Potravinové alergie u detí: Rozpoznanie, diagnostika a zvládanie

Alergické ochorenia predstavujú v súčasnosti jeden z najvýznamnejších zdravotných problémov modernej spoločnosti. Ich prevalencia neustále rastie, pričom postihujú nielen dospelých, ale čoraz častejšie aj deti a dojčatá. Medzi najbežnejšie formy patria astma, nádcha, ekzémy a, samozrejme, potravinové alergie. Keďže sa nedá odsledovať všetko, čo sa nachádza v okolí dieťaťa a čomu je vystavené, rodičia si môžu možnú alergiu všimnúť práve sledovaním príznakov. Čím skôr ich dokážu rozpoznať, tým skôr podľa odborníkov zlepšia deťom kvalitu ich života. Príznaky alergie totiž môžu byť pre deti veľmi stresujúce a ovplyvňujú všetky aspekty ich každodenného života, vrátane spoločenských aktivít, vzdelávania, celkového zdravia a pohody.

Ako vznikajú potravinové alergie u detí?

Potravinová alergia je imunitná reakcia organizmu na látky, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Tieto látky, nazývané alergény, môžu byť rôzneho pôvodu. V prípade potravinových alergií sa jedná o bielkoviny obsiahnuté v určitých potravinách. Imunitný systém dieťaťa, ktoré je na rozdiel od dospelého vo vývinovej fáze a bolo v tele matky akoby chránené pred vonkajším svetom, je náhle vystavené novým podnetom, potravinám a vonkajšiemu prostrediu. Telo vyhodnotí niektorú zložku potraviny ako "nepriateľskú" a vyburcuje imunitný systém, aby sa pred ňou bránil prostredníctvom produkcie špecifických IgE protilátok. Tento proces je charakteristický pre atopickú (IgE) alergiu, ktorá sa prejavuje okamžitou a často silnou reakciou.

Za rozvoj alergie je zodpovedná najmä genetická predispozícia. Ak majú obaja rodičia alergiu, riziko jej prepuknutia u dieťaťa je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, riziko klesne na 40 až 50 %. U detí, ktoré nemajú v rodine žiadneho alergika, je pravdepodobnosť len 20 až 30 %. Okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. Nárast počtu alergikov signalizuje výrazný vplyv nášho spôsobu života, nadmernej chemizácie a zmien v životnom štýle.

Kedy sa alergie začínajú prejavovať a aké sú ich typické príznaky?

Alergie sa obvykle začínajú prejavovať trochu neskôr, spravidla medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Typické sú práve potravinové alergie a atopický ekzém. Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá. V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému, ale objavujú sa aj kožné prejavy a u tretiny detí sa prejavia v dýchacej sústave (kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie či nepriechodnosť nošteka). U detí musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška. Existujú aj srdcovocievne či systémové príznaky, ktoré sú však skôr raritnejšie. O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, ale môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy.

Niektoré príznaky sa objavia do niekoľkých minút po expozícii dieťaťa na alergén (okamžitá reakcia, sprostredkovaná IgE), iné sa môžu objaviť do hodiny, ďalšie sa môžu objaviť oneskorene (nesprostredkovaná IgE). Je dôležité si uvedomiť, že u dieťaťa sa môže objaviť len jediný príznak, ale aj viacero naraz. Malé deti nie vždy dokážu presne popísať, čo ich trápi, preto je nevyhnutné, aby rodičia interpretovali ich správanie a telesné prejavy.

Príznaky, ktoré by mali rodičov upozorniť:

Opuch: Opuchy pier, tváre, očí, jazyka či iných častí tela.
Žihľavka, kožná vyrážka: Červené, svrbiace, vyvýšené škvrny na pokožke, ktoré sa objavia krátko po jedle, ale môžu sa objaviť aj deň až dva po konzumácii potraviny. Môžu to byť červené, svrbivé vyrážky okolo úst, jazyka, očí, ale aj inde na tele. U detí sa môže objaviť koprivka ako prvý z príznakov potravinovej alergie.
Kýchanie a upchatý nos: Príznaky alergickej nádchy ako vodnatý výtok z nosa, kýchanie, slzenie očí, červené oči, nádcha alebo upchatý nos.
Svrbenie úst, hrdla: Dieťa môže pociťovať mierne podráždenie v ústach alebo hrdle po konzumácii niektorých potravín ako čerstvé ovocie alebo orechy. Môže to byť škriabanie, svrbenie v ústach a krku. Kvôli svrbeniu si môžete všimnúť chrapot. Závažnou reakciou je zovretie hrdla.
Žalúdočné problémy: Nevoľnosť a vracanie, hnačky alebo naopak zápcha ako oneskorený príznak. Objaviť sa môžu aj žalúdočné kŕče, zvláštna pachuť v ústach.
Problémy s dýchaním: Kašeľ (najmä suchý, dráždivý), dýchavičnosť, sipot, ťažkosti s dýchaním.
Závraty alebo mdloby: V závažných prípadoch môže poklesnúť krvný tlak, čo spôsobí slabosť, únavu, kolaps. Dieťaťu sa môže točiť hlava, pociťuje závraty, mdloby.
Oneskorené príznaky: Zhoršenie alebo vzplanutie ekzému a iných kožných ochorení, opakované epizódy zvracania, zlý rast a neprospievanie, bolesti brucha, nadúvanie, zápcha alebo hnačky (dlhodobejšie a sprevádzané bolesťami brucha), časté trápenie a plač.

Rozdiel medzi potravinovou alergiou a intoleranciou

Je dôležité rozlišovať medzi potravinovou alergiou a intoleranciou. Potravinové intolerancie sa vyskytujú oveľa častejšie a znamenajú "neznášanlivosť niektorých potravín". Alergia sa týka imunitného systému a je oveľa nebezpečnejšia kvôli riziku anafylaxie. Intolerancia sa týka tráviaceho systému, ide buď o citlivosť na zložku v potravine, alebo neschopnosť stráviť či absorbovať určitý druh potravy. Alergénu sa v prípade alergie musí dieťa vyhýbať úplne, v prípade intolerancie, ak by zjedlo menšie množstvo, nemusí mu potravina spôsobiť vážne problémy.

Najčastejšie potravinové alergény u detí

Medzi najčastejšie alergény, ktoré stoja za potravinovými alergiami u detí, patria:

Kravské mlieko a mliečne výrobky (najmä alergia na bielkovinu kravského mlieka - ABKM)
Vajcia
Arašidy
Orechy (vlašské orechy, mandle, kešu, pistácie a pod.)
Ryby
Mäkkýše (krevety, krab)
Sója
Pšenica
Sezam

Pozor treba dávať aj na potravinárske prísady a prídavné látky do potravín, ako sú napríklad siričitany.

Diagnostika potravinovej alergie

Na možnú alergiu je potrebné myslieť. Úlohou pediatra je spolu s rodičmi vysloviť podozrenie na alergické ochorenie. Niekedy sa však lekári spoliehajú len na stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi, čo nie je dostatočný údaj. Vyradiť potravinu z jedálnička na dlhý čas len na základe jedného laboratórneho výsledku je chyba.

Alergológ vie, že na diagnostiku potravinovej alergie nestačia len vyšetrenia, ktoré môžu mať falošne pozitívne alebo negatívne výsledky. Niekedy sa používajú aj nesprávne diagnostické metódy, napríklad stanovenie hladiny IgG protilátok na potraviny.

Správna diagnostika zahŕňa:

Fyzikálne vyšetrenie: Lekár musí dieťa vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a vypočuť ho.
Anamnéza: Zber informácií o súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu.
Potravinový denník: Rodičia si zapisujú všetky zjednotené potraviny a prejavené ťažkosti, vrátane času a rozostupov.
Kožné testy: Prick testy alebo náplasťové testy, ktoré sa realizujú vtedy, ak to stav dieťaťa dovolí. Pred vyšetrením je nutné vynechať antihistaminiká. Tieto testy majú svoje limity a sú zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou, ale poskytujú rýchlu odpoveď.
Laboratórne vyšetrenia: Vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé.
Eliminačné a expozičné testy: Vylúčenie podozrivej potraviny zo stravy na určité obdobie (eliminačná diéta) a následné znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa (expozičné testy).

Dr. Rebecca Carey o potravinových alergiách, intoleranciách a citlivostiach u detí

Diagnostické vyšetrenia, či už kožné alebo laboratórne, vyslovia len podozrenie, nikdy neurčia diagnózu. Veľa alergií uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežné dostupné spoľahlivé diagnostické metódy.

Liečba a zvládanie potravinových alergií

Základným princípom liečby potravinových alergií je vyhýbanie sa alergénu. Pri potravinovej alergii sa odporúča eliminačná diéta s vynechaním alergénu. Našťastie, u mnohých detí je táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú.

Dočasné alergie: Niektoré formy alergií, ako napríklad na kravské mlieko, sóju, pšenicu alebo vajcia, majú tendenciu časom vymiznúť. 45 % až 50 % detí z alergie na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) vyrastie v prvom roku života, 50 % až 75 % v dvoch rokoch a 85 % až 90 % v troch rokoch.
Celoživotné alergie: Niektoré alergie, konkrétne na ryby či určité alergény orechov, majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Alergia na arašidy, orechy, sezam či morské plody zvyčajne pretrvá do dospelosti.

Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, ktorá môže zahŕňať:

Antihistaminiká: Na zmiernenie svrbenia a iných alergických prejavov.
Kromoglykát sodný: Stabilizátor žírnych buniek.
Biologická liečba: Moderná forma liečby pre závažnejšie formy alergií.
Prípravky na kožu: Krémy a masti na liečbu ekzémov a iných kožných prejavov.
Probiotiká: Na podporu zdravej črevnej mikroflóry.
Špecifická imunoterapia: Desenzibilizácia, ktorá môže zlepšiť prognózu.

Pri silnejšej imunitnej reakcii môže lekár vášmu dieťatku predpísať aj adrenalínový autoinjektor pre prípad anafylaktického šoku. Pri závažných reakciách je nevyhnutné okamžite volať pohotovosť (155 alebo 112).

Prevencia potravinových alergií

V minulosti sa za prevenciu potravinových alergií považovalo vyhýbanie sa alergénom u matky a neskoršie zavedenie potenciálnych alergénov do stravy dieťaťa. V posledných rokoch sa ako správnejší ukazuje opačný prístup. Dnešné poznatky naznačujú, že odkladanie potenciálnych potravinových alergénov pri zavádzaní príkrmov neznižuje riziko rozvoja alergických ochorení. Rovnako, bezdôvodné vyradenie potravín (na ktoré máte alergiu vy či otecko) z detského jedálnička sa nedoporučuje, pretože dieťatku môžu chýbať niektoré živiny. Preto vylúčenie určitého jedla vždy najskôr konzultujte s pediatrom.

Odporúčania pre prevenciu:

Dojčenie: Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Odporúčame vám, aby ste aspoň počas prvých šiestich mesiacov vaše dieťa výlučne dojčili.
Zavádzanie príkrmov: Ideálny spôsob, akým dokáže vaše dieťa prejsť na tuhú stravu približne vo veku 6 mesiacov, je vždy predstaviť mu len jednu potravinu na jedenkrát. Surové potraviny sú síce zdravé, pre detské trávenie sú však oveľa lepšie varené potraviny. Zo začiatku preto ovocie a zeleninu tepelne spracujte (na pare alebo inak).
Hypoalergénne prípravky: Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky.
Zdravá strava matky počas tehotenstva: V období tehotenstva je dôležité vyhnúť sa fajčeniu, dodržiavať zdravú stravu a minimalizovať expozíciu chemikáliám a splodinám.
Minimalizácia expozície alergénom: V prípade známych alergií je dôležité minimalizovať kontakt s alergénmi v prostredí, napríklad pravidelným upratovaním, používaním kvalitných čističiek vzduchu, obmedzením kontaktu so zvieratami a používaním netoxických čistiacich prostriedkov.

Je dôležité si uvedomiť, že alergiám sa nedá vždy úplne predísť, ale správnou diagnostikou, liečbou a preventívnymi opatreniami môžeme minimalizovať ich vplyv na zdravie a kvalitu života detí.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) patrí medzi prvé potravinové alergie u nedojčených detí a často sa prejavuje už pred ukončeným 3. mesiacom. Prejavuje sa ekzémom, hnačkami, krvou v stolici či alergickou nádchou. U dojčených bábätiek sa väčšinou diagnostikuje krátko po zavedení výrobkov z kravského mlieka. Dobrou správou je, že vďaka dodržiavaniu diétnych opatrení z nej 90 % drobcov vyrastie do 6 rokov. ABKM sa často zamieňa za laktózovú intoleranciu, no ide o dve rozdielne diagnózy. Laktóza je mliečny cukor, ktorý sa dá z mlieka odstrániť, zatiaľ čo alergia na mliečnu bielkovinu si vyžaduje úplné vyhýbanie sa mlieku a mliečnym výrobkom, vrátane kozieho a ovčieho mlieka.

Potravinové alergie a ich vplyv na "alergický pochod"

Alergie sa často vyvíjajú v rámci takzvaného "alergického pochodu". Počas raného detstva sú častejšie kožné prejavy (atopický ekzém) a potravinové alergie. V priebehu predškolského a školského veku môžu tieto príznaky ustupovať a objavuje sa senzibilizácia na vzdušné alergény, ako sú roztoče, peľ, plesne a zvieracie alergény. Tento proces, kedy sa alergie kombinujú, miznú a opätovne sa prejavujú, môže trvať celý život. Nástup do škôlky a školy môže u detí podporiť vznik nových alergií alebo zmeniť formy existujúcich alergických prejavov, často v dôsledku častejších infekcií v kolektíve.

Histamínová intolerancia u detí

Histamínová intolerancia (HIT) je stav, pri ktorom telo nedokáže efektívne odbúravať histamín, čo vedie k jeho nadmernému hromadeniu. Príznaky môžu byť veľmi rôznorodé a často pripomínajú alergické reakcie (vyrážky, červené fľaky na koži), čo sťažuje diagnostiku. Potraviny s vysokým obsahom histamínu vyvolajú reakciu. Diagnostika zahŕňa meranie hladiny histamínu v krvi a aktivity enzýmu diamínoxidáza (DAO). Liečba sa zameriava na vyhýbanie sa potravinám bohatým na histamín, ako sú fermentované potraviny, syry, údeniny, paradajky a čokoláda.

Neprimeraná reakcia imunitného systému na alergény trápi stále viac detí a dospelých. Je preto dôležité byť informovaný, včas rozpoznať príznaky a vyhľadať odbornú pomoc, aby sa zabezpečila optimálna starostlivosť a zlepšila kvalita života detí s alergiami.

tags: #vyhadzane #babatko #po #jedle