Právomoc slovenského súdu vo veciach maloletých detí a rozvodov slovenských občanov žijúcich v zahraničí
Rozvod slovenských manželov, ktorí žijú a vychovávajú deti v zahraničí, prináša so sebou nielen emocionálne, ale aj právne komplikácie. Jednou z najdôležitejších otázok v takýchto prípadoch je určenie, ktorý súd má právomoc rozhodnúť o deťoch - o ich zverení, styku s rodičom a výživnom. Pri posudzovaní tejto otázky je rozhodujúce, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt a aký je jeho skutočný vzťah k Slovenskej republike.
Určenie právomoci slovenského súdu
Slovenský súd môže rozhodovať aj vtedy, keď rodina žije v zahraničí, najmä ak sú všetci občania SR a dieťa má väzbu na Slovensko. Kľúčové je správne posúdiť, ktorý súd môže vo veci konať. To, ktorý súd má konať, závisí od právneho predpisu, ktorý sa na daný prípad vzťahuje, a tento právny predpis určíme podľa toho, či sa nachádzame v priestore Európskej únie, alebo nie.
V prípade rozvodov v rámci EÚ, najmä ak ide o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú deti, platí Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Brusel IIb). Podľa článku 7 tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Existujú však aj výnimky z tohto pravidla, napríklad ak sa rodičia dohodnú na právomoci vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Nariadenie dokonca umožňuje, aby slovenský súd rozhodol len o rozvode, pričom o deťoch rozhodne súd inej krajiny - tam, kde majú obvyklý pobyt.
V prípade, ak ide o rozvod manželstva s deťmi mimo EÚ, aplikujeme pravidlo, kde skúmame existenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom. Pokiaľ takáto dohoda neexistuje, v podmienkach SR postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona platí, že právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky. Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, alebo ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že to, že vo veci môže konať slovenský súd, neznamená, že nemôže konať aj súd iného štátu. Každý štát si pravidlá medzinárodného práva súkromného môže upraviť podľa seba.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či sú manželia, rozvedení alebo žijú spolu. Rodičia sú povinní pri výkone svojich práv chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov. Zákon o rodine rozlišuje viacero druhov náhradnej starostlivosti, ako je náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť či ústavná starostlivosť.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností súdom
Ak rodičia nežijú spolu, súd môže upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude prebiehať styk dieťaťa s druhým rodičom. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a podieľa sa na jeho výchove a vzdelávaní. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča.
Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch. Podmienkou je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. V roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov. Pri tomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov a ich schopnosť vzájomne komunikovať.
Spoločná osobná starostlivosť: Táto forma starostlivosti bola do Zákona o rodine zavedená s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou je záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Zdôrazňuje sa rovnocenná participácia rodičov na výchove.
Styk s dieťaťom a jeho úprava súdom
Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Je však potrebné si uvedomiť, že nie každý prípad, kedy sa styk nerealizoval, je automaticky dôvodom na zmenu starostlivosti. Súd bude skúmať, či by takáto zmena bola v záujme dieťaťa.
Dôležitú úlohu v konaniach týkajúcich sa maloletých detí zohráva čas. Ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré právny poriadok poskytuje. V prípade, ak jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, môže sa domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohol domáhať určenia styku so svojím maloletým dieťaťom.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvoma rodičmi zachovaný. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.
Konanie vo veciach maloletých detí
Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Konanie je zrýchlené a menej formálne a všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
V konaniach týkajúcich sa maloletých detí (tzv. nesporové konanie) musí súd zo zákona zisťovať tzv. skutočný stav veci a tiež záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Spore Tutorial CZ verze 1/3
Dôležitosť obvyklého pobytu dieťaťa
Pri posudzovaní právomoci súdu je rozhodujúce, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Napríklad, ak matka s dcérou žijú v Českej republike, kde majú obidve obvyklý pobyt, právomoc na rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletej dcére bude mať súd ČR. V takom prípade sa bude aplikovať aj české právo. Štátne občianstvo nie je v tomto prípade rozhodujúce.
Dôležité právne pojmy
Rodičovské práva a povinnosti: Podľa slovenského Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine zahŕňa rodičovská zodpovednosť (t.j. rodičovské práva a povinnosti) starostlivosť o maloleté dieťa, jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj. Tieto práva a povinnosti patria obom rodičom spoločne.
Osobná starostlivosť: Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, tento rodič rozhoduje o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča. Na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností však potrebuje súhlas druhého rodiča.
Zhrnutie
Každý prípad týkajúci sa právomoci súdu vo veciach maloletých detí a rozvodov je potrebné preskúmať individuálne. Kľúčové je správne posúdiť, ktorý súd môže vo veci konať. To závisí od právneho predpisu, ktorý sa na daný prípad vzťahuje, a ten určíme podľa toho, či sa nachádzame v priestore Európskej únie, alebo nie. Dôležité je tiež rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa.
tags: #pravomoc #slovenskeho #sudu #ak #sa #dieta