Vzťahy starých rodičov a vnúčat: Idylka či súťaženie o pozornosť?
Príchod nového člena do rodiny, bábätka, prináša so sebou nielen radosť, ale často aj nečakané výzvy, najmä v oblasti rodinných vzťahov. Zatiaľ čo mnohí túžia po idylickom obraze štyroch vitálnych starých rodičov, ktorí s láskou a pozornosťou obklopujú svoje vnúčatko, realita býva neraz zložitejšia. Rodinné kruhy sa môžu stať dejiskom neviditeľných súťaží o priazeň najmladšieho člena, kde sa jednotliví starí rodičia snažia preukázať svoju dôležitosť a lásku "všetkými prostriedkami."
Seniorské preteky: Kto je lepší?
Zápolenie o pozornosť a náklonnosť vnúčaťa sa často začína už v prvých momentoch po príchode bábätka domov. „Po počiatočných gratuláciách a pusinkovaní sa začalo obzeranie,“ vyrozprávala nám Dáša. „Analyzovali, na koho sa malá podala. Moji rodičia všetky pekné črty pripísali ‚našim’ génom. Nato svokra dotknuto vyhlásila, že teraz sa malá podobá iba ak na ostatné bábätká, no keď odrastie, ukáže sa ‚ich’ zdravý základ a to je pre ňu lepšie.“ Tieto na prvý pohľad nevinne pôsobiace porovnávania a pripisovanie si zásluh môžu byť len začiatkom hlbších konfliktov. Schyľovalo sa ku škriepke, no našťastie prišiel manžel s koňakom a búrku zažehnal. Netušila som, že to bol len začiatok seniorských pretekov.
Horory o súťaživých starých rodičoch a ich vylomeninách znepokojujú nejednu rodinu. Nepríjemné je, ak starostlivosť zo strany starých rodičov o blaho bábätka, ako to bolo v Dášinom prípade, hraničí s posadnutosťou. „Pripadala som si ako na závodoch. Pretekali sa, kto malú zaujme, pýtali sa, koho má radšej, u koho jej viac chutí, s kým chce byť cez víkend, a vyvrcholilo to vždy na narodeniny. Naposledy sa pri rozbaľovaní darčekov snažili pútať dcérinu pozornosť nezmyselnými megahračkami. Malá nakoniec odišla do bezpečia svojej izbičky s drobnou bábikou od krstného.“
Lucia má podobné skúsenosti: „Po návšteve u manželových rodičov začne moja mama vyzvedať u chalanov, ako bolo, či im dali jesť, či sa vyhrali, či boli vôbec na vzduchu, a potom s napätým výrazom v tvári čaká prílev hrôzostrašných správ. No vysmiate dvojičky si predpoludnie strávené u svokrovcov pochvaľujú. Mám pocit, že mamu to vždy sklame.“
Výchovné metódy: Kto má posledné slovo?
To všetko je ešte relatívne znesiteľné, čo však, keď babka s dedkom začnú aktívne zasahovať do výchovy? U Martiny sa to začalo pri plienkach: „A pritom oni sami zažili len tie látkové, ktoré prácne prali a vyvárali. Napomenutia typu - mala by si ju už dávať na nočník, nedrhni jej stále tie ruky, rozopni ju, veď jej bude teplo… ma vedia znervózniť. Ak ich ignorujem, som obvinená z predpojatosti voči skúsenejšej generácii a z nadmernej úzkostlivosti. Každý chce, po svojom, to najlepšie pre malú a potom vznikajú trenice. Našťastie to vždy ukočírujeme.“
Kamarátka Lenka prednedávnom vyhlásila: „Na dovolenku ideme s našimi aj so svokrovcami. Sedem rokov na materskej si pýta svoju daň. Budem oddychovať a oni budú mať konečne na vnukov toľko času, koľko sa im zažiada. Pokojne aj dvadsaťštyri hodín.“ Dovolenka nakoniec dopadla dobre, teda na trojku. Lenka sa síce mohla vyvaľovať, no musela často obhajovať svoje výchovné metódy, ktoré štyria starí rodičia úspešne potláčali. Nakoniec skonštatovala, že dva týždne sú veľa a týždeň zasa málo. „Navyše, zájazdy v tejto rodinnej kombinácii by mali automaticky zrušiť ako rizikové.“
Vždy sa dá z toho elegantne vykorčuľovať, ak ide len o akési prekáranie, kto má viac pravdy, rozumu a skúseností. No ak máme dočinenia so systematickým spochybňovaním rodičovskej autority, je to problém. Nechajme rozprávať Pavlu: „Okrem toho, že ma svokra ako matku neustále mindrákuje, snaží sa mojim deťom nalinkovať pomaly celý život (veď už mali chodiť, veď už mali hovoriť, ak toto nevedia, ako zvládnu ďalšie veci…?!). Ona je superžena a ja som tá neschopná. Keď k nám príde na návštevu, celý čas len počúvam, ako sú deti zle oblečené, padá im ofina do očí, jedia nekvalitné potraviny, je im zima. Malí sa stále presúvajú (aby neboli v prievane), neprestajne ich kontroluje, napravuje, upravuje, napomína, nedá im dýchať. Naposledy hystericky zhodila hračky z poličky, poličku vyšklbla a demonštratívne ju dala deťom pod zadok, aby nesedeli na zemi (máme podlahové kúrenie). Vykúpením bolo, že môj muž dostal robotu v hlavnom meste, tak sa návštevy zredukovali. So svokrou sme si vzácnejšie, menej si vchádzame do vlasov.“
Stanovenie hraníc a vzájomný rešpekt
Odborníci radia, aby sme si budovali a zveľaďovali zdravé vzťahy. A my podčiarkujeme slovo „zdravé“. Už od začiatku je potrebné vymedziť sféru vplyvu a úloh. Ostrejšie výmeny názorov môžu byť, ale iba vtedy, ak prinášajú riešenia a nenaštrbujú rodinné putá.
„Keď sa malý narodil, otec k nám začal chodiť ako na klavír. Bez ohlásenia, bez zaklopania. Sám si otváral. Mal kľúče ešte z čias, keď pomáhal so stavbou domu. Moja vina, moja preveľká vina,“ kajá sa Veronika. „Stálo ma to veľa nepríjemných rozhovorov, telefonátov, prebdených nocí. Nakoniec sa vzťahy utriasli. Našli sme kompromis.“ Treba sa zmieriť s tým, že niekto sa možno bude cítiť ukrivdený. A možno sa dozviete, že ste nevďačná dcéra a nevesta, ak sa pokúsite zaviesť „opatrovací“ poriadok (kedy, ktorý zo starých rodičov, na ako dlho a za akých okolností bude mať k vnúčatku prístup). No je pravdepodobné, že keď hlavy vychladnú, všetko sa urovná a každý s vďakou a pochopením prijme svoju úlohu.
Ešte jedna rada. Ak chcete zostať neohrozená v rodičovskom sedle, buďte vždy v plnom nasadení! Nesťažujte sa, že s deťmi nevládzete. Inak sa ani nenazdáte a seniori prevezmú opraty. Našej známej sa jej vzdychanie pri prvom dieťati vypomstilo. „Všetci ma chceli odbremeniť. Spočiatku sa mi to páčilo, mala som kopec voľna, no potom som zistila, že malú poznám pomaly len z fotiek. Pri druhom dieťati som túto chybu nezopakovala. Našla som správnu mieru ich pomocnej ruky.“
Ako nastavovať hranice bez kriku (Praktický návod pre rodičov, ktorí chcú viesť a nie zlomiť)
Rozmaznávanie verzus láska: Kde je hranica?
„Detstvo som strávila v škôlke a potom v družine. Mama mala veľa povinností a otec bol stále preč. Teraz mi doslova berú malých a nevedia sa ich vzdať. Neprekážalo by mi to, keby ich tak veľmi nerozmaznávali,“ ponosuje sa Michala. Prehnaná starorodičovská starostlivosť balansuje v mnohých prípadoch skôr na hrane škody ako osohu. Starí rodičia totiž vnúčatám radostne tolerujú to, čo svojim deťom zakazovali a sebe nikdy nedopriali. „Týždne driny akoby sa niekam stratili, keď sa decká vrátia po víkende od babky. Zrazu si opäť nevedia zapnúť gombíky, na večeru chcú čokoládu, a spanie po večerníčku? Tak na to zabudni! Moje vysvetľovacie metódy, láskavé slová ani vyhrážky neberú na vedomie. Lebo babina by im to dovolila, dala, kúpila, spravila!“
Kopa hračiek a kilá sladkostí - to je sen pre drobcov, nočná mora pre rodičov a osvedčená výchovná metóda pre babku s dedkom. „Sú ako stroj na cukríky. Vždy z nich niečo vypadne a deti to šrotujú, vysmiate a polepené od ucha k uchu od lízaniek, kinderčokolád a gumených medvedíkov. Keď budú sedieť v zubárskom kresle, spomenú si na mňa,“ ponosuje sa Zora. A Katka: „Prvé, čo sa opýta babky medzi dverami, je: Čo pre mňa máš! Z návštevy odchádzame s troma hračkami v taške!“ A ešte Miša: „Môj otec vo chvíli, ako mu odovzdám deti, im vrazí do rúk pikao a ja sa potom čudujem, že mi nechcú obedovať. Keď nástojím, aby im radšej dával jablko, pozerá sa na mňa ako na mimozemšťana. Na to, že nás s bratom, keď sme boli malí, odmeňoval práve ovocím, si, samozrejme, vôbec nespomína…“
Prečo starí rodičia „dobiehajú“?
Prehnanému záujmu starých rodičov sa v mnohých prípadoch nemožno čudovať. Často dobiehajú to, čo pri vlastných deťoch nestihli. Zase aby sme len nehundrali, stále lepšie ako bodrí päťdesiatnici, ktorí sa rozvedú a zakladajú si nové rodiny s dvadsaťpäťročnou mamičkou svojho ostatného potomka. Vyhlasujú, že konečne majú čas v zrelom veku otcovstvo si vychutnať, a pritom by ušetrili námahu aj peniaze, ak by boli počkali na vnúčatá.
Spomeňme však okrem superhrdinských starých rodičov aj starých rodičov - kávičkárov. „Žijú si svoje životy, chodia na dovolenky, k nám sa dostanú iba na Vianoce, z dvoch metrov telepaticky vystískajú naše ratolesti a smrteľne vyčerpaní zalezú naspäť do svojej ulity pokoja,“ vzdychá Klára. „O. k., tolerujem, že si užívajú život, no keď prídu raz za uhorský rok, mohli by sa aspoň trocha premôcť. Namiesto toho si vypýtajú kávu, nechajú sa obskakovať a o malú ani nezakopnú. Svojím bonvivánskym naladením ma raz pripravia o nervy.“
Takže ak máte okolo seba starých rodičov, čo vnúčatami žijú, tešte sa. Deti upevňujú, ba dokonca obnovujú spretŕhané rodinné vzťahy. Hlavy pomazané v odborných kruhoch hlásajú zhovievavosť voči atakom babičiek a deduškov na vaše krvopotné výchovné výsledky. Rodičovská autorita totiž v konečnom dôsledku závisí od rodičov samých a starkí sú vraj len výhovorka. Babina s dedom sú tu na to, aby boli s deťmi v tzv. spikleneckom vzťahu. Nie voči vám rodičom, ale sú spiklencami vo veciach starostí a radostí života. To je totiž úloha, ktorú rodičia pri množstve iných povinností často nestíhajú…
Príbehy detí, ktoré pomáhajú svojim blízkym
V živote niekedy nastanú situácie, kedy sa deti stávajú oporou pre svojich starších súrodencov, rodičov či starých rodičov. Tieto skúsenosti ich síce oberajú o čas určený na hru a bezstarostné detstvo, no zároveň ich formujú a učia zodpovednosti, empatii a láske.
V kategórii: List A sa predstavuje Natálka, obyčajné, veselé a bezstarostné dievčatko, ktorému sa život zmenil pár dní pred jej 6. narodeninami. Jej 3-ročný braček Danielko začal mávať zvláštne záchvaty a lekári mu diagnostikovali fokálnu štrukturálnu epilepsiu. Približne mesiac Danielko strávil so svojou mamičkou v nemocnici, pričom Natálka skoro každý deň cestovala s ockom za nimi na návštevu. Namiesto hry na detskom ihrisku, trávila čas na nemocničných chodbách. Keď lieky nezaberali a Danielkove záchvaty sa zhoršovali, Natálka sa stala jeho veľkou oporou. Dokázala ho zastúpiť pri sledovaní, zabrániť pádu, zabezpečiť mu hlavu po páde, zavolať rodičov a dokonca ho rozveseliť po skončení záchvatu. Po úspešnej operácii, ktorá Danielka zbavila záchvatov, je Natálka aj naďalej jeho vernou spoločníčkou.
List B opisuje príbeh Nikoly, ktorá pomáha svojmu dedkovi. Po smrti babičky, ktorá trpela demenciou a bola štyri roky ležiaca, sa dedko sám staral o domácnosť. Počas jeho zdravotných problémov s rukou a neskôr po mozgovej mŕtvici babičky, Nikola s mamkou pomáhali s jej starostlivosťou. Po babkinej smrti bol dedkovi diagnostikovaný Parkinson. Nikola s dedkom trávia spoločne čas, pozerajú filmy, jedia zmrzlinu a spomínajú. Nikola je dedkovi ako pravá ruka, pomáha mu pri vstávaní či podávaní vody.
V kategórii: List C predstavuje Darinku, žiačku 2. ročníka, ktorá napriek nízkemu veku a neľahkému osudu je pre svoju starú mamu veľkou oporou. Darinka vyrastá v detskom domove, nakoľko ju matka opustila. Jej biologický otec je vo väzení. Starú mamu, ktorá má problémy s čítaním a písaním, Darinka podporuje v každodenných záležitostiach. Píše jej nákupné zoznamy, číta a píše listy otcovi do väzenia a je jej oporou v dňoch, keď život bolí.
List D predstavuje Tamarku, ktorá počas svojho prvého školského roka zažila náročné emočné situácie. Po tom, čo ju matka opustila spolu s dvoma súrodencami, sa Tamarka stala veľkou pomocou pre svojho otca. Pomáha mu s domácimi prácami, stará sa o mladšiu sestričku a kontroluje úlohy svojho brata. Ocko ju často nazýva "babka Milka" na pamiatku jeho milovanej matky, ktorá im vždy veľmi pomáhala.
V kategórii: List E je opísaný príbeh Laury, žiačky piateho ročníka, ktorá sa doma mení na superhrdinku. Jej mladšia sestrička Emmka trpí viacerými diagnózami, je napojená na ventiláciu a je ležiaci pacient. Laura je svojej mamke vždy nápomocná pri starostlivosti o sestričku, vrátane odsávania hlienov, polohovania či kŕmenia. Okrem toho pomáha s domácimi prácami a prácami v záhrade.
Rozdiely v trávení voľného času s vnúčatami
V diskusii o tom, ako trávia starí rodičia čas so svojimi vnúčatami, sa objavujú rozličné prístupy. Zatiaľ čo niektorí starí rodičia sa aktívne zapájajú do života vnúčat, iní ich vnímajú skôr ako príležitosť na vlastný oddych.
Jedna z diskutujúcich uvádza, že jej vnučky vo veku 2,5 roka a 12 mesiacov k nim chodia na návštevy trikrát do týždňa na približne päť hodín, bez rodičov. Počas týchto návštev sa aktívne venujú rôznym činnostiam ako varenie, kreslenie, strihanie, či hry na ihrisku. Niekedy im pomáha aj dedko alebo mladší syn. Boli spolu na 14-dňovej dovolenke pri mori, ktorá bola pre nich krásnym zážitkom. Po návrate domov však syn oznámil, že deti k nim už nebudú chodiť, lebo sú po návšteve u starých rodičov "veľmi zlé, plačú, sú neposlušné a nevedia sa samy hrať", pretože im starí rodičia venujú príliš veľa pozornosti a rozmaznávajú ich. Syn tiež spomenul, že staršia dcéra dostane bitku, ak je zlá, čo považuje za správnu výchovnú metódu. Autorka diskusie sa pýta na názor ohľadom nosenia detí starými rodičmi, pričom uvádza, že podľa jej čítania nosenie prispieva k rozvoju dieťaťa.
Dôležitosť vzťahu starých rodičov a vnúčat
Psychologička Mária Tóthová Šimčáková zdôrazňuje, že starí rodičia sú dôležitou súčasťou identity dieťaťa. „Najmä staršie deti časom stratia záujem tráviť čas s babkou a dedkom… Veľa detí dnes vyrastá v spokojnej a modernej výchovnej atmosfére kamarátskych rodičov. Niekedy je však dieťa oddelené (rozvodom, konfliktmi v rodine) od širšej rodiny a najmä od starých rodičov. Tí zohrávajú dôležité úlohu v živote dieťaťa vo vzťahu k tolerancii medzi generáciami, sú obohatením pri preberaní skúseností a oživením starostlivosti, veď k starej matke môže ísť dieťa s rodičmi od narodenia.“
Starý rodič je pre dieťa osobou, ktorá je milá, citovo blízka a chápajúca, empatická k detským potrebám, ochotná pomôcť či poradiť, nesúdi a nepoúča. „S dieťaťom dnes starí rodičia často nebývajú v jednej domácnosti. Hlavne sú hrdí na svoje vnúčatá a ich úspechy a mali by byť pre nich k dispozícii a súčasťou ich života.“
Psychologička tiež dodáva, že starí rodičia by mali akceptovať výchovné zásady rodičov, no zároveň si užívať čas s vnúčatami. „Keď si však zoberú vnúčatá napríklad na dovolenku a budú s nimi dlhší čas, majú mať od rodičov poverenie riešiť situácie a s mierou trestať aj odmeňovať. Nemali by si ich kupovať darčekmi, ale aká by to bola starká, keby nedoniesla deťom cukríky alebo jabĺčka?!“
Ako nájsť rovnováhu?
Vzťahy medzi starými rodičmi a vnúčatami môžu byť plné lásky a porozumenia, no niekedy vyžadujú aj nastavenie jasných hraníc a vzájomný rešpekt. Kľúčom k harmonickým vzťahom je otvorená komunikácia, ochota k hľadaniu kompromisov a predovšetkým láska, ktorá by mala byť základom každej rodinnej interakcie.
Psychologička Lýdia Adamcová zdôrazňuje, že „staroba má svoje etapy a s pribúdajúcim vekom sa môžu objaviť rôzne emócie, ako sú mrzutosť, únava, kritika, odmietanie nových vecí, presadzovanie, zabúdanie a zdravotné problémy.“ Je dôležité, aby si starí rodičia aj rodičia uvedomovali tieto aspekty a pristupovali k sebe s pochopením a trpezlivosťou.
Pre udržanie silného puta medzi generáciami je dôležité tráviť spolu kvalitný čas, či už prostredníctvom pravidelných návštev, spoločných aktivít alebo využívania moderných technológií na udržanie kontaktu na diaľku. Fotografie, spoločné spomienky a písanie listov môžu byť tiež skvelými spôsobmi, ako posilniť vzťahy.
Napokon, dôležité je pamätať si, že „každé dieťa by malo zažiť pocit, že je súčasťou milujúcej a šťastnej rodiny. Sú to práve babka s dedkom, ktorí okrem rodičov formujú osobnosť dieťaťa a dokážu mu vštepiť ešte o niečo viac, než sme my rodičia schopní.“
tags: #ako #dieta #som #rada #travila #cas