Umelé oplodnenie a náboženstvo na Slovensku: Etické a teologické pohľady
Umelé oplodnenie, známe aj ako in vitro fertilizácia (IVF), sa stalo bežnou metódou asistovanej reprodukcie pre páry trpiace neplodnosťou. Táto technika, ktorá sa na Slovensku začala používať v roku 1991, však od svojich počiatkov vyvoláva silnú kritiku, predovšetkým zo strany Katolíckej cirkvi. Pochopenie postoja cirkvi si vyžaduje hlbší pohľad na jej vnímanie počiatku ľudského života, jeho dôstojnosti a etických úskalí spojených s IVF.
Počiatok ľudského života a dôstojnosť
Veda jednoznačne potvrdzuje, že splynutím spermie a vajíčka vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. Pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae zdôraznil, že každý človek, ak je úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou rozumu spoznať posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Pápež Pavol VI. v encyklike Humanae vitae zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, keďže rodinu tvorenú otcom, mamou a deťmi považujeme za najlepšie prostredie pre výchovu dieťaťa. Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše, že každé dieťa má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou. Odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné len vtedy, keď sa rešpektuje zväzok medzi významami manželského aktu a jednota ľudskej bytosti.
Etické problémy umelého oplodnenia
Katolícka cirkev odmieta umelé oplodnenie, pretože považuje za nemorálne oddeľovanie zjednocujúceho a plodivého účelu manželského aktu. Pri IVF sa lekári v laboratóriu spoja pohlavné bunky a neskôr umiestnia plod do matkinho lona. Tento proces obchádza prirodzený spôsob počatia a môže viesť k ďalším etickým problémom.
Nadbytočné embryá a ich osud
Pri IVF často dochádza k vytvoreniu „nadbytočných“ embryí. Tieto „kvalitnejšie“ môžu rodičia nechať zmraziť a „odložiť na neskôr“, ak sa opäť rozhodnú mať dieťa. Tieto „nekvalitné“ často končia ako biologický odpad, respektíve rodičia sa môžu rozhodnúť darovať ich na „výskum“. Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (SpB TK KBS) konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa. „Darovanie“ gamét je v rozpore s prirodzeným právom dieťaťa byť počaté v kontexte manželskej lásky ako dieťa, ktoré skutočne pochádza od daného manželského páru. „Darcovia“ gamét sú spoluzodpovední za porušovanie práva na život u detí, ktoré sa počali z nimi „darovaných“ gamét. Okrem rizika fyzického poškodenia a úmrtia, či priameho usmrtenia ľudských zárodkov, je sem potrebné započítať aj umelé potraty pri zistení poškodenia plodu alebo pri viacplodovom tehotenstve. Osobitný morálny problém predstavujú tzv. nadpočetné embryá, ktoré sú dočasne skladované v hlboko zmrazenom stave a okrem priamej fyzickej likvidácie sú ohrozené aj zneužitím na rôzne výskumné alebo iné účely.
Náhradné materstvo a darcovstvo pohlavných buniek
Ďalšie etické otázky vznikajú pri použití darovaných vajíčok alebo spermií a pri náhradnom materstve. Porušenie manželskej výlučnosti vstupom tretej osoby do procesu plodenia môže mať negatívny vplyv na manželstvo a počaté dieťa. Subkomisia zdôraznila, že každé dieťa má právo byť vychovávané v rodine založenej na manželstve. Náhradné materstvo je popretím záväzkov, ktoré vyplývajú z materskej lásky, manželskej vernosti a zodpovedného materstva. Uráža dôstojnosť a právo dieťaťa, aby bolo počaté, nosené v matkinom lone, prinesené na svet a vychovávané vlastnými rodičmi. Anonymita „darcu“ gamét nerešpektuje právo dieťaťa poznať svoj biologický (genetický) pôvod. Vzniká tiež riziko, že by niektoré z týchto detí mohli nevedome uzatvoriť manželstvá s vlastnými súrodencami (incest). Z etického hľadiska je neprijateľné zriaďovanie a prevádzkovanie bánk ľudských spermií alebo vajíčok na heterológne umelé oplodnenie. „Darovanie“ gamét vytvára aj možnosť ich následného zneužitia v eticky problematickom biologickom či biomedicínskom výskume.
Príbehy párov a dilemy
Príbehy párov, ktoré podstúpili umelé oplodnenie, často poukazujú na vnútorné dilemy a ťažkosti. Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, hovorí: „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila.“ Napriek radosti zo syna prežíva bolesť kvôli množstvu vzniknutých embryí, ktoré nechce zlikvidovať ani darovať. Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. Čelia nepochopeniu a tvrdeniam o zhluku buniek, no mnohé z nich už majú doma dieťa počaté touto metódou, a preto sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Heterológne procedúry umelého oplodnenia nahradzujú spojenie medzi manželskou láskou a prenášaním života, čím protirečia zmyslu plodenia ako vyjadrenia jednoty manželov. Zároveň zatemňujú osobný komponent plodenia, ak sú darcovia gamét neznámi, a spôsobujú narušenie rodinných vzťahov.
Alternatívy a riešenia
Cirkev nebráni manželom mať deti, ale zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Nebráni sa potenciálnemu počatiu života umelými metódami a zároveň má byť úplný. Dieťa je Boží dar, nie právo. Aj vedci potvrdzujú, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu nemusí dôjsť.
NaProTechnológia je alternatívou, ktorá sa snaží liečiť neplodnosť a nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Pomáha párom spoznávať svoju plodnosť a správne načasovať pohlavný styk. CrMS (Creighton Model) je systém značenia ženskej plodnosti, ktorý páru poskytuje informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle.
Legislatíva a turistika za umelým oplodnením
Právna regulácia reprodukčnej medicíny na Slovensku je nedostatočná a pochádza z 80. rokov 20. storočia. Kliniky asistovanej reprodukcie využívajú túto medzeru a ponúkajú služby, ktoré sú v mnohých západných krajinách nedostupné. Slovensko je pre zahraničnú klientelu atraktívne aj vďaka cenovej dostupnosti. Národný register asistovanej reprodukcie, ktorý mal sledovať priebeh a výsledky IVF cyklov, začal fungovať až v roku 2022, sedem rokov po svojom legislatívnom schválení.
Etika reprodukčných technológií
Postoj Evanjelickej cirkvi
Na rozdiel od Katolíckej cirkvi, Evanjelická cirkev nemá voči asistovanému oplodneniu vyslovene negatívny postoj. Ak ide o manželov, ktorí nemôžu mať dieťa pre neplodnosť, nie sú proti asistovanému oplodneniu. Sú proti, ak je spermia od anonymného darcu, alebo k nemu pristúpi slobodná mamička. Na celej čiare odmietajú klonovanie či ovplyvňovanie pohlavia. Asistovaná reprodukcia je pre evanjelikov pozitívom v prípade, keď pomôže vzniku a zachovaniu života, ktorý je prioritou, a tiež zachovaniu manželstva.
Umelé oplodnenie a pro-life hnutie
Hlavným dôvodom, prečo je potrebné umelé oplodnenie odmietnuť, nie je porušenie 6. prikázania, ale porušenie 5. prikázania. IVF kliniky ponúkajú predimplantačné genetické testovanie, najmä pre ženy, ktoré zažili opakované potraty. To v praxi znamená sofistikovanú identifikáciu toho, ktoré z vašich detí sú geneticky postihnuté, ktoré treba zabiť, aby sa do maternice implantovali len tie „zdravé“ alebo „geneticky zdatné“. Umelé oplodnenie prináša zdravotné riziká pre ženu, zahŕňa selekciu ľudských bytostí na hodné a nehodné života, vyhodnocovanie ich „kvality“ a smrť už vytvorených detí. Jedným z najzávažnejších rizík pre ženu je syndróm ovariálnej hyperstimulácie (OHSS).
Subkomisia zároveň pripomenula, že „tradícia Cirkvi a antropologické dôvody uznávajú skutočnosť, že manželstvo a jeho nerozlučná jednota je jediné miesto, ktoré je dôstojné na skutočne zodpovedné odovzdávanie života“. „Cirkev považuje za eticky neprijateľné oddeľovanie prokreácie od integrálneho osobného kontextu manželského aktu.” „Darovanie“ gamét porušuje vlastnú štruktúru manželskej jednoty, dôstojnosť manželov a ich výlučné právo stať sa otcom a matkou iba jeden skrze druhého. Je falošný názor, ktorý chce odôvodniť opodstatnenosť heterológneho umelého oplodnenia a „darovania“ gamét intenzívnou a bolestnou túžbou manželov mať vlastné dieťa. „Darca“/„darkyňa“ gamét sa stáva skutočným genetickým rodičom (otcom/matkou) dieťaťa. Heterológne umelé oplodnenie je zároveň vyjadrením akéhosi „genetického sebectva“.
tags: #umele #oplodnenie #a #nabozenstvo