Plytvanie potravinami na Slovensku: Ekonomická záťaž aj environmentálny problém
Slovenská republika sa potýka s rastúcim problémom plytvania potravinami, ktorý má významné ekonomické a environmentálne dôsledky. Napriek tomu, že sa v posledných rokoch začalo plytvať menej, každoročne končí v odpade značné množstvo jedla na osobu. Tento fenomén nezaťažuje len peňaženky domácností, ale predstavuje aj vážnu environmentálnu záťaž.
Rozsah problému: Štatistiky a čísla
Podľa posledných štatistík z roku 2021 sa na Slovensku vyhodí v priemere okolo 100 kilogramov odpadu na obyvateľa. Pre štvorčlennú rodinu to môže predstavovať až 400 kilogramov ročne. Spoločnosť OZV ENVI - PAK priniesla v roku 2021 ďalšie znepokojujúce údaje, ktoré potvrdili, že 39 percent ľudí vyhadzuje potravinový odpad raz týždenne, pričom sedem percent tak robí dokonca raz denne. Len 25 percent ľudí nevyhadzuje potravinový odpad, čo môže byť spôsobené tým, že majú domáce zvieratá, snažia sa šetriť alebo nakupujú podľa skutočnej spotreby.
Prieskum ENVI-PAK tiež ukázal, že najviac plytvajú ľudia vo veku od 18 do 39 rokov, teda ekonomicky najsilnejšia kategória, zatiaľ čo najmenej je to u starších ľudí. Konkrétne, jedlo vyhadzuje aspoň raz týždenne až 47 percent obyvateľov Slovenska vo veku 18 až 35 rokov, čo je viac než dvojnásobok v porovnaní so staršou generáciou obyvateľov vo veku 54-65 rokov.
Najčastejšie vyhadzované potraviny a príčiny
Zo prieskumu vyplynulo, že najviac sa vyhadzuje uvareného jedla, až 65 percent. Ľudia často navaria enormné množstvo a nestíhajú ho spotrebovať, pretože nie každý chce jesť štyri alebo päť dní to isté. Na druhej priečke v odpade končí chlieb a pečivo (35 percent) a na tretej priečke sú zelenina a ovocie (20 percent). Samozrejme, medzi vyhadzovanými potravinami sa nachádzajú aj jogurty, mliečne výrobky a mäso, ale aj potraviny, ktoré sme nestihli ani otvoriť.
Hlavným dôvodom, prečo ľudia vyhadzujú potraviny, je ich skazenosť (68 percent). Prečo vyhadzujeme toľko potravín, keď nás trápi ich cena? Dôvodov je viacero, nie všetky vieme ovplyvniť. Existuje však jeden faktor, ktorý môžeme zmeniť, a mali by sme to urobiť, pretože to za nás nikto neurobí. Ide o zmenu našich spotrebiteľských návykov, teda spôsobu, ako, čo a koľko nakupujeme, a tiež ako potraviny skladujeme.
Rozdiel medzi minimálnou trvanlivosťou a dátumom spotreby
Mnoho ľudí si neuvedomuje rozdiel medzi minimálnou trvanlivosťou a dátumom spotreby. Minimálna trvanlivosť je čas, kedy výrobca garantuje, že potravina bude v stopercentnom stave. Upozornila na to riaditeľka marketingu ENVI-PAK Jana Sásfaiová. Je dôležité, aby ľudia potravinu pred konzumáciou skontrolovali, pretože niektoré potraviny, napríklad múka či cestoviny, nepodliehajú rýchlej skaze a je tam priestor použiť ich aj po skončení minimálnej trvanlivosti.
Dátum spotreby je väčšinou kratší a uvádza sa pri mliečnych výrobkoch, mäse či iných výrobkoch podliehajúcich rýchlejšej skaze. Tam si treba dať pozor a takéto potraviny je potrebné vyhodiť. Obaly z takýchto potravín je však ešte možné zrecyklovať.
Riešenia a zmena návykov
Zmena našich spotrebiteľských návykov je kľúčová pre zníženie plytvania potravinami. Správne skladovanie potravín môže výrazne pomôcť. Napríklad, správne skladovanie chleba a pečiva môže znížiť plytvanie týmito výrobkami až o 40 percent. Je dôležité skladovať potraviny podľa pokynov na obale, najmä ovocie a zeleninu. Vákuované balenie pomáha predĺžiť čerstvosť potravín.
V chladničke by sa mali potraviny uskladňovať podľa teplotných zón: horné poličky sú pre syry, vajcia a maslo; stredné poličky pre mliečne výrobky, údeniny a polotovary; a dolné pre rýchlo sa kaziace potraviny (ako varené jedlá a mäso).
Medzinárodné porovnanie a ekonomické aspekty
Na Slovensku na potraviny míňame približne 20 percent rodinného rozpočtu, čo ich robí najdrahšími v rámci krajín V4. V porovnaní s ostatnými Európanmi sme stále pomerne šetrní. Naopak, Slovinci a Chorváti patria k tým, ktorí majú najmenej potravinového odpadu.
Zaujímavým príkladom z praxe je Južná Kórea, kde sa zaviedol systém spoplatnenia na základe objemu vyhodeného odpadu. Každá domácnosť má špeciálnu nádobu, kde sa zaznamenáva celkový objem odpadu a na konci mesiaca dostane vyúčtovanie. V mestách sa používajú aj predplatené odpadové tašky, ktorých cena závisí od objemu. Cieľom je motivovať konzumentov zamyslieť sa nad ich správaním a produkovať menej odpadu.
Food Waste: The Hidden Cost of the Food We Throw Out I ClimateScience #9
Environmentálny dopad plytvania potravinami
Biologicky rozložiteľný odpad tvorí nemalú časť komunálneho odpadu. Domácnosti sa zbavujú pokazených potravín, potravín po dátume spotreby, či neskonzumovaného jedla kvôli neefektívnemu hospodáreniu s potravinami. Produkcia odpadu súvisí aj s ekonomickou úrovňou obyvateľov. Rozvinutejšie krajiny s lepšou ekonomickou situáciou si dovolia viac nakupovať a viac aj plytvajú.
Na Slovensku v roku 2021 pripadalo na jedného občana až 479 kilogramov odpadu, čo predstavovalo o 52 percent viac ako pred 10 rokmi. Slovensko za rok vytvorilo 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Hoci miera skládkovania za desať rokov klesla zo 75 percent na súčasných 41 percent, objem skládkovaného odpadu neklesá, pretože produkcia odpadu rastie veľmi rýchlo. Na skládkach každoročne skončí viac ako milión ton odpadu.
Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 percent. Len deväť percent komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu. Najviac smetí pripadá na obyvateľov Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. Najmenej ho vytvorili v Košickom a v Prešovskom kraji. Na Slovensku sa skládkam najviac „darí“ v Banskobystrickom kraji s mierou skládkovania na úrovni takmer 50 percent.
Budúcnosť a prognózy
Produkcia odpadu naďalej porastie. Podľa prognózy Zväzu odpadového priemyslu Slovensko vytvorí v roku 2035 minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa. Je preto nevyhnutné prijať účinné opatrenia na zníženie produkcie odpadu, najmä potravinového, a podporiť udržateľné spotrebiteľské návyky. Zlepšovanie kvality výživy a zároveň zmenšovanie našej environmentálnej stopy je dôležitým globálnym cieľom, na ktorom musíme spoločne pracovať.
tags: #dieta #odhadzuje #odpadky