Šikana u detí: Ako ju rozpoznať, riešiť a predchádzať jej

Šikana u detí je vážny problém, ktorý môže mať dlhodobé následky na ich psychickom aj fyzickom zdraví. Aj keď to nie je úplne normálne, takmer každé dieťa si prejde provokovaním či šikanou. Možno sa doťahuje so súrodencami alebo kamarátmi. Ak sa vám zdá, že vaše dieťa je obeťou šikany alebo ak samo šikanuje niekoho druhého, je dôležité situáciu správne podchytiť, aby sa úspešne vyriešila. Aj deti, ktoré so šikanou žiadne skúsenosti nemajú, by o nej mali vedieť.

Čo je šikana a komu hrozí?

Šikana je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa. Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť. V konečnom dôsledku trpia nielen samotné deti, ktoré sa stali obeťou šikany, ale aj deti, ktoré šikanujú, pretože ich správanie je znakom hlbšieho problému. Šikanovanie medzi deťmi a mladými ľuďmi nie je hra ani zábava.

Šikana sa môže týkať všetkých vekových kategórií. Stretávame sa s ňou v rôznych kolektívoch: na školách, krúžkoch, na praxi či stáži, brigáde či v prvom zamestnaní. Podľa odborníčky Mgr. Lýdie Adamcovej, detskej psychologičky so 43-ročnou praxou v oblasti výchovy, má vzťah páchateľ a obeť svoje zákonitosti. Logicky si na šikanovanie vyberie tú osobu, ktorá bude klásť najmenší odpor a vie to odhadnúť podľa chôdze, pohľadu, rečového prejavu a celkového vyžarovania. Ide o vnútorné osobnostné danosti, ktoré sa nevedome prejavujú na vonkajšom správaní obete. Je dôležité riešiť osobnostné problémy obete aj páchateľa. Šikana je chobotnicou našej spoločnosti a rozmáha sa stále viac a viac.

Ilustračná fotografia detí v školnom prostredí

Ako rozpoznať šikanu?

Väčšina z nás si myslí, že deti, ktoré šikanujú, sú veľké, drsné a agresívne. Deti, ktoré sú šikanované, väčšinou vyzerajú inak ako ich rovesníci a sú tichšie a nie až tak sebavedomé. Obete šikany sú väčšinou skutočne niečím odlišné a v očiach tých, ktorí šikanujú, aj slabšie.

Pri šikane je dôležité si všímať aj menej zjavné prejavy. Môžu to byť poškodené veci a školské pomôcky v zlom stave (potrhané či počmárané zošity, natrhnutá mikina, špinavé oblečenie), častejšie strácanie vecí a školských pomôcok (učebnice, prezuvky, perá, oblečenie na telesnú), drobné úrazy dieťaťa (modriny, odreniny, škrabance, začervenané fľaky na koži), alebo ak si dieťa pýta viac peňazí či iné druhy potravín na desiatu.

Prejavy dieťaťa, ktoré môžu signalizovať, že je šikanované:

Dieťa sa bojí chodiť do školy.
Nemá veľa kamarátov.
Vymýšľa si zdravotné ťažkosti.
Má zranenie, ktoré si neviete vysvetliť.
Je zakríknuté, smutné, apatické.
Nemá chuť do jedla.
Má problémy so spánkom.
Chodí poza školu.
Zhorší sa mu prospech.
Pýta si peniaze.
Strácajú sa mu veci.

Šikana sa dotýka detí i dospelých

Prejavy dieťaťa, ktoré môžu spúšťať šikanu:

Strach
Citlivosť
Úzkostné správanie
Neurotické prejavy
Introvertná orientácia
Nedostatočná sebaistota a sebadôvera
Akákoľvek odlišnosť
Iné názory, než má útočník
Úspešnosť a výnimočnosť v určitom smere

Formy šikany

Šikana môže nadobúdať rôzne formy, ktoré sa často prelínajú. Je dôležité uvedomiť si, akými spôsobmi môže šikana prebiehať, aby sme ju dokázali účinne riešiť.

Časté formy šikany:

Fyzické šikanovanie: Bitky, kopance, potkýnania, facky či iné násilné a agresívne prejavy správania.
Verbálne šikanovanie: Urážky, nadávky, vydieranie, posmievanie sa, vulgárne vyjadrovanie sa o niekom, zastrašovanie.
Sociálne šikanovanie: Nahováranie na to, aby niekoho vylúčili z kolektívu alebo ho ignorovali, zámerné prehliadanie človeka, poškodzovanie niekoho dobrého mena alebo jeho reputácie.
Sexuálne šikanovanie: Nevhodné dotyky, sexuálne narážky, komentovanie vzhľadu, urážlivé gestá či posielanie a preposielanie pornografického obsahu.

Problémom v súčasnosti je nástup kybernetického šikanovania. Najrizikovejšou kategóriou sú práve deti. Tie sú na internete oveľa odvážnejšie, majú pocit anonymity, že ich nikto nepozná, nebudú odhalené a často si dôsledky svojho konania ani neuvedomujú. K útokom a agresivite na internete môže preto dochádzať častejšie, ako v bežnom živote.

Ako sa postaviť k šikane ako rodič?

Odborníčka radí rodičom, ktorí zistia, že ich dieťa šikanujú, vnímať to najhlavnejšie. Uvedomte si, že vaše dieťa sa nevie brániť, má strach, je slabé, chýba mu sila a odvaha. „Ak toto prijmete, môžete začať riešiť jeho psychický stav a začať podporovať jeho osobnostné prejavy a inak zamerať výchovu. Nemusíte dávať energiu do obviňovania školy, iných detí, ich rodičov a robiť tam poriadky, prípadne hľadať inú školu pre svoje dieťa. Svet je totižto plný útočníkov a predátorov, a to nezmeníte. Môžete svoje dieťa iba naučiť, ako na nich efektívne reagovať. Prijatie šikany vám dáva možnosť vidieť niečo, čo ste ako rodičia nevideli, ale z iného uhľa pohľadu a uvedomiť si, že „moje dieťa potrebuje získať odvahu a silu na prekonávanie prekážok“. A to je riešenie pre celý jeho život. Dôsledky neriešenia príčin šikany budú vaše dieťa sprevádzať celý život,“ vysvetľuje Mgr. Lýdia Adamcová.

Fázy pomoci rodičov šikanovaným deťom:

Prvotný šok a uvedomenie: Prvotný šok spojený s hnevom, útočením a obviňovaním, ktorý prežívate, spolu so snahou zmeniť prostredie dieťaťa, skúste predýchať a uvedomiť si - MOJE dieťa potrebuje pomoc. Predovšetkým sa s ním v pokoji porozprávajte a povedzte mu, že urobíte všetko pre to, aby sa dokázalo brániť.
Opatrenia a komunikácia so školou: Urobte nevyhnutné opatrenia týkajúce sa zariadenia, kde sa šikana deje a informujte zodpovedné osoby s cieľom hľadať riešenia. Upozornite, ale neobviňujte, pretože môže byť obviňované aj vaše dieťa.
Práca s dieťaťom a odborná pomoc: Začnite pracovať s vaším dieťaťom a v prípade zložitejšej situácie vyhľadajte pomoc odborníka. Uvedomte si princíp, že s tmou neurobíte nič, ale môžete rozsvietiť svetlo. Podobne je to aj so strachom, kde je potrebné pracovať predovšetkým s odvahu.

Diagram znázorňujúci cyklus šikany a jej dopady

Riešenie situácie, keď vaše dieťa šikanuje iných

V prípade, že sa dozviete, že vaše dieťa niekoho šikanuje, je dôležitá komunikácia. Ak cítite hnev, hanbu, strach alebo akýkoľvek iný pocit, je dôležité sa najprv upokojiť a uistiť sa, že sa s dieťaťom rozprávate s chladnou hlavou. Posaďte sa spolu v prostredí, kde vás nič nevyrušuje, v čase, keď sa nemusíte nikam ponáhľať a vy aj dieťa máte dobrú alebo neutrálnu náladu. Narovinu a bez emócií dieťaťu oznámte, že ste sa dozvedeli o jeho šikane. Ešte nehovorte o treste ani nespomínajte, že ste nahnevaní či sklamaní. Skúste zistiť, prečo vaše dieťa vlastne šikanuje. Deti môžu mať rôzne reakcie; niektoré vám hneď povedia pravdu, iné budú zapierať a ďalšie nebudú schopné povedať, prečo niekoho týrajú. Ak vám povedia pravdu, postúpte k ďalšiemu kroku. Ak budú zapierať a vy ste si 100 % istí, že klamú, pokračujte v diskusií, až kým sa dieťa neprizná.

Keď už príčinu poznáte, vysvetlite dieťaťu, že ubližovať druhým nikdy nie je riešením. Uistite sa, že dieťaťu vysvetlíte následky. Keď zistíte, prečo šikanuje, skúste tomu aj prispôsobiť trest. Ak sa rozhodnú potrestať ho aj v škole - napríklad ho na určitý čas chcú vylúčiť z krúžku, v ktorom šikanoval druhých, podporte ich rozhodnutie. Je dobré, keď sa dieťa naučí, že ho zo situácie, ktorú si spôsobil sám a navyše ublížil druhým, nezachránite. Dávajte na správanie dieťaťa pozor. Učte ho nové veci, posilňujte empatiu a pomôžte mu nájsť novú skupinu kamarátov.

Odpovednosť rodičov pri šikane zo strany dieťaťa:

Zodpovedne sa k situácii postaviť: Pokiaľ ste zistili, že vaše dieťa niekoho šikanuje alebo šikanovalo, je potrebné sa k situácii postaviť zodpovedne.
Komunikácia a vypočutie: Porozprávajte sa s dieťaťom, vypočujte si jeho názor na situáciu. Dohovorte dieťaťu a snažte sa, aby so šikanovaním ihneď prestalo.
Pozitívny vzor: Buďte svojmu dieťaťu pozitívnym vzorom - bitky, krik, výčitky či zastrašovanie nie sú správna cesta, aj keď urobilo niečo zlé či nesprávne.
Primeraný trest a ospravedlnenie: Zvoľte primeraný trest a pokúste sa ospravedlniť šikanovanému dieťaťu či jeho rodičom.
Vysvetlenie podstaty šikany: Vysvetlite dieťaťu, čo je to šikanovanie a objasnite mu, že pokiaľ niekomu ubližuje, nie je to hra či zábava.
Odsúdenie šikany, nie dieťaťa: Šikanovanie ako činnosť odsúďte a vyjadrite k nej negatívny postoj a nulovú toleranciu. Vysvetlite dieťaťu, aké sú jej riziká - pre toho, kto je šikanovaný, a zároveň aj pre toho, kto šikanuje.
Učenie práce s emóciami: Učte dieťa pracovať so svojimi emóciami.

Tréning dieťaťa - ako nebyť šikanovaným

Ako sme už písali vyššie, v prvom rade je dôležité formovanie odvahy, čo je u šikanovaných detí náročné. Aj kvôli tomu je pre ne ťažké napríklad venovať sa bojovým aktivitám ako karate či džudo. V prvom rade by sme mu my ako rodičia mali pomôcť s tréningom prejavu a sebavyjadrovania, čo tkvie v pohybových, hlasových a očných prejavoch.

1. Tréning pohybu

Výrazná reč tela, vzpriamené držanie hlavy, dlhé a rozhodné kroky, ale aj hlas je prejavom sebaistoty. Prirodzeným detským prejavom protestu je napríklad dupanie nohami. Trénujte to spolu s vyjadrením „a dosť“. Uvoľnite energiu dieťaťa boxovaním, mlátením, dupaním, kričaním. Jednoducho je dobré vedieť používať ruky, nohy, hlas, pretože sú prejavom celého tela. Účinné sú krížové cvičenia na aktivovanie spolupráce oboch hemisfér mozgu a predovšetkým aktivovanie pravej mozgovej hemisféry.

Odporúča sa začať s prirodzeným spôsobom tréningu rôznych aktivít. Detská psychologička radí naučiť dieťa zdolávať živly ako sú voda, vietor, oheň a zem.

Voda: Aktivity ako sú rôzne hry vo vode až po splavovanie, potápanie, plávanie, skákanie.
Vietor/vzduch: Aktivity spojené so streľbou, lukostreľbou, šermom a hádzaním.
Oheň: Vedieť založiť oheň, manipulovať s ním a poznať hasičské techniky, čo chlapci obľubujú.
Zem/skaly: Vedieť behať, skákať, preliezať, vyliezť a zliezť zo skaly, zdolávať prekážky.

Okrem toho odporúča aj aktivity so zvieratami. Napríklad naučiť sa jazdiť a ovládať koňa je práve pre šikanované deti cestou k odvahe a sebadôvere, uvedomeniu si vlastnej sily. Výcvik psov a iných zvierat tiež pomáha dieťaťu prekonať svoje obavy a nájsť spôsob priblížiť sa k nim.

2. Tréning hlasu

Krik je tiež hlasom. Prejavujeme sa ním, ak prežívame strach, smútok, sme nahnevaní či zúriví. K rečovému prejavu patrí aj smiech a spev, preto sa často smejte a spievajte s deťmi. Každé dieťa sa rodí so schopnosťou kričať silno a hlasno, naučte dieťa opäť prejaviť tento inštinktívny krik. Deti sú veľmi citlivé na verbálne ubližovanie a ponižovanie. Vedieť mlčať a nereagovať je prejavom sebaistoty, odvahy, ale aj mentálnej prevahy.

Doma si môžete zahrať hru: postaviť sa proti sebe, pozerať sa do očí a hovoriť si napríklad „si ružový krokodíl, máš jednu nohu, máš krivé zuby, si hlúpa sova, si tučný komár, si malý slon“. Kombinácie slov alebo jednoduché vety by mali byť humorné, nezmyselné. Postupne pridávajte slová, ktoré vyjadrujú jeho problém. Dieťa by nemalo reagovať a iba sa usmievať. Môžete sa aj vymeniť, nech aj ono vám vytvorí akože „nadávky“.

3. Tréning očného kontaktu

Očný kontakt je snáď najsilnejším komunikačným kanálom, pretože odráža energetické procesy v tele a vyžaruje silu nášho „JA“. Pohľad do očí je aktom sebapresadzovania, a práve deti prežívajúce strach a poníženie majú tendenciu klopiť zrak, pozerať do zeme. Práve dupanie a dýchanie pomáha posilniť aj priamy očný kontakt. Takto získaná zdatnosť pomôže deťom lepšie sa vyrovnať aj so psychickým šikanovaním. Platí tu ale pravidlo 1:7, čiže jeden negatívny zážitok dieťaťa môže byť „anulovaný“ siedmimi úspešnými zážitkami, v ktorých dieťa zažije svoju schopnosť brániť sa a presadiť. U ustráchaného dieťaťa to možno dosiahnuť posilnením odvahy, ale aj mentálnym preprogramovaním.

Vplyv rodičovského štýlu na šikanovanie

Výskumy ukazujú, že výchovný štýl rodičov má významný vplyv na to, či sa dieťa stane páchateľom alebo obeťou šikany. Príliš prísny alebo naopak príliš povoľný výchovný režim môže viesť k nerešpektovaniu pravidiel a práv druhých ľudí.

Štúdie o rodičovskom vplyve:

Príliš prísny alebo príliš povoľný výchovný režim: Oba extrémne prístupy súvisia so šikanovaním. Prísny štýl môže viesť k agresivite a odporu, zatiaľ čo povoľný štýl môže spôsobiť nedostatok rešpektu k autoritám a pravidlám.
Zlatá stredná cesta: Najvhodnejšou metódou je starostlivá a láskavá výchova s jasne stanovenými pevnými hranicami, najmä s ohľadom na bezpečnosť dieťaťa.
Ľahostajní rodičia: Nedostatočný záujem rodičov alebo naopak prílišná benevolentnosť môžu viesť k tomu, že deti šikanujú iné deti.
Tvrdé a represívne metódy: Používanie fyzických trestov alebo psychologicky agresívnej disciplíny zvyšuje riziko šikanovania, a to ako pre dievčatá (fyzické tresty), tak aj pre chlapcov (psychologicky agresívna disciplína).
Ústupčiví rodičia: Aj príliš benevolentní rodičia môžu vychovať šikanujúce dieťa, ktoré môže dokonca šikanovať aj ich samých. Dnešní rodičia často chcú byť deťom priateľmi, vyhýbajú sa stanoveniu jasných pravidiel a hraníc, čo môže viesť k problémom.

Postoj školy k šikane a dôvera rodičov

Na Slovensku až deväť z desiatich rodičov považuje šikanovanie na školách za problém, ktorý treba riešiť. Z prieskumu pre občianske združenie Rodičia vyplýva, že asi 40 percent rodičov obetí šikanovania je nespokojných s reakciou školy. Rodičia školám nedôverujú, že problém zvládnu. Práve školy sú miestom, kde by tento druh agresívneho správania mali rodičia nahlasovať.

Dôvera rodičov v školy pri riešení šikany:

Nespokojnosť s reakciou školy: Mnoho rodičov nie je spokojných s tým, ako školy reagujú na prípady šikany.
Nedostatočné konanie školy: Niektoré školy nereagujú adekvátne, nekonajú a nepodnikajú kroky na predchádzanie šikane.
Potreba jasných postupov: Rodičia často nevedia, aký je správny postup v prípade, ak ich dieťa šikanujú.
Dôraz na triedneho učiteľa: Odporúča sa, aby prvým kontaktom pri nahlasovaní šikany bola triedna učiteľka, ktorá deti najlepšie pozná.
Riešenie medzi rodičmi: Rodičia často riešia šikanovanie medzi sebou, čo môže viesť k vzájomnému obviňovaniu sa.
Dôležitosť skorého nahlásenia: Odborníci sa zhodujú, že v prípade šikanovania je najdôležitejšie, aby rodičia problém nahlásili škole čo najskôr.

Škola by mala po informácii o šikanovaní ochrániť svojho žiaka, získať čo najviac konkrétnych informácií, vykonať dôslednú diagnostiku a na základe týchto informácií podniknúť ďalšie kroky na zamedzenie takejto situácie. Je dôležité overiť, aké postupy riešení problémov so šikanovaním má škola zavedené, či sa pridržiava smerníc a či má vypracovaný preventívny program.

Pomoc a podpora

Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Uvedomte si, že to, čo sa deje, nie je vaša vina a nie je to ani vina dieťaťa. Šikanovaným sa môže v živote stať každý z nás. Keď rodič zistí, že jeho dieťaťu je alebo bolo ubližované, spravidla to so sebou prináša množstvo nepríjemných emócií a pocitov. Najčastejšie sú to hnev, strach, ľútosť, pocity krivdy, bezmocnosti a výnimkou nie je ani to, že sa cítime dotknuto či ponížene. Pre dobro vášho dieťaťa a vyriešenie situácie ich ale musíte odsunúť a začať problém riešiť aktívne a s chladnou hlavou, aj keď je to možno ťažké.

Ak sa vám dieťa zdôverilo s tak náročnou vecou ako je šikana, potrebuje vašu pomoc a pocit bezpečia. Pocit bezpečia rozrušený, kričiaci či plačlivý rodič dieťaťu nevie poskytnúť. Preto najlepšie, čo môžete urobiť, je to, že sa upokojíte. Teraz tu buďte len pre vaše dieťa. Niekedy je pre dieťa náročné hovoriť o tom, čo sa mu stalo priamo. Často sa deti viac otvoria pri spoločnej aktivite - pri varení, počas jazdy autom a pod. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprávalo. Keď si vás dieťa vás vybralo za osobu, ktorej sa chce zveriť, rešpektujte to. Nevolajte hneď k rozhovoru partnera či súrodencov dieťaťa.

Ak niečomu nerozumiete, dopýtajte sa. Dieťaťu však neskáčte do reči a nerobte unáhlené závery. V prvej fáze je lepšie viac počúvať ako hovoriť. Otázky na dieťa voľte citlivo a pokiaľ možno všeobecnejšie. Napríklad:

Stalo sa ešte niečo iné, o čom by si mi mal/a povedať?
Je ešte niečo, čo by som o tom mal/a vedieť?
Čo sa dialo potom?
Kto iný tam ešte bol?
Hovoril si o tom ešte s niekým okrem mňa?
Ako by si chcel/a, aby sme situáciu riešili?
Čo navrhuješ?

Veľa detí má strach z toho, že sa pre neho situácia a intenzita šikanovania po tom, ako ju začnú riešiť rodičia alebo škola, zhorší. Dieťa upokojte a vysvetlite mu, že sa mu pokúsite pomôcť. Nikoho neobviňujte. Nie je to chyba ani dieťaťa, ani školy (krúžku) ani vás. Žiaľ, aj takéto situácie sa stávajú. Neodsudzujte a neznevažujte deti (aktérov šikanovania), ale odsúďte samotnú šikanu. Určite vášmu dieťaťu nehovorte, že to malo riešiť skôr, inak alebo že sa malo brániť a pod. Na terajšej situácii to už nič nezmení a dieťaťu tak len znižujete sebavedomie. Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy.

Zaznačte si informácie, ktoré vám dieťa poskytlo. Ak o šikane existujú nejaké dôkazy (zranenia, zničené veci, správy v telefóne a pod.) odložte si ich, možno ich budete neskôr potrebovať. Ak sa šikanovanie týka školy či spolužiakov dieťaťa, oslovte triednu učiteľku. To aj v prípade, pokiaľ sa šikanovanie nedeje priamo na jej hodinách. Triedny učiteľ by mal deti poznať najlepšie a nie je vhodné ho obchádzať a ísť napríklad priamo za riaditeľom, iným vyučujúcim a pod. S triednym učiteľom si dohodnite stretnutie alebo mu zavolajte. Nie je vhodné ho „prekvapiť“ cez prestávku a postaviť ho tak pred hotovú vec. V komunikácii so školou či s učiteľom trvajte na riešení situácie, ale zostaňte pokojný, slušný a vecný. Nie je vhodné zvyšovať hlas či obviňovať učiteľa za vzniknutú situáciu. Pokiaľ o šikane existujú nejaké dôkazy, predložte ich učiteľovi.

Učiteľ by mal celú situáciu medzi deťmi preveriť a začať ju riešiť. Určite bude potrebovať pár dní na to, aby si s deťmi pohovoril alebo aby porovnal svoju skúsenosť s ostatnými vyučujúcimi. Zistite, aký postup navrhuje.

Osloviť môžete aj školského psychológa. Ten môže pomôcť tak vášmu dieťaťu ako aj celému kolektívu triedy v riešení vzniknutej situácie. Ak ani po čase nevidíte zmenu, dohodnite si ďalšie stretnutie s vyučujúcim či s vedením školy a hľadajte spoločne riešenia.

V prípade, že neviete na koho sa obrátiť, môžete kontaktovať linky pomoci. Vhodné je pre dieťa vytvoriť správne rodinné zázemie s jasnými pravidlami, ktoré dieťaťu poskytne pocit bezpečia. Trávte s dieťaťom dostatok času aktívne. Vyberajte nové činnosti, ktoré môžu byť pre dieťa prospešné a môže v nich zažiť úspech.

tags: #sikana #rodica #na #dieta