Ako podporiť dieťa v lezení: Cesta k samostatnosti a rozvoju

Sedenie, rozprávanie, státie a chôdza sú významné míľniky vo vývoji dieťaťa, na ktoré sa rodičia tešia s očakávaním. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a tento proces by sa nemal násilne urýchľovať. Užívanie si lezenia na štyroch je rovnako dôležité ako sedenie. Sledovanie vývoja dieťaťa a tešenie sa z jeho úspechov je kľúčové. Tento článok sa zameriava na to, ako môžete dieťa podporiť v lezení, čo je kľúčový krok v jeho motorickom vývoji.

Vývojové míľniky pred lezením: Od hlavičky k prvým pokusom

Kým sa dieťa dostane do štádia lezenia, prejde viacerými dôležitými fázami. Pokus o sedenie je jedným z prvých úspechov v motorickom vývoji dieťaťa. Harmonický vývoj nepostupuje dokonale podľa tabuliek. Aby sa dieťatko posadilo, potrebuje najskôr nadobudnúť iné zručnosti. Deti sa vyvíjajú rôzne a skôr či neskôr dosiahnu zručnosti súvisiace s motorickým a mentálnym vývojom. Skôr ako sa dieťa môže posadiť, musia sa objaviť iné fyzické prejavy, ktoré súvisia s rozvojom svalov a koordináciou.

Zručnosti potrebné pred sedením a chôdzou

Potrebné zručnosti, ktoré dieťa získava od prvého mesiaca života, zahŕňajú:

Otáčanie hlavy zo strany na stranu a jej dvíhanie v polohe na brušku: Toto je základný krok pre posilňovanie krčných svalov.
Dvíhanie hrudníka v polohe na brušku: Keď dieťa leží na brušku, učí sa dvíhať hornú časť tela, čo posilňuje svaly chrbta a ramien.
Otáčanie sa na chrbát z polohy na brušku: Najprv na jednu stranu, potom na obe strany. Tento pohyb rozvíja koordináciu a silu celého tela.
Sedenie s oporou rúk: Toto často predchádza lezeniu. Z polohy na štyroch sa deťom lepšie dostáva do sedu. Keď drobec začne liezť do voľného priestoru, je to signál, že dosiahol cieľ - samostatne sedí. Stabilný sed je rovnako emotívnym okamihom ako prvé krôčiky.

Samostatné sedenie, plazenie a prvé krôčiky sú určite vývojové míľniky, na ktoré sa rodičia tešia, ale nenúťte svoje dieťa, aby tieto kroky urobilo. Dojča bude ďalšie výzvy prijímať samo. Ak dieťa nenapreduje podľa očakávaní, nechajte ho, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené.

Kedy sa dieťa posadí?

Tento míľnik nastáva medzi 6. a 9. mesiacom života, zväčša ide o obdobie okolo 8. mesiaca. Niektoré deti dosiahnu tento míľnik i skôr. Dosiahnutie polohy v sede je pomerne náročné a vyžaduje si veľké posilnenie svalov celého tela. Učenie sedenia sa začína už v prvom mesiaci života. Spočiatku sa bábätko učí otáčať hlavu v polohe na chrbte. V nasledujúcich mesiacoch začne pri ležaní na brušku dvíhať hlavu, čím posilňuje svaly krku. Potom sa podopiera o predlaktia a z polohy na ručičkách sa otáča - prevaľuje sa z chrbta na bruško a naopak. V tomto období je potrebné dieťatko polohovať, napríklad tak, že ho položíte na brucho. Nenúťte dieťa sedieť len preto, že sa obávate o jeho vývoj. Dieťa sedí, keď je na to pripravené. Môžete však podporiť motorický vývoj bábätka a zároveň ho udržať v bezpečí a zdraví. Učenie samostatne sedieť nie je o posadení dieťaťa, ale o pomoci pri posilňovaní jeho svalov. To sa dá najlepšie prostredníctvom hry.

Ako podporiť lezenie u dieťaťa: Hra ako kľúč k rozvoju

Lezenie je mimoriadne dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Je to preň nielen fyzický, ale aj psychický tréning. Kým sa dieťa dostane do štádia lezenia, musí sa na to pripraviť. Pre malého človeka je štvornožkovanie veľkou výzvou. Musí zdvihnúť zadoček a bruško a dať ruky rovnobežne k sebe. Navyše pri pohybe spočíva hmotnosť celého tela striedavo na jednej ruke a na opačnej nohe. Preto, kým nadíde čas, dieťa niekoľko mesiacov intenzívne trénuje svaly. Najprv sa začne prevracať, potom plaziť a nakoniec batoliť, čo mu pomáha rozvíjať zmysel pre rovnováhu.

Poloha na brušku: Základný kameň lezenia

Poloha na brušku je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Ležanie na brušku je základným predpokladom na to, aby časom dieťatko začalo loziť. Už po pár dňoch od narodenia je možné dieťa položiť na bruško aspoň na pár minút niekoľkokrát za deň. Pri hre na brušku, dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a teda posilňuje svaly potrebné na ďalšie pohybové míľniky.

Vytvorenie priestoru na hranie a pohyb

Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. Umiestnenie dieťaťa na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu. Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.

bábätko sa hrá na mäkkej podložke na zemi

Podieľajte sa na jeho úsilí: Povzbudenie a oslava úspechov

Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí - je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.

Zabezpečenie počas prvých pokusov o pohyb

Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko napríklad vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie. Vďaka takejto podpore sa vaše dieťa bude môcť rýchlejšie učiť a robiť prvé pokusy o pohyb alebo plazenie. Nasledovať bude samostatné státie a prvé kroky. Dieťa bude dostatočne silné na to, aby si osvojilo ďalšie zručnosti.

Lezenie a jeho význam pre psychomotorický vývin

Lozenie alebo štvornožkovanie si v psychomotorickom vývine dieťaťa vyžaduje silu, koordináciu a plánovanie pohybu. Hneď, ako dieťa začne trénovať ležanie na brušku, začína sa opierať o ruky a tým ich aj posilňovať. Zrak ich motivuje k zdvíhaniu hlavy a skúmaniu okolia, preto sa od rúk odtláčajú a prezerajú si prostredie naokolo. Tak si budujú dynamickú kontrolu. Najskôr zbadáte, ako sa dieťa jednou rukou naťahuje za predmetmi a hračkami, pritom sa zapiera stehnami do zeme a kýva sa tam a späť na rukách a kolenách. Keďže pre dieťa je väčšina vecí nových a neznámych, nie je ťažké ho motivovať k pohybu dopredu lákavými predmetmi.

Najprv dieťa leží na brušku a využíva hlavne silu hornej časti tela - ruky - na priťahovanie sa dopredu. Potom k rukám pridá aj nohy a plazí sa na brušku pomocou rúk a nôh ako jašterička. Posledným štádiom je pravé lozenie / štvornožkovanie, kedy sa dieťa opiera o dlane a kolená a strieda ich diagonálne koordinovaným a efektívnym spôsobom.

Míľniky štvornožkovania: Postupný vývoj

4-6 mesiacov: Dieťa sa v polohe na bruchu odtláča rukami a dvíha hrudník nad zem.
6-8 mesiacov: Dieťa sa v rovnakej polohe dokáže jednou rukou natiahnuť za hračkou či iným predmetom.
7-9 mesiacov: Lezenie na brušku, prípadne sa ťahá po zemi rukami.
8-9 mesiacov: Udrží sa na všetkých štyroch.
8-9 mesiacov: Lozí na brušku ako jašterička (alebo sa stretnete s názvom “vojenské plazenie”).
9-11 mesiacov: Samostatné striedavé štvornožkovanie.

Mnoho detí začína s lozením až vtedy, keď vedia samostatne sedieť, no ortopédi odporúčajú, aby to bolo naopak - najskôr lozenie, až potom sedenie. Je to kvôli tomu, že štvornožkovaním si dieťa spevňuje svaly celého tela, hlavne stredu, čo mu v sede pomôže udržať hlavičku vzpriamene oveľa jednoduchšie.

Zabráňte dieťaťu liezť po všetkom | Vývoj dieťaťa

Čo robiť, ak dieťa nelozí? Podpora a trpezlivosť

Lozenie je dôležitým vývojovým míľnikom a určite by sa nemalo preskočiť, ani urýchľovať ďalšie fázy pohybového vývoja. Treba si uvedomiť, že lozením na štyroch dieťa silnie, nadobúda rovnováhu a koordináciu medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou a dieťa si buduje dôležité svalové reťazce, ktoré mu neskôr poslúžia na postavenie sa a chôdzu. Dobrá funkcia zmyslov - sluchu, zraku a čuchu - sú nesmierne dôležité na to, aby sa dieťa o okolie zaujímalo a bolo motivované k pohybu. Narušená funkcia ktoréhokoľvek zmyslu môže ovplyvniť psychomotorický vývoj dieťaťa.

Tipy na podporu lezenia

Ľah na brušku: Ležanie na brušku je základným predpokladom na to, aby časom dieťatko začalo loziť. Už po pár dňoch od narodenia je možné dieťa položiť na bruško aspoň na pár minút niekoľkokrát za deň.
Prenášanie váhy na hornú časť tela: Nechajte svoje dieťa odtláčať sa od rúk, napríklad tak, že ho motivujete hračkou. Zapieranie sa o ruky zlepšuje stabilitu ramenného pletenca a takisto zlepšuje propriorecepciu rúk. Zároveň dieťa získava stále väčšiu samostatnosť pri skúmaní okolia.
Naťahovanie sa za predmetmi: Stimulácia naťahovania sa za predmetmi je pre dieťa príležitosťou dvíhať paže nad hlavu, opierať sa o ruky a manipulovať s predmetmi. Je to nesmierne dôležité pri učení sa štvornožkovania, preto môžeme obľúbené hračky dieťa posunúť od neho ďalej a motivovať ho k pohybu za nimi.
Presun zo sedu na štyri: Ideálne na to použite penový valec (foam roller), pomocou ktorého sa dieťa dostane zo sedu do bočného sedu a odtiaľ na všetky štyri.
Na štyroch čo najviac: Existujú rôzne hračky, ktorých manipulácia si vyžaduje, aby bolo dieťa opreté na všetkých štyroch a jednou rukou manipulovalo s hračkou. Výborný spôsob, ako dieťa dostať na štyri, kde silnie pre ďalšie vývojové stupne pohybu.
Zmena prostredia: Tento bod sa odporúča pri každom vývojovom stupni pohybu, nakoľko neznáme prostredie a zvedavosť preskúmať ho, dieťa k pohybu motivuje prirodzeným a nenásilným spôsobom. Uistite sa, že sa v novom prostredí nenachádzajú žiadne prekážky či nebezpečné predmety.

dieťa sa naťahuje za hračkou v polohe na brušku

Kedy si všímať a vyhľadať odbornú pomoc?

Ak si všimnete ktorýkoľvek z nižšie uvedených bodov u svojho dieťaťa, kontaktujte svojho pediatra, ortopéda alebo fyzioterapeuta:

Dieťa sa prirodzene nezaujíma o okolie a teda sa ani nechce hýbať samostatne.
Dieťa nie je schopné udržať váhu na rukách a kolenách.
Dieťa ťahá len jednu stranu tela.
Dieťa nenapreduje v rozvoji pohybu.

Aj pri lození platí, že dieťa sa nesnažíme niečo naučiť, alebo urýchľovať učenie. Vývoj sa deje prirodzene a je zakódovaný v DNA každého z nás. To, čo ako rodičia alebo opatrovatelia môžeme urobiť, je vytvárať vhodné a bezpečné prostredie, aby sa vývoj dieťaťa mohol diať prirodzene a tempom, ktoré môže byť pre každé dieťa rôzne. Pocit bezpečia je pre nervovú sústavu dieťaťa a schopnosť učiť sa nesmierne dôležitý; akýkoľvek stres prirodzený vývoj narúša. Ak sa dieťa cíti v bezpečí a dôveruje ľuďom okolo seba, nemá strach skúmať okolie a svoje telo v pohybe.

Musí každé dieťa loziť? Výnimky potvrdzujú pravidlo

Ešte donedávna sa predpokladalo, že lozenie je nutné na to, aby sa dieťa vo vývoji pohybu posunulo ďalej. Dnes už experti vedia, že okolo 10% detí nikdy nelozí a je to v úplnom poriadku, pokiaľ je dieťa aktívne inak. Sú deti, ktoré ešte ani v 1 roku života nevedia loziť, no potom sa na prekvapenie všetkých zrazu postavia a chodia. Takéto deti svoje okolie pozorujú a pripravujú sa na chôdzu mentálne. Je dokázané, že aj predstavovanie si pohybu aktivuje nervové zakončenia, ktoré ovládajú svaly a pohyb. Preto, ak je vaše dieťa aktívne, no nelozí, nemusíte sa obávať.

Plazenie a kedy vyhľadať pomoc

Plazenie nie je podľa fyzioterapeutov ideálnou motorickou lokomóciou. V skutočnosti v období okolo 6. - 7. mesiaca vaše dieťatko môže „váľať sudy“ či tuleniť. Ak teda vynechá „plazenie“, je to v poriadku.

6. - 7. mesiac: Dieťa váľa sudy a tulení sa. Dieťatko má vo svojej motorickej ontogenéze počas prvého roka naozaj niekoľko míľnikov. Plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou a dieťatko ho môže vynechať. V tomto období sa môže posúvať vpred váľaním sudov, alebo tulenením. Tulenenie je lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom.

Pozor na "štýly plazenia" - v skutočnosti ide o patológie. Mnohé mamičky sa pochvaľujú rôznymi štýlmi „plazenia“ (pohybu na brušku) svojich detí. Deti v snahe preskúmať okolie a hračky či jednoducho veci môžu napredovať rôznymi spôsobmi. Ak sú však tieto štýly príliš dlhodobé, fyzioterapeuti upozorňujú, že ide o rôzne patológie a radia sa ozvať a poradiť:

Priťahovanie sa len ručkami, „plazenie posediačky“ či v polosede: Posúvanie sa pomocou nôh a zadočka je patológia.
„Cúvanie“ (odtláčanie sa rukami): Ak trvá chvíľočku a len ste si to všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku - radíme preto vyzuť ponožky či pančušky. Ak cúvanie trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku.
Pohyb pomocou kolien a lakťov: Ide o patológiu a slabú oporu rúk.

Ak vaše dieťatko pivotuje - otáča sa vôkol vlastnej osi, prípadne sa hýbe po špičkách nožičiek so zdvihnutým zadočkom a dvíha sa aj na ručky, to fyzioterapeutka prezýva tzv. medvedia chôdza a sú to správne lokomócie.

Prechod do štvornožkovania a kedy zbystriť pozornosť

Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca: Dieťatko sa dostane do pozície na štyri, akoby naskočilo oboma dolnými končatinami naraz. Poloha je ešte nestabilná. Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany.
V 9. mesiaci: Dieťatko štvornožkuje skríženým vzorom. Niektoré detičky majú skorší lokomočný prejav. Ak to dieťatko nezvládne do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Ak je dieťatko lokomočne pozadu 1 - 2 mesiace, určite je na zváženie návšteva fyzioterapeuta.

dieťa v polohe na štyroch sa hojdá dopredu a dozadu

Vývojové etapy hrubej motoriky do 18. mesiacov

Vývojové etapy hrubej motoriky dieťaťa sú postupným procesom, ktorý odráža rast a dozrievanie nervového systému a svalstva. Každé dieťa je jedinečné a postupuje vlastným tempom, no existujú isté všeobecné míľniky:

3. mesiac: Prvé vzpriamenie: koordinácia oko-ruka, schopnosť vzpriamene držať hlavičku, schopnosť používať ruky a spájať ich pred sebou.
3,5. - 4. mesiac: Prevrátenie sa z chrbta na bok a z boku na bruško.
4. - 5. mesiac: V čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte.
5. mesiac: Druhé vzpriamenie: V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky.
6. mesiac: Obrat z chrbta na bruško a späť. Pivotácia (dieťa sa točí doľava, doprava, dookola okolo svojej osi), zároveň tzv. váľanie sudov.
7,5. mesiac: Hojdanie v kľaku, šikmý sed.
7. - 8. mesiac: Tzv. tulenenie.
9. mesiac: Symetrické a koordinované lozenie.
10. mesiac: Široký, pozdĺžny sed (dieťa vie sedieť bez podpory, dostať sa do sedu bez podpory, pohybovať vecami z ruky do ruky a využívať prsty).
11. mesiac: Chôdza stranou, pozdĺž nábytku, stoj s pridŕžaním sa za jednu ruku.
12. mesiac: Stoj bez opory. Samostatná chôdza bez opory alebo za pomoci držania sa nábytku, schopnosť dvihnúť sa do stojacej pozície, státie bez pomoci (12. - 18. mesiac - "širšia norma").

Čo určite nerobiť pri podpore vývoja?

Pri správnom psychomotorickom vývoji je dôležité „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp, od ktorého sa odúča náročnejšie. Deti sa nemusia ničomu učiť, ale môžu byť podporované.

Čo však určite nerobiť, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred. Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiadúce. Nie je správne, ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž súčasťou vyššieho modelu. Napríklad, ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciách. Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité.

Ako deti podporiť v pohybe: Hra a správny povrch

Podľa fyzioterapeutov máte najlepšie podmienky podporiť deti v psychomotorickom vývoji práve tým, čo najviac zbožňujú: hrou. V domácnostiach si na to vytvorte vhodné podmienky.

Dostatok voľného pohybu: Zabezpečte dieťatku dostatok voľného pohybu bez oblečenia a plienky. Napríklad dieťatku, ktoré sa plazí len po brušku a nedáva sa na 4, môže už len tento teplotný - chladivý - podnet pomôcť k aktivácii bruška.
Podpora raných pohybových vzorov: Podporujte dieťatko v otáčaní, váľaní sudov, v druhom vzpriamení na vystretých lakťoch, v pivotovaní (rotovaní) okolo svojej osi, v hojdaní sa na štyroch. Tieto sú dôležité míľniky, ktoré pripravujú telo na zvládnutie štvornožky. Treba pracovať na ich zvládnutí, až potom môže dieťa liezť po štyroch.
Neurýchľovať vývoj: Nevyvíjajte tlak na pasívne sedenie a podobne. Dieťa stráca svalovú silu a motiváciu na pohyb.
Zmena povrchu: Skúste zmeniť povrch, na ktorom sa dieťa pohybuje. Vhodné sú koberce alebo protišmykové nohavice. Na parketách a na dlažbe sa dieťatku šmýka, a preto ostáva v nižších, alebo nežiaducich lokomočných modeloch. V období, kedy sa prvýkrát dostávajú na 4, sú deti veľmi opatrné, a preto veľakrát ich najväčšia aktivita prichádza večer v posteli. Skúste teda v tomto období rozložiť cez deň gauč a pod dozorom bude dieťa skúšať na mäkkom.
Imitácia: Skúste doma tiež „štvornožkovať“ aj vy - deti sa učia aj odpozerávaním.
Výzvy: Dajte dieťaťu výzvu, napríklad preliezať vankúše, ľahnúť si na zem a nechať preliezať seba alebo plaziace sa dieťa pustiť pod dozorom na schody.

10 dôvodov, prečo je štvornožkovanie dôležité

Štvornožkovanie stimuluje dieťa v mnohých oblastiach:

Orientácia v priestore: Hrou s kruhom, prevliekaním, alebo preplazením cez kruh či škatuľu.
Lateralizácia: Uvedomenie si pravej a ľavej strany tela. Jasným pomenovaním strán a dotýkaním sa končatín.
Prepojenie hemisfér v mozgu: Ukazovaním hračky v strednej rovine a podporou pohybu ruky cez stredovú os.
Koordinácia pohybov tela: Hraním vytlieskavačiek, búchaním do dlaní a kolien.
Vnímanie rytmu a tempa: Používaním rytmických básničiek či slabikovaním.
Synchronizácia a načasovanie pohybov: Hrou s loptou medzi chodidlami, alebo hrou na dlaní.
Diferenciácia končatín: Podávaním hračiek zo strany na stranu, alebo cvičením v šikmom sede.
Pohyblivosť chrbtice a uvoľnenie panvy: Motiváciou na otáčanie hlavy na jednu stranu pri vytáčaní nôh na opačnú, alebo hrou v šikmom sede.
Posilňovanie svalov: Motiváciou k dvíhaniu nožičiek, hraním na boku, alebo fúrikom.
Stabilizácia trupu: Používaním nestabilných pomôcok, gúľaním na lopte, alebo hojdaním.

Nezabudnite, že každé dieťatko je jedinečné a reaguje na iné podnety. Lozenie alebo štvornožkovanie si v psychomotorickom vývine dieťaťa vyžaduje silu, koordináciu a plánovanie pohybu. Hneď, ako dieťa začne trénovať ležanie na brušku, začína sa opierať o ruky a tým ich aj posilňovať. Zrak ich motivuje k zdvíhaniu hlavy a skúmaniu okolia, preto sa od rúk odtláčajú a prezerajú si prostredie naokolo. Tak si budujú dynamickú kontrolu.

Užívajte si každú vývojovú fázu svojho dieťatka. Nebojte sa spýtať odborníkov, ktorí vedia lepšie poradiť čo a ako. Nechajte svoje deti prirodzene sa vyvíjať, netreba nič urýchľovať, nikam sa netreba ponáhľať.

tags: #ako #motivovat #dieta #k #lezeniu