Kedy dieťa začne chodiť: Individuálny vývoj a mýty rodičovstva
Často sa stretávame s otázkami a obavami rodičov týkajúcimi sa vývinu ich detí. Keď dieťa dosiahne určitý vek, rodičia si kladú otázky typu: "Už to je obrovský výkon," "Už to vie?" a "Už má všetky zuby?". Tieto otázky sa postupne menia na "Už má frajera?", "Kedy sa bude vydávať?" a "A dieťa neplánujú?". Všetky tieto otázky, hoci sa týkajú rôznych etáp života, vedia potrápiť každého rodiča. V súvislosti s motorickým vývinom, konkrétne s prvými samostatnými krôčikmi, panuje medzi rodičmi mnoho neistôt a mýtov.
Vývinové míľniky a ich súvislosť s inteligenciou
V roku 2007 zverejnila univerzita v Cambridge výsledky výskumu, ktorý trval 53 rokov. V rámci neho monitorovali aj motorický vývin až 5 362 detí vo veku do 2 rokov. Zamerali sa na to, kedy dieťa začalo samo stáť, chodiť, ale aj na to, kedy sa mu prerezal prvý zub. Rýchlosť, s akou deti dosiahli v ranom veku niektoré vývinové míľniky, podľa tejto štúdie v malej miere skutočne súvisela s ich neskoršou inteligenciou. Napríklad deti, ktoré sa naučili skôr samostatne stáť, mali vo veku 8 rokov za každý mesiac predstihu o polovičku bodu IQ viac, než deti pomalšie. Súvislosť bola preukázaná aj s prvými krôčikmi bábätka. Naopak, prerezávanie zubov s inteligenciou v 8 rokoch nesúviselo. Vo veku 26 až 53 rokov vzťah medzi míľnikmi a IQ stále existoval, avšak bol menej významný. Tieto zistenia naznačujú, že hoci skorší dosiahnutie určitých motorických schopností môže mať slabú korelácie s vyššou inteligenciou, nie je to jediný ani rozhodujúci faktor.
Individuálny rytmus: Kedy sa dieťa rozhodne chodiť?
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Kým jedno dieťa začne pobehovať po byte pár mesiacov predtým, než sfúkne prvú sviečku na torte, iné si dáva aj dlho potom načas. Niekedy má bábätko už pol druha roka a ešte stále si veselo štvornožkuje. Nechať ho tak, alebo je čas začať panikáriť? Odpoveď znie: nepanikáriť.
Deti zvyčajne začínajú samy chodiť v období medzi 8. a 18. mesiacom života. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé.
Prečo mu to trvá dlhšie? Viacero faktorov ovplyvňuje motorický vývin
Dôvodov, prečo niektoré deti začínajú chodiť neskôr, môže byť viac.
- Vplyv starších súrodencov: Mladšie deti sa častokrát prirodzene „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely.
- Fyzická pripravenosť a svalová sila: Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne.
- Telesná konštitúcia: Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie.
- Povaha a temperament: Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú. Ak sa dieťa bojí, nemá ešte istotu, a preto samo chodiť nebude. Nijak to neurychlíte.
Metódy, ktoré nepomáhajú: Držanie za ruku ani "pavúk"
Niekedy rodičia s pribúdajúcimi dňami, ktoré bábätko trávi na kolienkach na koberci, stratia trpezlivosť. Chcú dieťaťu pomôcť, aby sa čím skôr postavilo na nohy a vydalo sa spoznávať svet. Pravdou však je, že obľúbené metódy, ktoré majú tento cieľ, väčšinou nepomáhajú a môžu byť dokonca kontraproduktívne.
- Chodítka ("pavúky"): Kedysi trávili deti veľa času v pavúkoch, ktoré im mali pomôcť voľnejšie sa pohybovať. Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie. Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, navyše pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo. Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom.
- Vedenie za ruku: Podobné je to aj vtedy, ak dieťa držíme za ruku. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi. Dieťa sa s úchopom rodičovskej ruky opäť spolieha na pomoc mamy či otca, a nemá priestor skúšať a trénovať svoju rovnováhu. To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať, a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastnú prácu bábätka.
Čo naozaj pomôže? Podpora prirodzeného rozvoja
Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu. Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak.
- Plávanie: Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.
Plávanie 2019 - menšie deti
- Hojdanie: Ďalšou výbornou aktivitou je hojdanie. Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Aj prvé mesiace, keď plakalo, ho mama uspávala nosením na rukách a jemným pohojdávaním. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku). Niektorí rodičia preto od narodenia používajú závesnú látkovú sedačku, iní pridajú pred prvým rokom drevenú sedačku v tvare poloblúka pripomínajúcu kolísku, v ktorej sa dieťa pri sede dokáže rozhojdať samo.
- Voľný pohyb na zemi: Nechávajte dieťa čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby. Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť. Batoľa sa z tejto pozície zvyčajne prepracuje do tzv. šikmého sedu, kedy chrbátik ešte nie je vzpriamený, ale dieťa sa drží v čiastočne vertikálnej polohe pomocou rúk. Prirodzené je, ak sa dieťatko dostane k sedu vlastnými silami, z bruška alebo z polohy na štyroch. V polohe na brušku si výdatne posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu.
- Podpora pri samostatnom stavaní: Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci: spoliehať sa samo na seba a naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát, vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
Špeciálne cviky: Len na predpis a pod dohľadom odborníka
V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie. Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas. Všetky odborné cviky nasledujú až po odporúčaní lekára.
Niektorí lekári radi odporúčajú Vojtovu metódu, ale nie vždy môže byť prospešná. Každý rodič by mal vidieť, či dieťa napreduje, aj keď pomalšie. Ak sa objavia pochybnosti, nie je na škodu absolvovať liečebný pobyt, kde lekári môžu navrhnúť vhodné cviky na spevňovanie svalov.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára, alebo sa nechať odporučiť k špecialistovi. Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť.
Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie. Aj keď v to niektoré mamičky stále dúfajú, dieťa ku chôdzi nemotivujú nové parádne topánočky. Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda.
Mýtus predčasného posádzania
"Koľko má? Šesť mesiacov? A už sedí?" "Bude mať rok a ešte nechodí?" Komentáre a „dobre mienené rady“, pri ktorých nejednu mamičku ostro pichne pri srdci. Vytvárajú nimi nezmyselný tlak na rodičov, ktorý často vrcholí snahou urýchliť psychomotorický vývin dieťaťa. Snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú však nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne.
Jedným z prvých veľkých vývinových medzníkov je obdobie, keď sa dieťatko z ležiacej polohy dostane do sedu. Získava zrazu inú perspektívu videnia sveta a z doteraz „len“ ležiaceho bábätka sa odrazu stáva sediace dojča. Medzi najčastejšie patrí posadzovanie dieťatka s oporou vankúšov, udržiavanie v sede na kolenách alebo posadzovanie v športovom kočíku či detskej stoličke. Hovoríme o období, keď ešte dieťa fyzicky zjavne nie je pripravené sedieť. Napriek tomu, že má bábätko 6 mesiacov, nemusí byť na sed pripravené. Vývin každého dieťaťa je individuálny a rozdiely v týždňoch či dokonca v mesiacoch sú úplne bežné.
Odolať tlaku okolia alebo vlastnej túžbe vidieť dieťatko samostatne sedieť môže byť často veľmi ťažké. Rodičia by si však mali uvedomiť, že posadzovanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli. To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované. Predčasné posadzovanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie ako by sme si mohli myslieť.
Podľa čoho spoznať, že dieťa je pripravené?
Dieťa sa naučí chodiť, keď bude pripravené. Jeho telo mu to samo naznačí. Niekedy je to okolo dvanásteho mesiaca, inokedy až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine.
Niektoré detičky začnú chodiť, keď sa s oporou postavia pri nábytku. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa spoliehať sa samo na seba a naučí sa bezpečne padať. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
Neskorší nástup chôdze, napríklad v 22 mesiacoch (korigovane 19), nemusí znamenať problém, ak dieťa robí pokroky a vyvíja sa podľa tabuliek, len oneskorene. Dôležité je sledovať celkový vývin dieťaťa a v prípade pochybností sa poradiť s lekárom. Niekedy môže byť oneskorená chôdza spôsobená aj infekčnými chorobami či zápalmi, čo potvrdí lekárske vyšetrenie.
Napokon, netrápte sa otázkami typu "Už chodí?". Verte svojmu dieťaťu a jeho prirodzenému vývinu. Každé dieťa si nájde svoju cestu k chôdzi, keď na to bude pripravené.