj o tom, že dánske rozprávky totiž nemajú za každých okolnosti šťastný koniec. Niekedy skončia smutne. Ak totiž dieťaťu čítame len rozprávky, ktoré vždy skončia dobre, nepripravujeme ho na reálny život. Ak, naopak, dieťa od začiatku vie, že nie všetko končí dobre, je lepšie pripravené na život a dokáže sa ľahšie vyrovnávať so stresom a zlyhaniami. Jessica na svojej stránke píše, že vďaka čítaniu smutných príbehov si uvedomujeme, čo všetko máme. „Pamätám si, ako som veľakrát odchádzala z kina s hollywoodskym filmom a rozmýšľala som, prečo môj život nie je taký skvelý. Prečo moje auto, môj partner, môj dom alebo moja práca nie sú také dobré ako vo filme. Došlo mi, že veľa z toho vo filme nie je reálne, a aj tak veľa z nás, keď vidíme film, sme sklamaní z toho, ako vyzerá realita,” píše.
Ten plač a smútok prejde. Ak deťom budeme čítať reálne príbehy, ktoré nemusia byť len šťastné, pripravíme ich na život a vybudujeme v nich základy empatie. Začala som si na to dávať pozor. Máme totiž nejaké knihy, pri ktorých sa dcéra zaručene rozplače. Tie som jednoducho odložila a neriešila som ich. Teraz som ich však vytiahla a, mimochodom, The Story of Ferdinand je jedna z nich. Greta vždy plakala, keď Ferdinanda brali na býčie zápasy a chceli ho tam pichať dlhými palicami a nahnevať ho. Povedala som jej, že viem, že je z knihy smutná, ale že je to pekný príbeh a že ju dočítame do konca. Prvýkrát som sa pristihla, že som sa snažila tie strany, pri ktorých plače, čítať rýchlejšie. Nech to je čo najskôr za nami. Ale ani to by sme nemali robiť. Smutné veci sú súčasťou života, tak si treba zvyknúť. Na druhý deň som ich čítala pomaly, ako všetky ostatné. Gretka si trochu poplakala a pýtala sa ma množstvo otázok. Prečo ho chcú nahnevať? Prečo do neho pichajú? Prečo ho vlastne odviezli z domu? Všetko som jej vysvetlila najlepšie, ako som vedela. Na druhý deň neplakala vôbec a odvtedy chce Ferdinanda čítať každý večer pred spaním. Vďaka tomu príbehu pochopila, že nie všetci ľudia sú dobrí a niektorí sa možno správajú inak ako my, ale to neznamená, že aj my sa tak budeme správať. Lebo my sme ako Ferdinand a nenecháme sa vyprovokovať. Dáni sa v rozprávkach nevyhýbajú ani strate, bolesti a smrti. Lebo taký je život, a čím lepšie je dieťa pripravené na realitu, tým menej bude sklamané.
Knihy ako nástroj pre emocionálnu inteligenciu a pochopenie sveta
My rodičia, by sme mali podporovať lásku k literatúre v našich deťoch. Ako na to? Základom je začať čím skôr a vyberať vhodné knihy pre naše deti. Je to veľmi dôležité.
Kniha „Žirinka a Zebrička“: Cesta k pochopeniu emócií
Kniha „Žirinka a Zebrička“ sa zameriava na rozvoj emocionálnej inteligencie u detí. Hlavnými postavami sú sestry Žirinka a Zebrička, ktoré v každodenných situáciách prežívajú a spoznávajú svoje emócie ako smútok, strach, radosť, hnev a hanbu. Šesť príbehov v knihe - odohrávajúcich sa v škôlke, v obchode, s ockom, pri hre, s maminkou a na ihrisku - pomáhajú deťom s ich silnými emóciami. Rozprávky a aj aktivity v knihe ponúkajú odporúčania, ako reagovať na silné emócie dieťaťa a pomôcť mu v rozvoji jeho emočnej inteligencie. Emócie v knižke sú vďaka hlavným postavám, ich zvieracím rodičom a kamarátom - v každom príbehu videné, počuté, pomenované a prijímané. To je veľmi dôležité pre zdravý psychický vývin všetkých detí.
V šiestich príbehoch vám Žirinka a Zebrička spolu s rodičmi a kamarátmi ukážu, že všetky emócie majú svoje miesto a že ich môžeme spolu bezpečne prežívať a naučiť sa ich lepšie zvládať. Ukážu vám, ako prežívajú, spoznávajú a zvládajú silné emócie v každodenných situáciách:
- Žirinka a Zebrička v škôlke: Smútok z odlúčenia, neistota, strach z neznámeho, plač. Kniha ponúka povzbudenie, emocionálnu oporu, prijatie emócií a zvládnutie ťažkých chvíľ.
- Žirinka a Zebrička v obchode: Hnev, strach z ťažkého rozhodnutia, vzdor. Riešením sú prijatie a porozumenie, stanovenie hraníc, povzbudenie, zodpovednosť a samostatnosť.
- Žirinka a Zebrička s bláznivým ockom: Rozbláznenie, radosť zo spoločnej hry, láska k rodičovi, záujem. Kniha zdôrazňuje prijatie, rolu otca v rodičovstve a neprerušovanú pozornosť.
- Žirinka a Zebrička pri hre: Súperenie o hračku, hnev, smútok, žiarlivosť, hádka. Riešením sú riešenie problému, stanovenie pravidiel a hraníc, požičiavanie hračiek, láskavosť.
- Žirinka a Zebrička s maminkou: Záujem, pozornosť, smútok z odmietnutia, vysmievanie. Kniha ponúka spoločnú hru, trpezlivosť, pravidlo voľnej a obsadenej hračky, samostatnosť.
- Žirinka a Zebrička na ihrisku: Vytrhnutie hračky, žiarlivosť, zahanbenie, hnev a smútok. Riešením je spolupráca, priateľstvo, slušné správanie, trpezlivosť.
Krásne ilustrovaná knižka o veľkých emóciách odpovedá deťom aj dospelým na otázky ako: Čo robiť, keď má moje dieťa strach a plače? Čo robiť, keď moje deti súpería o hračku? Ako vysvetliť deťom princíp požičiavania hračiek? Ako byť dieťaťu správnou emocionálnou oporou? Ako dieťaťu pokojne zadať hranice? Ako deti naučiť spoznávať a pomenovať emócie? Ako dospelý môže byť pre dieťa oporou v každej emócii?
Mnoho odborníkov vyzdvihuje túto knihu. Mgr. Denisa Petorová, klinická psychologička a psychoterapeutka, ju označuje za „Malú knižku o veľkých emóciách“, ktorá inšpiruje cez príbehy a aktivity k tomu, ako môžu deti emócie bezpečne prežívať a zvládať. Mgr. Eva Žiaková, školská špeciálna pedagogička, ju opisuje ako „útlu knižku s veľkým srdcom“. Psychológ a traumaterapeut Mgr. Ivan Vyskočil ju chváli ako „chutné rozprávky inšpirované životom, s návodmi pre najmenších aj pre ich rodičov“. Mgr. Alžbeta Poloňová, PhD., liečebná pedagogička, vyzdvihuje jej postupnú trajektóriu vývinu emócií a vizuálnu stránku. Veronika Kuffová, mamabooksterka, ju považuje za „veľmi milú a dôležitú knižku“. Dagmar Brasová z dotkineknizky oceňuje jej prirodzený spôsob približovania sveta emócií deťom a krásne ilustrácie. Natália Šťastná, mama dvoch detí, ju nazýva „absolútne nádhernou“. Lucia Malastová, čitateľka, uvádza, že jej dcéra používa slová z knihy ako mantru. Veronika Lieskovská Ružičková, mama influencerka, a Veronika Nina Schmidtova, čitateľka, zdôrazňujú, že sa v príbehoch deti ľahko nájdu. Petra Mesíková, čitateľka, ju odporúča ako knihu, ktorá ukazuje, ako riešiť problémy a emócie každodenného života.
Aktivita na konci knihy: Dieťa si potrebuje prežiť každú jednu emóciu, aby vedelo emóciu pochopiť, zvládnuť a naučiť sa na ňu správne reagovať. Budovať silné puto a vzťah medzi dospelým a dieťaťom pomáha okrem príbehov aj aktivita - odporúčania, ktoré sú spoločným cvičením pre vás a dieťa.
Inšpiratívne príbehy pre rozvoj detskej duše
Okrem kníh zameraných na emócie existuje mnoho ďalších titulov, ktoré obohacujú detský svet a podporujú ich rozvoj.
Príbehy s hlbším posolstvom:
Niektoré knihy sa zameriavajú na rozvoj morálnych hodnôt a hlbšieho pochopenia sveta. Kniha „O kresbe, čo ožila“ od Daniela Pastirčáka originálne zobrazuje stvorenie sveta prostredníctvom „Veľkého kresliara“, ktorý dáva slobodu „Malému kresliarovi“. Príbeh symbolicky poukazuje na nádej na spoločné tvorenie a nachádzanie nových začiatkov. „O Malom kozmonautovi“ od Petra Karpinského, hoci na prvý pohľad rozprávkový boj o život, v skutočnosti obrazne zobrazuje boj o život predčasne narodených detí, čím prináša hlboký emocionálny a vzdelávací rozmer. Kniha „Rok dobrých správ“ od Martina Smatanu predstavuje zbierku pozitívnych udalostí, ktoré prinášajú nádej a povzbudenie.
Najjednoduchší spôsob, ako naučiť akékoľvek dieťa čítať
Interaktívne a personalizované knihy:
Matejova kniha s 12 príbehmi umožňuje deťom priamo kresliť do knižky, čím rozvíjajú svoju kreativitu a fantáziu. Hlavnými postavami sú zvieratká ako opica Alica, maco Laco či kapor Karol. Otázky na konci príbehov podnecujú deti k zamysleniu. Tieto príbehy, aj keď jednoduché, vytvárajú priestor pre rodičov na diskusiu s deťmi a kniha sa môže stať krásnou spomienkou.
Personalizované knihy, ako napríklad tie ponúkané cez „Kúzelná Detská Kniha“, idú ešte o krok ďalej. Vďaka technológii a umelej inteligencii sa príbehy prispôsobujú priamo dieťaťu - jeho menu, vzhľadu, záujmom a dokonca aj jeho zážitkom. Takáto kniha funguje ako zrkadlo, v ktorom sa dieťa vidí ako hrdina, čo posilňuje jeho sebaúctu, empatiu a emocionálnu inteligenciu. Vznikajú tak jedinečné spomienky a nástroje na sebapoznanie.
Klasika a moderné prístupy:
Kultové diela ako „Gruffalo“ a „Gruffalinka“ od J. Donaldson a A. Scheffera, či „Malý princ“ od Antoina de Saint-Exupéryho, patria k základom detskej literatúry. Ich veršované príbehy, poetické posolstvá a hlboké myšlienky oslovujú generácie čitateľov.
Na druhej strane, moderné knihy ako „Medveď, ktorý tam nebol“ od Orena Lavieho, s jeho ľahkou absurdnosťou a humorom, alebo „Kde je tá pravá lopta?“ od Kataríny Macurovej, s jej vtipnými postrehmi a minimom textu, ukazujú, že aj jednoduché príbehy môžu priniesť veľa radosti a podnietiť detskú fantáziu.
Knihy ako podpora rôznych aspektov detského vývinu:
- Rozvoj fantázie: Príbehy sú kľúčom k detskému svetu. Umožňujú deťom prežívať dobrodružstvá, spoznávať nové svety a postavy. Čítané príbehy podnecujú kreativitu, rozširujú slovnú zásobu a učia deti vnímať svet novými očami. Aktivity ako rozprávanie príbehov, hranie rolí, kreslenie, stavanie z kociek či hry so slovami ďalej rozvíjajú fantáziu.
- Vzťahová rovina: Spoločné čítanie posilňuje puto medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa sa cíti bezpečne a počúvané, keď mu rodič číta. Tento spoločný zážitok vytvára nenahraditeľné spomienky.
- Emocionálny rozvoj: Literatúra pomáha deťom pomenovať, rozpoznať a spracovať svoje emócie. Príbehy im umožňujú vcítiť sa do pocitov iných, čím rozvíjajú empatiu a súcit. Na rozdiel od pasívneho sledovania televízie, čítanie dáva dieťaťu priestor na prežívanie a spracovanie emócií.
Príbeh na obrazovke nie je to isté, čo v knihe. Kým televízna rozprávka dieťaťu nič z jeho potreby bádať, predstavovať si a tvoriť nesprostredkováva, čítaná rozprávka mu ju napĺňa. Dieťa potrebuje zažiť tisíc príbehov, ale nie pozeraním, ale predstavovaním si ich. Literatúra ponúka bezbrehú pestrosť a dokáže byť mentálnym motorom napätia. Obyčajné hviezdičky na šatách princeznej alebo oči autíčka dokážu byť spúšťacím impulzom imaginácie. Príbehové myslenie je podľa odborníkov ten najvyšší typ myslenia a rozprávka v literatúre je cesta, ktorou sa toto myslenie rozvíja. Keď dieťa rozprávku iba sleduje na obraze, obmedzuje svoj rozvoj významnou mierou. Čítaná rozprávka dieťaťu vyhovuje práve preto, že v nej nájde úplne všetko, čo potrebuje nájsť. Dieťa potrebuje rozvíjať predstavivosť. Hra, rozprávka a kreslenie sú v podstate tie priestory, kde sa ich predstavivosť môže realizovať, kde si vymýšľajú, kde vytvárajú koncepty, alebo podľa konceptu rozprávok ich opakujú, imitujú a rozvíjajú tým svoj živý potenciál pre život - ako sa zachovať v nejakej situácii, čo cítiť, aký postoj zaujať.
V predškolskom veku sa formuje schopnosť tvorby a skladania predstáv. Detská hlávka dokáže dotvoriť príbeh, ktorému dieťa naozaj verí. V tomto období sa formujú intelektové a sociálne emócie ako empatia a súcit. Deti sa učia vnímať príležitosť pomôcť kamarátovi alebo sa vcítiť do iného. Emocionálna gramotnosť sa začína pomenovaním, rozpoznávaním pocitu a jeho prežívaním. To je to, čo literatúra ponúka. Filmový dej rýchlo plynie a strieda sa, dieťa nemá čas vcítiť sa, prežiť bolesť alebo radosť.
Príbehy žijú vďaka deťom a deti rastú vďaka príbehom. Príbeh je priestor virtuálny, imaginárny, fantastický, je to priestor, kde sa môže všetko. Podpora čítania a výber vhodných kníh je investíciou do budúcnosti našich detí, ktorá im otvorí dvere k nekonečnému poznaniu, empatii a kreatívnemu mysleniu.
tags: #pribehy #na #imaginaciu #dieta #rastie #vdaka