Zuzana Čaputová: Od aktivistky k prvej prezidentke Slovenskej republiky
Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Jej životná cesta je príbehom odhodlania, boja za spravodlivosť a neúnavnej práce v prospech občianskej spoločnosti a životného prostredia. Predtým, ako sa stala piatou prezidentkou Slovenskej republiky, pôsobila ako právnička, advokátka a výrazná občianska aktivistka. Jej meno je neodmysliteľne spojené s bojom za ochranu životného prostredia a posilňovanie právneho štátu na Slovensku.
Cesta k právu a aktivizmu
Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1996, kde získala titul magistra práv, Zuzana Čaputová začala svoju profesionálnu kariéru v oblasti verejnej správy. Krátko pôsobila v miestnej samospráve v Pezinku, kde sa venovala právnym otázkam a neskôr zastávala pozíciu zástupkyne prednostu mestského úradu.
Od roku 1998 sa jej profesijný záujem presunul do tretieho sektora. Tu sa venovala téme verejnej správy a špecificky problematike týraných a zneužívaných detí. Ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub pracovala na rozvoji miestnych komunít.
Boj proti skládke v Pezinku a Goldmanova cena
Kľúčovým míľnikom v jej aktivistickej kariére bol jej dlhoročný boj proti umiestneniu skládky odpadov v Pezinku. Vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane "Skládka nepatrí do mesta", ktorá sa snažila zabrániť znečisteniu pôdy, vzduchu a vody v meste a jeho okolí. Tento zápas vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Toto rozhodnutie nadväzovalo na prelomové rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktoré potvrdilo právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach ovplyvňujúcich životné prostredie.
Za svoje vodcovstvo a neúnavné úsilie v kauze pezinskej skládky bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ocenená prestížnou Goldmanovou environmentálnou cenou, často označovanou ako "Nobelova cena za ekológiu". Toto ocenenie, ktoré udeľuje medzinárodná porota expertom za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia, jej bolo odovzdané v San Franciscu. Jej boj bol vtedajšími médiami prirovnávaný k úsiliu Erin Brockovich.
Angažovanosť za právny štát a zrušenie amnestií
Okrem environmentálnych tém sa Zuzana Čaputová ako programová riaditeľka občianskeho združenia VIA IURIS angažovala aj v oblasti posilňovania právneho štátu. V rámci svojej práce sa venovala fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu kontroly verejnej moci.
Významnou kapitolou jej aktivizmu bolo aj úsilie o zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. V tejto súvislosti pracovala na dovtedy najväčšej podpisovej akcii v histórii Slovenska - internetovej petícii za zrušenie týchto amnestií, ktoré boli udelené v roku 1998.
V septembri 2017 oznámila svoj odchod z tímu VIA IURIS s cieľom venovať sa naplno advokátskej praxi, pričom naďalej pokračovala vo svojej práci v oblasti environmentálnych tém.
Vstup do politiky a prezidentská kandidatúra
V decembri 2017 Zuzana Čaputová oznámila vstup do novo vznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko. Na ustanovujúcom sneme v januári 2018 bola zvolená za jeho podpredsedníčku.
V máji 2018 ohlásila svoju kandidatúru na post prezidenta Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie zdôvodnila potrebou vrátiť dôveru v spravodlivosť na Slovensku a bojovať proti korupcii. Ako jeden z hlavných impulzov pre jej kandidatúru bola aj vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018, ktorá odhalila hlboko zakorenené problémy politickej korupcie v krajine.
Počas svojej predvolebnej kampane sa Čaputová profilovala ako zástankyňa liberálnych hodnôt. Bola za legalizáciu registrovaných partnerstiev a priklonila sa k možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi, pričom zdôrazňovala, že preferuje, aby dieťa malo biologických rodičov, ale adopcia z LGBT komunít je podľa nej lepšou alternatívou ako detské domovy.
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 16. marca 2019, získala Zuzana Čaputová relatívnu väčšinu hlasov s 40,57 %. V druhom kole, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2019, zvíťazila so ziskom 58,41 % hlasov nad svojím protikandidátom Marošom Šefčovičom. Stala sa tak prvou ženou vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky a zároveň aj najmladšou osobou, ktorá tento úrad zastávala.
Prezidentka Slovenskej republiky (2019 - 2024)
Po úspešnej inaugurácii 15. júna 2019 sa Zuzana Čaputová ujala svojho prezidentského mandátu. Vo svojom prvom prejave zdôraznila, že neprišla vládnuť, ale slúžiť občanom a Slovensku. Vyzdvihla pozitíva krajiny, ako je aktívna občianska spoločnosť, ale zároveň kritizovala pretrvávajúcu chudobu mnohých Slovákov.
Jedným z prvých krokov jej prezidentovania bolo zopakovanie deklarácie troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska, ktorá bola podpísaná 27. júna 2019.
Jej prvá zahraničná cesta viedla do Českej republiky, kde sa 20. júna 2019 stretla s prezidentom Milošom Zemanom. Položila vence k soche Milana Rastislava Štefánika a uctila si pamiatku Václava Havla.
Ako prezidentka sa snažila vyvíjať maximálny tlak na systémové zmeny v polícii, prokuratúre a justícii, s cieľom zabezpečiť, aby spravodlivosť platila rovnako pre všetkých. Podporovala aj myšlienku, aby policajný zbor fungoval ako nezávislá inštitúcia oddelená od politických vplyvov.
Zuzana Čaputová videla bohatstvo Slovenska predovšetkým v jeho prírodných zdrojoch - lesoch, riekach a úrodnej pôde. Trvala na tom, že ochrana životného prostredia by nemala byť len okrajovou témou, ale mala by byť integrálnou súčasťou politického programu. Kriticky sa stavala k prístupu vlád, ktorý umožňoval masívne a často nelegálne výruby lesov.
Počas svojho funkčného obdobia čelila viacerým výzvam, vrátane pandémie COVID-19, ruskej vojny na Ukrajine, energetickej krízy a rastúcej inflácie. Tieto udalosti ju viedli k rozhodnutiu, že sa nebude uchádzať o druhé funkčné obdobie. 20. júna 2023 oznámila, že jej chýbajú sily na zvládnutie ďalších kríz.
Odkaz a budúce plány
Zuzana Čaputová bola počas svojho prezidentského mandátu opakovane hodnotená ako najdôveryhodnejšia politička na Slovensku. Prieskumy verejnej mienky jej v rôznych obdobiach dôverovalo 83 % až 42 % opýtaných.
Po skončení prezidentského mandátu v júni 2024 oznámila, že nebude pokračovať v aktívnej politike. Vyjadrila záujem venovať sa oblasti vzdelávania a akademickej sfére. V septembri 2024 prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity na jeden semester, kde sa bude venovať stretnutiam s fakultou, diskusiám so študentmi, prednáškam a vlastnému výskumu.
Jej prezidentské obdobie bolo poznačené snahou o posilnenie právneho štátu, bojom proti korupcii a dôrazom na ochranu životného prostredia. Zuzana Čaputová zanechala na slovenskej politickej scéne výraznú stopu ako prvá prezidentka, ktorá priniesla do najvyššej politiky novú dynamiku a angažovanosť.
Štátne vyznamenania a ocenenia
Počas svojej prezidentskej funkcie a aj pred ňou získala Zuzana Čaputová viaceré významné ocenenia a vyznamenania:
- Goldmanova environmentálna cena (2016) - za boj proti skládke odpadov v Pezinku.
- Európska osobnosť roka (2019) - udelené v Bruseli.
- Rad Andreja Hlinku I. triedy
- Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
- Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy
- Pribinov kríž I. triedy
- Strieborná medaila predsedu Senátu (2021)
- Cena slobody (2022)
- Cena cisára Otta (2023) - za prínos k európskej integrácii.
- Zlatá medaila Univerzity Karlovej (2023) - za ochranu demokracie, právneho štátu a menšín.
Jej pôsobenie ako prezidentky bolo charakterizované snahou o budovanie dôveryhodných inštitúcií a posilňovanie postavenia Slovenska v medzinárodnom spoločenstve.
Zuzana Čaputová, rod. Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka. V rokoch 2019 - 2024 bola piatou prezidentkou Slovenskej republiky. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019. Stala sa prvou ženou a zároveň najmladšou osobou v úrade prezidenta Slovenskej republiky. Pred zvolením do funkcie pôsobila ako právnička, advokátka a občianska aktivistka. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko. Dlhoročne pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka občianskeho združenia VIA IURIS. V roku 2016 bola ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou za svoju aktivitu v kauze pezinskej skládky.
Jej rodina zahŕňa dcéry Leu a Emmu z manželstva s Ivanom Čaputom, s ktorým sa rozviedla v roku 2018. Jej súčasným partnerom je Juraj Rizman. V súvislosti s jej verejnou činnosťou a politickým smerovaním sa často spomína jej otvorenosť k progresívnym sociálnym témam a dôraz na environmentálnu zodpovednosť.
tags: #zuzana #caputova #narodenie