Emocionálna zrelosť v rodičovstve: Cesta k naplneným vzťahom
Emocionálna zrelosť je kľúčovým predpokladom pre budovanie zdravých a naplnených vzťahov, nielen v partnerskom živote, ale predovšetkým v rodičovstve. Mnohí rodičia sa potýkajú s jej nedostatkom, čo sa paradoxne odráža aj na ich očakávaniach od vlastných detí. Tento článok sa zameriava na definíciu emocionálnej zrelosti, jej prejavy v kontexte rodičovstva a na to, ako ju môžeme rozvíjať.
Čo je emocionálna zrelosť?
Americká psychologická asociácia definuje emocionálnu zrelosť ako vysokú a primeranú úroveň kontroly a vyjadrovania emócií. Znamená to nielen uvedomovanie si vlastných pocitov, ale aj schopnosť ich pomenovať a adekvátne vyjadriť bez toho, aby sme ubližovali iným. Emocionálne zrelý jedinec aktívne skúma svoje prežívanie a myšlienky s cieľom efektívne zvládať náročné pocity.
Podľa poradkyne pre duševné zdravie Jennifer Vincent si emocionálne zrelý človek uvedomuje nielen seba, ale aj prežívanie druhých. Cíti empatiu, dokáže sa vžiť do ich kože a pozrieť sa na situáciu z ich pohľadu. Na rozdiel od nezrelých jedincov, neobviňuje okolie, partnera či deti za pocity, ktoré prežíva. Naopak, preberá zodpovednosť za svoje konanie a pocity. Táto zodpovednosť mu umožňuje riešiť nezhody a konflikty bez kriku, osočovania a slov, ktoré by neskôr ľutoval. Schopnosť prijať konštruktívnu kritiku bez urážky či horlivej obranyschopnosti je ďalším znakom zrelosti, pretože umožňuje slobodné vyjadrenie ostatných. Táto vlastnosť je kľúčová pre budovanie šťastných a naplnených vzťahov.
Americká behaviorálna klinika opisuje emocionálne zrelého človeka ako osobu, ktorá si vie priznať chybu a túži sa posúvať vpred, osvojovať si prospešnejšie návyky a spôsoby správania a myslenia. Je otvorená učeniu, flexibilná a rada sa rozpráva s ľuďmi, ktorí vidia veci inak. V prípade stresu alebo nepríjemného obdobia rodina nemusí chodiť po špičkách, pretože si svoje napätie nevybíja na ostatných. Emocionálne zrelý jedinec vie, že jeho pocity ho nedefinujú.
Emocionálna nezrelosť v rodičovstve
Emocionálna nezrelosť sa často prejavuje v rodičovstve, kde emocionálne nezrelý rodič viní dieťa za svoje prežívanie a činy. Ak sa rozčúli alebo stratí nervy, obviňuje dieťa, že ho provokovalo. Takýto rodič nie je schopný prevziať zodpovednosť za svoje činy a prežívanie, často je impulzívny a nevie sa ovládať.
Viac mu záleží na tom, ako ho vidia ostatní, než na tom, ako ho vidia vlastné deti. Žiada od nich rešpekt, poslušnosť a lojalitu bez toho, aby si ich zaslúžil. Aby si udržal dojem dokonalosti pred svetom, neváha deti zobraziť v negatívnom svetle. Sťažuje sa známym, že mu doma nepomáhajú, hoci v skutočnosti ich od pomoci odrádza kritikou, že nič neurobia poriadne. Stavia sa do pozície obete, na ktorú je svet zlý, pretože nie je schopný pochopiť, že jeho slová a činy majú dôsledky. Radšej obviní okolie (rodinu) než by si priznal, že problém je aj v ňom. Svoje dospelé deti nevníma ako samostatné osoby, ale stále ako deti, ktoré sú mu dlžné všetko, čo pre ne obetoval. Ak si dospelé deti udržiavajú od neho mierny odstup, aby mohli voľne dýchať, emocionálne nezrelý rodič sa sťažuje všetkým, ktorí sú ochotní ho počúvať, aké nevďačné deti má.
Neschopnosť vyrovnať sa s odlišným názorom
S emocionálne nezrelým rodičom je nesmierne náročné vychádzať najmä preto, že nie je ochotný zmeniť svoj pohľad na situáciu a hlavne na seba. Akékoľvek pokusy o zlepšenie vzťahu a snaha vyjadriť, ako na nás jeho chovanie pôsobí, berie ako kritiku. Bráni sa, ľutuje, naše slová berie ako krivdu. Nie je preto prekvapením, že so svojimi deťmi má povrchný alebo žiadny vzťah.
Emocionálna zrelosť naopak zaisťuje láskavé a dlhotrvajúce vzťahy. Zrelý rodič dáva svojim deťom priestor, aby nesúhlasili, otvorene vyjadrili hnev a nemuseli sa báť, že stratia jeho náklonnosť či bezpečie domova. „Emocionálne zrelá osoba je flexibilná a otvorená zmenám. Je schopná zohľadniť myšlienky, ktoré sa líšia od jej vlastných, čo zvyšuje schopnosť robiť kompromisy s ostatnými,” hovorí klinická psychologička Lisa Lawless, Ph.D. „Svoje myšlienky a pocity vyjadruje zdravým a konštruktívnym spôsobom, pričom dbá na to, aby sa k druhým správal s rešpektom a presne to žiada aj od ostatných.” Práve preto majú lepší vzťah so svojimi deťmi.
Ako sa prejavuje emocionálna zrelosť v rodičovstve?
Podľa psychologičky Lisy Lawless a ďalších odborníkov sa emocionálna zrelosť rodiča prejavuje v niekoľkých kľúčových oblastiach:
Vyvádzanie a zlé správanie dieťaťa nie je o mne, neberiem to osobne
Rodičia sú často presvedčení, že ak má dieťa záchvat zlosti, ide o nich. Myslia si, že ich dieťa trestá, robí im naschvály, chce si vydupať svoje za každých okolností. Zabúdajú však, že deti sú len deťmi. Nevedia ovládať svoje emócie, pretože nemajú dostatočne zrelé tie časti mozgu, vďaka ktorým by sa naučili nenechať sa nimi pohltiť. Ak prežívajú sklamanie, hnev alebo ľútosť, emócia je na ne príliš silná - musia sa s ňou spoznať a naučiť sa ju spracovať. A to sa naučia len v bezpečnom náručí rodiča. Emocionálne zrelý rodič si preto uvedomuje, že dieťa samo prežíva náročný moment ak plače, hnevá sa a vyvádza. Odosobní sa, pretože vie, že nejde o neho. Dieťa mu nechce spôsobovať náročné chvíle, ono tie náročné chvíle samo práve prežíva.
Nežiaduce správanie vyjadruje nenaplnené potreby alebo nerozvinuté zručnosti
Dospelí všeobecne robia tú chybu, že berú deti ako dospelé. Očakávajú od nich, že sa budú ovládať, sedieť nehlučne na mieste, premýšľať logicky. Všetko toto je nad ich možnosti, pretože ich osobnosť a mozog sú ešte len vo vývoji. Sú emočné bytosti, ktoré intenzívnymi pocitmi dávajú najavo, ak im niečo chýba alebo niečo prebýva. Už od narodenia používajú emócie na to, aby prežili - plačú, ak sú hladné, chýba im náruč alebo ich niečo bolí. Dospelí mylne predpokladajú, že vyjadrovanie prostredníctvom emócií zmizne, len čo sa naučia rozprávať. Trvá však ešte veľmi dlho, kým si deti postupne osvojia jazyk, aby sa vedeli dorozumieť a vyjadriť, čo potrebujú. A práve od rodičov závisí, ako efektívne sa to naučia. Trpezlivé a láskavé zaobchádzanie ho naučí slovami vyjadrovať, čo prežíva.
Chcem dosiahnuť spoluprácu s dieťaťom, nie jeho slepú poslušnosť
Poslušnosť neznamená dobre vychované dieťa, znamená vystrašené dieťa. Znamená dieťa, ktoré sa príliš desí nesúhlasiť. Vyjadruje dieťa, ktoré sa bojí svojho rodiča. A presne tak sa bojí vyjadriť aj svoj nesúhlas a opačný názor. Ak sa rodiča bojí, prestane mu dôverovať a zverovať sa aj s pozitívnymi vecami. Emocionálne zrelý rodič vie, že pre vývoj osobnosti dieťaťa je zdravé, ak má „vlastnú hlavu” a vyjadrí nesúhlas či hnev. Nezrelí rodičia to naopak berú ako útok na svoju autoritu a snažia sa dieťa donútiť k slepej poslušnosti; zrelí rodičia ho vypočujú, aby sa necítilo utlačené a o to ochotnejšie spolupracovalo.
Ak chcem, aby sa dieťa správalo lepšie, musím sa správať lepšie aj ja
Emocionálne zrelý rodič vie, že ho dieťa podvedome napodobňuje. Správa sa preto takým spôsobom, aký chce vidieť aj u dieťaťa. Uvedomuje si, že dieťa je zrkadlom domácnosti, produktom atmosféry v rodine a vzťahu rodičov. Ak chce, aby sa dieťa slušne správalo, správa sa slušne najmä k nemu. Pokiaľ chce úprimnosť, je k dieťaťu úprimný a nesklame jeho dôveru. Emocionálne nezrelý rodič naopak vyžaduje autoritu a úctu bez toho, aby si ju akýmkoľvek spôsobom zaslúžil; žiada autoritu kráľa pričom prijíma zodpovednosť batoľaťa.
Keď dieťa vyvádza alebo plače, netrápi mňa - ono samé sa trápi
Ako prezradil prvý bod, emocionálne zrelý rodič vie, že správanie dieťaťa nie je o ňom, preto ho neberie osobne. Uvedomuje si, že neadekvátnym správaním vyjadruje dieťa silné emócie, s ktorými si nevie rady, alebo reaguje na situáciu, na ktorú nemá rozvinuté zručnosti. Vie, že dieťa v tom momente prežíva ťažké chvíle, a aby ich zvládlo, potrebuje bezpečie a istotu rodičovskej náruče. Ovplýva empatiou, vie sa vcítiť do kože dieťaťa, odosobní sa, jeho správanie či slová neberie osobne. Emocionálne nezrelý rodič si naopak vyvádzanie, plač alebo hnev dieťaťa vysvetlí ako útok na seba; nepremýšľa nad tým, že sa dieťa trápi, ale nad tým, že ho v spoločnosti zahanbuje a robí mu naprieky.
Parentifikácia: Keď dieťa preberá rodičovskú rolu
Pojmom parentifikácia označujeme jav, keď dieťa v rodine preberá vývinovo neprimeranú zodpovednosť za emocionálnu, fyzickú alebo psychickú pohodu svojej rodiny (rodičov, mladších súrodencov). Vo veľkej miere sa odohráva v nefunkčnom rodinnom prostredí, kde nie sú jasne definované roly a úlohy rodičov a detí.
Odborná literatúra rozlišuje dva typy parentifikácie:
- Emocionálna parentifikácia: Prebieha v momente, keď dieťa napĺňa emocionálne či psychické potreby rodiča, čo vedie k obráteniu rolí. Dieťa je dôverníkom svojho rodiča/rodičov - rodič je zvyčajne ten, kto žiada o radu, vyžaduje od dieťaťa prijatie, pochopenie, neadekvátne s ním zdieľa vlastné pocity a prežívanie, využíva ho na ventiláciu svojich emócií. Dieťa nemá priestor na rozoberanie vlastných tém.
- Inštrumentálna parentifikácia: Vzťahuje sa na prideľovanie funkčných povinností, ktoré spadajú do rodičovskej roly. Pri spomenutých činnostiach je dôležité zohľadňovať intenzitu a primeranosť vo vzťahu k vývinovému obdobiu dieťaťa.
Životné situácie, s ktorými sa spája vyššie riziko pre vznik parentifikácie dieťaťa rodičom, zahŕňajú napríklad rozvod rodičov, chronické ochorenie jedného z rodičov alebo úmrtie jedného z rodičov. Ohrozenou skupinou sú aj deti, ktoré žijú iba s jedným rodičom, ktorý z nejakého dôvodu nemá vytvorený partnerský vzťah. Starosť o emočné potreby rodiča predstavuje neporovnateľne väčšiu záťaž ako zabezpečovanie denných potrieb domácnosti. Dieťa, na ktoré sú denne rodičmi kladené veku neprimerané požiadavky a na ktoré je prenášaná rodičovská zodpovednosť, môže prežívať stres, pocity neúspechu, zlyhania a nedostatočnosti a emocionálneho preťaženia.
Dlhodobá parentifikácia nepriaznivo ovplyvňuje vývin emocionálnej inteligencie. Ovplyvňuje aj vývoj sebavedomia, keďže hodnota dieťaťa prevažne spočíva iba v tom, čo môže poskytnúť iným. Následky dlhodobej parentifikácie sa častokrát vynárajú vo veku od 30 rokov. Časté sú opakujúce sa pocity strachu z opustenia, hnevu a odporu. Vo vzťahu k potrebám svojho okolia môže byť až hypersenzitívny, navonok vysoko empatický. Pomerne často sa u takto nastavených ľudí vyskytujú tzv. závislé vzťahy. Za životného partnera si napríklad vyberajú človeka, o ktorého sa môžu starať, často je to alkoholik či inak závislý jedinec. Typickým spoločným znakom parentifikovaných dospelých je takisto neschopnosť delegovať zodpovednosť a požiadať o pomoc.
Ako si dopomôcť k emocionálnej zrelosti?
Dozrievať a vyliečiť všetky jazvy je bolestivá a dlhá cesta. Podstatné však je, že ste vykročili. Chcete byť lepším človekom a lepším rodičom pre svoje dieťa, a len na tom záleží. Nič nie je desivejšie ako pozrieť sa sám sebe do očí a vidieť sa v celej svojej podstate; s nedokonalosťami, za ktoré nás kritizovali, a s chybami, ktoré boli dôsledkom nášho strachu, že stratíme lásku rodičov. Ale vykročiť na cestu je prvým krokom k zlepšeniu vášho vzťahu s dieťaťom. Môžete byť na seba právom hrdí.
Ak ste od dosiahnutia emocionálnej zrelosti ešte ďaleko, nezúfajte - len málokto je v cieli. Existujú ale spôsoby, akým si okrem terapie pomôcť aj samostatne. Najdôležitejším prvkom v zrelosti je uvedomovať si, čo cítime a identifikovať dôvod prečo. Dajte však pozor - nikdy nehádžte vinu za vlastné emócie na druhých.
Priznajte si, že vás slová blízkeho ranili a premýšľajte prečo. Veďte si denník, ktorý vám pomôže pochopiť, čo sa vo vás deje a upratať vaše myšlienky. Píšte každý deň, hoci len päť minút - čo ste zažili, čo ste pri tom prežívali, aké myšlienky sú s pocitmi spojené.
Vzťahová poradkyňa Robyn Smith radí, aby ste sa obklopovali ľuďmi, ktorí vás ľúbia a majú na srdci vaše dobro. Štúdia z roku 2016, publikovaná v International Journal of Management and Social Sciences, preukázala úzke spojenie emocionálnej nevyzrelosti s pocitom samoty. Z toho dôvodu sa títo ľudia upínajú na akúkoľvek spoločnosť a vzťah, hoci je toxický a neuspokojivý. Ako radí Smith, netrávte čas v spoločnosti niekoho len preto, aby ste neboli sami. Tí správni ľudia, ktorým na vás záleží, vás dokážu posunúť dopredu - stačí im len načúvať. Smith taktiež odporúča načúvať svojmu telu: kde sa aká emócia prejavuje a akým spôsobom. Vincent dodáva, že v pochopení seba nám môžu nesmierne pomôcť aj podcasty a odborné knihy. Pokiaľ sa ešte necítite na rozhovor s odborníkom, pokojne začnite nimi.
Vplyv rodičovstva na dospelé deti
Výchova emocionálne nezrelými rodičmi môže mať hlboký vplyv na život ich detí v dospelosti. Takíto jedinci často ťažko vyjadrujú svoje vlastné emócie, hľadajú podporu alebo budujú nezdravé vzťahy. Môžu mať nízke sebavedomie, rozvíjať spoluzávislosť, snažiť sa vyhovieť všetkým okolo seba a vyhýbať sa vyhľadaniu emocionálnej pomoci. Doktor Heather Stevenson poznamenáva, že deti takýchto rodičov môžu byť veľmi citlivé na emócie iných a na svoje vlastné neuspokojené potreby.
U svojich pacientov často pozoruje dve typické reakcie: internalizáciu emocionálnych problémov, t. j. presvedčenie, že s nimi nie je niečo v poriadku a že sa musia "napraviť", aby si zaslúžili lásku, a externalizáciu emócií, ktorá zahŕňa vyjadrovanie hnevu alebo konfliktov vo vzťahoch, keď sa im nedarí.
Stratégie zvládania a liečby
Hoci dôsledky výchovy citovo nezrelých rodičov môžu byť ťažké, existujú spôsoby, ako sa uzdraviť a rásť. Jedným z nich je terapia, ktorá môže pomôcť prekonať bolesť a zmätok vyplývajúce z takéhoto detstva. Doktor Stevenson zdôrazňuje, že je dôležité uvedomiť si, že nie sme vinní za správanie svojich rodičov ani zodpovední za ich emócie. Terapia môže pomôcť obnoviť sebaúctu a naučiť sa vytvárať zdravšie vzťahy s ostatnými.
Vyrastať v nezdravom rodinnom prostredí môže sťažiť vytváranie vzťahov s inými ľuďmi, pretože chýbajú vzory zdravej vzťahovej dynamiky. So správnou podporou a prácou na sebe je však možné vybudovať si uspokojujúce a plnohodnotné vzťahy. Dr. Brooke Keels navrhuje, že je veľmi dôležité rozpoznať nezdravé vzory prevzaté od rodičov a pracovať na stanovení a udržiavaní zdravých hraníc vo vzťahoch. Dôležité je tiež hovoriť o vlastných potrebách hraniciach a zároveň rešpektovať potreby druhých. Pre proces uzdravovania je tiež veľmi dôležité obklopiť sa milujúcimi a chápavými ľuďmi.
tags: #psychologicka #nezrelost #na #rodicovstvo