Dieťa nie je majetok: Práva a povinnosti v slovenskom právnom poriadku a medzinárodnom kontexte

Otázka, či je dieťa po narodení majetkom rodičov, je komplexná a v rôznych právnych systémoch sa s ňou zaobchádza odlišne. V slovenskom kontexte, podobne ako vo väčšine moderných právnych štátov, dieťa nie je považované za majetok rodičov. Rodičia majú voči dieťaťu práva a povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť jeho blaho a rozvoj. Tento článok sa zameriava na kontext starostlivosti o deti na Slovensku, s dôrazom na ústavnú starostlivosť a jej historický vývoj, pričom vychádza z dostupných informácií o Detskom domove vo Valaskej. Zároveň sa dotýka aj administratívnych a právnych náležitostí spojených s narodením dieťaťa a rodičovských práv a povinností v medzinárodnom kontexte.

Deti a rodina: Základný kameň spoločnosti

Rodina predstavuje pre dieťa najdôležitejšie výchovné prostredie. Práve v rodine dieťa trávi najviac času a nadobúda skúsenosti, ktoré ho formujú do dospelosti. Pedagógovia a psychológovia zdôrazňujú, že najmä v prvých piatich rokoch života dieťa získava obrovské množstvo vedomostí, návykov, záujmov a postojov, ktoré majú zásadný vplyv na jeho ďalší život. Väčšina rodín sa snaží vytvárať pre svoje deti čo najlepšie podmienky pre ich duševný, telesný a sociálny rozvoj, vštepuje im hodnoty a poskytuje im vedomosti o svete. Vhodné a podnetné rodinné prostredie je základom pre rozvoj racionálnych motívov a aktivít dieťaťa pri dosahovaní osobných a spoločenských cieľov. Avšak, nie všetky rodiny sú schopné plniť si svoje rodičovské povinnosti. V spoločnosti existujú rodiny, ktoré sa o svoje deti nestarajú dostatočne, a práve z týchto rodín pochádza väčšina detí, ktorým sa poskytuje náhradná rodinná výchova formou ústavnej starostlivosti.

História ústavnej starostlivosti o opustené deti: Pohľad do minulosti

Starostlivosť o opustené deti má hlboké korene v histórii ľudstva. Postoj spoločnosti k týmto deťom sa vyvíjal a nebol vždy zameraný na ich ochranu. V staroveku a stredoveku bolo usmrcovanie novonarodených detí pomerne bežným javom, najmä ak ohrozovalo existenciu rodiny. Život dospelého mal prednosť pred životom dieťaťa. Choré alebo postihnuté deti boli často odložené alebo usmrtené. V Sparte deti patrili štátu a po narodení boli prehliadnuté. Na základe tohto posúdenia sa rozhodovalo o ich osude. V Aténach mal otec právo rozhodnúť o opustení, predaji alebo obetovaní dieťaťa. Až v 4. storočí sa začalo usmrcovanie detí považovať za vraždu.

Cirkev sa od svojho vzniku snažila zabezpečiť starostlivosť o nechcené deti, najmä tie narodené mimo manželstva. Pri kostoloch sa zriaďovali útulky pre odložené deti. Prvý útulok pre opustené deti bol zriadený v roku 335 v Carihrade. V roku 1198 pápež Inocent III. zriadil v Ríme sirotinec, ktorý bol vybavený otáčavou schránkou (tornom), do ktorej bolo možné vložiť nechcené dieťa. Významnú úlohu v starostlivosti o opustené deti zohrali aj kláštory, ktoré im zabezpečovali živobytie a vzdelanie. Až postupne sa vyčlenili samostatné zariadenia pre deti. V 18. storočí Pestalozzi a Vierthaler vytvárali pedagogické idey v oblasti starostlivosti o opustené deti. Pestalozzi zdôrazňoval význam citovej, mravnej a pracovnej výchovy a poukazoval na dôležitosť rodinného prostredia pre rozvoj dieťaťa.

V 19. storočí, v období manufaktúrneho kapitalizmu, boli opustené deti často zneužívané ako lacná pracovná sila. Umiestňovali sa v ústavoch zriaďovaných dobročinnými spolkami a jednotlivcami. Róbert Owen sa pokúsil riešiť sociálne a pedagogické problémy detí z výchovného domova obmedzením zamestnávania detí a zriadením materskej školy a školy. Koncom 19. storočia začali ústavy pre opustené deti zriaďovať štátne orgány. V tomto období sa začali formovať novodobé základy pre ďalší vývoj ústavnej starostlivosti, v ktorom deti nebudú odkázané na milodary a dobročinnosť, ale zodpovednosť za ich osudy ponesie celá spoločnosť.

Detský domov vo Valaskej: Príbeh starostlivosti

Obec Valaská: Miesto s bohatou históriou

Obec Valaská sa nachádza na západ od Breznianskej kotliny. Prvá zmienka o obci pochádza z 1. polovice 15. storočia. Obyvatelia sa v minulosti venovali pastierstvu, chovu dobytka a práci na pílach a v železiarskych závodoch. S rozvojom železiarstva v 18. storočí sa obec stala významným centrom výroby železa.

Vznik dojčenského ústavu vo Valaskej

Dojčenský ústav, predchodca dnešného Detského domova vo Valaskej, bol založený 1. augusta 1956 v Novej Valaskej. V roku 1966 mal ústav 21 pracovníc a 43 postelí. Prijímal deti z rôznych okresov a prispieval k znižovaniu dojčenskej úmrtnosti. Do roku 1960 bol ústav krajský, potom prešiel pod správu Okresného ústavu národného zdravia v Banskej Bystrici. Riaditeľkou ústavu bola MUDr. Ružena Ďurišová.

Detský domov vo Valaskej vznikol ako dojčenský ústav v spoločnej budove s obecnými jaslami. Budova bola majetkom obce, no priamym nadriadeným orgánom ústavu bol Okresný ústav národného zdravia v Banskej Bystrici. Organizačne ústav spadal pod Ministerstvo zdravotníctva SSR. V roku 1956 bol za riaditeľa a lekára dojčenského ústavu menovaný MUDr. M. Lukáš. O deti sa staral kolektív detských sestier a sanitárok. Pracovníčky sa okrem uspokojovania základných potrieb, zdravotnej a výchovnej starostlivosti podieľali aj na nahrádzaní rodinného prostredia. Dôvodom na umiestnenie dieťaťa do ústavu bola zdravotná alebo sociálna indikácia. Uprednostňované boli deti, pri ktorých bolo ohrozené zdravie alebo život. Veková skladba detí bola od 0 do 1 roka. Po dovŕšení prvého roku deti odchádzali do vlastných rodín, náhradných rodín, detských domovov alebo do zdravotných sociálnych zariadení. Od 1. novembra 1961 bola riaditeľkou dojčenského ústavu MUDr. Ružena Ďurišová.

Archívna fotografia budovy Detského domova vo Valaskej

Súčasnosť Detského domova vo Valaskej

Transformácia dojčenských ústavov na detské domovy priniesla so sebou pozitívne aj negatívne prvky v starostlivosti o opustené deti. Detský domov vo Valaskej prešiel touto transformáciou a neustále sa snaží zlepšovať kvalitu starostlivosti o deti, ktoré sú v ňom umiestnené.

Projekt rozvoja Detského domova vo Valaskej

Detský domov vo Valaskej vypracoval projekt rozvoja, ktorý sa zameriava na zlepšenie podmienok pre deti a na skvalitnenie starostlivosti o ne. Cieľom projektu je vytvoriť pre deti prostredie, ktoré sa čo najviac približuje rodinnému prostrediu.

Projekt rozvoja v oblasti starostlivosti o deti

Projekt rozvoja v oblasti starostlivosti o deti sa zameriava na individuálny prístup ku každému dieťaťu, na podporu jeho rozvoja a na prípravu na samostatný život. Dôležitou súčasťou projektu je aj spolupráca s rodinami detí a s komunitou.

Model Detského domova rodinného typu

Detský domov vo Valaskej sa snaží o vytvorenie modelu detského domova rodinného typu. Tento model sa zameriava na vytvorenie malých skupín detí, o ktoré sa starajú vychovávatelia, ktorí im nahrádzajú rodinu. Cieľom je vytvoriť pre deti stabilné a bezpečné prostredie, v ktorom sa môžu cítiť ako doma.

Rodičovské práva a povinnosti: Zákonný rámec

V slovenskom právnom poriadku pojem "rodičovské práva a povinnosti" označuje opatrovnícke práva, ktoré zahŕňajú povinnosť a právo rodiča starať sa o svoje maloleté dieťa. Rodičovská starostlivosť zahŕňa právo starať sa o osobu dieťaťa (starostlivosť o osobu), právo spravovať majetok dieťaťa (starostlivosť o majetok) a právo rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Starostlivosť o majetok zahŕňa právo a povinnosť spravovať majetok dieťaťa vrátane zastupovania dieťaťa. Rodič má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rozhodovaciu právomoc, t. j. právo rozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú každodenného života dieťaťa (bežná starostlivosť). Rozhodnutia o každodenných záležitostiach treba vo všeobecnosti chápať ako prijímanie bežných rozhodnutí, ku ktorým dochádza často a ktoré nemajú trvalý vplyv na vývoj dieťaťa. Okrem rozhodovacej právomoci má rodič s právom starostlivosti o maloleté dieťa aj právo na jeho zastupovanie. Obaja rodičia majú právo styku, čo znamená povinnosť a právo oboch rodičov osobne komunikovať s dieťaťom. Rodičovské práva styku nezávisia od existencie práva starostlivosti.

Vzájomné práva a povinnosti rodičov a detí vyplývajú z priameho rodičovského vzťahu k dieťaťu, ktorý sa určuje postupom stanoveným zákonom. Matka je žena, ktorá dieťa porodila. Otec je muž, ktorý dieťa počal. Rodičovské práva a povinnosti vo forme práva starostlivosti o dieťa vykonávajú rodičia, ktorí sú zosobášení, spoločne. V prípadoch, keď ani jeden z rodičov maloletého dieťaťa nemá právo na zastupovanie alebo ak nemožno zistiť pôvod dieťaťa, je tomuto dieťaťu ustanovený poručník. V takýchto prípadoch má poručník právo starostlivosti. Zákonným poručníkom môže byť dospelá fyzická alebo právnická osoba s plnou aktívnou právnou spôsobilosťou, napríklad príbuzný dieťaťa alebo tretia strana, prípadne právnická osoba (firma alebo miestna samospráva). Právnická osoba je ustanovená za poručníka, ak sa nenájde vhodná fyzická osoba, alebo ak si to želá rodič prostredníctvom závetu alebo dedičskej zmluvy. Až do vymenovania zákonného poručníka povinnosti poručníka dočasne vykonáva obecná alebo mestská samospráva v mieste pobytu dieťaťa zapísaného do evidencie obyvateľstva za predpokladu, že sú splnené predpoklady na ustanovenie poručníctva.

Ak rodičia nemôžu alebo nechcú vykonávať starostlivosť o dieťa, môžu súhlasiť s jeho osvojením. Súhlas rodiča s osvojením nadobudne platnosť až po uplynutí 8 týždňov od narodenia dieťaťa a návrh na osvojenie nie je možné podať na súd skôr, ako súhlas rodičov nadobudne platnosť. Ak ani jeden z rodičov maloletého dieťaťa nemá oprávnenie na zastupovanie alebo ak nemožno zistiť pôvod dieťaťa, súd rozhodne o ustanovení poručníka z vlastného podnetu alebo na žiadosť obecného alebo mestského úradu, resp. Ak sú rodičia rozvedení alebo odlúčení, musia sa rozhodnúť, ako sa budú riešiť budúce otázky týkajúce sa práva starostlivosti. Každý rodič má právo požiadať súd v konaní na základe návrhu, aby bola starostlivosť o dieťa čiastočne alebo úplne prenesená na neho. Rodičia s právom starostlivosti o deti sa môžu slobodne dohodnúť na organizovaní spoločného výkonu práva na zastupovanie, ale každá zmena práva starostlivosti o deti vrátane ukončenia spoločnej starostlivosti je možná len prostredníctvom súdu. O záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o deti rozhoduje a právne záväzným spôsobom ich určuje súd. Pri prejednávaní záležitostí týkajúcich sa dieťaťa súd zohľadňuje predovšetkým najlepší záujem dieťaťa, pri zohľadnení všetkých okolností a legitímnych záujmov dotknutých osôb. Spory o starostlivosť o dieťa sú záležitosťami rodinného práva, ktoré prejednávajú súdy na základe návrhu a rozhoduje sa o nich prostredníctvom súdneho príkazu.

Rodičia s právom starostlivosti o deti sa môžu slobodne dohodnúť na organizovaní spoločného výkonu práva na zastupovanie, ale každá zmena práva starostlivosti o deti vrátane ukončenia spoločnej starostlivosti je možná len prostredníctvom súdu. Rodičia môžu na dosiahnutie dohody využiť aj národnú službu mediácie v rodinných veciach. Národná služba mediácie v rodinných veciach je pre rodičov bezplatná; v súvislosti s touto službou sa musia obrátiť na Radu pre sociálne poistenie (Sotsiaalkindlustusamet). Výsledkom procesu rodinnej mediácie je rodičovská dohoda podpísaná rodičmi. Rodičovská dohoda schválená Radou pre sociálne poistenie je vykonateľný nástroj. Pri rozhodovaní o styku s dieťaťom súd v súdnom konaní koná aj ako zmierovací orgán a usiluje sa o dohodu medzi rodičmi o styku s dieťaťom. Súd vypočúva dotknuté strany čo najskôr a upriamuje pozornosť na možnosť využitia pomoci rodinného poradcu, najmä s cieľom dosiahnuť spoločnú pozíciu, pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa a zodpovednosť zaň.

Vzájomné práva a povinnosti rodičov a detí vyplývajú z rodičovstva dieťaťa stanoveného v súlade s postupom stanoveným zákonom, čo znamená, že rodič dieťaťa má povinnosť starať sa o dieťa. Vzájomné práva a povinnosti rodiča a dieťaťa závisia od toho, kto má dieťa v starostlivosti, t. j. Rodič môže mať výlučné právo starostlivosti od okamihu narodenia dieťaťa, napr. ak otec v uznaní otcovstva vyjadrí želanie obmedziť rodičovskú právomoc len na jedného z rodičov. Rodič získa výlučnú starostlivosť, ak rodič požiadal súd v konaní na základe návrhu o to, aby starostlivosť o dieťa bola čiastočne alebo úplne prevedená na neho. Rodič takisto vykonáva výlučné právo starostlivosti, keď toto právo majú rodičia spoločne, ale práva jedného z rodičov boli pozastavené. Ak majú rodičia dieťa v spoločnej osobnej starostlivosti, svoju povinnosť osobnej starostlivosti vykonávajú na základe vlastnej zodpovednosti a jednotne s ohľadom na celkovú pohodu dieťaťa. Ak rodičia vykonávajúci spoločnú osobnú starostlivosť nedosiahnu dohodu vo veci významnej pre dieťa, súd môže na žiadosť rodiča udeliť rozhodovacie právo v tejto veci jednému rodičovi.

O spory týkajúce sa starostlivosti rozhodujú okresné súdy. V prípade sporov súvisiacich s právom starostlivosti musí žiadateľ podať žiadosť o rozhodnutie v konaní o návrhu na okresný súd. V návrhu sa musí uviesť názov súdu, totožnosť navrhovateľa, osoby, ktorej sa prípad týka, a ich deti, ako aj jasne vyjadrený nárok navrhovateľa. V návrhu musí byť uvedený aj skutkový stav veci a navrhovateľ musí uviesť a poskytnúť dôkazy, ktoré má k dispozícii. Návrh musí podpísať žiadateľ alebo jeho zástupca. Žiadosť a listinné dôkazy musia byť predložené súdu písomne a v slovenskom jazyku.

V zrýchlenom konaní týkajúcom sa dieťaťa môžu súdy rozhodnúť len o nároku na výživné voči rodičovi, ktorý je odlúčený od maloletého dieťaťa. Otázky týkajúce sa starostlivosti o deti nemožno prejednávať v zjednodušenom konaní. Záležitosti súvisiace so starostlivosťou o deti sú však veci, o ktorých sa rozhoduje na základe návrhu, a preto sa líšia od bežnej žaloby. Vo veciach prejednávaných na základe návrhu samotný súd zisťuje skutočnosti a na tento účel zhromažďuje potrebné dôkazy, ak sa v zákone nestanovuje inak. Súd nie je viazaný podanými návrhmi ani skutočnosťami predloženými účastníkmi konania, ani ich posúdením skutkového stavu, ak sa v zákone nestanovuje inak. Požiadavky na zápisnice z vypočutí a doručovanie písomností sú takisto menej prísne. Súd môže uplatniť preventívne alebo predbežné opatrenia, ak existuje dôvod domnievať sa, že neuplatnenie opatrení môže spôsobiť, že výkon rozsudku bude ťažký alebo nemožný. Dočasnú právnu ochranu v rodinnej veci na základe návrhu môže uložiť ktorýkoľvek súd príslušný v mieste, v ktorom sa musí dané opatrenie uplatniť.

Rozhodnutím v konaní o návrhu je súdny príkaz, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia súdneho príkazu na základe žaloby, ak sa v zákone nestanovuje inak. Odvolanie proti súdnemu príkazu o práve starostlivosti možno podať v súlade so všeobecnými ustanoveniami týkajúcimi sa odvolacieho konania, ak je podľa účastníka konania, ktorý podal odvolanie, rozhodnutie súdu prvého stupňa založené na porušení právneho ustanovenia (napríklad ak súd prvého stupňa nesprávne uplatnil právne ustanovenie hmotného práva alebo procesného práva).

Niekedy môže byť nevyhnutné obrátiť sa kvôli výkonu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach na súd alebo iný orgán. Záležitosti týkajúce sa starostlivosti sa prejednávajú na základe návrhu. V rodinných záležitostiach súd rozhodujúci o návrhu vydá súdny príkaz, ktorý je vykonateľný od dátumu nadobudnutia právoplatnosti, ak sa v zákone nestanovuje inak. Príkaz vydaný vo veci návrhu je vykonateľným nástrojom. Ak dlžník dobrovoľne nesplní príkaz týkajúci sa starostlivosti, vykoná sa na základe návrhu navrhovateľa v exekučnom konaní. Na tento účel musí navrhovateľ podať žiadosť súdnemu úradníkovi miesta, kde má dlžník bydlisko alebo kde sa nachádza majetok dlžníka. Vo veci týkajúcej sa styku s dieťaťom bude súdny úradník v exekučnom konaní spolupracovať so zástupcom miestnej samosprávy v mieste pobytu dieťaťa alebo vo výnimočných prípadoch v mieste pobytu povinnej osoby, ktorý má skúsenosti s interakciou s deťmi. V prípade potreby môže súdny úradník navrhnúť miestnej samospráve, aby bolo dieťa dočasne umiestnené v sociálnom zariadení.

Podľa nariadenia Rady Európskej únie 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sa rozsudok vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktorý je vykonateľný v tomto členskom štáte a ktorý bol doručený, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

Administratívne a právne náležitosti po narodení dieťaťa na Slovensku

Po príchode dieťaťa na svet čaká rodičov nielen radosť, ale aj množstvo administratívnych úkonov. V súčasnosti je však proces vybavovania dokladov výrazne zjednodušený.

Čo je potrebné vybaviť ešte pred narodením:

Výber pediatra: Hoci to znie zvláštne, nájsť pre dieťa ošetrujúceho lekára je potrebné ešte pokiaľ je dieťatko v brušku. Meno a kontaktné údaje pediatra budete totiž nahlasovať v pôrodnici pri pôrode. Ak by ste na to predsa len pozabudli, alebo boli do poslednej chvíle nerozhodné, kým ste s novorodencom v pôrodnici, stále je čas vybrať si detského lekára. Požiadať o nahlásenie môžete aj blízku osobu, ideálne manžela či partnera.
Určenie otcovstva: Pokiaľ nie sú rodičia dieťaťa zosobášení, o ďalšom postupe by sa mali informovať na matričnom úrade vo svojej obci. Otcovstvo dieťaťa je potrebné potvrdiť súhlasným vyhlásením rodičov. Na daný úrad sa dostavia obaja rodičia s OP (rozvedené, príp. ovdovené matky predložia aj rozsudok o rozvode, prípadne sobášny list a úmrtný list manžela). Následne obdržíte zápisnicu, ktorú si so sebou vezmite aj do pôrodnice. Na základe nej vám totiž matrika vystaví rodný list dieťaťa s už aj udaným otcom dieťaťa.
Informovanie zamestnávateľa o tehotenstve: Zákon ženám neukladá povinnosť informovať zamestnávateľa o tehotenstve. Avšak rozhodne sa to odporúča urobiť čím skôr. V prípade, že tak nespravíte, prídete o výhody a práva tehotnej zamestnankyne plynúce zo zákona. Patrí sem nárok na pracovné voľno z dôvodu návštevy tehotenskej poradne, možnosť dohodnúť sa na úprave pracovnej doby či šancu požiadať o preradenie na inú, menej náročnú pracovnú pozíciu (ak vykonávate rizikové povolanie). Okrem iného vás zamestnávateľ, ktorý je informovaný o vašej gravidite, nemôže prepustiť - platí tzv. ochranná lehota. Zákonník práce uznáva tehotnou len tú zamestnankyňu, ktorá zamestnávateľa písomne oboznámila so svojím stavom. Nutné je podložiť to aj písomným lekárskym potvrdením. Vždy si uchovajte jeden podpísaný originál aj pre seba a nezabudnite do dokumentu uviesť termín predpokladaného nástupu na materskú dovolenku.

Po pôrode:

Rodný list: Za účelom vybavenia dokladu je potrebné do 3 pracovných dní od narodenia dieťaťa navštíviť matričný úrad, pod ktorý patrí vaša pôrodnica a nahlásiť tam bábätko (prineste tzv. „Hlásenie o narodení“). Ak ste rodili v pôrodnici, zvyčajne sa o túto povinnosť postará nemocnica a vy už dostanete len výsledné potvrdenia. Doklad sa zvyčajne vydáva do jedného týždňa a vyzdvihuje sa osobne. Spolu s ním bude dieťaťu pridelené aj jeho rodné číslo a rodný list. Ide o dokument, ktorý obsahuje dátum a miesto narodenia, meno a priezvisko dieťaťa a údaje o otcovi a matke. Na matriku môže ísť otecko a predloží sobášny list (originál) a občianske preukazy oboch rodičov. Slobodné mamičky poskytnú matrike iba vlastné údaje (preukaz totožnosti a vyhlásenie o osobnom stave). Ešte pred narodením dieťaťa je však dobré, keď otec prizná otcovstvo (v prípade, že tak nespraví, dieťa bude niesť priezvisko mamy). Na matriku si vezmite občiansky preukaz a na nahliadnutie súdne rozhodnutie o rozvode. Okrem preukazu totožnosti musíte predložiť aj úmrtný list manžela. Keď dostanete do ruky rodný list dieťatka, urobte si hneď niekoľko kópií.
Prihlásenie do zdravotnej poisťovne: Dieťa sa automaticky stáva poistencom tej istej zdravotnej poisťovne ako jeho matka. Zdravotný preukaz vášho bábätka si v priebehu pár dní nájdete vo vašej poštovej schránke. Ak ale nechcete, aby dieťatko malo rovnakú zdravotnú poisťovňu ako vy, môžete ho do 60 dní od dňa narodenia prehlásiť do vami vybranej poisťovne.
Trvalý pobyt: Pokiaľ ste rodili na Slovensku, novorodeniatko získava rovnaký trvalý pobyt, aký máte zapísaný v občianskom preukaze aj vy. Nemusíte teda hneď absolvovať návštevu úradu, keďže príslušná matrika oznámi túto skutočnosť za vás. Obecný či mestský úrad však skôr či neskôr budete musieť navštíviť, a to kvôli nahláseniu nového člena domácnosti pre platenie poplatku za odvoz odpadu. V prípade, že ste rodili v zahraničí, nezabudnite dieťatko prihlásiť na trvalý pobyt na príslušnej ohlasovni u nás na Slovensku.
Príspevok pri narodení dieťaťa: Príspevok pri narodení dieťaťa v SR je jednorazovou dávkou, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. V súčasnosti je výška príspevku 829,86 eur a dostanete ho v prípade, ak ide o vaše dieťa narodené z prvého až štvrtého pôrodu. Ak sa vám súčasne narodilo viac detí, suma príspevku sa zvyšuje o 75,69 eur na každé dieťa. Príspevok vám vyplatia do 60 dní od narodenia dieťaťa, a to na bankový účet matky. Číslo bankového účtu, na ktorý si prajete vyplatiť príspevok pri narodení dieťaťa, môžete úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť pred pôrodom.
Materské a rodičovský príspevok: Ak vám nevznikol nárok na materské, nezabudnite na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je od 1. 8. 2023 vo výške 345,20 eur, ak rodič nepoberal materské, a vo výške 473,30 eur, ak na dieťa, na ktoré žiada rodičovský príspevok, poberal aj materské. Vypláca sa do troch rokov veku dieťaťa (prípadne do šiestich rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav).
Cestovný pas a občiansky preukaz: Každé dieťa musí mať vlastný pas. Je potrebné zájsť osobne spolu s dieťaťom na ktorékoľvek Oddelenie dokladov Okresného riaditeľstva Policajného zboru. V súčasnosti je možné vybaviť dieťaťu aj občiansky preukaz. Osoby mladšie ako 15 rokov (s trvalým pobytom na Slovensku) majú možnosť mať občianske preukazy bez podoby tváre. Doklady vydáva Ministerstvo vnútra SR z úradnej moci automaticky, a to na základe údajov, ktoré sú v Registri obyvateľstva. Na občianskom preukaze nie je fotografia ani podpis, avšak obsahuje elektronický čip. Občiansky preukaz bez podoby tváre sa vydáva s platnosťou na 15 rokov. V prípade záujmu využívať občiansky preukaz dieťaťa aj ako cestovný doklad, je nutné vyhotoviť mu občiansky preukaz s fotografiou.
Nahlásenie správcovi bytového domu: Ak bývate v bytovom dome, príchod ďalšieho obyvateľa bytu by ste mali nahlásiť správcovi - upraví počet osôb v domácnosti a platby do spoločného fondu.

Medzinárodný kontext: Rozhodovanie o rodičovských právach v EÚ

V prípade, ak rodičia s dieťaťom žijú v rôznych členských štátoch EÚ, alebo sa jeden z rodičov presťahuje do inej krajiny, vzniká otázka, ktorý súd je príslušný rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach. Podľa Nariadenia Brusel II č. 2201/2003, právomoc rozhodovať má krajina, v ktorej má obvyklý pobyt dieťa.

Príklady z praxe:

Slobodná matka žijúca v zahraničí a žiadosť o striedavú starostlivosť: Ak matka s dieťaťom a otcom žijú v zahraničí (EÚ) a dieťa má slovenské občianstvo, avšak podľa miestneho práva je matka automaticky jediným zodpovedným zástupcom a dieťa je výlučne v jej starostlivosti, rozhodovať o príslušnosti súdu sa riadi Nariadením Brusel II č. 2201/2003. Právomoc rozhodovať má teda krajina, v ktorej má obvyklý pobyt dieťa. Rozhodné právo sa určí podľa toho, či je medzi krajinou, v ktorej žijete a SR uzavretá medzinárodná zmluva vzťahujúca sa na tento právny vzťah. Ak nie, súd danej krajiny by mal skúmať, na ktorý právny poriadok ho odkáže zákon upravujúci vzťahy s medzinárodným prvkom (tzv. kolízna norma). V zásade, rozhodovať bude súd krajiny obvyklého pobytu dieťaťa.
Otec žijúci na Slovensku a styku s dcérou v Poľsku: Ak dcéra žije s matkou v Poľsku a rozvod a úprava styku s maloletou dcérou prebehli na Slovensku, kde predtým bývali, a podľa dohody má otec neobmedzený styk, ale matka mu bráni v styku, existuje niekoľko právnych krokov. Možnosť je výkon súdneho rozhodnutia v zahraničí prostredníctvom poľských orgánov na základe bruselského nariadenia o rodičovských právach a povinnostiach. Ak nie je styk upravený, je možné podať návrh na poľský súd v mieste bydliska dieťaťa.
Matka žijúca v Írsku a otec na Slovensku: Ak matka so synom žijú v Írsku a otec sa presťahoval na Slovensko, pričom sa sám uvalil na seba záväzok výživného vo výške sto eur mesačne, žalobu na súde v Írsku je potrebné podať na súde v Írsku, pretože právomoc na konanie v tejto veci majú súdy toho štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt. Určenie výšky výživného závisí od odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a od schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.
Rodina presťahovaná zo Anglicka na Slovensko: Ak sa rodina presťahuje z Anglicka na Slovensko, ale matka s jedným dieťaťom sa odsťahuje späť do Anglicka, zatiaľ čo otec zostáva na Slovensku s druhým dieťaťom, a matka nejaví záujem o dcéru, je možné podať návrh na zverenie dieťaťa do starostlivosti na slovenskom súde. Súd okrem toho, že rozhodne o zverení dieťaťa, rozhodne aj o povinnosti platiť výživné. Je potrebné uviesť aj skutočnosť, že matka poberá prídavky na dieťa v Anglicku.

Štruktúra a nároky príspevku pri narodení dieťaťa v členských štátoch EÚ

Štruktúra a nároky príspevku pri narodení dieťaťa v členských štátoch EÚ sú rôzne. V Belgicku je výška príspevku v prepočte okolo 39 704 Sk, pričom matka má naň nárok už 2 mesiace pred očakávaným pôrodom. Pri narodení ďalších detí v rodine je výška príspevku automaticky nižšia. V Taliansku sa príspevok poskytuje len rodinám s tromi deťmi a jeho výška závisí od zamestnanosti matky. V Španielsku je príspevok určený len pre tretie a každé nasledujúce dieťa, pri viacnásobnom pôrode (dvojičky) má matka nárok až na 145 632 korún. V niektorých krajinách, ako napríklad Portugalsko, Grécko, Švédsko, Holandsko, alebo Nemecko, nie je špeciálne upravený príspevok pri narodení dieťaťa. Vo Fínsku si budúca mamička môže vybrať medzi príspevkom vo výške 5 764 Sk alebo balíčkom s novorodeneckou výbavičkou. Príspevok pri narodení dieťaťa je vo väčšine krajín jednorazovou dávkou, v Dánsku sa však poskytuje až do 7. roku veku dieťaťa, vo Veľkej Británii je podmienkou poberanie sociálnych dávok. Výška príjmu je rovnako rozhodujúca aj v Írsku. Okrem príspevku pri narodení dieťaťa existuje aj príspevok na adopciu, ktorý existuje napríklad v Belgicku, vo Francúzsku alebo Švédsku.

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa má právo na rodinné prostredie alebo na náhradnú starostlivosť, ktorá sa čo najviac približuje rodinnému prostrediu. Tehotenstvo je spojené predovšetkým s radostným očakávaním príchodu nového človiečika. S blížiacim sa termínom pôrodu je však nutné myslieť aj na povinnosti, ktoré s narodením dieťaťa súvisia.

tags: #v #ktorych #statoch #je #dieta #po