Vojnové konflikty a sexuálne násilie: Skryté jazvy na detskej duši

Ozbrojené konflikty zasiahli do životov miliónov detí po celom svete, prinútili ich opustiť svoje domovy a hľadať útočisko inde. Niekedy cestujú so svojimi rodinami, inokedy osamote. Mnohé deti sú počas cesty oddelené od svojich rodín, čo ich robí ešte zraniteľnejšími. Vnútorne presídlené osoby, ktoré zostávajú vo svojej krajine, čelia podobným výzvam. Tieto deti, ako aj ich rodiny, sa stávajú vydanými na milosť a nemilosť silám, ktoré kontrolujú územia, kde sa nachádzajú. Okrem fyzického násilia, straty domova a rodiny, sú deti vystavené aj hrozbe sexuálneho násilia, ktoré zanecháva hlboké a trvalé jazvy na ich psychike a životoch. Znásilňovanie detí vo vojnových konfliktoch je ohavný zločin, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť a účinné opatrenia na ochranu detí.

Deti ako obete vojnových konfliktov

Vojnové konflikty majú ničivý dopad na životy miliónov detí. Len v samotnej Afrike konflikty prinútili 20 miliónov ľudí opustiť svoje domovy. Asi päť miliónov z nich získalo azyl v susedných krajinách, omnoho viac, asi 16 miliónov, tvoria tzv. vnútorne presídlení vo vlastnej krajine. Títo ľudia sú potom vydaní na milosť a nemilosť tým, na území ktorých sa nachádzajú. V Sudáne, kde pretrváva konflikt medzi vládnymi ozbrojenými jednotkami, provládnymi milíciami a ozbrojenými opozičnými skupinami, je asi 4,5 milióna vnútorne presídlených ľudí. Krajina je rozdrobená na niekoľko území, ktoré sú kontrolované tou či onou ozbrojenou skupinou.

V Čečensku, kde ruské jednotky zatvárali a zadržiavali civilistov, sa situácia detí stala obzvlášť tragickou. Na kontrolných stanovištiach i pri vydávaní identifikačných kariet konvojom civilistov smerujúcich do Ingušska boli zadržaní ľudia posielaní do „filtračných“ stredísk. Bývalí väzni z „filtračného“ strediska v Černokozove vypovedali, že v januári 2000 videli niekoľkých dozorcov ako v uličke medzi celami znásilňujú štrnásťročné dievča. Dievča bolo navštíviť svoju zadržanú matku a za úplatok 5000 rubľov jej bola povolená päť minútová návšteva. Namiesto návštevy však zažila štvordňové muky. „Musa“ (pseudonym) bol zadržiavaný vo filtračnom stredisku Černokozovo medzi 16. januárom a 5. februárom 2000. Viackrát ho bili a mučili. Medziiným mu zlomili chrbticu. Vypovedal, že na jeho celu priniesli šestnásťročného chlapca Alberta, ktorého dozorcovia znásilnili a zbili obuškami. Odsekli mu jedno ucho a volali ho ženským menom Maria. Musa tiež vypovedal, že na začiatku zadržania zdieľal celu so sedemnásťročným chlapcom, ktorému odpílili zuby kovovým pilníkom. V marci 2000 očití svedkovia informovali AI o smrti štrnásťročného dievčaťa, pôvodom z Urus-Martanu. Zahynulo v Černokozove začiatkom roka.

Sexuálne násilie ako zbraň vo vojne

Znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia sú v ozbrojených konfliktoch často používané ako zbraň na ponižovanie, zastrašovanie a dokonca aj ako forma etnického čistenia. Deti sa stávajú terčom útokov práve preto, že sú mimoriadne zraniteľné, a ich mučenie môže byť použité ako trest pre ich rodičov alebo blízke osoby, ktoré nie sú vo väzbe. V niektorých prípadoch sú páchateľmi mučenia polovojenské skupiny, ktoré sú prepojené na vládne jednotky.

Organizácia Spojených národov definuje sexuálne násilie ako činy znásilnenia, iné sexuálne násilie, sexuálne otroctvo a/alebo obchodovanie s ľuďmi, nútenú prostitúciu, nútené sobáše alebo tehotenstvo, nútenú sterilizáciu alebo sexuálne vykorisťovanie a/alebo zneužívanie detí. V rokoch 2005 až 2020 strany konfliktu znásilnili, násilne zosobášili, sexuálne vykorisťovali a spáchali iné závažné formy sexuálneho násilia na najmenej 14 200 deťoch.

V Sudáne, jedenásťročné dievča N.J. bolo v máji 1999 zadržané policajtmi na policajnej stanici Soba v Chartúme. Omylom ju pokladali za túlavé dieťa. Tam ju jeden z policajtov násilím vyzliekol. Vyhrážal sa jej, že ju zbije, ak bude klásť odpor. Potom ju pred zrakmi ďalších troch policajtov znásilnil. Neskôr bola N.J. prevezená do nemocnice, kde lekári skonštatovali očividné známky znásilnenia. Obvinení boli všetci policajti: jeden zo znásilnenia a ostatní traja zo spolupáchateľstva. Vyšetrovatelia však odložili súdny proces s tým, že N.J. má byť podrobená ďalšiemu lekárskemu vyšetreniu. Až ono má definitívne potvrdiť, že išlo o znásilnenie. Invazívne vyšetrenie by však po takej dobe nič nedokázalo. Bolo by príliš zraňujúce a bolestivé pre dievčatko, ktoré i bez toho je extrémne traumatizované. Uprostred roka 2000 sudánska polícia dokázateľne napádala N.J. a jej právnikov.

V Indii, 23. mája 1997 podnikli vojaci 16. rajputského regimentu v štáte Assám útok na dedinu v Kamprupskom okrese Assám. Ich úmyslom bolo obkľúčiť ozbrojené opozičné sily, ktoré sa údajne v dedine nachádzali. Zatiaľ čo prehľadávali domy, prinútili dedinčanov, aby sa zhromaždili na poli. Na druhý deň sa vojaci do dediny vrátili. Zamierili do domu muža menom Dayarama Rava a znásilnili jeho dcéry, šestnásťročnú Runumi Basumatari a sedemnásťročnú Thingigi Basumatari. Potom vojaci na niekoľko dní uzavreli oblasť, takže dedinčania nemohli prípad ohlásiť na polícii. Dievčatá sa nedostali k lekárovi. Keď sa neskôr sťažovali na tamulpurskej policajnej stanici, ich výpovede boli ignorované. V júli 1998 v Manipure, sa piati chlapci vracali z rybačky. Zastavil ich vojak 17. rajputského streleckého regimentu. Už predtým pristavil iných troch chlapcov, zaháňajúcich dobytok. Vojak prikázal chlapcom, aby sa postavili obďaleč, dali hlavu medzi kolená a ani sa nepohli. Sedemročnému Boboyovi, deväťročnému Joychandrovi a desaťročnému Jokumarovi prikázal ísť sním do kríkov, kde ich pol hodiny nútil k orálnemu sexu. Ostatných chlapcov potom zbil. Traja z nich boli Joychandrovi bratia. Rodičia podali trestné oznámenie, sprevádzané rozsiahlou kampaňou miestnych žien a mládežníckych organizácií. Požadovali skoré vyšetrenie prípadu. Bolo započaté vyšetrovanie. Čoskoro mnohých postihnutých armáda prinútila stiahnuť žaloby. Vojenský súd v auguste 1998 zamietol obvinenie zo sexuálneho zneužívania. Tlačová správa indickej vlády uvádzala, že vojak len „ľahko udrel troch chlapcov vetvičkou.“

V Alžírsku sa od roku 1992 tisíce zadržaných osôb, vrátane detí, sťažujú na zlé zaobchádzanie a mučenie vo väzbe. Sedemnásťročný Hassan Cherif a jeho osemnásťročný brat Hakim boli zatknutí 2. augusta 1996. Sedemnásť dní boli zadržiavaní na samotke na komisariáte v Bab Ezzouar, v Alžíri. Podozrievali ich zo spojenectva s ozbrojenými skupinami. Obaja tvrdia, že ich mučili elektrickými šokmi a spôsobom zvaným chiffon franc. (handra). Dolu krkom im naliali veľa špinavej vody zmiešanej s chemikáliami. Ústa im zapchali kúskom handry. Takmer sa zadusili vlastnými zvratkami. Z mučenia dostali opuch žalúdka. Hassanovi úderom pažbou pušky zlomili nos. Jeho bratovi zlomila polícia nohu. Vyhrážala sa im aj znásilnením. Žiadosť ich právnika o lekárske vyšetrenie nebola vypočutá od septembra 1996 do apríla 1997. Alžírska vláda tvrdí, že vyšetrenie uskutočnené v októbri 1996 nenašlo nijaké stopy po mučení ani zlom zaobchádzaní.

Na Srí Lanke je mučenie páchané na oboch stranách konfliktu - vládnymi skupinami i ozbrojenou skupinou Liberálnych tigrov Tamilčana Eelama (LTTE), bojujúcou za samostatný štát. Na severe a východe krajiny. Pätnásťročné tamilské dievča Vallipuram Suganthi zadržali dvanásti policajti 10. júla 1997. Na policajnej stanici Wellawate ju bili a vyhrážali sa jej znásilnením, ak nepodpíše priznanie, že spolupracovala s LTTE. Napokon ho podpísala. Neskôr ju previezli do Vyšetrovacieho strediska, kde ju dozorcovia bili drevenou palicou po hlave. Vyhrážali sa jej, že ju zabijú. Napokon ju prepustili. Sinnarasa Anthonymala je dievča z Jaffny. V júli 1995 bola zatknutá námorníctvom. Vtedy mala pätnásť rokov. Po prepustení v januári 1999 povedala AI, že počas väznenia na námornej základni Kankesanthurai ju držali nahú a takto ju trikrát denne brali na výsluch. Vyvesili ju hore nohami, bili ju a pálili cigaretami. Dávali jej elektrické šoky a mučili ju rozžeravenými kovovými tyčami. O mesiac ju previezli na inú základňu v Kolambe, kde ju mučením nútili, aby podpísala sedem vyhlásení. Lekárska prehliadka v októbri 1997 na jej tele preukázala 46 rán. Lekár potvrdil, že jazvy pochádzajú zo zranení, ktoré nadobudla vo väzbe v roku 1995. Štyri mesiace po prepustení bola Sinnarasa Anthonymala znovu zatknutá, tentokrát pre „nelegálnu prítomnosť v zakázanej zóne.“ V súčasnosti je v ženskej väznici vo Welikade.

V Kolumbii, sedemnásťročné kolumbijské dievča Elena Morales Souto bolo 20. júla 1997 vyvlečené z domu ozbrojenými vojakmi, ktorí sa vyhlasovali za polovojenskú skupinu z Abrega a Ocana. Neďaleko domu ju bili a vyhrážali sa, že ju podrežú, ak neprezradí, kde sa ukrýva jej manžel a otec.

Príklady znásilňovania detí vo vojnových konfliktoch

Existuje mnoho príkladov znásilňovania detí vo vojnových konfliktoch po celom svete. Tieto prípady ilustrujú brutalitu a bezcitnosť páchanú na deťoch v týchto situáciách.

V kontexte druhej svetovej vojny, príslušníci cudzích ozbrojených síl sexuálne napadli tisícky francúzskych žien. O znásilnení svojej matky tesne po vylodení Spojencov v Normandii mlčala neuveriteľných 80 rokov. S blížiacim sa výročím dňa D, keď približne 156-tisíc príslušníkov ozbrojených síl prišlo oslobodiť Francúzsko, sa však 99-ročná dôchodkyňa Aimée Dupré rozhodla prehovoriť. Ohavný čin spáchali dvaja americkí vojaci. Keď prvýkrát prišli po ňu na rodinnú farmu, jej matka Aimée Helaudais Honoré ich dokázala odbiť. „Potom sa presunuli k susedom, kde im, žiaľ, naliali pálenku. Vrátili sa o hodinu a boli ako zmyslov zbavení. Manžel im blokoval vchod, tak naňho dvakrát vypálili, jedna guľka mu prevŕtala baretku. Jeden z vojakov môjmu mužovi potom namieril na čelo,“ opísala obeť traumu v liste, ktorý jej dcéra zverejnila pre agentúru AFP. Keď sa priblížili k jej dieťaťu, žena sa rozhodla poslúchnuť a nasledovať ich. Zobrali ju na neďaleké pole, kde ju znásilnili. Každý štyrikrát. „Moja matka sa obetovala, aby ma ochránila. Keď ju prznili, s otcom sme čakali v tme a nevedeli sme, či sa vráti živá alebo či ju zastrelia,“ hovorí dnes už stará dáma.

Invázia v deň D alebo operácia Overlord: história, časová os a mapa | Z minulosti do budúcnosti

Pred súd sa postavilo 116 amerických vojakov obvinených z rovnakého skutku. „Reálne množstvo znásilnení bolo značne vyššie ako počet obžalovaných a odsúdených. Môj odhad sa pohybuje v rozmedzí 1 500 až 3 620,“ povedal J. Robert Lilly, profesor sociológie a kriminológie na Northern Kentucky University. Rozdiel medzi číslami sa dá vysvetliť celkom jednoducho. Okolie obete si neprialo, aby sa o znásilnení hovorilo. Je to hanba, mysleli si. Žena musela prekonať ich nesúcitný nátlak. „Išlo o naliehanie rodiny, ale aj priateľov, celej komunity a cirkvi,“ dopĺňa Lilly. Navyše panovalo celospoločenské šťastie, národ oslavoval svojich osloboditeľov. Keď obete napriek všetkému našli silu nahlásiť útoky, museli zohnať amerického či francúzskeho úradníka, ktorý by ich oznámenie prijal. Išlo o zložitú záležitosť. Americká armáda totiž prenasledovala Nemcov a neprestajne sa presúvala, niekedy veľmi rýchlo. „Úradníci nemuseli byť k dispozícii, a ak aj boli, často nemali záujem prijať sťažnosť o znásilnenie. Vyžadovalo to veľa papierovania, času a kooperáciu iných pracovníkov verejnej správy,“ približuje Lilly. A za oznámenia týkajúce sa trestných činov nedostali policajti odmenu.

V súvislosti s nedávnym konfliktom na Ukrajine sa objavili správy o systematickom sexuálnom násilí páchanom ruskými vojakmi. V meste Buča bolo znásilnených najmenej 25 žien a dievčat vo veku 14 až 24 rokov. Deväť z nich je tehotných. Ľudmyla Denisovová, ukrajinská ombudsmanka, uviedla, že dochádza k hromadnému znásilňovaniu žien, ktoré nemôžu utiecť, vrátane starších občianok. Niektoré prípady zahŕňajú aj znásilnenie detí. Štrnásťročné dievča otehotnelo po znásilnení piatimi mužmi a jedenásťročný chlapec bol znásilnený pred svojou matkou, ktorá bola priviazaná k stoličke. Tieto činy sa diali približne mesiac.

V obci Brovary na predmestí Kyjiva ruskí vojaci najprv zastrelili otca rodiny, potom opakovane niekoľko hodín znásilňovali matku, zatiaľ čo plačúce dieťa všetko počulo. Žena, ktorá sa rozhodla zverejniť svoj príbeh pod menom Natalija, rozprávala o vyhrážkach vojakov, ktorí ju nútili umlčať dieťa, zatiaľ čo jej mierili zbraňou na hlavu. V inej dedine západne od Kyjeva boli dvaja vojaci, po tom, čo zastrelili manžela, opakovane znásilňovali jeho ženu. Vyhrážali sa jej, že ak bude klásť odpor, ublíži jej malému chlapcovi. Žena so synom utiekla a spojila sa s políciou. V tejto istej dedine reportéri vypočuli ďalší príbeh o žene okolo 40 rokov, ktorú údajne znásilnili a zabili. Jej telo bolo nájdené v spálni neďalekého domu, kde ju držali.

Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára. Ruské vojská však narazili na tvrdý odpor a v posledných dňoch koncentrovali svoje sily na ovládnutie Donbasu. „Na našej tiesňovej linke sme prijali mnoho hovorov od žien a dievčat, ktoré volali o pomoc. Znásilnenie je nedostatočne hláseným zločinom a stigmatizovanou záležitosťou aj v mierových časoch,“ uviedla ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktová.

Dôsledky sexuálneho násilia na deti

Sexuálne násilie má katastrofálne dôsledky na fyzické a psychické zdravie detí. Medzi tieto dôsledky patria:

Fyzické zranenia: Znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia môžu spôsobiť vážne fyzické zranenia, vrátane poranení genitálií, infekcií pohlavne prenosnými chorobami a nechceného tehotenstva.
Psychické traumy: Sexuálne násilie spôsobuje hlboké psychické traumy, ktoré môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche (PTSD), depresiám, úzkostiam, poruchám spánku a sebadeštruktívnemu správaniu.
Sociálna stigmatizácia: Obete sexuálneho násilia sú často stigmatizované a vylučované zo spoločnosti, čo im sťažuje návrat do normálneho života.
Strata dôvery: Sexuálne násilie narúša dôveru detí v dospelých a v svet okolo nich, čo môže mať dlhodobý vplyv na ich vzťahy a schopnosť fungovať v spoločnosti.

Novinárka denníka The Times Christina Lambová, ktorá sa problematike násilia na ženách venuje 30 rokov, napísala, že toľko správ o znásilnení ako v posledných rokoch nezažila počas celej svojej kariéry. „Pred pár týždňami ma oslovila aktivistka z Ľvova, aby mi povedala, že ruskí vojaci znásilňujú ukrajinské ženy a videá potom nahrávajú na pornografické stránky.“

Medzinárodné právo a ochrana detí

Medzinárodné právo zakazuje sexuálne násilie vo vojnových konfliktoch. Ženevské konvencie a ich dodatkové protokoly stanovujú, že civilné obyvateľstvo, vrátane detí, musí byť chránené pred útokmi a že sexuálne násilie je zakázané.

Opatrenia na ochranu detí pred sexuálnym násilím:

Na ochranu detí pred sexuálnym násilím vo vojnových konfliktoch je potrebné prijať komplexné opatrenia na rôznych úrovniach:

Prevencia: Je potrebné zamerať sa na prevenciu konfliktov a podporu mierového riešenia sporov. Dôležité je tiež zvyšovať povedomie o sexuálnom násilí a jeho dôsledkoch a podporovať rodovú rovnosť a rešpektovanie práv žien a detí.
Ochrana: Je potrebné zabezpečiť ochranu detí v konfliktných zónach, vrátane poskytovania bezpečného útočiska, humanitárnej pomoci a psychosociálnej podpory. Dôležité je tiež monitorovať a podávať správy o prípadoch sexuálneho násilia a zabezpečiť, aby páchatelia boli postavení pred spravodlivosť.
Rehabilitácia: Je potrebné poskytovať obetiam sexuálneho násilia komplexnú rehabilitáciu, vrátane lekárskej starostlivosti, psychologickej podpory, právnej pomoci a sociálnej integrácie. Dôležité je tiež bojovať proti stigmatizácii obetí a podporovať ich návrat do normálneho života.
Stíhanie: Je potrebné zabezpečiť, aby páchatelia sexuálneho násilia boli stíhaní a potrestaní za svoje zločiny. Dôležité je spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom a inými medzinárodnými mechanizmami na zabezpečenie spravodlivosti pre obete.

Úloha medzinárodného spoločenstva je kľúčová v ochrane detí pred sexuálnym násilím vo vojnových konfliktoch.

tags: #ako #dieta #ma #vojaci #znasilnili