Budovanie sociálnej inteligencie u detí: Cesta k úspešnému životu
Každý rodič si v kútiku duše želá, aby sa jeho dieťaťu darilo - či už v škole, v práci, alebo jednoducho v živote. Hľadáme preto spôsoby, ako podporiť jeho talent, motiváciu a schopnosti. V dnešnom komplexnom svete sa čoraz viac ukazuje, že tradičné zameranie výhradne na akademické vedomosti nemusí byť dostačujúce. Schopnosť rozumieť vlastným emóciám, vcítiť sa do druhých a budovať zdravé vzťahy je dnes jednou z kľúčových výhod, ktoré dieťa môže mať. Táto oblasť, známa ako sociálna inteligencia, je základným kameňom pre celkovú pohodu a úspech v dospelosti.
Psychologička Reem Raouda analyzovala viac než 200 rozhovorov a rodinných dynamík a prišla na to, že rodičia úspešne podporujúci sociálnu inteligenciu u detí vykonávajú pravidelne deväť konkrétnych krokov. Cieľom týchto zásahov nie je premeniť maloletých na „géniov“ v tradičnom zmysle, ale rozvíjať ich emocionálnu odolnosť, schopnosť komunikovať, empatiu a silné vzťahy. Tieto zásady zodpovedajú moderným poznatkom o vývoji mozgu a psychike. Keď sa u maloletých posilňuje schopnosť rozpoznať a pomenovať emócie, znižuje sa riziko úzkosti a konfrontácií. Keď rodič aktívne počúva a ukazuje úctu, dieťa vníma, že jeho vnútorný svet má hodnotu.
Vplyv sociálnych zručností na dlhodobý blahobyt
Socializácia je tiež dôležitá - interakcia s rovesníkmi prináša skúsenosť kompromisu, dialógu a riešenia konfliktov. Vedomé znižovanie domáceho stresu a prostredie, kde sa deti necítia neustále pod tlakom, pomáha mozgu rozvíjať sa bez chronického napätia. Psychologička Reem Raouda zdôrazňuje, že k budovaniu sociálnej inteligencie netreba komplikované metódy ani hodiny času denne. Stačí im venovať päť plnohodnotných minút denne, keď im rodič dá svoju nefalšovanú pozornosť. Aj takto krátky čas má podľa výskumov obrovský vplyv - dieťa cíti, že je dôležité, jeho pocity sú vypočuté a prijaté.
Rodičia malých detí majú tendenciu príliš sa zaoberať tým, či ich deti robia adekvátne pokroky, kým nastúpia do školy. Štúdia publikovaná v roku 2015 ukázala, že sociálne zručnosti pozorované v materskej škole vykazujú súvislosť s dosiahnutým blahobytom vo veku 25 rokov. Bez ohľadu na to, ako pokročilí boli účastníci prieskumu, alebo koľko peňazí mali ich rodičia, ak v materskej škôlke deti preukázali spoločenskú spôsobilosť, s väčšou pravdepodobnosťou absolvovali strednú školu, chodili na vysokú školu, našli si dobre platenú prácu než tí, ktorí vykazovali nižšiu úroveň sociálnej spôsobilosti. Tento výskum jasne poukazuje na to, že rozvoj sociálnych kompetencií v ranom detstve má dlhodobé a pozitívne dopady na životnú trajektóriu jedinca.
Päť kľúčových sociálnych kompetencií pre rozvoj dieťaťa
Existuje päť základných sociálnych kompetencií, ktoré je vhodné u dieťaťa cielene podporovať, aby sa z neho vyvinul sebavedomý, empatický a úspešný jedinec. Tieto kompetencie sa navzájom prelínajú a posilňujú, čím vytvárajú komplexný základ pre sociálnu a emocionálnu zrelosť.
1. Ako sa hrať s ostatnými
Hra je silným katalyzátorom rozvoja v prvých rokoch života. Tým, že sa deti hrajú s ostatnými, sa učia vyjednávať, riešiť problémy, striedať sa, zdieľať a experimentovať. Je to prirodzený spôsob, ako si osvojujú pravidlá sociálnej interakcie a rozvíjajú svoje komunikačné schopnosti. Môžete pomôcť svojmu dieťaťu vybudovať si tieto zručnosti tak, že budete podporovať jeho slobodnú hru s inými deťmi. Poskytnite im príležitosti na interakciu, či už v parku, na ihrisku alebo pri organizovaných skupinových aktivitách. Vaša rola spočíva v bezpečnom dohľade a v občasnom usmernení, ak dôjde k napätiam, ale primárne je dôležité nechať deti, aby si samy našli cestu k spoločnej hre.
2. Ako riešiť problémy
Keď má dieťa problém, namiesto ponúknutého riešenia ho vyzvite, aby sa zúčastnilo na procese riešenia. Požiadajte svoje dieťa, aby opísalo, čo sa deje, hľadajte spoločne riešenia a vyskúšajte si niektoré z nich. Ste stále aktívnym hráčom, ktorý podporuje vaše dieťa počas celého procesu, ale namiesto toho, aby ste sami riešili všetko, nechajte svoje dieťa vlastniť problém tým, že sa ho opýtate: „Čo si myslíš, že s tým môžeš urobiť?“ Naučiť dieťa ako riešiť problémy tiež znamená, že ho naučíte, ako zlyhať a skúsiť to znova, čo je ďalšia kritická „mäkká zručnosť“. Keď sa opýtate detí, ako ich riešenie funguje, dávate im možnosť zhodnotiť svoje skúsenosti a v prípade potreby vykonať vylepšenia. Tento prístup buduje u detí odolnosť, sebadôveru a schopnosť adaptácie.
3. Naučiť sa pomenovať pocity
Deti, ktoré sú vnímavé k emóciám okolo nich, sú tiež schopné lepšie vychádzať ostatnými. Túto schopnosť môžete podporiť tak, že budete pomenovávať emócie, ktoré sa vyskytnú vo vašom okolí. Príbehy v rozprávkach sú plné emócií. Takéto rozhovory o emóciách sú často ľahšie, pretože vaše dieťa práve neprežíva žiadnu z nich a dokáže sa ľahšie vcítiť do postavy. Takto sú deti schopné premýšľať o emóciách, a potom ich aplikovať v reálnom živote. Je potrebné mať na pamäti, že nadmerné používanie obrazovky môže narušiť schopnosť dieťaťa rozpoznať emócie iných. Uistite sa, že vaše deti majú dostatok času na hranie a interakciu tvárou v tvár s inými ľuďmi. Rozhovory o pocitoch, či už vlastných alebo cudzích, pomáhajú deťom budovať si emocionálnu inteligenciu a empatiu.
10 spôsobov, ako by mali rodičia rozvíjať emocionálnu inteligenciu u detí
4. Ako byť nápomocný
Byť užitočný pre iných si vyžaduje, aby deti nehľadeli na seba a poznali potreby druhých. Tým, že pochválite vaše dieťa, ak je v určitej situácii nápomocné ho povzbudí, aby pokračovalo. Učenie sa pomáhať druhým rozvíja detskú sebaúctu a pocit spolupatričnosti. Môže to byť čokoľvek od pomoci s domácimi prácami, cez podporu súrodenca až po dobrovoľníctvo v komunite. Dôležité je, aby deti chápali hodnotu pomoci a videli jej pozitívne dopady.
5. Naučiť sa kontaktné zručnosti
Špecifickým okruhom sociálnych zručností sú „kontaktné zručnosti". Ich cieľom je naučiť dieťa kontaktovať rovesníkov. Dieťa sa postupne učí: pozorovať, či má iné dieťa záujem o kontakt, alebo či by pristalo na rozohranie spoločnej hry; použiť kontakt pohľadom, jemný dotyk, príhovoriť sa, ponúknuť hračky ako spôsob oslovenia iného dieťaťa; zapojiť sa do hry iného hrajúceho sa dieťaťa; nerušiť iné deti pri hre, ak si to neželajú; naučiť dieťa vyhýbať sa agresívnym spôsobom kontaktu ako napr. vytrhnúť hračku z rúk, pokaziť inému dieťaťu, čo postavilo; viesť dieťa k zdieľaniu. Požičať, rozdeliť sa, ponúknuť; nebrať bez opýtania, čo nie je moje. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre vytváranie a udržiavanie priateľstiev a pre úspešnú integráciu do kolektívu.
Vplyv financií a spoločenského postavenia na výchovu
Výchova detí nie je jednoduchá a vyžaduje si veľa síl a energie na emocionálnej, fyzickej a finančnej úrovni. Rodičia bez ohľadu na financie dokážu často vychovať z detí zdravých dospelých ľudí - akurát tí bohatí majú oproti ostatným výhodu: lepšie zvládajú náklady na výchovu a môžu si dovoliť viac vymožeností.
Výchova detí vs. peniaze a čas
„Bohatí ľudia sa automaticky nestanú lepšími rodičmi, ale majú prístup k väčším finančným zdrojom, a teda aj k väčšiemu množstvu času,“ vysvetlila Christine Landis, bývalá generálna riaditeľka globálnej fintech spoločnosti. Čas a peniaze navyše znamenajú, že bohatí rodičia môžu byť viac prítomní v živote detí. Nemusia sa obávať o živobytie a každodennú existenciu, nežijú z ruky do úst. Väčšia finančná voľnosť dáva rodičom väčší pocit voľnosti aj v manažovaní času stráveného s rodinou a deťmi. Naopak tento čas môže redukovať fakt, že keďže rodičia majú viac peňazí, viac ich môžu investovať do krúžkov a koníčkov svojich detí, kde ich prítomnosť nie je potrebná. Deti si tak často môžu dovoliť napĺňať svoje sny a venovať sa drahým hobby, mať nielen to, čo potrebujú, ale aj čo chcú.
Štúdie ukázali, že deti bohatých rodičov študujú viac rokov, než rovesníci s chudobnejšími rodičmi, navštevujú kvalitnejšie školy (výsledkom čoho sú lepšie možnosti vo výbere kariéry, lepšom zárobku, cieľavedomosti a úspechov v dosahovaní cieľov, keďže zároveň s tým je na tieto deti kladený väčší tlak od úspešných a bohatých rodičov) a majú preto lepšie kognitívne schopnosti.
Výchova detí vďaka externej pomoci
V dnešnej dobe mladí rodičia často nemajú k dispozícii celú komunitu ľudí z miest, v ktorých žijú, ktorá by im zároveň pomáhala pri výchove. Ich rodičia často ešte pracujú, takže nemajú čas pomáhať s vnúčencami. Ak sú na dôchodku, nezriedka bývajú vo veľkej vzdialenosti od mladých. Väčšina rodičovských povinností tak zostáva výlučne na rodičoch. A tí, ak pracujú, nemôžu venovať toľko času, koľko by chceli, vlastným deťom.
„Spýtajte sa ktoréhokoľvek rodiča a povie vám, že čas je pri výchove najväčší luxus. A práve toho si bohatí ľudia môžu kúpiť viac - času. Získavajú ho delegovaním a outsourcingom vo výchove,“ vysvetľuje Landis. Bohatí rodičia si môžu najať opatrovateľku, domáceho pomocníka, rodinného asistenta alebo dokonca súkromnú kuchárku. Opatrovateľka odvezie dieťa do zariadenia, vyzdvihne ho a postará sa oň, kým sa rodičia nevrátia. Rodinný asistent je užitočný na spravovanie rodinného kalendára, napríklad lekárskych návštev, mimoškolských aktivít a školských plánov. A súkromná kuchárka? Šetrí čas rodičov, ktorí namiesto prípravy jedál môžu venovať tento čas dieťaťu.
A ešte jedna výhoda - opatrovateľka aj v noci. Mnohí rodičia si určite pamätajú, aký problém je vstávať v noci k novorodencom a bábätkám. Spánok prerušovaný desiatkami budíkov neumožňuje efektívny odpočinok. Bohatí rodičia si môžu dovoliť najať nočnú opatrovateľku, ktorá prevezme časť alebo všetky povinnosti nočného vstávania. Môžu si tak zachovať produktivitu a duševné zdravie. „Keď sú deti menšie, je veľmi bežné, že nočná opatrovateľka prichádza sedemkrát týždenne, aby si obaja rodičia mohli v noci oddýchnuť a mohli byť viac prítomní a k dispozícii pre kvalitný rodinný čas počas dňa,“ hovorí Landis.
Bohatí rodičia častejšie využívajú služby odborníkov a odborníčok na starostlivosť o novorodencov. Tí poskytujú praktické školenia o tom, ako „zaobchádzať“ s novorodencom - od prebaľovania, cez kŕmenie až po učenie sa uspávať dieťa.
Bohatí rodičia a exkluzívne prostredie
Vďaka peniazom je tiež jednoduchšie navrhnúť izbu pre bábätko alebo staršie dieťa. Podľa odborníkov sú dizajnové izby charakteristickým znakom rodičovstva s veľa peniazmi. Často sú vybavené nábytkom vyrobeným na mieru, vytvoreným z kvalitných materiálov a dbajú na každý detail, najmä čo sa týka bezpečnosti. Okrem estetiky sú tieto izby vysoko funkčné a podporujú zdravý vývoj dieťaťa.
Mimoškolské aktivity sú medzi deťmi a mladými ľuďmi bežné. Bohatí rodičia sa často rozhodnú posielať deti do súkromných, niekedy elitných škôl. Využívajú vysokokvalifikovaných učiteľov a učiteľky a vyberajú drahé mimoškolské aktivity. „Napríklad deti, ktoré sa od útleho veku vzdelávajú dvojjazyčne v elitných denných centrách, si môžu osvojiť pokročilé jazykové zručnosti, čo poskytuje pevný základ pre budúce akademické úspechy,“ komentoval riaditeľ pre rozvoj spoločnosti GoSummer Dennis Shirshikov.
Zámožní rodičia kladú dôraz na to, aby sa ich deti od útleho veku zoznamovali a trávili čas s ľuďmi, ktorí sú im podobní. Podporujú ich v tom, aby sa zúčastňovali na elitných aktivitách a vytvárali exkluzívne sociálne siete už od útleho veku. Deti sú často členmi súkromných športových klubov, navštevujú hodiny hudby a iné aktivity, ktoré im pomáhajú rozvíjať schopnosti, no predovšetkým pestujú vzťahy s rovesníkmi s podobným materiálnym postavením.
Úskalia bohatstva vo výchove
Bohatstvo rodičov, samozrejme, má aj svoje úskalia. Napríklad keď deti bohatých rodičov nemajú nad sebou pevnú ruku rodičov, žiadne obmedzenia či hranice vo výchove. Rodičia spomínaného voľného času venujú sebe a svojim záľubám než deťom, ktoré sa v najcitlivejšom období puberty a dospievania doslova odtrhnú z reťaze. Spomeňme za všetkých prípad dedičky hotelového impéria Paris Hilton, ktorá konečne prelomila mlčanie a nebojí sa hovoriť o sexuálnom zneužívaní, týraní a fyzických trestoch, aké bohatá mládež zažíva po umiestnení v neslávnych zariadeniach pre bohatú mládež a internátnych školách. A nedostanú sa tam len pre svoje rozmaznanie, ale často nepochopenie a zúfalú snahu vzbudiť u ľahostajných nepozorných rodičov trochu záujmu.
Skromnosť a hodnoty v popredí: Príklady z praxe
Nie všetci bohatí rodičia sa riadia rovnakými princípmi. Niektorí, hoci oplývajú majetkom, svoje deti nezahŕňajú drahými darmi alebo veľkým množstvom hračiek. Naopak, pre mnohých rodičov sa vo výchove detí k skromnosti stali veľkým vzorom.
Britská kráľovská rodina a výchova k skromnosti
Hovoríme napríklad o známej dvojici z britskej kráľovskej rodiny, princezná Kate a princ William. Svoje deti vychovávajú bez luxusu, množstva hračiek, aby z nich vyrástli skromné osoby. Darčeky, ktoré napríklad deťom na Vianoce posiela verejnosť, bývajú až na výnimky odoslané na charitu. A vidno, že výchova má svoj význam, nedávno totiž dcérka dvojice, princezná Charlotte oznámila, čím by v živote chcela byť.
Švédska kráľovská rodina a „normálne deti“
Podobne aj švédska kráľovská rodina, princ Carl Philip s manželkou princeznou Sofiou, sa snažia viesť deti k skromnosti a vychovávať ich ako „normálne deti“.
Mila Kunis a Ashton Kutcher: Vzdelávanie v špine a bez dedičstva
Pre niektorých kontroverzné bolo aj vyhlásenie manželskej dvojice Mily Kunis a Ashtona Kutchera o tom, že sa neboja deti nechať hrať sa v špine, ako to býva u všetkých ostatných detí a nekúpu ich každý jeden deň. Dcérku Wyatt a syna Dmitriho vychovávajú skromne, priznali dokonca, že nezdedia rodičovský majetok a vo výchove sú prísni.
Rodičovstvo v premenlivom svete: Výzvy a hľadanie rovnováhy
Pohľad spoločnosti na rodičovstvo a výchovu detí sa v priebehu histórie neustále mení. Nie je jednoduché určiť, ktorá historická epocha alebo kultúra bola a je rodičovstvu a rodinám najviac naklonená. V súčasnosti reagujú na túto spoločenskú situáciu rôzne projekty a kampane, ako napríklad projekt Únie materských centier „Ako chceme vychovávať naše deti" alebo „Materské centrá ako akadémie praktického rodičovstva".
Rozdielne výchovné postoje partnerov ako zdroj konfliktov
Podľa účastníkov diskusií býva rozdielny pohľad partnerov na rôzne výchovné situácie častým zdrojom neistoty v rodičovskej úlohe a sporov medzi partnermi. Otázkou je, či sú tieto odlišné výchovné postoje a stratégie spôsobené spoločenskými očakávaniami a možnosťami matiek a otcov, rodovou identitou, rodovými stereotypmi alebo individuálnymi dispozíciami a skúsenosťami rodičov.
Rodičovstvo bez prípravy a intuitívne kompetencie
Rodičom sa človek stane bez špecifickej prípravy či vzdelania. Väčšina ľudí má určitú predstavu o „rodičovskej filozofii" - čo chcú vo výchove dosiahnuť a čomu sa naopak vyhnúť. Napriek tomu sú mnohé situácie nové, nečakané a prekvapivé. Rodičia hľadajú tú „správnu" cestu už od prvých mesiacov a rokov života dieťaťa a usilujú sa nájsť odpovede na zložité otázky o výchove. Základnou otázkou, ktorá sa prelína všetkými ostatnými, je: ako byť „dobrou matkou" či „dobrým otcom"?
Narodením dieťaťa sa aktivujú dosiaľ neprejavené schopnosti, ktorými nás vybavila príroda. Mechthild Papoušek ich nazýva „ohromujúcimi intuitívnymi kompetenciami". Tieto kompetencie určitým spôsobom smerujú rodičovské správanie už od prvých dní s dieťaťom. Otázkou zostáva, či sú tieto mechanizmy odlišné u žien a mužov, alebo je intuitívna rodičovská výbava rodovo univerzálna. Odkiaľ sa teda berie rodičovské správanie, keď nám nie je biologicky dané, ani sa k nemu nevzdelávame? Rodičovský vzor často utvrdzuje v presvedčení, že postavenie matky a otca vo výchove sa stereotypne spája s určitými úlohami a povinnosťami, ktoré opačnej strane neprislúchajú. Pod vplyvom spoločenských, ekonomických a politických zmien však dochádza k postupnej transformácii ustálených rodových rolí.
Jedinečnosť materstva a idealizácia v médiách
Tehotenstvo a pôrod sú tou najbazálnejšou odlišnosťou medzi matkou a otcom. Sú intenzívnym zážitkom, skúsenosťou, ktorá v mnohých filozofických či biologických vymedzeniach dáva žene - matke istú jedinečnosť. Byť matkou znamená preberať zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a práca s tým spojená sa stáva pravidelnou a podstatnou súčasťou života. Matkami sa teda nestávame len na základe biologickej výsady priviesť na svet dieťa, ale vytvorením emočnej väzby a prijatím sociálnych požiadaviek spojených s materstvom. Spoločenské nároky na matky sa v jednotlivých epochách menia.
Julia Kristeva interpretuje súčasný civilizačný paradox náhľadov na materstvo ako jeho posvätnosť a idealizáciu, ktorú prijímajú „široké masy" mužov a žien, a na ktorú súčasne niektoré feministické prúdy reagujú požiadavkou novej reprezentácie ženstva. Mediálny diskurz všeobecný trend idealizácie matky ešte umocňuje. Všadeprítomný imperatív „dobrej matky" odobrený expertným názorom sa v tlačových médiách a rozhlase začal rozmáhať v povojnovom období. Hoci konkrétne odporúčania odbornej verejnosti v oblasti medicíny a psychológie sú dnes iné, vyzdvihovanie ideálu „dobrej matky" v médiách pretrváva. Naplniť ho však nie je jednoduché, najmä pri tzv. „Mama má vychovávať, postarať sa a otec potom len príde, pohrá sa, poteší…".
V materských centrách hľadajú priestor pre sebarealizáciu či odpovede na komplikované otázky výchovy najmä mladé matky detí do troch rokov veku, ktoré azda najčastejšie narážajú na absurditu doby v podobe medializovanej ikony matky kontra bariéry v porozumení partnera, pracovného trhu či v takej banalite, ako je nástup s kočíkom do autobusu. Neistota a pochybnosti, ako práca a záujmy matky ovplyvnia chod rodiny, výchovu detí a rodinnú harmóniu, sú na dennom poriadku.
Dilema materstva a kariéry
Zuzana Kiczková v súlade so Sarou Ruddick hovorí o tzv. ambivalentnosti zmýšľania matiek. Možno sa domnievať, že práve táto dilema je u niektorých žien zdrojom odkladania materstva. Zámerná rezignácia na túto novú identitu je často posudzovaná či dokonca odsudzovaná ako nenaplnenie zmyslu života ženy. Pretrváva mýtus materstva, ktorý spočíva v hlboko zakorenenej predstave, že materstvo je jediným a najprirodzenejším poslaním každej ženy. Ženy, ktoré sa úporne usilujú byť rovnako dobrými matkami i profesionálkami vo svojej práci, sa nám často javia ako karieristky, ktoré zanedbávajú svoju rodinu. Tie, ktoré kvôli svojej profesii odchádzajú od svojho dieťatka a ponechávajú ho v rukách pestúnky či opatrovateľky, podobne vnímame ako nie práve najlepšie matky.
Postavenie otca vo výchove a jeho meniacia sa rola
Mediálna prezentácia otca nebýva natoľko masívna. Donald W. Winnicot pripisoval „dobrému otcovi" skôr vedľajšiu rolu vo výchove: „Je veľa dôvodov, ktoré sťažujú účasť otca na výchove. V prvom rade sa môže stať, že len zriedkakedy bude doma, nie je pre matku ľahké vedieť, kedy sa má obrátiť na manžela a kedy ho má poslať preč. (…) Otec nemusí byť celý čas prítomný, ale zato sa musí zjaviť dosť často, aby dieťa cítilo, že žije a existuje." Tomuto modelu sa zrejme mnohí otcovia nevyhýbajú ani dnes. Spoločenskovedná literatúra v ostatných dekádach venuje stále viac pozornosti sociologickým a psychologickým aspektom naplnenia, resp. nenaplnenia roly otcov vo výchove - či už je to v kontexte ich fyzickej či emočnej absencie pri výchove detí z dôvodu pracovného zaťaženia či zvýšenej rozvodovosti alebo v súvislosti s kritikou tradičného patriarchálneho usporiadania rodiny a spoločnosti.
Viaceré štúdie poukazujú na zmenu v zaangažovaní otcov vo výchove detí. Otcovia sa stále častejšie intenzívne zaujímajú o tehotenstvo partnerky a prežívajú ho, sú prítomní pri pôrode, podieľajú sa na ranej starostlivosti a výchove dieťaťa, zdieľajú s matkami radosť z narodenia a prvých momentov s dieťaťom. Vyššia zaangažovanosť otcov na druhej strane vedie aj k nárastu konfliktov partnerov vo výchove. Rodinne orientovaní muži sa do sporov o výchove a chode rodiny dostávajú častejšie ako muži orientovaní na prácu.
Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 - 2013 uvádza, že proces premeny otcovskej roly musí prekonať isté bariéry a rodinná politika by mala podporovať zdieľanú starostlivosť o deti. Podpora otcov sa dá uskutočniť aj využitím služieb pre rodinu a rodičovstvo.
Príprava na rodičovstvo a partnerské vzťahy
Viac by sa malo robiť v príprave na rodičovstvo pre otcov, napríklad aj v materskom centre. Lebo oni sa aj boja a tej prípravy je pre nich málo - vlastne žiadna. Aj na také prednášky a diskusie chodia hlavne maminy - možno aj preto otcovia neprídu. Malo by sa viac učiť na školách o výchove a partnerských vzťahoch. Napríklad aj to ako deti zmenia partnerský vzťah, že deti majú veľký vplyv na partnerstvo a že ho to často posunie do tých problémov.
Zachovanie vlastného "ja" a delenie sa o materstvo
Materská prax neraz najmä v prvých mesiacoch či rokoch života dieťaťa vedie k obmedzeniu vlastných záujmov matky a prispôsobeniu sa režimu a potrebám detí a domácnosti. Tento životný štýl potom akoby zo zotrvačnosti pretrvával aj v ďalších rokoch. Pre ženu je veľmi dôležité zachovať si to svoje ´ja´. Lenže my na to prídeme po roku a pol, keď prestaneme dojčiť, sme vyčerpané a keď si potom chceme presadiť svoje záujmy a pod., tak už vznikajú konflikty. Druhou stranou mince je istá neochota matiek deliť sa o materstvo. Podpora a komunikácia ako kľúč k súladu. Príklady rodičovskej praxe ukazujú, že skĺbiť odlišné prístupy vo výchove je náročné, no nie nemožné. Vyžaduje si to nepochybne poznávanie seba i partnera, otvorenú komunikáciu, ako aj podporu blízkeho okolia či širšej spoločnosti.
Knihy ako neoceniteľný nástroj pre rozvoj dieťaťa
Čítanie kníh s deťmi je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako podporiť ich rečový vývoj, kognitívne schopnosti a emocionálnu inteligenciu. Kniha je najstimulujúcejšou „hračkou”, ktorá rozširuje slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie a buduje naratívne schopnosti.
Slovná zásoba sa zlepšuje aj počas hry, aj počas vykladania umývačky - ak tieto činnosti komentujeme. V bežnej komunikácii sa však často sústreďujeme na istý ohraničený okruh slov. Knihy nám otvárajú dvere k slovám ako „preskúmať", „výprava", „hrôzostrašné", „strmhlav", „dobrodružstvo", „znenazdajky", „hromobitie", „zaumienil si", „bádateľ", „osamelá", „nabral odvahu", „vypochodoval von". Počas čítania s deťmi ich vystavujeme množstvu novej slovnej zásoby, ktorú by počas bežnej komunikácie asi ťažko počuli. Čím viac sú deti vystavené novým slovám, tým väčšiu pasívnu slovnú zásobu, lepšie porozumenie a širší aktívny slovník získavajú. Interaktívne čítanie s dospelým dáva výbornú príležitosť, aby si dieťa nové slová osvojilo a trénovalo ich používanie.
Interaktívne čítanie a jeho benefity
Rodič sa môže intuitívne v texte pristaviť pri informáciách, ktorým ešte dieťa nerozumie, ale tiež sa vhodnými otázkami pýtať na informácie, ktoré nie sú v texte explicitne dané a dieťa im musí porozumieť na základe kontextu. Počas čítania môžeme rozdiskutovať nové slová, zložitejšie pojmy, gramatické štruktúry, vysvetľovať to, čomu zatiaľ dieťa nerozumie. Aj keď prvé pokusy čítania s dieťatkom nemusia dopadnúť podľa predstáv, pravidelné čítanie nakoniec vedie k predlžovaniu pozornosti. Tá bude prospešná pre mnohé ďalšie oblasti.
Medzi dôležité schopnosti, na ktoré by sa mal klásť dôraz hlavne v predškolskom veku, patria naratívne schopnosti. Prerozprávať príbeh nie je ľahké, no je to jedna z dôležitých schopností potrebných k školskej úspešnosti. Zručnosť prerozprávania príbehu, zhrnutie informácií a sekvencovanie príbehu si interaktívnym spôsobom dieťa zdokonaľuje už počas čítania s rodičom. Neskôr bude rozprávať o tom, čo si prečítalo samo, čo počulo vo výklade učiteľa.
V knihách nájdeme témy, ktoré sa priamo týkajú aktuálneho prežívania dieťaťa, prípadne ho môžeme na tieto témy pripraviť pomocou knihy. O osamelosti malej líšky, ktorá sa stratila, o hneve dráčika, ktorý sa s ním učil pracovať, o odvahe zajka, ktorý bol najskôr strachopud, o potrebe upratovania, lebo všetko skončí ako v džungli,… Nájsť môžete aj tému príchodu nového súrodenca, či nástupu do škôlky.
Ako na efektívne čítanie s deťmi
Pravidelným čítaním s deťmi budujeme návyk, snažíme sa tiež o to, aby sme mali doma dobrého čitateľa. Čítanie nemá prinášať priestor, kedy je dieťa ticho a dospelý číta príbeh, ale rozhovor, v ktorom sa striedajú partneri - raz ty, raz ja. Dieťa si trénuje princíp striedania sa, používania očného kontaktu, zapája gestá, mimiku. Aby čítanie s deťmi naozaj fungovalo, musí byť pre dieťa zábavné a interaktívne. Predstava, že dieťa sedí a rodič prečíta polhodinovú rozprávku pravidelne pred spaním nie je úplne vhodná. Aby čítanie malo efekt, počítame s aktívnym zapojením dieťaťa. Interakcia, ktorá pretkáva čas strávený pri knihe, zahŕňa aj prerušovanie čítania textu, časté otázky dieťaťa, odbiehanie od témy, a iné.
- Nemusíte sa zameriavať len na text knihy, čítanie berme skôr ako rozhovor o knihe. Sledujte, kam sa dieťa pozerá a komentujte to. Spomínajte, kde ste videli také čižmy, kedy ste počuli ďatla. Prepájajte čítané s tým, čo dieťa zažilo.
- Aby dieťa vydržalo, musíme ho upútať, tvoriť zábavu, vkladať zaujímavé prvky. Zvýraznite dôležité slová, spomaľte reč pri dôležitých slovách, či slovných spojeniach, meňte hlas pri postavách, prejavte hlasom nadšenie, radosť, stvárnite smútok či očakávanie. Zvláštne zvuky, ktoré dieťa upútajú (OOU! ojojooooj! fíííha!) sú viac než vítané. Pomôžete tak dieťatku porozumieť kľúčovým slovám a udržať dlhšie jeho pozornosť. Zapájajte pohyb, spev. Keď v knihe postavy tancujú, kývajú, tlieskajú, môžete to chvíľku robiť i vy. Vidíte medvedíka? Zaspievajte si kúsok piesne Medveďku daj labku.
- Pri čítaní sa odporúča zohľadniť úroveň reči dieťatka. Všeobecne platí, že naša reč, to čo hovoríme, by mali byť o úroveň vyššie ako je reč dieťatka. Ak dieťatko hovorí bežne dve slová, tak používajme prevažne trojslovné vety. Ak je teda text v knihe zložitejší ako dieťa zvláda porozumieť, prispôsobte ho na mieru dieťatku. Tému čítania knižiek, jeho pôsobenie na rozvoj reči či zaradenie knižiek do denného režimu dieťatka preberáme aj na našich skupinových kurzoch Baby Balance.
Rozvoj sociálnej inteligencie je celoživotný proces, ktorý začína už v najútlejšom veku. Poskytnutím správnej podpory a príležitostí môžeme našim deťom pomôcť rozvinúť kľúčové zručnosti, ktoré im umožnia úspešne navigovať svetom, budovať pevné vzťahy a dosahovať svoje životné ciele.
tags: #akademicke #clanky #dieta