Ako prinútiť dieťa jesť: Komplexný sprievodca pre rodičov

Problémy s jedením u detí sú bežnou výzvou, s ktorou sa stretáva mnoho rodičov. Tieto problémy môžu mať rôzne príčiny, od nezrelosti tráviaceho systému u najmenších až po zložité rodinné dynamiky a psychologické aspekty u starších detí. Pochopenie týchto príčin je kľúčom k nájdeniu účinných riešení, ako podporiť zdravé stravovacie návyky a zabezpečiť, aby vaše dieťa prijímalo dostatočné množstvo živín. Tento článok sa zameriava na praktické rady a stratégie, ktoré vám pomôžu vytvoriť pozitívny vzťah vášho dieťaťa k jedlu a zároveň sa vyhnúť bežným pasciam, do ktorých rodičia pri tejto téme často spadajú.

Pochopenie koreňov problému s jedením

U dojčiat a batoliat môžu byť problémy s jedením často spojené s nezrelosťou ich zažívacieho traktu. To sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ako je napríklad vyvrátenie mlieka, plynatosť alebo kolika. Tieto fyzické prejavy sú prirodzenou súčasťou vývoja a zvyčajne sa s dozrievaním tráviaceho systému zlepšujú.

U starších detí sú problémy s jedením zvyčajne dôsledkom atmosféry, ktorú počas jedenia vytvárate. Napätie, tlak alebo nepríjemné situácie spojené s jedlom môžu viesť k odmietaniu potravy. V minulosti sa mohli vyskytnúť situácie, kvôli ktorým teraz vaše dieťa nechce jesť alebo jedáva len veľmi málo. Je dôležité si uvedomiť, že deti dokonale zosobňujú naše predstavy o nich. Preto, ak ich označíte za „slabého jedáka“, je pravdepodobné, že sa podľa toho aj budú správať. Snažte sa vyhnúť používaniu negatívnych nálepiek ako „neposlušný/á“, „špinavý/á“ alebo „neporiadny/a“. Namiesto toho je efektívnejšie zamerať sa na konkrétne správanie a povedať: „Nepáči sa mi tvoje správanie“, „Je mi ľúto, že si nechceš umyť“ alebo „Dodrž svoje slovo a poupratuj si izbu“. Kľúčom je komunikovať o správaní, nie o identite dieťaťa.

Predtým, než začnete riešiť problém, je dôležité zvážiť, či vaše dieťa naozaj jedáva príliš málo. Koľko je „príliš málo“? Ak dieťa zje takmer rovnaké veci ako dospelí, ale nie v rovnakom množstve, nemusí to byť problém. Keď mu zakaždým dáte veľké porcie, môže ho to odradiť a nie je schopné zjesť všetko, čo môže viesť k pocitu zahanbenia pred rodičom. Pamätajte, že banán, ryžová oblátka alebo detská výživa je pre batoľa už pomerne veľká porcia jedla.

Úprava stravovacích návykov a režimu

Sme zvyknutí jesť tri veľké jedlá počas dňa. Odborníci na stravovanie však po dlhé roky hovoria, že päť menších jedál je lepšou voľbou, a to funguje skvelo pre deti. Doplňte do jedálnička druhé raňajky a čaj popoludní. Nemusí to byť veľký sendvič. Zopár sušených marhúľ, jablko alebo ovocná detská výživa sú tiež plnohodnotné jedlo. Rozdeľte večeru na dve jedlá: prvé môže byť polievka a druhé jedlo môže nasledovať po 1-2 hodinách.

Ak vaše dieťa nechce jesť polievky, potom mu nedávajte žiadne maškrty 1-2 hodiny pred jedlom. Nezdravé maškrty by mali byť úplne vyškrtnuté. Ak vaše dieťa dostalo od babičky sladkosť, zjedlo rohlík počas prechádzky a vypilo sladký džús, potom jednoducho nie je hladné. Nekŕmte dieťa, keď sa hrá alebo sleduje televíziu. Je stanovený čas zvlášť na jedenie a zvlášť na hranie. Nerozptylujte dieťa v nádeji, že si dá do úst brokolicu alebo mrkvu. Správne stravovacie návyky musia byť vyvinuté od začiatku.

Jedlo je veľkým potešením. Keď začneme používať fyzickú alebo psychickú silu, dieťa nikdy nebude mať rado jedenie. Nenúťte ho, aby zostalo pri stole „až kým nezje všetko“, nepoužívajte starú frázu „teraz za babku“. Dieťa možno nechce jesť a vy ho dostávate do pozície, kde zdravie milovanej osoby závisí od toho, či bude jesť alebo nie.

Poskytovanie výberu a podpora autonómie

Dovoľte dieťaťu v primeranom rozsahu si vybrať, čo chce jesť. Ak sú banány jediným ovocím, ktoré chce jesť celý týždeň, potom je to v poriadku, nechajte ho jesť banány. Možno ďalší týždeň bude chcieť jablko? Ak jeden deň bude jesť iba zemiaky a tvrdo odmieta jesť mäso, potom netreba naliehať. Dôležité je ponúkať rôzne možnosti, ale rešpektovať jeho aktuálne preferencie v rámci zdravých hraníc.

Večera nemusí byť stále dookola zemiaky, mäso a šalát. Skúste niečo nové, iné a špeciálne. Možno zeleninový kastról? Palacinky? Varený karfiol? Rybie guľky? Pestrosť v jedálničku je kľúčová nielen pre získanie širokého spektra živín, ale aj pre udržanie záujmu dieťaťa o jedlo.

Kreatívne prezentovanie jedla

Nezabudnite, že spôsob, akým sa jedlo podáva, je tiež dôležitý. Zabezpečte, aby bol tanier farebný a zábavný: žltá kukurica, červená paprika a zelená uhorka. Možno trojuholníkové sendviče? Alebo usmievavá tvár na palacinke zo syru? Prečo nie! Kreativita v prezentácii môže premeniť obyčajné jedlo na vizuálnu hostinu, ktorá zaujme detskú pozornosť a podnieti ich chuť k jedlu.

Deti sa najlepšie učia príkladom. Ak vidia pravidelne jesť rodičov ovocie a zeleninu, pravdepodobne to budú robiť aj ony samy. Príklad nadovšetko. U menších detí si možno pomôcť rôznymi rozprávkami a príbehmi, kde sú hlavnými hrdinami ovocie či zelenina. Brokolica či paprika ako hlavné palivo pre superhrdinov, jablko ako tajný recept princeznej na krásu a podobne - aj takýmto jednoduchým spôsobom možno podporiť sympatie našich detí a primäť ich jesť jedlá, ktoré odmietajú.

Zapojte fantáziu a snažte sa zeleninu a ovocie prepašovať do rôznych jedál. Ku klasickým špagetám možno nenápadne pridať pásiky cukety, zemiakové pyré možno pripraviť z karfiolu, na pizzu možno deťom naukladať aj kúsky čerstvej paradajky či papriky. Výborné sú napríklad aj zeleninové hranolčeky - zelerové, mrkvové či petržlenové. Čerstvé ovocie sa dá zasa zakomponovať dieťaťu do jogurtu či kaše. Nechajte ho prípadne, nech si samo ozdobí svoj jogurtový dezert alebo misku s kašou ovocím podľa vlastného výberu.

Niektoré deti dokážu zniesť zeleninu iba vo forme smoothie. Do smoothie sa dá namiešať množstvo druhov zeleniny i ovocia, takže dieťatko môže dostať svoju dávku vitamínov aj v takejto podobe. Výhodou je, že do ovocného smoothie sa dá bez problémov pridať pár lístkov špenátu, ktoré tam dieťa zvyčajne ani necíti, alebo kúsok mrkvy a podobne.

Niekedy pomáha urobiť zo zeleniny a ovocia hlavne zábavné jedlo. Chlebík ozdobený kúskami zeleniny tak, aby vytvorili smiešnu tvár alebo domček či kvetinku, bude iste pre dieťa lákavejší. Z mnohých druhov zeleniny sa tiež dajú vykrajovačkami na koláčiky povykrajovať rôzne tvary ako srdiečka, mesiačik či hviezdička. Dovoľte deťom, nech si prípadne takéto tvary povykrajujú z papriky či uhorky samy (samozrejme, podľa veku), čím ešte zvýšite šancu, že takúto zeleninku aj zjedia.

Jedným z tipov, ktoré pomohli mnohým mamičkám malých odmietačov zeleniny a ovocia, je zapojiť dieťa do prípravy jedla. Skúste spolu s dieťatkom pripraviť ovocný či zeleninový šalát a nechajte ho nastrúhať či nakrájať zeleninu, ak takýto úkon už zvláda. Prípadne môže pomáhať tým, že zeleninu či ovocie umyje a osuší.

Odporúča sa so zeleninou začať medzi prvými príkrmami, dokonca ešte pred ovocím. Ovocie je totiž zvyčajne sladké a dieťa si ľahko zvykne na sladšiu chuť, kvôli čomu môže neskôr odmietať zeleninu. Privykajte ho preto na chuť zeleniny čo najskôr, aby tieto chute mohlo spoznať a zvyklo si na ne.

Niektoré deti začnú na zeleninu či ovocie nahliadať inými očami, ak uvidia, ako tieto „veci“ vlastne rastú. Malá záhradka či záhon, kde spolu s deťmi dopestujete paradajky, hrášok, jahody či iné zdravé pochúťky, môže byť tiež cestou, ako podporiť ochotu dieťatka konzumovať pravidelne zeleninu i ovocie (na ktorých pestovaní sa i ono samo podieľalo).

Nedávno sa na Instagrame objavilo video, ktoré získalo milióny zhliadnutí. Išlo v ňom o jednoduchý trik, ako do detí dostať zeleninu. Autorom videa je otecko Levi Jensen, ktorý rodičom radí vyskúšať nálepky obľúbených rozprávkových hrdinov. K videu, v ktorom ukazuje, ako na zeleninu a ovocie nalepil nálepky rôznych takýchto postavičiek a jeho dcérka si okamžite vytiahla červenú papriku s jej obľúbenou princeznou a schuti sa do papriky zahryzla, napísal: „Vedeli ste, že pridanie postavičiek na potravinové výrobky výrazne ovplyvňuje chuťové preferencie dieťaťa a výber občerstvenia? Obchodníci s potravinami to vedia už roky a využívajú tento fakt, aby nalákali deti na vysoko spracované potraviny. Prečo to teda nevyužiť na to, aby sa pre naše deti stali atraktívnymi zdravé potraviny.“

Nálepky s rozprávkovými postavami na ovocí

Spoločné stolovanie a pozitívna atmosféra

Snažte sa spolu jesť jeden alebo dvakrát za deň. Tým sa vytvoria rodinné vzťahy a dieťa vidí, že rodičia tiež jedia ružičkový kel, a že atmosféra je príjemná a zábavná. Je omnoho príjemnejšie jesť v spoločnosti ľudí ako osamote. Vytvorte príjemnú atmosféru, oslavujte jedlo a vychutnávajte si ho. Uvoľnite sa a netrápte sa, že sa niečo môže rozliať alebo zašpiniť.

Jedlo je tiež časom vytvárania vzťahu. Jedzte súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné. To detské sa zvyčajne nesolí, jemnejšie korení a podobne. Južné národy, ktoré sú zvyknuté na spoločné stolovanie, deti tiež berú k stolu a niekedy dokonca nechávajú aj tých najmenších, nech chutnajú, na čo majú chuť. „Zdravá a kvalitná strava je základ, ale zdravý vzťah k jedlu je ešte dôležitejší,“ konštatuje kniha Prvé príkrmy.

Riešenie špecifických problémov a pokračujúce výzvy

Aj známe mamy často bojujú s podobnými problémami u svojich detí. Modelka Chrissy Teigen sa zdôverila, že jej 5-ročný syn Miles doteraz neochutnal zeleninu. „Luna zje všetko, čo má naložené. Je najlepší papkáč. Je úžasná, jedáva aj zeleninu, aj šaláty,“ povedala o svojej dcérke. „Miles ešte nemal zeleninu… Má takmer 6 rokov, ale ešte nikdy nejedol zeleninu. Vlastne ochutnal, raz, brokolicu v pečenej ryži. A bol z toho celkom frustrovaný.“ Otvorene priznala modelka a autorka niekoľkých kuchárskych kníh.

Jimmy Kimmel na to reagoval, že má podobnú skúsenosť so svojou dcérkou, nedokáže do nej dostať ani kúsok ovocia. Modelka sa viac rozhovorila na túto tému, o tom, aké je ťažké do detí v súčasnosti dostať nielen zeleninu, ale aj ovocie. Dokonca kvôli tomu vyhľadala i pomoc, a tam sa dozvedela, že ide o normálnu fázu v živote detí. V tomto veku je jedlo takmer jediný aspekt života, nad ktorým môžu mať deti kontrolu, a preto ju aj hojne využívajú. Takže ak vaše deti odmietajú zeleninu, nemusí to byť záležitosť na celý život.

Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:

Má svoje vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
Jedlo preň predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
Ľahko sa nechá rozptýliť: Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.

Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.

Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie. Skúste si na niečo z nasledujúcich rád v kritickej situácii aspoň spomenúť.

Rešpektujte: Dieťa to nerobí naschvál. Ak nechce jesť, má na to dôvod, jeho organizmus si práve nežiada ďalšie kalórie. To, že si vy myslíte, že dieťa musí byť hladné či smädné, neznamená, že aj je. Sú dokonca obdobia, kedy deti jedia viac, a kedy menej, napríklad v závislosti od rastu, ale tiež od zdravotného stavu či množstva pohybu, ktorý mali.
Zostaňte v pokoji: Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. „Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť,“ vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká.
Nenúťte: Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Sú ľudia, do ktorých nik nedostane špenátový prívarok, cviklu, alebo hoci len paradajkovú polievku. Nič s tým nenarobíte. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ich v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá.
Nechajte ho pohrať sa: Potrebujú to malé deti, ktoré sa s potravinami zoznamujú. Odborníci zhodne odporúčajú nechať dieťa, nech si jedlo zoberie do rúk, pomačká, prípadne aj porozťahuje po tanieri či stole. Ten neporiadok za to stojí, dieťa potrebuje zistiť, čo to vlastne je, ako sa to správa a - robí to skrátka po svojom.
Nepúšťajte mu rozprávky, aby jedlo: Aj keď to je v návale hnevu či pocitu bezmocnosti ťažké, skúste to risknúť. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí, spomína sa dokonca súvis s ADHD. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte. S jedlom skončí vtedy, keď sa stopne rozprávka, alebo keď matka jednoducho usúdi, že stačilo, čo nie je dobré.
Milo sa s dieťaťom rozprávajte: Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu. Jedzte teda súčasne s dieťaťom, dbajte aj na to, aby vaše jedlo bolo rovnaké, prípadne podobné.
Neklamte: Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli. Práve preto, že už nebudú veriť.
Pripravujte jedlo spoločne: Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie. Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života.
Nechajte dieťa vypľúvať jedlo: Samozrejme, týka sa to tých najmenších, ktoré sa s tuhou stravou zoznamujú. „Nehnevajte sa, ak dieťa prvé kúsky nového jedla vypľuje. Naopak, dajte mu vedieť, že je to v poriadku.“ Odporúčajú dokonca nastaviť dlaň alebo vreckovku, kam to môže vypľúvať. Aký to má efekt? „Dieťa získa istotu, že môže ochutnávať, a ak mu to nebude chutiť, tak sa nič nedeje,“ uvádzajú.
Pomôžte si knihami: Čítanie o potravinách, príbehy, básničky, obrázky môžu v dieťati vyvolať zvedavosť. Keď si na druhý deň nájde na tanieri karfiol, o ktorom večer predtým čítalo rozprávku, bude to preň dobrá motivácia. Ak práve nemáte poruke knihu, skúste si príbehy aj vymyslieť, prípadne spoločne nakresliť.
Nechajte na výber a trpezlivo čakajte: Niekedy to chce naozaj len čas. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.

V materských škôlkach deti často odmietajú šošovicu, hrach, fazuľu, hrášok s mrkvou, špenát alebo nátierky. Niekedy majú matky detí v škôlke tendenciu určovať, čo tam dieťa bude jesť a čo nie. Výhodou je, že rodičia si majú možnosť prečítať jedálny lístok a keď vie, že dieťa pokrm nepozná, upozorniť na to. Dieťaťu môžu vysvetliť, že je to dobré jedlo, že ho môže v škôlke ochutnať, alebo že ho potom spolu uvaria doma.

Školopovinné dieťa už rozumie tomu, že existuje určitý poriadok v jedle a osvojuje si určité schémy, ktoré sú používané v danej spoločnosti. Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú. Napríklad niektoré rodiny raňajkujú len lupienky, iné len rožky, ďalšie nič. Alebo striedajú len 3 - 4 jedlá v rodine. Pestrosť stravy je dôležitá.

Obmedzte sladké nápoje. Z pediatrických ambulancií vieme, že deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenáša na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Vidíme potom jedného alebo oboch rodičov s nadváhou a 2 - 3-ročného "bacuľka". Deťom nepatrí jedlo dospelých. Občas sa už u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párok v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách. Nevhodnými zásahmi zo strany rodičov a často i starých rodičov, ktorí to s dieťaťom myslia dobre, ponúkajú mu jedlo nadmerne, najmä tučné a sladké maškrty, môžeme veľmi ľahko výživu dieťaťa narušiť.

Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou jeho zdravotného stavu. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára.

Veľký význam má prvá výživa dieťaťa (dojčenie). Pri dojčení dieťa pozoruje matku, jej pohyby, vníma vôňu jej tela. Vzniká u neho pocit bezpečia. Aj keď matka nedojčí z prsníka, ale dáva dieťaťu fľašu, môže navodiť pozitívne psychologické podmienky ako pri dojčení. Dieťa drží rovnako ako pri pití z prsníka, ktoré tým cíti tlkot matkinho srdca a vníma aj jej telo. Keď je matka pri kŕmení nepokojná, ponáhľa sa alebo je v strese, dojča všetko vníma. Plačúce dieťa sa nerovná hladné dieťa. Ako všetci vieme, dojča rastie pomerne rýchlo a v prvých mesiacoch sa intenzívne zvyšuje jeho hmotnosť. To však nie je dôvodom, aby bolo dieťa nadmerne kŕmené.

V praxi sa stretávame s tým, že mnohé matky majú dostatok materského mlieka, a tak odkladajú zavádzanie pevnej stravy do výživy dieťaťa. Poznatky z fyziológie výživy dojčiat preukazujú, že materské mlieko plne zaistí rast a vývoj dieťaťa v prvých šiestich mesiacoch jeho života. Samozrejme, dieťa naďalej môže byť dojčené, ale je už nutné pridávať ďalšie zložky výživy.

Ako postupovať, keď dieťaťu strava nechutí?

TIP 1: Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte.
TIP 2: Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe.
TIP 3: Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu.

Ako v deťoch budovať správne stravovacie návyky? Podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače. Dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne. Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme. Dieťa nenútime jesť. Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.

Pitný režim a ďalšie stravovacie návyky. Obmedzte sladké nápoje. Deťom nepatrí jedlo dospelých. Pestrosť stravy je dôležitá.

Ak chcete, aby deti jedli, musíte navodiť uvoľnenú atmosféru. Veľa rodičov robí chybu v tom, že deťom zakazuje, aby sa s jedlom hrali. Príkazy a zákazy dajte bokom. Je dosť možné, že jedlo bude aj na stole, no väčšina skončí v brušku. Buďte kreatívni, využite farebnosť potravín a servírujte ich tak, aby boli pre deti atraktívne. Dovoľte im, aby si zo zeleninových tyčiniek postavili domček alebo nakreslili usmiatu tvár do zemiakovej kaše.

Ešte predtým, ako dieťaťu uvaríte jedlo, na ktoré nie je zvyknuté, ukážte mu, čo všetko je vo vnútri, a to v situácii, keď neje. Spoločne kreslite rôzne druhy ovocia a zeleniny, urobte si zábavné pečiatky zo zemiakov a namiesto farbičiek maľujte napríklad s cviklou. Deti si takto postupne vybudujú k jedlu kladný vzťah. Nákup potravín je možno otrava, no pre deti môže byť vítanou aktivitou, pri ktorej sa naučia rozoznávať potraviny v ich skutočnej podobe. Nepreletíte len tak regálmi a nechajte dieťa, aby vám asistovalo pri nákupe. Vkladanie potravín do košíka, vyberanie najkrajšieho jablka alebo najväčšej mrkvy bude zábava a doma zase motivácia, aby drobci zjedli to, čo si priniesli z obchodu. Vychytávky do kuchyne k prestretému stolu deti prilákate nielen dobrým jedlom, ale aj šikovnými spotrebičmi a pomôckami.

tags: #ako #donutit #dietatko #papat