Keď sa z lásky stane rozmaznanosť: Ako predchádzať vychovávaniu detí s pocitom nároku
V dnešnej spoločnosti, kde sa často stretávame s prehnanou ochranou a nadmernou starostlivosťou o deti, sa čoraz častejšie objavuje fenomén rozmaznanosti. Mnohí rodičia si toto uvedomujú a robia všetko pre to, aby vychovali také dieťa, ktoré nie je rozmaznané. Rozmaznanosť je stav, keď si dieťa navykne na to, že akejkoľvek jeho žiadosti je vždy čo najskôr vyhovené. Rozmaznané deti sú naučené viac brať ako dávať a ak ich tomu rýchlo neodnaučíme, môžu z nich vyrásť v dospelosti sebeckí ľudia. Z rozmaznaných detí často môžu vyrásť sebeckí, prchkí a panovační dospelí, ktorí majú často problémy vo vzťahoch.
Definícia a prejavy rozmaznanosti
Rozmaznané dieťa je zvyknuté, že hneď všetko dostane. Ak nie, robí problémy a inak vydiera, kým sa jeho túžba nesplní. Ak mu nevyhoviete, je urazené, trucovité, depresívne. Rodičov považuje za svojich poskokov a beda tomu, kto sa im vzoprie alebo postaví do cesty. Dieťa, ktoré si nárokuje viac než ostatní bez toho, aby sa o to akýmkoľvek spôsobom zaslúžilo, má problémy zaradiť sa do skutočného života. Rozmaznané dieťa, ktoré sa cíti byť stredobodom vesmíru - i tak sa dá charakterizovať anglický pojem entitled child. Tento termín vyjadruje dieťa, ktoré verí, že má nárok na viac než ostatní, nevzťahujú sa naňho pravidlá a nemusí nič, čo nechce.
Častokrát si ani nevšimneme, že v dieťati tento pocit nároku narastá. V dobrej viere, že ho vychovávame podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia, prehliadame varovné náznaky. Môže trvať až príliš dlho, kým si skutočne pripustíme existenciu problému. Veľakrát je to však až vtedy, kedy je dieťa už nezvládnuteľné.
Klinický psychológ Leon Seltzer definuje pocit nároku ako postoj, ktorým dávajú deti najavo, že čokoľvek chcú, to si aj zaslúžia. Nemusia sa snažiť, dokonca nemusia urobiť nič preto, aby si niečo zaslúžili. Tieto deti veria, že stačí, ak niečo chcú a svet (rodič) je povinný im to dať, skrátka len preto, že existujú. Pripadajú si byť stredobodom vesmíru, preto sa všetko musí točiť okolo nich. Rovnako pristupujú aj k ľuďom. Myslia si, že presne ako rodičia, aj ostatní ľudia (rovesníci) existujú len na to, aby im plnili túžby a želania. Vidia v nich len nástroje, akým dostanú to, čo chcú. Tieto deti vyrastú s pocitom, že im svet niečo dlží, a naplnenie ich potrieb je dôležitejšie než čokoľvek iné. Veria, že ich túžby sú dôležitejšie než potreby druhých, a že si zaslúžia viac než iní. Preto sa naučia veľmi skoro manipulovať druhými tak, aby sami nemuseli pohnúť prstom, čo vedie k pošliapavaniu práv druhých v ich osobný prospech. Očakávajú od iných, že sa prispôsobia a obetujú pre ich vlastné dobro, presne ako to robili rodičia. Dôsledkom sú toxické vzťahy plné citového vydierania, manipulácie a ultimát.
Znaky dieťaťa s pocitom nároku:
- Veľmi ťažko sa vyrovnáva so zlyhaním: Dieťa, ktoré má pocit nároku, automaticky očakáva úspech. Stačí veľmi málo, aby cítilo frustráciu a hnev. Nesnaží sa, pretože nie je dostatočne odolné na to, aby zvládlo chvíľkovú frustráciu, ktorá sprevádza snahu a učenie sa pokusom a omylom. Dieťa nevie zniesť myšlienku, že mu niečo nejde, pretože bolo vychovávané spôsobom, ktorý ho pred nezdarmi chránil.
- Zo svojich chýb viní okolnosti alebo druhých ľudí: Ak predsa len čelí neúspechu, obviní druhých alebo okolnosti. Učiteľ si naňho zasadol, spolužiak je idiot, vedúca krúžku ho nechápe, test bol príliš náročný.
- Očakáva, že rodič napraví jeho chybu a zachráni ho: Obracia sa na rodiča, aby všetko vyriešil za neho. Zabudne si domácu úlohu? Rodič zavolá učiteľovi. Nevie vyriešiť príklad? Žiada rodiča, aby to urobil. Dieťa nie je schopné zvládnuť frustráciu, je najčastejšou technikou obrátiť sa na rodiča.
- Nevie zniesť slovo „Nie“: Dieťa, ktoré má pocit nároku, veľmi ťažko znáša zákazy a odmietnutie. Opakovane porušuje pravidlá a testuje ich. Ak narazí na odpor, hnevá sa, fňuká a reaguje ublížene.
- Musí byť stredobodom pozornosti: Potrebuje byť neustále stredobodom pozornosti. Svätí sa, že svet je tu pre neho a ľudia majú plniť jeho požiadavky. Obracia pozornosť spoločnosti na seba, žiada si uisťovanie, že je najlepšie.
- Žiada si byť často chválené aj za banálne veci: Očakáva, že ho rodič pochváli za banálne veci - ak si odloží hrnček, nakreslí obrázok, uprace si izbu. Správanie, ktoré by malo byť bežnou súčasťou vychovania, potrebuje byť povšimnuté a pochválené.
- Neovláda základné návyky starostlivosti o seba: Vo veku, kedy by si malo samostatne vyčistiť zuby, obliecť sa, obuť si topánky, to všetko robí za neho rodič. Odmietajú sa naučiť zaviazať si šnúrky, urobiť si raňajky, pretože vedia, že to rodič urobí za nich.
- Dôsledné plnenie domácich povinností sa naňho nevzťahuje: Obyčajne doma nemusia ani pohnúť prstom, nemajú pravidelné povinnosti, ktoré by si museli plniť. Sú zvyknuté, že všetko urobí rodič.
- Vyžaduje odmenu/pochvalu za to, že poslúchne: Aby sa im vôbec vyplatilo posnažiť sa, vždy to musí byť s prísľubom sladkosti alebo darčeka. Tieto deti nevedia nezištne a samé od seba pomáhať.
- Stále si pýta viac: Nič mu nie je dosť dobré na dlhšiu dobu. Dostane hračku? O chvíľu chce ďalšiu. Rodič takého dieťaťa má pocit, že akokoľvek sa snaží, nikdy nedokáže svoje dieťa uspokojiť.
Príčiny rozmaznanosti a ako jej predchádzať
Rozmaznanosť nie je vrodená vlastnosť, ale naučený rys. Deti sú veľmi chytré a pokiaľ vidia vo výchove dieru, využijú ju vo svoj prospech. Tak tomu je aj v prípade rozmaznanosti - osvojujú si ju kvôli nesprávnej rodičovskej výchove.
Najčastejšie chyby rodičov:
- Epidémiu nárokovania vytvárajú rodičia: Dieťa sa s pocitom nároku nerodí, ale buduje ho prístup a neadekvátna výchova. V dobrej viere, že dieťaťu poskytujú všetko potrebné, môžu rodičia často prehliadnuť varovné znaky. Amy McCready, autorka a zakladateľka Positive Parenting Solutions, vraví, že „epidémia nárokovania vzniká s rodičmi, ktorí sa príliš obetujú, zasahujú, ochraňujú, rozmaznávajú, chvália a hneď priskakujú plniť priania dieťaťa.”
- Nezametanie problémov pod koberec: Keď deti vyrastajú v problémovej rodine, v ktorej dochádzalo k zneužívaniu, jeden z rodičov mal problémy s alkoholom či drogami, alebo bol duševne chorý, keď si založia vlastnú rodinu, niektorí z nich silno túžia po harmónii a neexistencii akéhokoľvek konfliktu. Silná túžba po nekonfliktnom prostredí spôsobuje to, že takíto rodičia všetky problémy prehliadajú, zľahčujú, tvária sa, že neexistujú.
- Neplnenie všetkých túžob: Rozmaznané dieťa nie je zvyknuté na odmietnutie, a preto má znížený prah frustrácie. Skúste dieťa priviesť na iné myšlienky, zaujať ho obľúbenou činnosťou alebo ho zobrať von na prechádzku. Buďte zásadoví a povedzte dieťaťu: „Prepáč, ale dnes hračku nemôžeš dostať, kúpili sme ti jednu nedávno.“
- Nedôslednosť: Pravidlá a deti, to jednoducho ide k sebe. A rodič by mal byť prirodzenou autoritou, ktorý ak niečo povie, tak to platí. Bez výnimiek a odvrávania. Nanešťastie, neraz sú v tom dospelí nedôslední a občas poľavia. Výsledkom toho je, že dieťa si úľavu žiada opakovane a ak k nej nepríde, nasleduje scéna.
- Prílišná dostupnosť rodičov: Vždy sme tam, pripravení pomôcť a zasiahnuť. Utrieme rozliate kakao, oblečieme školáka, upraceme hračky. Ale dokedy máme všetko robiť za dieťa a kedy je čas nechať ho skúšať robiť základné činnosti v domácnosti samostatne? Naučiť ho robiť základné činnosti doma nie je známka rodičovskej lenivosti či neschopnosti, práve naopak - je to náročnejšie a vyžaduje si to viac úsilia a energie. Avšak je to potrebné a stojí to za to.
- Kompenzácia vlastných nedostatkov: Ak si pri deťoch kompenzujeme vlastné traumy a chceme si prostredníctvom nich dopriať veci, ktoré nám v detstve chýbali, je to priama cesta k rozmaznanosti. Zrazu má dieťa všetko, na čo si zmyslí, ba aj viac. Dôsledkom toho je, že nestíha mať radosť z toho, čo má.
Stratégie na výchovu dieťaťa bez rozmaznanosti
Prevýchova rozmaznaného dieťaťa je možná, ale vyžaduje si trpezlivosť, dôslednosť a lásku.
- Buďte v rodine jednotní: Zle na dieťa pôsobí, keď jeden z rodičov je zhovievavý a druhý prísny. Dieťa sa v takýchto podmienkach učí rôzne taktiky, ktoré mu pomáhajú získať to, po čom túži. Napríklad využíva chvíle, keď otec nie je doma a prosí matku o to, aby mohlo dlhšie zostať vonku. Výsledkom je, že zvyčajne dostane to, čo chce.
- Nedovoľte, aby vaše manželské problémy mali vplyv na výchovu dieťaťa: Napríklad manželka pociťuje voči manželovi odpor a hnev, ale namiesto priameho jednania s manželom povzbudzuje dieťa, aby sa k otcovi správalo odmerane, nehnevane alebo agresívne. Dieťa sa v podstate správa k svojmu otcovi bez rešpektu a skôr ako k rovesníkovi.
- Stanovte jasné hranice, očakávania a pravidlá: Keď má dieťa stanovené hranice, pomáha mu to zorientovať sa nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj k okolitému svetu. Hranice, stanovené pravidlá a ich dôsledné dodržiavanie deti upokojujú. Vedia, čo môžu očakávať, čo si môžu dovoliť. Použite empatiu, zároveň však dodržujte pevne stanovené limity a pravidlá. Dôležité je vybrať také zásady, ktoré sú pre vašu rodinu zásadné. Naučte sa hovoriť dieťaťu nie bez pocitu viny.
- Stanovte režim: Dobré je stanoviť predovšetkým režim spánku, prípravy na vyučovanie a stolovania. Pri výbere voľnočasových a krúžkových aktivít môžete deťom ponechať viac voľnosti.
- Učte deti trpezlivosti: Rozmaznané deti sa cítia oprávnené nielen dostať veci, ktoré chcú, ale chcú ich mať hneď. Žijeme vo svete okamžitého uspokojenia. Toto im však nepomáha byť trpezlivými. Odmietnutie alebo aspoň odloženie splnenia jeho požiadaviek, pomôže dieťaťu rozvíjať sebadisciplínu a umožní mu prikladať vyššiu hodnotu veciam, ktoré dostáva. Je dôležité naučiť deti zdržanlivosti a byť im príkladom.
- Prežívajte kvalitne spoločný čas: Ak sa deti cítia citovo odpojené od svojich rodičov, môže to mať za následok menšiu schopnosť spolupráce, ale i rozmaznanosť. Pokiaľ ide o trávenie času s deťmi, nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Výskum ukazuje, že kvalita času, ktorý trávite s dieťaťom, je oveľa dôležitejšia ako kvantita času, ktorý spolu prežívate.
- Chváľte správne správanie: Už je dávno dokázané, že pochvala má oveľa lepšie účinky ako trest. Každý reaguje lepšie na pochvalu, než na krik, urážky či zákazy. Za každé vhodné a správne prejavy svoje dieťa chváľte.
- Nechajte dieťa niesť dôsledky svojho správania: Ak rozbije hračku, druhú mu tak rýchlo nekúpite. Ak napríklad rozleje naschvál na zem mlieko, dajte mu do rúk handru a ukáže mu, ako má podlahu utrieť. Ak si dieťa uvedomí, že za svoje činy bude vždy niesť dôsledky, pomaly prestane vystrájať.
- Rozvíjajte pocit vďačnosti: Rozvíjajte v rodine pocit vďačnosti za všetko, čo máte, a to najmä za veci nemateriálne. Učte tiež deti všímať si a zohľadňovať pocity druhých.
Masterclass: Ako si nastaviť hranice a prežiť pocit viny
Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť a adaptáciu. Je dôležité si uvedomiť, že rozmaznanosť nie je prejavom lásky, ale skôr prekážkou v zdravom vývoji dieťaťa a jeho začlenení do spoločnosti. Stanovením jasných hraníc, dôslednosťou a láskyplným, ale pevným prístupom môžeme vychovať deti, ktoré sú zodpovedné, empatické a schopné čeliť výzvam života.
tags: #4 #rocne #dieta #je #rozmaznane