Ako "vypiplať" dieťa: Od starostlivosti o predčasne narodené bábätká po zvládanie detského plaču

Narodenie dieťaťa je vždy významnou udalosťou, no príchod na svet predčasne predstavuje pre rodičov aj lekársky tím mimoriadnu výzvu. Proces "vypiplania" takého krehkého bojovníka si vyžaduje špecializovanú starostlivosť, trpezlivosť a obrovskú dávku lásky. Súčasne sa mnohí rodičia stretávajú s otázkami týkajúcimi sa bežných aspektov starostlivosti, ako je obliekanie či zvládanie detského plaču, kde neraz panujú protichodné názory a odporúčania. Tento článok sa venuje obom témam, poskytujúc komplexný pohľad na starostlivosť o najmenších.

Starostlivosť o predčasne narodené deti: Boj o každý deň

Na Slovensku sa počet predčasne narodených detí za posledných 15 rokov zvýšil o takmer tretinu. Každé 11. dieťa, z celkového počtu približne 55 tisíc detí narodených ročne, prichádza na svet predčasne. Predčasne narodené deti, označované aj ako "krehkí bojovníci", prichádzajú na svet pred 37. týždňom tehotenstva. V žilinskej pôrodnici sa napríklad od januára 2021 narodilo 98 predčasniatok, pričom najmenšie z nich vážilo len 810 gramov. Primárka oddelenia neonatológie žilinskej nemocnice, Katarína Jackuliaková, zdôrazňuje, že boj o život predčasniatka sa začína už pri narodení. V skorom štádiu tehotenstva, napríklad od 28. týždňa, nie sú všetky orgány dieťaťa plne vyvinuté a nie je prirodzene pripravené na život mimo maternice.

Výzvy predčasného pôrodu a ich riešenia

Potom, čo sa dieťa narodí predčasne, lekársky tím okamžite vyhodnotí jeho zdravie. V prvej rade musí novorodenca stabilizovať. V prípade potreby dôjde k resuscitácii, vrátane vyčistenia dýchacích ciest bábätka, správnemu umiesteniu hlavičky, poskytnutí tepla, osušenia telíčka.

Nedonosené deti majú síce vyvinuté pľúca, ale nemajú v nich tzv. surfaktant, aktívnu látku, ktorá udržiava roztiahnuté pľúcne mechúriky a zabraňuje ich kolapsu. Túto látku telo začína produkovať v druhej polovici tehotenstva od 24. do 28. týždňa. Každý nádych bez tejto látky je pre bábätká veľmi namáhavý, ich dych veľmi zrýchlený, môže sa vám zdať, že sípajú alebo nariekajú. Tento stav vyžaduje respiračnú podporu, rovnako tak ako syndróm RDS, skrátené z anglického Respiratory Distress Syndrome, čo znamená syndróm dychovej tiesne. Prejavuje sa ihneď po narodení nezrelého novorodenca ako rýchlo sa stupňujúca dychová nedostatočnosť. Samotná závažnosť tohto syndrómu je nepriamo úmerná veku novorodenca. U detí liečených kyslíkom a ventiláciou sa môže objaviť bronchopulmonálna dysplázia alebo chronické ochorenie pľúc. Niekedy sa stane, že vaky prasknú, vzduch prechádza cez pľúcne tkanivo do pleurálneho priestoru (priestor medzi pľúcami a hrudnou stenou), kde vzduch byť nemá.

Nedonosené deti nemajú tráviacu sústavu pripravenú na mlieko. Preto je nutné vyživovať ich infúziou, čo platí hlavne pre deti narodené pred 32. týždňom. Je im podávané malé množstvo materského mlieka, vďaka čomu sa urýchli vývoj tráviacej sústavy. Keďže takéto malé bábätká majú problém s dýchaním aj prehĺtaním, sonda zavedená do žalúdka im uľahčuje kŕmenie. Nedonosené deti môžu mať problémy s dýchaním. Zvyčajne dýchajú medzi 40 a 60 nádychmi za minútu. Rýchlosť dýchania väčšia než 60 nádychov za minútu sa nazýva tachypnoe, tzv. novorodenecké vlhké pľúca.

Medzi ďalšie možné zdravotné problémy, ktoré môžu ovplyvniť predčasne narodené deti, patria problémy so zrakom a sluchom. Je to preto, že posledná fáza vývoja dieťaťa sa týka sluchu a zraku. Mnoho problémov s očami pramení z abnormálneho vývoja krvných ciev, čo môže viesť k poškodeniu zraku. Väčšinou postihuje nedonosené deti s pôrodnou hmotnosťou menšou než 1500 g, narodených pred 32. týždňom tehotenstva. Po pôrode krvné cievy zastavia normálny rast v zadnej časti oka, kde začínajú rásť už okolo 16. týždňa. Ak však prestanú cievy rásť, vedie to k zhoršenému dodávaniu oxidu a živín do vyvíjajúceho sa tkaniva. Ako sa oko zotavuje (zvyčajne po 31. týždni), môžu sa objaviť nové cievy. Aj dnes ale môže dochádzať k závažným sietnicovým zmenám až k odchlípnutiu sietnice. Najrizikovejšie skupiny tvoria deti narodené okolo 26. až 27. týždňa. Nedonosené deti sú dnes preto na všetkých novorodeneckých oddeleniach starostlivo sledované, aby boli všetky štádiá retinopatie rozpoznané a liečené včas. Oneskorená diagnóza a zanedbanie liečby môže spôsobiť závažné zrakové problémy a často aj slepotu. Cieľom liečby je zastaviť tvorbu novotvorených ciev v sietnici a zabrániť odchlipovaniu sietnice.

diagram oka s vyznačenými krvnými cievami

Po narodení hladina cukru v krvi klesá a ak zostáva nízka, môže dôjsť k poškodeniu mozgu. Ide o tzv. hypoglykémiu, jeden z ďalších častých problémov u predčasne narodených detí, kedy dochádza k obmedzeniu zásob glykogénu a to aj kvôli infekcii, rýchlemu poklesu teploty dieťaťa. Deti sú po narodení vyšetrené odobratím malého množstva krvi z päty.

Predčasne narodené deti môžu trpieť tzv. asfyxiou. Asfyxia, dusenie, je spôsobená zníženou dávkou kyslíka. Asfyxia je najhoršie štádium tzv. hypoxicko-ischemického poškodenia plodu. Asfyxia sa môže objaviť pred narodením, počas pôrodu alebo v dôsledku veľkých komplikácií po narodení. Počas pôrodov predčasných sa vyskytuje o niečo častejšie. Prípady postihnutia encefalopatiou nie sú teda tak časté. Na zistenie asfyxie sa používa monitorovanie srdečnej frekvencie. Vzorka krvi môže byť po pôrode odobraná z pupočníkovej cievy pre zistenie stavu dieťaťa. Asfyxiou môžu byť postihnuté aj iné orgány (nie len mozog). Tieto orgány majú tendenciu sa zotaviť bez veľkých následkov.

Ďalším vážnym problémom je nekrotizujúca enterokolitída (NEC). Ide o zápal a poškodenie tkaniva čreva. U detí, u ktorých sa tento problém rozvíja, sú zaznamenané tieto faktory: kŕmenie umelým mliekom, nízky črevný prietok, prítomnosť infekcie.

Ako môžete čítať, sú nedonosené bábätká ohrozené celým radom vážnych komplikácií. Ani týmto výčtom možné problémy nedonosených bábätiek zďaleka nekončia. Každé také bábätko vyžaduje mnoho hodín náročnej práce lekárov a zdravotných sestier. Tie dokážu „vypiplať“ aj bábätko narodené v 22. týždni tehotenstva.

Podpora rodičov predčasne narodených detí

Predčasný pôrod je pre rodičov emocionálne veľmi náročná situácia. Potrebujú veľa podpory, aby ju následne mohli odovzdať svojmu dieťatku. Združenie Malíček poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku už desať rokov. Vzniklo z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami a zameriava sa na zvyšovanie osvety o problematike predčasne narodených detí a poskytovanie praktických informácií a podpory rodičom. Je dôležité, aby okolie reagovalo citlivo a s pochopením na situáciu rodičov predčasniatka. Často sa stáva, že dobre mienené slová skôr zrania ako podporia.

Čo môžeme rodičom povedať:

Mrzí ma, čím si práve prechádzaš.
Ak by si čokoľvek potreboval/a, som tu pre teba.
Chápem, že si smutný/á, že sa hneváš, že sa bojíš…
Vidím, že sa trápiš. Môžem ti nejako pomôcť?
Pokojne si poplač, som tu s tebou.
Musí to byť pre teba ťažké.

Čo by sme rodičom predčasniatok nemali hovoriť:

Musíš byť silný/á, bábätko to cíti.
Veď sa narodil len o mesiac skôr, niektoré deti sa rodia aj v 6. mesiaci.
Musíš myslieť pozitívne.
Sused sa narodil predčasne a je v zdravý.
Nesmieš to tak prežívať. Bude to v pohode.

Obliekanie a vyzliekanie bábätka: Jemnosť a praktickosť

Narodilo sa vám dieťatko predčasne? Ako obliecť a vyzliecť malé bábätko, keď je také jemné a krehké? Čo robiť, aby neposlušné nôžky prešli cez nohavice a drobné ručičky cez rukávy a nie naopak? Toto sú niektoré z mnohých otázok, ktoré si kladú mladí rodičia. Aj keď sa to môže zdať ťažké, obliekanie novorodenca nie je také zložité. Batoľatá zvyčajne nemajú rady obliekanie, vyzliekanie, prezliekanie alebo akékoľvek činnosti s tým spojené. Zdá sa, že bábätká poznajú desiatky spôsobov, ako vyjadriť svoje nepohodlie - krútia sa, prehýbajú chrbát, kopú, kričia, fialovejú - a to je len niekoľko z nich. Ak sa však vy aj dieťa budete cítiť pohodlne, bábätko nebude protestovať a vy sa vyhnete zbytočnému stresu a ušetríte si nervy.

Jedným z riešení je vybrať správne oblečenie. Každý kus oblečenia, ktorý kupujete pre svojho drobca, by mal byť navrhnutý tak, aby sa dal vyzliecť aj zo spiaceho bábätka bez toho, aby ste ho museli zobudiť. Prečo každý kus? Pretože každý kus oblečenia sa môže v určitom momente ukázať ako posledný čistý, a pretože vaše bábätko môže náhle zaspať a vy budete chcieť túto príležitosť využiť. Stojí za to vedieť, že najlepšie je kupovať detské oblečenie o jednu veľkosť väčšie. V prvom rade sa ľahšie oblieka. Po druhé, vaše dieťa ho bude môcť nosiť dlhšie. Vždy vyberajte oblečenie z jemnej, elastickej bavlny. Rukávy by mali byť pod pazuchami široké, aby sa cez ne ľahšie prestrčili ručičky dieťaťa.

Skôr než začnete bábätko obliekať, vyberte si trvalé miesto, kde budete bábätko prebaľovať a obliekať a vyzliekať. Môže to byť špeciálny prebaľovací pult, stôl alebo prebaľovacia podložka na postieľku. Prebaľovacie podložky sú pohodlné a jednoducho sa používajú a kúpite ich takmer v každom obchode s potrebami pre bábätká. Pripravte si aj oblečenie, ktoré budete bábätku obliekať. Keď obliekate alebo vyzliekate bábätko, či neskôr batoľa, nerobte prudké pohyby, neponáhľajte sa a nehnevajte sa, ani keď veci nejdú tak, ako by ste si vy (a vaše bábätko) želali. Začiatok nie je jednoduchý, ale po niekoľkých razoch sa to naučíte a pôjde vám to rýchlejšie a ľahšie.

Najdôležitejšie na začiatku je, aby ste zostali pokojné a nežné. Koniec koncov, chcete, aby dieťa bolo šťastné. Rozprávajte sa s ním nežným hlasom, usmievajte sa naňho a pozerajte sa mu do očí. Prezliekanie je preňho ideálnou príležitosťou na hranie. Môže sledovať vašu tvár, sledovať vaše gestá a mimiku a tiež vidieť, ako vyzerajú jeho vlastné ruky a nohy. Dajte mu na to šancu.

Postup obliekania

Na prebaľovací pult/prebaľovaciu podložku na postieľku položte deku alebo plienku.
Najprv dajte dieťatku plienku. Jemne nadvihnite zadoček bábätka, vsuňte ruku pod jednu nohu a uchopte druhú. V dôsledku toho sa nohy zdvihnú nahor a do strany, čím sa dieťa otočí nabok. Zasuňte jednu ruku pod jednu nohu a uchopte koleno druhej nohy.
Ďalej prichádza body. Deti nemajú rady oblečenie, ktoré je potrebné prevliecť cez hlavu, preto je najlepšie mať to čo najrýchlejšie za sebou. Najjednoduchší spôsob, ako sa s tým vysporiadať, je roztiahnuť výstrih body oboma rukami a zrolovať si ho v dlaniach (ako to robíte s pančuchami alebo silonkami). Jemne prevlečte body cez hlavu dieťaťa a potom ho pretiahnite cez krk a ramená dieťaťa. Natiahnite prieramok na rukáve a vložte tri prsty zvonku. Keď dieťa narovná ruku, chyťte ho za dlaň a jemne mu pretiahnite rukáv cez ruku.
Po body je čas obliecť si overal alebo zavinovacie tričko či overal na spanie. Najprv oblečte jeden z rukávov, potom zrolujte jednu nohavicu a uchopte ju za koniec jednou rukou. Zdvihnite vrchnú časť stehna bábätka a pretiahnite mu nohavicu cez nohu (ak máte problémy, skúste šteklenie - dieťatko jemne pošteklite na brušku a malo by pokrčiť nohy, čo uľahčí oblečenie nohavice). Potom vsuňte ruku pod nohu dieťaťa, chyťte mu rukou bok a stehno, jemne pokrčte obe nohy na brušku a jemne otočte dieťa na druhú stranu. Oblečte druhý rukáv a nohavicu rovnakým spôsobom. Niektorí ľudia začínajú obliekaním nohavíc a potom rukávmi.
Potom ponožky. Toto je pravdepodobne najjednoduchšia časť, zvyčajne nevyžaduje špeciálne znalosti alebo zručnosti a je skôr inštinktívna.
Počas chladných dní potrebuje dieťa ďalšiu vrstvu oblečenia, ktorá ho ochráni pred chladom. Môžete mu obliecť napríklad teplú blúzu alebo sveter. Našťastie sa dajú pomerne ľahko obliecť. Je to ešte jednoduchšie, ak sú voľné.
Už sme skoro hotoví. Jediné, čo zostalo, je čiapka. Pri nasadzovaní čiapky neťahajte dieťatku hlavičku nahor. Neodporúča sa to. Čiapočku najskôr jemne nasuňte na temeno hlavy dieťaťa, potom ho otočte na jednu stranu a natiahnite čiapku na jednu časť hlavy. To isté urobte aj na druhej strane. Ak má čiapka šnúrky, zaviažte ich na boku namiesto pod bradou, aby bábätku neprekážali. Ak chcete, rovnaký spôsob môžete použiť aj pri držaní bábätka v lone.
Hotovo! Vaše dieťa je oblečené. Predtým, ako pôjdete von na prechádzku, si dieťa na chvíľu pritúľte. Bude to preňho upokojujúce, pretože je pravdepodobne po oblečení podráždené (najmä ak ešte nie ste veľmi skúsená). Nezabudnite, že pred odchodom z domu by ste nemali čakať príliš dlho.

Postup vyzliekania

Overal na spanie: Položte dieťa na chrbát. Chyťte ho pod nohami a otočte na bok. Vyzlečte jednu nohu z overalu.
Body/zavinovacie tričko: Ak chcete vyzliecť body alebo zavinovacie tričko, položte dieťatko do východiskovej polohy, teda na chrbát. Začnime rukávom. Jednou rukou chyťte dieťa za lakeť a druhou rukou mu stiahnite rukáv. Potom otočte dieťa na bok (aby ste získali prístup k druhej ruke), zopakujte predchádzajúce úkony, vyzlečte druhý rukáv a nakoniec celé body/zavinovacie tričko. Rovnaký spôsob je možné použiť aj na vyzliekanie blúzy alebo svetra.

Pamätajte, že kým je vaše dieťa ešte naozaj malé, môžete ho obliekať a vyzliekať, aj keď ho máte v lone, namiesto toho, aby ste používali prebaľovaciu podložku alebo prebaľovací pult.

Zvládanie detského plaču: Nechať vyplakať alebo utíšiť?

Má zmysel nechať bábätko zámerne vyplakať? V histórii existovali rozličné obdobia, počas ktorých sa odporúčalo nechať deti zámerne vyplakať. Plač najviac akceptovali moderné výchovné smery z 30. - 50. rokov 20. storočia, ako napríklad výchovná metóda Sira Trubyho Kinga, ktorá ako svoju súčasť podporovala vyplakanie bábätka na to, aby sa mu "vytvoril" režim spánku a kŕmenia. Podľa jeho metódy malo bábätko už od narodenia spať od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a bez rodičovskej kontroly a cez deň malo byť kŕmené raz za tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu. Spôsobom na dosiahnutie takéhoto režimu bolo okrem iného vyplakanie, ktoré propagátori tejto metódy dosahovali aj tým, že sedeli pri plačúcich matkách, a napriek všetkým ich inštinktom ich presviedčali, že sa nič nedeje a že plač bábätka je len manipuláciou a snahou o získanie pozornosti.

Predstavy Trubyho Kinga sa postupne transformovali do rozličných iných výchovných prístupov, ktoré presviedčali matky, že dosiahnuť celonočný spánok dieťaťa je možné prostredníctvom viacerých typov metód vyplakania - od Ferbera až po rozličné modifikácie "kontrolovaného plaču". Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že matky presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa k takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Bábätko, ktoré celú noc spí, sa potom prezentuje ako "dôkaz", že je všetko v poriadku, že sa nič nestalo. Banalizovanie plaču postupne prešlo do vysvetlení, ako napríklad "bábätko si potrebuje trénovať pľúcka". Spolu s tým sa matky dozvedeli, že "nemajú skákať pri každom zaplakaní". Plač bol vnímaný ako spôsob, akým bábätká manipulujú s dospelými a úlohou dospelých je takémuto plaču "odolať" a "nepodľahnúť".

Svet sa zmenil. Postupne to vyzeralo, že matky začínali opäť vnímať svoje pocity a inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné snažiť sa utíšiť a že nie je dobré nechať ho zámerne plakať bez toho, aby sa človek pokúsil urobiť niečo pre to, aby plakať prestalo. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom vedy zjavné. A napriek tomu v nedávnej dobe znovu prišli myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať. Tentokrát sa plač ako vhodný prostriedok prezentuje v kontexte toho, že "plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť" a že preto ho je správne nechať plakať a nepokúšať sa ho upokojiť. Že je niečo takéto v poriadku sa zdôvodňuje tým, že plač sa odohráva na bruchu matky vo fyzickom kontakte nahého bábätka a matky. Pri tejto metóde ide o niekoľkohodinový plač, pričom celý proces "reštartu" má rozličnú dĺžku. Vychádza z myšlienky, že plač v kontakte s matkou je "povolený", "terapeutický" a že je to niečo úplne iné, ako keď bábätká plačú v iných situáciách. Existujú dokonca "radcovia", ktorí matku naučia, že je v poriadku, ak idú proti svojim inštinktom a nebudú sa bábätko snažiť utíšiť. Takíto radcovia rovnako ako vychovávateľky metódy Trubyho Kinga dokážu v pokoji stáť nad plačúcim bábätkom a matkou, ktorej plač bábätka drása srdce, dušu i nervy, a vravieť jej, že je to tak normálne a dokonca prirodzené. Dokážu odporučiť to, že táto situácia môže trvať dlho bez toho, aby brali ohľad na vyčerpanie bábätka plačom, jeho potenciálnu dehydratáciu či nedostatočný príjem mlieka.

Prečo zámerné vyplakanie nie je pre bábätká dobré?

Plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko stavom najvyššej pohotovosti. Z Milgramových experimentov vieme, že ľudia sú schopní ísť proti svojim inštinktom a ubližovať druhým (v Milgramových experimentoch púšťať im do tela elektrický prúd), ak pri nich stojí autorita, ktorá im hovorí, že je to v poriadku. Matky sú v období pôrodu a po pôrode pod vplyvom množstva takýchto autorít a o tom, že "plač je v poriadku", sa dozvedajú rozličným spôsobom. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku. A predsa je v rozličných situáciách presviedčaná o opaku. Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí odporúčajú ako terapeutické to, aby dieťa dlhodobo a zámerne plakalo v kontakte koža na kožu s matkou, je jeden z novodobých príkladov takéhoto prístupu. To, že existuje štúdia, ktorá hovorí, že je rozdiel v tom, či dieťa plače mimo kontaktu s človekom alebo plače v kontakte s človekom, ešte nedáva podklad pre to, aby bolo v poriadku to, že bábätko dlhodobo zámerne plače. Táto štúdia mala byť upokojením pre rodičov, ktorých dieťa plače a dočasne ho nevedia utíšiť, hoci sa o to snažia. To je niečo úplne iné ako zámerný plač bez snahy o upokojenie. Mala im objasniť, že má zmysel, aby sa o utíšenie pokúšali a aby si bábätko nechali pri sebe, aj keď už nevedia, ako presne by mu pomohli. Je rozdiel medzi tým, že niekedy bábätko plače a je ťažké mu v niektorých situáciách pomôcť, a tým, že je bábätko ponechané plakať a jeho plač nie je vnímaný ako niečo, čo nie je v poriadku.

Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nemanipuluje. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má. Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Keď však plač trvá a prerastie do zúfalstva, jednotlivé sústavy v tele začnú obmedzovať svoj chod na minimum, aby prežili životne dôležité orgány. Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie.

Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku. Ak dieťa navyše plače neutíšiteľne a dlho, tak v matke vyvoláva negatívne pocity, znižuje jej ochotu starať sa oň a potenciálne spúšťa reakcie, ktoré môžu viesť k negatívnemu správaniu voči dieťaťu.

Aké sú dôvody, pre ktoré nie je dobré nechať bábätko zámerne dlhodobo plakať?

Plač má vplyv na mozog a jeho rozvoj: „Rané interpersonálne zážitky pozitívne a negatívne ovplyvňujú štrukturálnu organizáciu mozgu.“
Plač negatívne ovplyvňuje priberanie a prospievanie bábätka.
Plač pre dieťa prináša zúfalstvo, ktoré je spojené s mnohými fyzickými a chemickými prejavmi v tele, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho imunitu, jeho rast a jeho vývoj.
„Plač … znižuje zásoby energie a kyslíka, zvyšuje vnútrolebečný tlak, zvyšuje počet bielych krviniek, zvyšuje zásaditosť organizmu, znovu sa navodzuje fetálna cirkulácia, zabraňuje schopnosti dieťaťa vytvárať si vzťah s opatrovateľmi.“
„Plač znamená riziko dychovej tiesne, pneumotoraxu, akútneho alebo subklinického vnútrolebečného krvácania, nepotrebného liečenia pseudosepsy a psychosociálnej adaptácie na život mimo maternice.“
Plač bábätka je spojený so stresom a vyplavovaním stresových hormónov do tela bábätka.

Ako pomôcť bábätku, aby plakalo čo najmenej?

Ak bábätko plače:a) Je dobré spoločne s poradkyňou pri dojčení z o. z. MAMILA pozorovať dojčenie a vylúčiť nedostatočný príjem mlieka ako jednu z príčin plaču.b) Získať efektívnu pomoc od poradkyne pri dojčení, ak sa bábätko neprisáva, neprijíma dostatok mlieka alebo ak sa vyskytne nejaká iná situácia pri dojčení.c) Naučiť sa, ako nosenie bábätka pomáha pri upokojovaní bábätka.d) Naučiť sa využívať kontakt koža na kožu ako pozitívny zážitok pre matku a dieťa bez toho, aby dieťa v kontakte koža na kožu plakalo.e) Reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte predtým, než začne plakať. Nebáť sa ponúknuť prsník ako spôsob upokojenia bábätka a nebáť sa dojčiť často ("aj keď sa bábätko práve pred chvíľou dojčilo").f) Naučiť sa o potrebách bábätka, začať vidieť prejavy únavy a dokázať reagovať na potrebu bábätka byť uspávané.g) Naučiť sa rozpoznať prejavy bábätka súvisiace s potrebou cikať či kakať.h) Napĺňať potrebu bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte. Vedieť, ako je možné využiť pohyb či hudbu na upokojenie bábätka. Uspávanky vždy existovali preto, lebo matky svoje deti uspávali.i) Naučiť sa predchádzať nadmernej únave bábätka a prílišnej miere podnetov.j) Naučiť sa poznať svoje bábätko a v prípade neutíchajúceho plaču, ktorý súvisí so zdravotnými problémami, vyhľadať lekársku pomoc.

Správna manipulácia s dieťatkom: Istota pre rodičov

Držím ho správne? Ako ho prebaľovať, pretáčať? Každá matka tuší, čo je správne pre jej dieťa, ale v niektorých veciach potrebuje uistenie. O úskaliach manipulácie s dieťatkom sme sa porozprávali s detskou fyzioterapeutkou PhDr. Antóniou Wagnerovou. V novorodeneckom období prebieha adaptácia bábätka na okolité prostredie. Začína sa budovať vzájomný vzťah medzi ním a matkou, a preto je veľmi dôležité so správnou manipuláciou začať od narodenia dieťaťa. Zahŕňa spôsob, ako sa ho dotýkať, ako s ním zaobchádzať pri každodenných aktivitách. Prostredníctvom dotykov sa prehlbuje citová väzba s dieťaťom, čím sa mu vytvára pocit bezpečia a istoty. Správnym a citlivým zaobchádzaním sa prispieva k jeho duševnej spokojnosti.

Uspávanie detí: Metódy a alternatívy

Naučiť dieťa spať metódou vyplakania alebo tzv. metódou kontrolovaného plaču je stále dosť populárne, no skôr, ako sa rodič pre niečo také rozhodne, mal by sa poriadne zamyslieť a zvážiť niektoré veci - napríklad to, či už má jeho dieťa na niečo také ten správny vek, alebo to, či by naozaj malo prespať celú noc a v neposlednom rade aj to, že táto metóda má svoje pravidlá a nie každý ju zvládne.

Malí vydierači?

Niektorí ľudia sú presvedčení, že bábätko si plačom akoby „cvičí“ svojich rodičov. No a kto z dospelých má rád, keď s ním niekto manipuluje? Keď si rodičia povedia, že plačom ich bábätko vydiera, budú to chcieť zrejme zastaviť. Problém býva najmä pri zaspávaní, kedy sa bábätká a batoľatá dožadujú prítomnosti svojich rodičov, spravidla matky. A tu často nastupujú spomínané „vyplakávacie“ metódy, ktoré majú za cieľ naučiť malých vydieračov disciplíne. Je to jednoduché - dieťa uložíte do postieľky (prebalené, napapané a po všetkých stránkach uspokojené) a odídete. Keď dieťa začne plakať, počkáte stanovenú dobu a až potom prídete k dieťaťu, avšak len nachvíľku (pohladiť, uistiť o svojej prítomnosti) a šup preč. Takto sa to opakuje v určitých intervaloch a toto „cvičenie“ sa robí niekoľko dní. Výsledkom zväčša býva, že sa dieťa natoľko „vyplače“, až „pochopí“, že jednoducho iná cesta ako samostatné zaspávanie neexistuje a rezignuje.

Úspech alebo nie?

Väčšina rodičov, ktorým sa takouto metódou podarilo naučiť malých nespavcov zaspávať samých alebo prespať celú noc, si to nevedia vynachváliť. Voľné večery a odpočinutá mamička sú predsa úspechom. Navyše, rodičia si myslia, že to prospeje i dieťaťu, pretože sa naučí disciplíne a jeho spánok nadobudne konečne správnu podobu. Zaspávanie pri matke, dožadovanie sa nočného dojčenia a podobne - to považujú autori „vyplakávacích“ metód za zlozvyky, ktoré treba odstrániť. No na druhej strane sú odborníci, ktorí tvrdia, že tieto metódy sú pre deti nevhodné a môžu im spôsobiť nemalú traumu. Obzvlášť negatívny dopad majú takéto metódy na malé bábätká vo veku len niekoľko mesiacov. Takto malé bábätká nevedia dať svoje potreby najavo inak, než plačom. Aj keď sa vám môže zdať, že dieťa je po všetkých stránkach uspokojené a teda jeho plač je neopodstatnený, nie je to tak. Vášmu dieťaťu niečo chýba, možno pocit istoty a bezpečia. Plačúce bábätko je pod vplyvom silného stresu, ktorý sa stupňuje, ak dlho nikto na jeho plač neodpovedá. Dráždi to jeho nezrelú nervovú sústavu a neskôr môže spôsobiť traumy, nehovoriac o narušení väzby medzi matkou a dieťaťom. Tiež je v týchto prípadoch zvýšené riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Mnohé bábätká plačú tak intenzívne, až sa povracajú. To nie je v poriadku… Pocit bezpečia pri zaspávaní pozitívne vplýva na rôzne telesné funkcie dieťatka a jeho spánok je tak pokojnejší. Tým, že budete reagovať na plač svojho dieťaťa, nevychováte z neho nesamostatnú bytosť, práve naopak. Vždy však budú existovať dva tábory - jedni budú za „vyplakávanie“, iní proti. Je len a len na rodičoch, ktorú cestu zvolia. Čo tak nechať prehovoriť svoje materinské inštinkty?

Naozaj by malo dieťa prespať celú noc?

Spánok dospelého človeka a spánok dieťaťa sa vo viacerých smeroch líšia, preto nastáva v tejto oblasti mnoho problémov. Chcieť od novorodenca, aby spal osem hodín v kuse je nemožné, pretože bábätká majú celkom iné fyziologické potreby. Veľmi dôležité je, aby mali deti určitý harmonogram. Je dobré vytvoriť podmienky, na základe ktorých si uvedomia, že pomaly nastáva čas pre spánok. Jednou z vecí, ktoré by mali rodičia urobiť, je napríklad dve hodiny pred spánkom zabezpečiť stíšenie, aby sa mohlo dieťa upokojiť. Deti v noci vydávajú rôzne zvuky a preto si treba dať pozor, aby ste do jeho spánku nezasiahli príliš skoro. Ak dieťa nie je úplne hore, je dobré nechať ho, aby sa skúsilo upokojiť samo.

O spánku dieťaťa koluje v spoločnosti množstvo informácií. Niektorí tvrdia, že dieťa by malo od určitého veku prespať celú noc a zaspať by malo samé, iní tvrdia, že je to nemožné. Takéto protichodné informácie skôr rodičov stresujú, ako by im mali pomôcť. Viacerí psychológovia sa však zhodujú na tom, že dieťa, dokonca ani dospelý človek neprespí celú noc. Ak sa však dospelý zobudí počas noci, dokáže ďalej zaspať. Deti sa v mnohých prípadoch po prebudení samé utíšiť nevedia, preto je potrebná pomoc rodiča.

Ostatné metódy uspávania

Okrem metódy vyplakania existuje viacero spôsobov, ako naučiť svoje dieťa spať bez dlhodobého uspávania. Dôležité v tomto prípade je, aby sa dieťa naučilo rozoznať, kedy je deň a kedy noc. Preto by sa spánok cez deň mal mierne odlišovať od večerného rituálu. Oproti Ferberovej metóde vyplakania stojí tzv. neplačúca verzia. Odporcovia Ferberovej metódy tvrdia, že je veľmi drastická a môže poškodiť detský pocit bezpečia. Odborníčka Elizabeth Pantley ponúka návod na to, ako deťom ponúknuť viac času na to, aby sa naučili zaspávať samé. Odporúča niekoľko stratégií, ako je možné dieťaťu umožniť ľahšie zaspatie.

Ako teda naučiť dieťa samé zaspávať:

Dodržujte pravidelný čas ukladania detí do postele: Biologické hodiny vášho dieťaťa majú veľký vplyv na jeho spavosť či nespavosť. U malých detí je lepšie, aby šli spať čím skôr a to medzi 18.30 a 19.30. Čím skôr ide dieťa spať, tým lepšie bude spať.
Dbajte o to, aby išlo dieťa spať aj počas dňa: Deti, ktoré cez deň nespia, bývajú často mrzuté alebo hyperaktívne. Preto netreba zabúdať, že denný spánok je pre dieťa veľmi dôležitý. Čím lepšie spí dieťa cez deň, tým lepšie bude spať v noci.
Deti potrebujú pravidlá a rituály: Preto by ste mali aj z chystania sa na spánok urobiť rutinu, pretože práve tá vytvára u detí pocit bezpečia. Preto by ste sa krátko pred chystaním na spánok mali stíšiť a robiť veci, ktoré presne napovedia dieťaťu, že sa chystá nočný odpočinok.
Zariaďte, aby miesto, kde spí vaše dieťa bolo príjemné: Práve prostredie v ktorom spí, ho ovplyvňuje a je naozaj kľúčové. Preto by miestnosť nemala byť príliš prehriata, ale ani studená, pyžamko v ktorom dieťa spí by malo byť pohodlné, rovnako aj paplón či matrac na ktorom spí.
Zabezpečte dieťaťu počas dňa dostatočne veľa aktivít a pohybu: Práve deti, ktoré sú počas dňa veľmi málo aktívne a väčšinu času trávia pred televíziou, majú problémy so spánkom. Tie deti, ktoré majú počas dňa dostatočne veľa aktivít, zaspávajú oveľa rýchlejšie a ich kvalita spánku je lepšia. Vyhnite sa však aktivitám krátko pred spánkom. Tie práve by mohli pokojný spánok narušiť.
Naučte svoje dieťa, čo má vlastne v posteli robiť: Pri tomto kroku vám môže pomôcť napríklad čítanie rozprávok. Deti vtedy kľudne ležia a počúvajú rozprávku. Práve to im napovedá, čo majú v posteli robiť a kľud im pomáha, aby zaspali.

Metód, ako naučiť svoje dieťa zaspávať je mnoho, no každá matka si musí uvedomiť, čo je pre jej dieťa najlepšie. Každá pozná svoje dieťa, pozná jeho potreby. To, čo platí na jedno dieťa, nemusí na iné. Preto, ak bojujete s otázkou, ako naučiť dieťa správne zaspávať, zhodnoťte, čo bude najlepšie vyhovovať práve vášmu potomkovi.

tags: #vypiplat #ako #batola